Ruská armáda rozhodne nie je papierovým tigrom. Kľúčom k jej víťazstvu môže byť južný front

Záporožská jadrová elektráreň Ruský vojak v Záporožskej jadrovej elektrárni. Foto: Konstantin Michaľčevski/VK

Dnes je už zrejmé, že Kremeľ si pri invázii stanovil nerealistický plán A, pričom vážne podcenil ochotu Ukrajincov agresii vzdorovať. Narastajúce presvedčenie Západu, že Ukrajina vyhráva, však môže byť viac dôsledkom pokriveného informačného prostredia než objektívnej reality.

Kolega Peter Števkov napísal v pondelok zaujímavý text o neúspechoch ruskej invázie na Ukrajinu s názvom „Putinova katastrofa: Rusi naozaj prehrávajú, strácajú asi 100 strojov denne a vieme to overiť“. Petrov text je prínosný, jeho popis situácie, v ktorej sa ocitla ruská armáda, je fundovaný a opiera sa o podrobnú analýzu dostupných dôkazov. S časťou názvu „Putinova katastrofa“ sa preto plne stotožňujem. Väčší skeptik som však pri časti „Rusi naozaj prehrávajú“.

Podľa viacerých vojenských expertov sa totiž Rusi z chýb prvých dní poučili, pričom Petrom spomínané zastavenie ruského postupu spojené s neschopnosťou dobyť mesto Mykolajiv nepovažujú za prejav vyčerpanosti, ale skôr prehodnotenia stratégie a potenciálne nebezpečnej adaptácie.

Nemenej dôležitým faktorom je aj určité pokrivenie informačného priestoru, ktorému dominujú zábery bojov vytvorené a dodané Ukrajinou. Nejde pritom v tomto prípade o dôsledok žiadnej zaujatosti západných médií. Ako upozorňujú viacerí západní vojenskí experti, svedkami nedostatku záberov zničenej a zajatej ukrajinskej vojenskej techniky a živej sily, nie sme preto, že by Ukrajinci všade vyhrávali, ale preto, že Kremeľ si až doteraz s ohľadom na ruské publikum neželal, aby svet tieto zábery videl. Ako uviedol napríklad expert z katedry vojnových štúdií na King’s College Londo Rob Lee, ruskej armáde sa darí horšie, než sa predpokladalo, no „rozhodne nie je papierovým tigrom“. „Ruská armáda aj napriek chybám postupuje a spôsobuje [Ukrajincom, pozn. red] ťažké straty,“ uviedol. 

Mapa: Postup Rusov k 10. marcu

Zdroj: @NrgBooo

Potenciálne nebezpečná adaptácia

Medzi vojenskými expertami prevažne panuje zhoda v tom, že Kremeľ pôvodne plánoval rýchle obsadenie Kyjeva s cieľom zvrhnúť ukrajinskú vládu. Táto stratégia v konečnom dôsledku očividne priviedla k neúspechu, veľkým stratám na životoch aj bojovej technike a k pozdvihnutiu ukrajinskej bojovej morálky. Pozornosť väčšiny médií sa odvtedy sústredila prevažne na severný front, cez ktorý sa ruské sily pretláčajú k ukrajinskej metropole, ako aj na severovýchod, kde armáda Moskvy uviazla pri druhom najväčšom meste Ukrajiny – Charkove. 

Omnoho menej pozornosti sa dostalo južnému frontu, kde Rusi až doteraz razantne postupovali. Médiá si ho vo väčšej miere všimli až po tom, ako Ukrajinci odrazili priamy ruský útok na Mykolajiv. Ako však vo svojom článku uviedol britský denník the Guardian, Mykolajiv je na rozdiel od väčšiny ostatných na rovine rozložených ukrajinských miest prírodnou pevnosťou. Mesto totiž chráni niekoľko riečnych ramien, ktoré značne komplikujú útočníkom jeho obsadenie.

Mapa: Rozmiestnenie ukrajinských a ruských síl

Zdroj: @JominiW

Podľa britského denníka, ale aj viacerých analytikov, to však neznamená, že Rusi budú mrhať svojimi materiálnymi a ľudskými silami na jeho obsadenie, podobne ako to v prvých týždňoch robili pri Kyjeve a Charkove. Kroky ruskej armády po prvotnom neúspešnom útoku na Mykolajiv indikujú podľa expertov adaptáciu a zmenu stratégie.

Namiesto uskutočňovania ďalších samovražedných frontálnych útokov Rusi mesto obchádzajú zo severu. Časť jednotiek ho obkľučuje a časť postupuje za podpory vzdušných síl k ďalším strategickým cieľom v regióne. Dôležitý prístav sa Rusi podľa analytikov pravdepodobne pokúsia vyhladovať, vybombardovať alebo oboje, až do momentu, kým sa miestne úrady nevzdajú. Išlo by tak o návrat k starej taktike ruskej armády, ktorú odborníci charakterizujú ako armádu delostreleckú (viac sa o tejto téme môžete dočítať v článku denníka Štandard).

Nestačí udržať dva fronty z troch

Paralelne s postupom v okolí Mykolajiva ruské sily obkľúčili a postupne obsadzujú aj dôležité pobrežné, priemyselné mesto Mariupol na východe Ukrajiny, pričom prenikajú aj stále hlbšie do Záporožskej oblasti.

VIDEO z ruského dronu: Útok Rusov na ukrajinské sily pri Mariupole

Zdroj: Twitter.

Podľa austrálskeho generálmajora vo výslužbe Micka Ryana netreba ruský postup na juhu podceňovať, hoci k nemu dochádza ďaleko od (pôvodného) cieľa ruskej invázie – Kyjeva. „V tomto regióne sa nachádza 13 prístavov, ktoré v roku 2021 vyviezli 150 miliónov ton tovarov. Celkovo 60 % ukrajinského vývozu a 50 percent dovozu. Zatiaľ čo na severe a východe sa konflikt zmenil na pomalú a vyčerpávajúcu materiálnu vojnu, juh sa stal dejiskom operatívnych úspechov útočiacich ruských síl.“ Totálne zrútenie južného frontu, by podľa experta malo neblahé následky aj pre ukrajinské sily, ktoré sa držia na východnom a severnom fronte.

Hoci ide podľa jeho slov o špekuláciu, postup na juhu môže byť aj dôsledkom lepšieho plánovania a racionálnejšieho stanovenia cieľov operácie na danom úseku.

V rusko-ukrajinskej vojne by tak mohla nastať podobná situácia ako počas druhej vojny o Náhorný Karabach v roku 2020. Aj tam sa arménske sily pevne držali na severnom a východnom fronte, pričom azerbajdžanské sily postupovali, nie bez problémov, len na juhu. Aj de facto prezident Náhorného Karabachu, podobne ako dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nikam neutekal, ale namiesto toho dodával svojim mužom morálku oblečený v maskáčoch.

VIDEO: Rusi obsadili ukrajinskú vojenskú základňu pri Chersone

Celý južný front sa však v určitom momente rozpadol a azerbajdžanské sily sa za niekoľko dní dostali k de facto hlavnému mestu Náhorného Karabachu, ako aj do tyla arménskych jednotiek na dovtedy stabilnom západnom a severnom fronte. Nasledovala kapitulácia arménskych síl.

Stratégia, pri ktorej Rusi krvácajú a Ukrajincom hrozia kapsy alebo kotol

Vojenský analytik Bill Roggio tiež upozornil, že ruský pohyb sa zastavil len zdanlivo. Podrobnejšia analýza mapy bojov podľa neho naznačuje, že sily Moskvy v skutočnosti konsolidujú svoje pozície, a postupne pomaly, avšak cielene, obkľučujú niektoré kľúčové mestá a regióny Ukrajiny.

Expert tiež varoval, že pri meste Černihiv na severe Ukrajiny sa ruským silám darí dostávať miestne ukrajinské jednotky do kapsy a paralelne s tým zvierať Kyjev do kliešťov. Vojenský analytik Sim Tack v tomto kontexte varoval, že Rusi sa z juhu začínajú nebezpečne približovať aj k ukrajinským obranným pozíciám na Donbase, ktorým môže tiež hroziť kotol, ako Rusi obkľúčenia nepriateľských síl nazývajú.

Postup Rusov k 10. marcu. Zdroj: @NrgBooo

Roggio tiež súhlasí s Ryanom v tom, že zotrvanie Mykolajiva pod kontrolou Ukrajiny nemusí byť prejavom ruskej slabosti, ale práve príznakom novej rozvážnejšej stratégie.

Ukrajinci podľa Roggia namiesto mobilnejšieho prístupu zvolili stratégiu obrany veľkých miest na hraniciach. Táto voľba im umožnila zabrániť ruskej bleskovej vojne a spôsobiť protivníkovi ťažké straty v prvých etapách vojny. „Je to dobrá stratégia za predpokladu, že Rusi prestanú bojovať. Avšak z dlhodobejšieho hľadiska sa ukrajinské sily vystavujú hrozbe obkľúčenia,“ varoval analytik s tým, že voľba stratégie „miest-pevností“ nutne vedie aj k prudkému nárastu počtu civilných obetí.

„Ukrajinci dôrazne vykonávajú krvavú a smrtiacu mestskú obranu. Nútia Rusov draho platiť za každý pokus o obsadenie mesta. Toto je dôvod, prečo sa ukrajinské mestá držia proti takej presile. Všetci tlieskajú ukrajinskému odhodlaniu, ako by aj mali a ako to robím aj ja, avšak za takúto mestskú obrannú stratégiu sa platí cena. Rusi použijú artilériu a vzdušné sily na to, aby zničili ukrajinské obranné pozície. Budovy budú zrovnané so zemou. Civilisti budú zabití a zranení,“ dodal s tým, že videl dostatok dôkazov toho, že ukrajinské sily vytvárajú svoje obranné pozície na civilných budovách a aj vnútri nich. Na tomto mieste sa patrí dodať, že Ukrajinci by pred podobnú dilemu neboli nikdy postavení, ak by nečelili invázii omnoho silnejšieho súpera.

VIDEO: Ostreľovanie ruského tankového konvoja v meste Brovary

Možnú bezvýchodiskovosť danej situácie si podľa jeho slov začínajú uvedomovať aj v Kyjeve. „Zelenskyj si asi začína uvedomovať, že táto situácia je neudržateľná. Za posledných 48 hodín ustúpil od idey vstupu do NATO a povedal, že je pripravený rokovať o ‚Ruskom okupovaných a ovládaných separatistických regiónoch‘,“ dodal.

Podľa Ireny Kalhousovej z Univerzity Karlovej v Prahe sú pesimistickí taktiež predstavitelia izraelskej armády, ktorí situáciu na Ukrajine pozorne sledujú a analyzujú. „Podľa týchto zdrojov je ruský parný valec v pohybe aj napriek vojenskému a civilnému odporu Ukrajincov, pričom Ukrajina nemá dostatok sily ho zastaviť,“ napísala.

Mali by sme vedieť, že málo vieme

Argumentom tohto článku, ako aj väčšiny vojenských expertov, na ktorých sa odvoláva, nie je tvrdenie, že Rusko je na najlepšej ceste vojnu na Ukrajine vyhrať. Výsledok konfliktu ovplyvňuje enormné množstvo faktorov, z ktorých zďaleka nie všetky majú vojenský charakter. Je skôr len varovaním pred predčasným optimizmom. Ukrajinci dokázali v prvej etape vojny aj vďaka obrovskému odhodlaniu pripraviť ruskej armáde viacero bolestivých porážok. Zákony vojny sú však neúprosné a viaceré z nich nám napovedajú, že pozícia, v ktorej sa ocitla ukrajinská armáda, nemusí byť z dlhodobého hľadiska udržateľná.


Ďalšie články