Rusko tvrdí, že pri útoku na základňu pri poľských hraniciach zabilo 180 zahraničných dobrovoľníkov

17. deò ruskej invázie na Ukrajine Vrak električky sa nachádza v depe po ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

21:44 Ukrajina obvinila ruské sily z použitia zakázaných fosforových bômb v Donbase

Ukrajinskí predstavitelia obvinili Rusko z použitia fosforových bômb v regióne Donbas na východe štátu. Informovala o tom v nedeľu tlačová agentúra AFP. Medzinárodné právo zakazuje používanie munície založenej na báze bieleho fosforu v oblastiach husto obývaných civilistami, ale povoľuje ho v otvorenom priestranstve ako krytie pre vojakov. K ruskému útoku fosforovými bombami došlo v meste Popasna, nachádzajúcom sa približne 100 kilometrov západne od mesta Luhansk, uviedla miestna polícia, podľa ktorej útok spôsobil „požiare a neopísateľné utrpenie“.

21:13 Vláda: SR daruje vojenský materiál pre Ukrajinu za vyše 2,1 milióna eur

Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 2 155 052,70 eura. Vláda o tom rozhodla na mimoriadnom online rokovaní v nedeľu večer. Slovensko pristupuje k darovaniu vojenského materiálu v kontexte nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine a v nadväznosti na požiadavky ukrajinskej strany.

„Ministerstvo obrany SR využije možnosti refundácie niektorých výdavkov súvisiacich s darovaním vojenského materiálu na úrovni EÚ (Európsky mierový nástroj) a na základe bilaterálnych dohôd,“ uvádza sa v predloženom materiáli.  

18:35 Rusko tvrdí, že pri útoku na Javoriv zabilo „180 zahraničných žoldnierov“

Rusko oznámilo, že pri nedeľňajšom vzdušnom útoku na výcvikové stredisko ukrajinských ozbrojených síl, neďaleko poľských hraníc, zabilo „až 180 zahraničných žoldnierov“. TASR o tom informuje na základe správy AFP, podľa ktorej nie možné tieto údaje nezávisle overiť.

„V dôsledku útoku bolo zničených až 180 zahraničných žoldnierov a veľké zásoby cudzích zbraní,“ uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Povedal taktiež povedal, že Rusko bude pokračovať v útokoch proti zahraničným bojovníkom, ktorí sa pripájajú k ukrajinským silám.   

Vrak električky sa nachádza v depe po ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov. Foto: TASR/AP

18:32 Česko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál za 725 miliónov korún  

Česko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál v hodnote minimálne 725 miliónov korún (29 miliónov eur). V diskusnej relácii Českej televízie to v nedeľu povedala ministerka obrany ČR Jana Černochová. O aký materiál pôjde, z bezpečnostných dôvodov neuviedla, bude však vychádzať zo zoznamu vecí, ktoré požaduje ukrajinská vláda.

Česko doteraz poslalo na Ukrajinu guľomety, útočné pušky, samopaly a náboje do týchto zbraní, ako aj protilietadlové strely. Ukrajincom česká vláda poskytla i bližšie nešpecifikovaný vojenský materiál a tiež zdravotnícku pomoc. Členovia bezpečnostnej komunity naznačujú, že súčasťou dodávky na Ukrajinu sú aj ťažké zbrane, napríklad vojenská kolesová technika.

17:04 Ukrajinský Mariupoľ hlási vyše 2 100 zabitých civilistov

V ukrajinskom meste Mariupoľ zahynulo pri ruských útokoch už viac ako 2 100 obyvateľov, informovali v nedeľu miestne úrady.  Informuje o tom agentúra AFP.

„K dnešnému dňu zomrelo pri ruských útokoch 2 187 obyvateľov Mariupoľa,“ informovala mestská rada na sociálnej sieti Telegram. Podľa AFP sa tak počet obetí zvýšil od stredy o takmer 1000. Úrady v stredu uviedli, že za prvých deväť dní obliehania zahynulo 1 207 civilistov.

Podľa stanice BBC je Mariupoľ takmer dva týždne terčom ostreľovania, je bez základných služieb a zásob. Miestni predstavitelia uviedli, že len za posledný deň Rusi zaútočili na mesto najmenej 22-krát. „Ľudia sú v ťažkej situácii už 12 dní. V meste nie je elektrina, voda ani kúrenie. Nie je tu takmer žiadna mobilná komunikácia. Dochádzajú posledné zásoby jedla a vody,“ uvádza sa vo vyhlásení predstaviteľov mesta.

Hasiči kráčajú okolo zničenej budovy počas pätnásteho dňa ruskej invázie. Foto: TASR/AP

16:48 Bieloruské márnice sú zaplnené telami zabitých ruských vojakov, tvrdia miestni

Telá ruských vojakov zabitých v bojoch na Ukrajine zapĺňajú márnice v Bielorusku, uviedli miestni obyvatelia pre stanicu Slobodná Európa (RFE/RL), ktorá o tejto skutočnosti informovala v noci na nedeľu.

Telesné pozostatky ruských vojakov, ktorí padnú počas „špeciálnej operácie“, ako inváziu nazýva Moskva, sú privážané nákladnými vozidlami do bieloruských márnic a následne posielané späť do Ruska vlakom alebo lietadlom, uviedli obyvatelia. Tí hovoria aj o hrôzostrašnom pohľade na mŕtve telá ruských vojakov naložené vo vlaku v meste Mazyr pred transportom do Ruska. „Počet tiel bol neuveriteľne veľký. Ľudia na stanici Mazyr boli jednoducho šokovaní množstvom tiel, ktoré boli nakladané do vlaku,“ uviedol pre RFE/RL miestny obyvateľ.

15:05 Do ulíc Chersonu vyšli davy ľudí na protest proti ruskej okupácii

V juhoukrajinskom prístavnom meste Cherson vyšli v nedeľu do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Na záberoch, ktoré BBC zverejnila, vidieť, ako ľudia zhromaždení na Námestí slobody v centre Chersonu mávali ukrajinskými vlajkami a držali transparenty s nápismi „Cherson je Ukrajina“.

Protest sa koná uprostred správ, že Rusko plánuje v meste usporiadať falošné referendum, aby vytvorilo ďalší separatistický región a nastolilo bábkovú administratívu.  

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na Twitteri podľa agentúry AFP uviedol, že Rusko začalo prípravy na usporiadanie referenda o založení samostatnej Chersonskej ľudovej republiky, ktorej centrom by bolo okupované mesto Cherson.

Kuleba tvrdí, že Rusko postupuje rovnako ako v roku 2014, keď boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané separatistické republiky, ktoré doteraz uznala iba Moskva. Najnovšie referendum však bude podľa neho zmanipulované, pretože nemá podporu miestneho obyvateľstva. Ak by ho Rusko zorganizovalo, Kuleba žiada uvalenie ďalších tvrdých sankcií. „Cherson je a vždy bude na Ukrajine,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie.

Prípravy „referenda“ potvrdil aj člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň. Ako uviedol, sú predvolávaní poslanci, ktorých sa pýtajú, či sú pripravení spolupracovať s Ruskom. Konanie vo veci referenda začala aj oblastná prokuratúra.

Chersonská regionálna rada na svojej stránke khor.gov.ua zverejnila v sobotu večer vyhlásenie, ktoré prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí, že Chersonská oblasť „bola, je a bude“ neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Podporilo ho 44 zo 64 poslancov.

Referendá boli jednou z etáp vyhlásenia nezávislosti Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v roku 2014. Podľa Kyjeva neboli v súlade s ukrajinskými zákonmi, konali sa bez pozorovateľov a bez dodržania zákonných postupov; navyše sa na nich mal zúčastniť iba zlomok obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti.

Cherson, ktorý sa nachádza neďaleko Krymského polostrova anektovaného Ruskom v roku 2014, je prvým veľkým mestom na Ukrajine, ktoré po trojdňovom obliehaní začiatkom marca obsadila ruská armáda. V tomto prístavnom meste žije okolo 290 000 ľudí.

VIDEO Chersončiania kričia na ruských vojakov: „Fašisti!“

https://twitter.com/RALee85/status/1502991875560685571

14:56 Krúpa: Dodávka zbraní na Ukrajinu je absolútne legitímna

Slovensko dodávkou zbraní na Ukrajinu nezasahuje do vojenského konfliktu. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽANO). Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok zase uviedol, že najlepším východiskom z danej krízy je rokovanie o mieri.

Podľa Krúpu má krajina, ktorá je napadnutá, právo zabezpečiť si zbrane pre vlastnú obranu zo všetkých možných zdrojov. „Slovensko ani iné štáty nezasahujú do tohto konfliktu, neposielajú tam jednotky, nevytvára sa tam bezletová zóna a nebojuje sa s Rusmi. My im posielame pomoc, ktorú potrebujú – humanitárnu alebo muníciu a zbrane, aby sa mohli brániť. Je to absolútne legitímne,“ spresnil.

https://standard.sk/180835/heger-nemozeme-sa-vzdavat-techniky-ak-nemame-zabezpecenu-vlastnu-ochranu/

14:30 Sky News: Útokom na Javoriv Rusko „ukázalo USA prostredník“, tvrdí analytik

Rusko nedeľňajším raketovým útokom na výcvikové stredisko Javoriv v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti „ukázalo USA prostredník“, konštatoval Daniel Szeligowski, vedúci programu pre východnú Európu a vedúci výskumný pracovník pre Ukrajinu z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov. Podľa Sky News je kľúčová časť Szeligowského reakcie zameraná na stratégiu administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá sa snaží vylúčiť opatrenia, ktoré by eskalovali konflikt (ide najmä o reakciu USA na výzvy na vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou).

Zranený muž drží svoje veci a stojí vedľa sanitky pred nemocnicou v meste Novojavorivsk na západe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

14:25 Vojna na Ukrajine zrejme spôsobí nedostatok pšenice na svetovom trhu

Na Rusko a Ukrajinu spoločne pripadá takmer tretina pšenice obchodovanej na svetovom trhu, uviedla agentúra APA na základe údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2020. Podľa týchto čísel 18,1 milióna ton alebo desatina z pšenice na globálnom trhu pochádza z Ukrajiny, ktorá je jej piatym najväčším exportérom na svete. Ruský útok už výrazne zvýšil jej cenu, ktorá sa dočasne dostala nad 400 eur za tonu. Na Ukrajinu síce v roku 2020 pripadli len 3 % vypestovanej pšenice. Krajina však z nej spotrebovala len zlomok, a preto na ňu pripadalo až 10,4 % exportu. Najväčším vývozcom je Rusko s (37,2 milióna ton a podiel 22 %), za ktorým nasleduje Európska únia (37 miliónov ton, 21 %), USA a Kanada. Vnútorný obchod v rámci EÚ nie je do týchto čísel započítaný.

14:22 Americký novinár, ktorý zahynul na Ukrajine, nepracoval pre NYT

Americký novinár, ktorý zahynul pri ostreľovaní v ukrajinskom mestečku Irpiň neďaleko Kyjeva, nepracoval pre americký denník The New York Times (NYT). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

O smrti amerického novinára Brenta Renauda informoval na sociálnej sieti Facebook v nedeľu šéf polície Kyjevskej oblasti Andrij Njebytov. Ten uviedol, že Renaud pracoval pre NYT. Denník však túto informáciu poprel, pričom uviedol, že Renaud pre neho v minulosti pracoval, no už v ňom viac nepôsobí.

14:00 Pápež František vyzval na ukončenie „masakru“ a „ozbrojenej agresie“ na Ukrajine

Pápež František v nedeľu zatiaľ najostrejšie odsúdil vojnu na Ukrajine, pričom uviedol, že táto „neakceptovateľná ozbrojená agresia“ a „masaker“ sa musia skončiť. „V mene Boha vás žiadam ukončite tento masaker,“ uviedol František po pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra.

Hlava katolíckej cirkvi zároveň odsúdila „barbarské“ zabíjanie detí a civilistov, ako i bombardovanie ukrajinských nemocníc, ku ktorému podľa pápeža prichádza „bez rozumného strategického dôvodu“. „Nech je v mene Boha vypočutý plač trpiacich ľudí a nech bombardovanie a útočenie skončí,“ dodal František, podľa ktorého hrozí, že sa z ukrajinských miest „stanú cintoríny“.

Veriaci držia ukrajinské vlajky počas nedeľňajšej modlitby Anjel pána na Námestí Sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP

13:45 Nemecko chce byť do konca roka nezávislé od ropy aj uhlia z Ruska

Nemecko robí pokroky vo svojich snahách o zníženie závislosti od ruských energií, uviedol nemecký minister hospodárstva a životného prostredia Robert Habeck. Dodal, že najväčšia európska ekonomika by do konca tohto roka mohla byť nezávislá od ropy a uhlia z Ruska. S plynom je to však zložitejšie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Každý deň, prakticky každú hodinu sa po kúskoch lúčime s ruskými dovozmi,“ uviedol Habeck v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung. „Ak sa to podarí, na jeseň budeme nezávislí od ruského uhlia a na konci roka takmer nezávislí od ropy z Ruska. V prípade plynu je to komplikovanejšie, keďže nemáme vlastne kapacity na dovoz LNG. Tie teraz vytvoríme pod veľkým tlakom,“ ohlásil Habeck.

12:57 Kuleba: Ruskí vojaci zadržali starostu ďalšieho ukrajinského mesta

Ruské jednotky zadržali starostu ukrajinského mesta Dniprorudne Jevhenija Matvejeva. Ide pritom už o druhého ukrajinského starostu, ktorého v priebehu uplynulých troch dní zadržali ruské jednotky. Oznámil to v nedeľu na sociálnej sieti.

https://standard.sk/180799/krajniak-mozeme-obsadit-58-tisic-pracovnych-miest-ukrajincami/

12:36 Duda: Použitie chemických zbraní Ruskom na Ukrajine by mohlo vyvolať zásah NATO

Použitie chemických zbraní Ruskom na Ukrajine by mohlo NATO primäť, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie nezasahovať vojensky do konfliktu. V rozhovore pre stanicu BBC to v nedeľu uviedol poľský prezident Andrzej Duda. Odpovedal na otázku, či si myslí, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže pripravovať na použitie chemických zbraní.

„Ak sa ma pýtate, či Putin môže použiť chemické zbrane, myslím si, že Putin môže teraz použiť čokoľvek, najmä keď je v takej ťažkej situácii,“ uviedol Duda. „Politicky už vojnu prehral a nevyhráva ju ani vojensky,“ dodal. Na otázku, či by použitie chemických zraní mohlo vyvolať zásah NATO, povedal: „Samozrejme, každý dúfa, že sa to (Putin) neodváži urobiť. Ale… ak použije zbrane hromadného ničenia, zmenilo by situáciu.“

„Iste, (NATO)… by si muselo sadnúť za stôl a naozaj vážne premyslieť, čo robiť, pretože potom to začne byť nebezpečné nielen pre Európu…, ale aj pre celý svet,“ skonštatoval. V rozhovore pre BBC poľský prezident takisto uviedol, že presun stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu nie je možný. Takisto si myslí, že bezletová zóna nad Ukrajinou by mohla byť začiatkom tretej svetovej vojny.

VIDEO Hostia na ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal hovoria, že invázia Ruska by sa nemala zastaviť na Ukrajine

https://twitter.com/InformNapalm/status/1502748428543172614

12:18 Počet obetí útoku na základňu v blízkosti poľských hraníc stúpol na 35

Počet obetí ruského raketového útoku na vojenskú základňu pri meste Javoriv neďaleko Ľvova stúpol na 35 a počet ranených na 134. Oznámil to v nedeľu gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozytskyj. TASR správu prevzala od denníka The Guardian. K raketovému útoku na vojenskú základňu pri Javorive, kde sa nachádza aj Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti, prišlo v nedeľu ráno okolo 5.45 h miestneho času. Podľa Kozytského vypálili ruské jednotky na základňu až 30 rakiet. V tomto vojenskom objekte sa pritom v minulosti konali vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňovali aj americkí či britskí vojaci. Posledné veľké vojenské cvičenie s účasťou vojakov z NATO sa na tejto základni konalo v septembri.

VIDEO Po útoku na vojenskú základňu v Ľvove

https://twitter.com/RWApodcast/status/1502948951108079616

11:25 Zelenskyj hovoril s Bennettom o snahách o ukončenie konfliktu na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v sobotu večer s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o spôsoboch zastavenia bojov na Ukrajine a snahách Izraela o vyriešenie tohto ozbrojeného konfliktu. TASR správu prevzala od televízie CNN a agentúry DPA, ktoré o tom informovali v nedeľu.

Podľa kancelárie izraelského premiéra trval telefonát Bennetta so Zelenským viac ako hodinu. Zelenskyj o telefonáte s Bennettom informoval na sociálnej sieti Twitter, kde uviedol, že s izraelským premiérom hovoril o „ruskej agresii a vyhliadkach týkajúcich sa mierových rokovaní“. Zelenskyj zároveň požiadal Bennetta o pomoc pri zaistení prepustenia „zajatého starostu Melitopoľu a miestnych predstaviteľov“.

09:59 Šéf NATO o vojne na Ukrajine: Nadchádzajúce dni prinesú „ešte väčšie utrpenie“

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg očakáva, že boje a humanitárna kríza na Ukrajine sa po viac ako dvoch týždňoch od začiatku ruskej invázie ešte vystupňujú. „S hrôzou vidíme rastúci počet civilných obetí a nezmyselné ničenie zo strany ruských síl. Obyvatelia Ukrajiny vzdorujú s odvahou a odhodlaním, ale nadchádzajúce dni pravdepodobne prinesú ešte väčšie utrpenie,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag. Šéf NATO vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „ukončil túto vojnu, stiahol všetky sily a zaviazal sa k diplomacii“.

Stoltenberg odmietol tvrdenia ruskej vlády, že Spojené štáty tajne prevádzkovali na Ukrajine laboratóriá na vývoj biologických zbraní. „Teraz, keď boli vznesené tieto nepravdivé obvinenia, musíme zostať ostražití, pretože je možné, že samotné Rusko by v rámci tohto balíka lží mohlo plánovať vojenské misie s použitím chemických zbraní,“ povedal. To by predstavovalo vojnový zločin, píše DPA. Stoltenberg zároveň opäť odmietol výzvy, aby NATO presadilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, čo by znamenalo zaútočiť na ruské jednotky. „Tým by sme riskovali priamu konfrontáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu. Musíme túto vojnu ukončiť a nie ju predlžovať,“ zdôraznil Stoltenberg, pričom dodal, že NATO je obranná aliancia.

09:00 Prokopová: Deti z Ukrajiny budú mať pri nástupe do škôl vyšetrenie od pediatra

Deti z Ukrajiny, ktoré budú nastupovať do slovenských škôl, budú mať vyšetrenie od pediatra a do kolektívu pôjdu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti. Potvrdila to hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová.

„Snažili sme sa zabezpečiť bezpečnosť detí, ktoré prichádzajú do našich školských zariadení z Ukrajiny, ale aj detí, ktoré navštevujú školské zariadenia,“ povedala. Ako doplnila, všetky deti na Slovensku, ktoré nastupujú do kolektívu, majú pred nástupom do školy potvrdenú zdravotnú spôsobilosť. Podobne to bude aj u detí z Ukrajiny, ktoré prišli na Slovensko z dôvodu vojnového konfliktu v ich krajine.

08:24 BBC: Explózia vážne poškodila známy ukrajinský pravoslávny kláštor

Kláštor ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na východe Ukrajiny bol v sobotu večer vážne poškodený po tom, čo sotva unikol priamemu zásahu delostreleckého granátu. Informovala o tom v noci na nedeľu stanica BBC s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. Explózia pri moste v blízkosti kláštora v Doneckej oblasti zničila takmer všetky okná na kláštore a poškodila niekoľko budov.

Viacero ľudí, vrátane mníchov a evakuovaných ľudí, ktorí sa ukrývali vo vnútri, bolo zranených a prevezených do nemocnice. Podľa BBC neboli hlásené žiadne úmrtia. Podľa denníka Ukrajinská pravda sa v súčasnosti v pivniciach pod kláštorom nachádza približne 520 utečencov vrátane 200 detí.

Ruské tanky v Mariupole. Foto: Internet

07:40 Ukrajina: Rusko zaútočilo na základňu pri poľských hraniciach

Ruské sily odpálili v nedeľu ráno najmenej osem rakiet na vojenskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv, ktorá sa nachádza asi 50 kilometrov západne od Ľvova a okolo 16 kilometrov od hraníc s Poľskom. Smerom od vojenskej základne bolo vidieť stúpať mohutné stĺpy dymu, píše reportér Guardianu Lorenzo Tondo s odvolaním sa na Ľvovskú regionálnu vojenskú správu. Útok na základňu potvrdil aj starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Zatiaľ nie sú známe informácie o škodách alebo obetiach. Sadovyj tiež vyzval ľudí, aby nezverejňovali fotografie a videá z miesta útoku. Útok na vojenskú základňu blízko hraníc s Poľskom nasleduje po sobotňajšom varovaní námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že dodávky zbraní od západných krajín na Ukrajinu môžu byť „legitímnym cieľom“ útoku ruskej armády.

VIDEO Ruskí delostrelci pri Kyjeve

https://twitter.com/RALee85/status/1502102539159883779

06:18 Na predmestiach Ľvova bolo počuť výbuchy, zrejme ho zasiahli rakety

Mestom Ľvov ležiacom na západe Ukrajiny približne 70 kilometrov od poľských hraníc otriaslo v nedeľu ráno niekoľko výbuchov. Explózie bolo počuť krátko pred šiestou hodinou ráno miestneho času na predmestiach Ľvova, uviedla televízia CNN s odvolaním sa na svoj tím.

Explózie bolo počuť aj v Poľsku, informoval reportér nemeckej agentúry DPA, ktorý sa nachádza v meste Przemyśl. Podľa medializovaných informácií mesto zasiahlo niekoľko rakiet.

Dym stúpa k oblohe z horiacich kontajnerov počas ostreľovania mesta Vasylkiv. Foto: TASR/AP

04:58 Ukrajina: Zelenskyj prvýkrát udelili titul Hrdina Ukrajiny žene

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz v dejinách svojej krajiny rozhodol o udelení titulu Hrdina Ukrajiny žene. Oznámil to vo svojom najnovšom príhovore k občanom, ktorý bol zverejnený v nedeľu na stránke president.gov.ua.

Titul Hrdina Ukrajiny je najvyšším štátnym vyznamenaním. Udeľuje sa za výnimočný hrdinský čin alebo pracovný výkon. Zelenskyj ho in memoriam udelil seržantke a vrchnej vojenskej lekárke Inne Mykolajevne Derusovej, ktorá od začiatku ruskej invázie slúžila v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti. „Riskovala svoj život, aby zachránila viac ako desať vojakov. Zomrela v dôsledku delostreleckej paľby ruských jednotiek, keď pomáhala raneným vojakom. Je prvou ženou — Hrdinkou Ukrajiny, ktorej bol tento titul udelený posmrtne,“ povedal Zelenskyj.

02:58 Rusko dosadilo v Melitopole vlastného starostu

Deň po zadržaní starostu juhoukrajinského mesta Melitopoľ Ivana Fedorova ruské okupačné vojská vymenovali v sobotu jeho nástupcu. Stala sa ním Galina Danilčenková, bývalá prorusky orientovaná poslankyňa mestského zastupiteľstva.

Na videu zverejnenom na platforme YouTube vyzýva miestne úrady a poslancov, aby sa „prispôsobili novej realite“, „nedestabilizovali situáciu a nezapájali sa do extrémistických aktivít“. „Keďže vás zvolili ľudia, je vašou povinnosťou starať sa o ich blaho,“ odkázala Danilčenková. Ďalej uviedla, že jej hlavnou úlohou je „podniknúť všetky potrebné kroky na to, aby sa mesto vrátilo do normálu“. Tvrdí, že v Melitopole sú stále ľudia, ktorí sa pokúsia „situáciu destabilizovať a vyvolať neprimerané reakcie“. „Žiadam vás, aby ste sa chovali rozumne a nepoddávali sa týmto provokáciám,“ povedala Danilčenková, ktorá tiež navrhla vytvorenie „ľudového výboru“ na riešenie problémov v regióne.

Starostu Melitopoľa Ivana Fedorova v piatok zadržala skupina ozbrojených mužov. Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom ho obvinila z teroristických trestných činov.

01:49 Rusko pripravuje referendum o vzniku Chersonskej ľudovej republiky

Rusko začalo prípravy na usporiadanie referenda o založení samostatnej Chersonskej ľudovej republiky, ktorej centrom by bolo okupované mesto Cherson ležiace na juhu Ukrajiny. Na Twitteri to v sobotu uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Minister tvrdí, že Rusko potupuje rovnako ako v roku 2014, keď boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané separatistické republiky. Najnovšie referendum však bude podľa neho zmanipulované, pretože nemá podporu miestneho obyvateľstva. Ak by ho Rusko zorganizovalo, Kuleba žiada uvalenie ďalších tvrdých sankcií. „Cherson je a vždy bude na Ukrajine“, napísal šéf ukrajinskej diplomacie.

Prípravy „referenda“ potvrdil aj člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň. Ako uviedol, sú predvolávaní poslanci, ktorých sa pýtajú, či sú pripravení spolupracovať s Ruskom. Konanie vo veci referenda začala aj oblastná prokuratúra. Chersonská regionálna rada na svojej stránke khor.gov.ua zverejnila v sobotu večer vyhlásenie, ktoré prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí, že Chersonská oblasť „bola, je a bude“ neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Podporilo ho 44 zo 64 poslancov.

Výbuch, ktorý zasiahol činžiak po streľbe ruského tanku v prístavnom meste Mariupol. Foto: TASR/AP

00:42 Denník Bild: Exkancelár Schröder po stretnutí s Putinom odcestoval z Ruska

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder odcestoval z Moskvy, kde mal stráviť dva dni v rámci sprostredkovateľského úsilia v rusko-ukrajinskom konflikte. Informovaný zdroj pre Bild uviedol, že Schröder so svojou manželkou opustili ruskú metropolu v sobotu okolo 06.00 h ráno a odleteli do Istanbulu. Exkancelár mal podľa tohto zdroja vo štvrtok večer niekoľko hodín rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V piatok večer sa potom stretol s jedným z najbližších Putinových poradcov. Americký portál Politico predtým informoval, že Schröder sa už v pondelok večer stretol v Istanbule s ukrajinským poslancom Rustemom Umerovom. Ten je členom delegácie, ktorá sa zúčastnila v Bielorusku na dvoch kolách mierových rokovaní s Ruskom.

SOBOTA

20:45 Ruské sily tvrdia, že zničili 79 ukrajinských vojenských objektov

Ruské sily zničili 79 ukrajinských vojenských zariadení vrátane veliteľských a riadiacich centier. Uviedol to v sobotu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra DPA.

Podľa jeho slov došlo aj k útokom na šesť muničných a palivových skladov, zničený alebo zostrelený bol aj útočný vrtuľník Mil Mi-24, ako aj tri bezpilotné lietadlá.

Konašenkov tvrdí, že od začiatku vojny pred viac než dvoma týždňami bolo zničených 3 593 ukrajinských vojenských objektov. Moskva vyhlásila, že v rámci svojej „špeciálnej operácie“ na Ukrajine útočí iba na armádne ciele, čo však Organizácia Spojených národov (OSN), ako aj medzinárodné spoločenstvo spochybňujú.

Moskva informovala, že jej proruskí separatistickí spojenci vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti dosiahli 100-tisícové mesto Sievierodoneck po tom, ako v sobotu postúpili o 12 kilometrov a získali kontrolu nad viacerými mestami a dedinami.

Ukrajinské tajné služby medzitým oznámili, že ruskí vojaci spustili streľbu na skupinu žien a detí opúšťajúcich dedinu Peremoha neďaleko Kyjeva, pričom zabili sedem osôb, z toho jedno dieťa. Incident sa podľa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby stal ešte v piatok, píše tlačová agentúra AFP.

Humanitárna situácia na Ukrajine sa rýchlo zhoršuje a v množstve tamojších miest sa stala priam katastrofálnou, priznala ruská armáda v 17. deň prebiehajúcich bojov.

Oficiálny predstaviteľ ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov reční 7. apríla 2017 v Moskve. Foto: TASR/AP

20:02 V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali približne 2 000 ľudí

V rámci Kyjevskej oblasti evakuovali v sobotu približne 2 000 ľudí, informovala stanica BBC s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).

Evakuačný konvoj 40 autobusov dorazil do obce Bilohorodka v sobotu popoludní, uvádza sa vo vyhlásení DSNS.

Záchranári poskytujú evakuovaným ľuďom pomoc vrátane lekárskej a psychologickej, dodala DSNS.

Podľa BBC boli humanitárne koridory zriadené z miest Mariupoľ, Sumy a obcí v blízkosti hlavného mesta Kyjev. Pokračujúce ruské ostreľovanie na niektorých miestach vrátane blízkosti Kyjeva však úsilie sťažilo.

Zástupca starostu Mariupoľa Serhij Orlov pre BBC uviedol, že z mesta Záporožie vyrazil do Mariupoľa konvoj s pomocou vrátane autobusov na evakuáciu, nebolo však jasné, či sa mu podarí dôjsť.

18:47 Macron a Scholz vyzývajú Putina, aby ukončil obliehanie Mariupoľa

Francúzsko a Nemecko v sobotu vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. Podľa tlačovej agentúry AFP to po trilaterálnom telefonickom rozhovore oznámila kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

„Situácia (v Mariupole) je veľmi ťažká a ľudsky neúnosná,“ uviedol zdroj z Elyzejského paláca po tom, ako telefonát Macrona s Putinom označil za „veľmi zložitý, ale úprimný“.

„Jediné rozhodnutie, ktoré musí prezident Putin urobiť, je zastaviť obliehanie,“ uviedol prezidentský zdroj. Macronov úrad takisto obvinil Putina z „klamstiev“ za tvrdenie, že sa ukrajinské sily dopustili porušenia ľudských práv tým, že použili civilistov ako ľudské štíty.

Sobotňajší 75-minútový trojstranný telefonický rozhovor medzi Macronom, Putinom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom bol zameraný na spoločnú výzvu Francúzska a Nemecka na okamžité prímerie a podniknutie krokov smerom k diplomatickému riešeniu.

Macron Putinovi povedal, že „zneužívanie situácie zo strany ruskej armády musí prestať“, uviedol zdroj a varoval, že jej činy môžu byť kvalifikované ako vojnové zločiny.

„Vyvíjame maximálny nátlak a nepoľavíme,“ uviedol Macronov úrad. Francúzsky prezident „veľmi dôrazne žiada, aby sa tento konflikt čo najrýchlejšie zastavil – aby sa predišlo najhoršiemu vrátane použitia nezákonných zbraní alebo ničenia miest“, dodal zdroj z Elyzejského paláca.

Macron prevzal vedúcu úlohu v snahe skontaktovať sa s Putinom v súvislosti s ruskou ofenzívou, konštatuje AFP. Jeho kancelária tvrdí, že od ich stretnutia v Kremli 7. februára absolvoval Macron deväť konverzácií s ruským lídrom.

Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára. Ruské sily sa približujú k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev a bombardujú niekoľko ďalších miest. Ofenzíva vyhnala z domovov už milióny Ukrajincov.

16:52 Zelenskyj: Počas prvých 17 dní ruskej invázie zahynulo 1 300 ukrajinských vojakov

Počas prvých 17 dní ruskej invázie na Ukrajine bolo zabitých približne 1 300 ukrajinských vojakov. Na sobotňajšej tlačovej konferencii v Kyjeve to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovala o tom stanica BBC s tým, že tieto údaje nemôže nezávisle overiť.

Podľa BBC západné zdroje v piatok odhadli, že v tomto období bolo zabitých aj približne 6 000 ruských vojakov.

Zelenskyj ďalej uviedol, že ukrajinským silám sa v piatok vzdalo približne 500 – 600 ruských vojakov.

Podľa agentúry DPA Zelenskyj povedal, že zahynulo aj viac ako 12 000 ruských vojakov.

Ukrajina doteraz nezverejnila informácie o zabitých ukrajinských vojakoch, uvádzala len počet mŕtvych nepriateľov, dodala DPA.

Podľa agentúry AFP Rusko 2. marca oznámilo, že stratilo takmer 500 vojakov, ale odvtedy tento údaj neaktualizovalo.

Zelenskyj na tlačovej konferencii taktiež vyhlásil, že mierové rokovania s Ruskom sa môžu začať len prímerím. „Naši diplomati pracujú a hovorili o niektorých bodoch možnej agendy medzi nami a Ruskou federáciou. Chcem, aby sa to zhmotnilo a aby sa proces ukončenia vojny, mierový proces na 100 percent začal prímerím,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že je otvorený diskusii s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Poznamenal, že diskutoval s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o možnosti rokovania s Putinom v Jeruzaleme.

S odvolaním sa na Putinove komentáre, že ruskí a ukrajinskí vyjednávači dosiahli určitý pozitívny pokrok, Zelenskyj konštatoval, že je „rád, že vidí signály z Ruskej federácie. Za posledných 12 rokov som nikdy nepočul slová o možnosti dialógu“.

16:11 Putin obvinil ukrajinské sily z porušovania medzinárodného humanitárneho práva

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil v sobotu ukrajinské sily z „flagrantného porušovania“ medzinárodného humanitárneho práva. Urobil tak počas telefonického rozhovoru s lídrami Francúzska a Nemecka, informoval Kremeľ. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Putin informoval (francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza) o skutočnom stave vecí… Uvádzal najmä mnohé fakty o flagrantnom porušovaní noriem medzinárodného humanitárneho práva ukrajinskými bezpečnostnými silami,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Podľa Kremľa Putin obvinil ukrajinskú armádu z „mimosúdnych popráv odporcov“ a „brania rukojemníkov a využívania civilistov ako ľudských štítov“. Tvrdil tiež, že ukrajinská armáda rozmiestňuje ťažké zbrane v blízkosti nemocníc, škôl a škôlok.

„Nacionalistické prápory zároveň systematicky narúšajú operácie na záchranu obyvateľstva a zastrašujú civilistov počas pokusov o evakuáciu,“ informoval Kremeľ s tým, že Putin vyzval Macrona a Scholza, aby zatlačili na kyjevské úrady, aby zastavili tieto „zločinecké aktivity“.

Ruský prezident informoval Macrona a Scholza aj o rozhovoroch medzi ruskými a ukrajinskými vyjednávačmi. „V tejto súvislosti sa lídri troch krajín zaoberali niektorými otázkami súvisiacimi s pripravovanými dohodami o implementácii dobre známych ruských požiadaviek,“ dodal Kremeľ bez poskytnutia podrobností.

Podľa agentúry AP Scholz a Macron vyzvali Putina, aby súhlasil s „okamžitým prímerím na Ukrajine“.

Scholzova kancelária uviedla, že sobotňajší 75-minútový rozhovor bol súčasťou „prebiehajúceho medzinárodného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine“ a že lídri Nemecka a Francúzska vyzvali Putina, aby začal proces hľadania diplomatického riešenia konfliktu. Bližšie detaily výzvy neboli zverejnené.

Scholz v sobotu Samostatne hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby získal jeho hodnotenie súčasnej situácie, dodala AP.

14:09 Bielorusko tvrdí, že sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine

Náčelník generálneho štábu bieloruskej armády Viktor Gulevič uviedol, že Bielorusko sa neplánuje zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine. Zároveň však oznámil, že bieloruská armáda vysiela na hranice päť práporových taktických skupín. Tie majú vystriedať jednotky, ktoré sa tam nachádzajú už dlhšie. TASR správu prevzala od denníka The Guardian, ktorý o tom informoval v sobotu.

„Chcem zdôrazniť, že presun jednotiek nie je v žiadnom prípade spojený s prípravami, predovšetkým nie s účasťou našich vojakov v špeciálnej vojenskej operácii na území Ukrajiny,“ uviedol Gulevič.

Popredný predstaviteľ ukrajinskej armády totiž v piatok varoval Bielorusko, aby neposielalo na Ukrajinu svojich vojakov po tom, ako vypukli obavy z toho, že Bielorusko sa v priebehu niekoľkých hodín plánuje pridať k útoku na Ukrajinu.

Ruská armáda totiž pri útoku na Ukrajinu využíva aj územie Bieloruska, odkiaľ prichádzajú na Ukrajinu ruské jednotky či bojové lietadlá, píše Guardian. Bieloruské jednotky sa však do bojov na Ukrajine doposiaľ nezapojili.

Obavy z toho, že sa Bielorusko v piatok večer pripojí k ruskej ofenzíve vznikli po tom, ako Ukrajina obvinila Rusko z toho, že jeho stíhačky ostreľujú z územia Ukrajiny bieloruské pohraničné dediny, aby tak získali zámienku, na základe ktorej by Bielorusko vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. K tomuto incidentu malo podľa Ukrajiny prísť v čase, keď sa v Moskve konalo stretnutie ruského a bieloruského prezidenta Vladimira Putina a Alexandra Lukašenka. 

13:50 Lídri Nemecka a Francúzska telefonovali s Putinom

Lídri Francúzska a Nemecka viedli v sobotu ďalšie kolo telefonických rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovala stanica BBC.

Podľa nej sa predchádzajúci telefonát uskutočnil vo štvrtok, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz požadovali od Ruska okamžité prímerie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Moskva však takéto výzvy odmietla.

Prezident Macron počas krízy zdôrazňoval potrebu ponechať komunikačné kanály s Ruskom otvorené a uskutočnil celkovo deväť telefonických rozhovorov so šéfom Kremľa, dodala BBC.

Ruský prezident Vladimir Putin počúva bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas ich stretnutia v Moskve 11. marca 2022. Foto: TASR/AP

13:29 Rusko: Konvoje so zbraňami zo Západu sa môžu stať naším terčom

Rusko v sobotu oznámilo, že jeho jednotky sa môžu na Ukrajine zamerať na konvoje s dodávkami zbraní zo Západu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Varovali sme Spojené štáty, že organizovanie dodávok zbraní z niekoľkých krajín nie je len nebezpečný krok, je to krok, ktorý robí z týchto konvojov ciele,“ uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Zároveň dodal, že Moskva varovala pred „následkami neuváženej prepravy takých zbraní na Ukrajinu, akými sú prenosné systémy vzdušnej obrany, protitankové raketové systémy a podobne“.

Podľa Riabkova neberie Washington varovania Moskvy vážne, pričom podotkol, že medzi Ruskom a USA neprišlo na Ukrajine k žiadnym rokovaniam.

Zbrane z Poľska mieria na Ukrajinu. Foto: Twitter

13:07 Zelenskyj: Straty ruskej armády sú najväčšie za posledné desaťročia

Ruská armáda utrpela najväčšie straty za posledné desaťročia, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v novom videoprejave k národu zverejnenom v sobotu. TASR prevzala správu od stanice BBC.

Zelenskyj uviedol, že už 31 ruských práporových taktických skupín je neschopných boja.

Zároveň vyzval na okamžité prepustenie starostu mesta Melitopoľ, ktorý bol údajne unesený ruskými silami. Zelenskyj uviedol, že o tom rokoval aj s lídrami Francúzska a Nemecka.

Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina spolupracuje s Európskou komisiou na urýchlení svojho členstva v EÚ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj gestikuluje vo videu v Kyjeve, ktoré prezidentský úrad zverejnil na sociálnej sieti Facebook v sobotu 12. marca 2022. Foto: TASR/AP

12:33 Ukrajina: V meste Mykolajiv v noci ostreľovali nemocnice

V ukrajinskom meste Mykolajiv boli v noci na sobotu ostreľované nemocnice, a to vrátane centra pre liečbu rakoviny a očnej kliniky. Informovala o tom agentúra AFP.

Na budove centra pre liečbu rakoviny, v ktorom ľudia podstupujú liečbu chemoterapiou, boli vybité okná a zničené dvere. V centre sa však v čase útoku nenachádzali zamestnanci ani pacienti.

„Strieľajú v obývaných oblastiach, v ktorých sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty,“ uviedol šéf nemocnice, v ktorej sa nachádza aj detský domov a očná klinika, Dmytro Lagočev.

Na očnej klinike sa pritom v čase útoku mali nachádzať pacienti.

„Všetci sme strávili noc v pivnici. Všetci sa triasli, pacienti boli vystrašení,“ uviedla riaditeľka očnej kliniky.

12:10 Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky ostreľujú mešitu v Mariupole

Ruská armáda ostreľuje mešitu v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Ukrýva sa v nej viac ako 80 civilistov. Informovala o tom v sobotu agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to oznámilo na Twitteri.

Rezort ukrajinskej diplomacie tvrdí, že mešitu sultána Sulejmana I. v Mariupole ostreľujú ruskí „utočníci“. Ministerstvo neuviedlo, či boli aj nejakí ľudia zranení alebo zabití.

Ukrajinské veľvyslanectvo v Turecku podľa agentúry AP už predtým informovalo, že skupina 86 tureckých občanov vrátane 34 detí boli medzi osobami, ktoré hľadali útočisko pred prebiehajúcim ruským útokom na obkľúčené prístavné mesto.

Hovorkyňa veľvyslanectva sa odvolala na informácie starostu mesta. Poznamenala, že v Mariupole je sťažená komunikácia, píše AP.

Ukrajina obvinila Rusko, že odmieta pustiť obyvateľov z Mariupoľu, kde ostali uväznené státisíce ľudí. Rusko viní Ukrajinu z neschopnosti evakuovať ľudí, píše agentúra Reuters.

11:20 Obyvatelia Melitopoľu protestovali proti zadržaniu starostu mesta

Niekoľko stoviek ľudí protestovalo v sobotu pred radnicou mesta Melitopoľ proti zadržaniu tamojšieho starostu Ivana Fedorova, ktorého v piatok odviedli ruskí vojaci. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

Na krátkom videu, ktoré zverejnila na Facebooku ukrajinská štátna televízia, možno vidieť ako demonštranti žiadajú „slobodu“ pre svojho starostu a skandujú jeho meno. Podľa tohto zdroja žiadalo prepustenie starostu viac ako 2 000 ľudí.

Ruské jednotky začali obliehať mesto Melitopoľ niekoľko dní po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu. V meste sa však odvtedy sporadicky konajú protesty.

Tento posledný protest sa konal po tom, ako bolo zverejnené video, na ktorom je zachytené, ako v piatok ozbrojení muži odvádzajú Fedorova z vládnej budovy. Krátko na to, prokuratúra v Ruskom podporovanej Luhanskej oblasti uviedla, že starosta spáchal trestné činy spojené s terorizmom a v tejto súvislosti je vyšetrovaný.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil zadržanie Fedorova za „zločin proti demokracii“.

„Toto je jasný znak slabosti útočníkov. V našej krajine nenašli žiadnu podporu, aj keď sa na ňu spoliehali, pretože roky klamali sami seba o tom, že obyvatelia Ukrajiny čakajú na príchod Ruska,“ vyhlásil Zelenskyj.

11:02 Boje severozápadne od Kyjeva pokračujú

Severozápadne od Kyjeva v sobotu pokračovali boje a väčšina ruských pozemných síl sa nachádza 25 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly, pričom niekoľko ďalších miest je obkľúčených a ostreľovaných. S odvolaním sa na britské ministerstvo obrany o tom informovala agentúra Reuters.

Vo väčšine ukrajinských miest sa v sobotu ráno rozozvučali sirény oznamujúce nálet a vyzývajúce ľudí, aby si vyhľadali úkryt, informovali miestne médiá po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že jeho krajina dosiahla strategický zlomový bod vo vojne s Ruskom.

Ruská armáda zjavne preskupuje svoje sily, možno na novú ofenzívu, ktorá by sa mohla o niekoľko dní zamerať na hlavné mesto Kyjev, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany. V sobotňajšej aktualizácii uviedlo, že boje severozápadne od hlavného mesta pokračujú a mestá Charkov, Černihiv, Sumy a Mariupoľ zostávajú obkľúčené a sú naďalej ostreľované ruskou armádou.

Dym stúpa k oblohe počas ostreľovania v meste Vasylkiv, ktoré sa nachádza juhozápadne od Kyjeva počas 17. dňa ruskej invázie na Ukrajine v sobotu 12. marca 2022. Foto: TASR/AP

10:22 Roskosmos: Sankcie voči Rusku môžu ohroziť ISS a spôsobiť jej pád

Sankcie Západu uvalené voči Rusku by mohli spôsobiť pád Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), varoval v sobotu šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa Rogozina by sankcie mohli narušiť prevádzku ruských kozmických lodí obsluhujúcich ISS. V dôsledku toho by mohla byť ovplyvnená ruská časť stanice, ktorá pomáha korigovať obežnú dráhu ISS, čo spôsobí, že táto 500-tonová konštrukcia „spadne do mora alebo na pevninu“, napísal Rogozin na sociálnej sieti Telegram.

„Ruský segment zabezpečuje korekciu obežnej dráhy stanice (v priemere 11-krát za rok) vrátane jej vyhýbaniu sa vesmírnemu odpadu,“ uviedol Rogozin, ktorý na sociálnych sieťach pravidelne vyjadruje podporu ruskej armáde na Ukrajine, všíma si AFP.

Šéf Roskosmosu podobným spôsobom upozornil na hrozbu pádu ISS minulý mesiac, keď na Twitteri kritizoval uvalenie nových západných sankcií.

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) 1. marca uviedol, že sa snaží nájsť riešenie, ako udržať ISS na obežnej dráhe bez pomoci Ruska.

Roskosmos uviedol, že sa obrátil na NASA, Kanadskú vesmírnu agentúru a Európsku vesmírnu agentúru (ESA), „požadujúc zrušenie nezákonných sankcií voči našim spoločnostiam“.

Na ISS sa momentálne nachádzajú štyria astronauti NASA, dvaja ruskí kozmonauti a jeden európsky astronaut, píše agentúra AP.

08:39 ISW: Ruské jednotky, ktoré sa snažia obkľúčiť Kyjev, si vzali prestávku

Ruské pozemné sily, ktoré sa pokúšajú obkľúčiť ukrajinské hlavné mesto Kyjev, si po neúspešných útokoch z 8. až 10. marca vzali v piatok ďalšiu prestávku na doplnenie zásob a údržbu. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), z ktorej v sobotu citoval britský denník The Guardian.

„Zdá sa, že ruské sily sú v okolí Charkova do značnej miery uviaznuté… pokrok za posledných 24 hodín nedosiahli ani jednotky smerujúce z Krymu k Mykolajivu a Záporožiu, ani na východe v okolí Doneckej a Luhanskej oblasti,“ uvádza sa v hodnotení amerického think tanku.

ISW vo svojej správe poznamenal, že ruský prezident Vladimir Putin údajne vykonáva personálne čistky, ktoré sa dotkli aj zamestnancov tajných služieb.

Podľa najnovšieho hodnotenia ISW sa Kremeľ pravdepodobne pokúša „zvýšiť svoju bojovú silu zatiahnutím Bieloruska do vojny a využitím sýrskych bojovníkov“. Okrem toho Rusko pokračuje vo vysielaní „brancov, ktorí pravdepodobne nebudú dostatočne dobre vycvičení alebo motivovaní“, dodal inštitút.

Zničený ruský transportér na hlavnej ceste v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022 neďaleko ukrajinského mesta Brovary v blízkosti Kyjeva. Foto: TASR/AP

04:18 NYT: Ruské jednotky začali ostreľovať civilné ciele v meste Mykolajiv

Ruské jednotky začali v piatok večer ostreľovať civilné ciele v prístavnom meste Mykolajiv, pričom zasiahli kaviareň, obytný dom a parkovisko veľkého nákupného centra, uviedol guvernér regiónu Vitalij Kim. V piatok to napísal americký denník The New York Times (NYT).

Sirény oznamujúce nálet sa spustili približne o 20.00 h miestneho času. Po nich nasledovalo niekoľko  delostreleckých útokov v rôznych častiach mesta na juhu krajiny.      

Ruské sily podľa Kima strieľali náhodne, aby zakryli svoj pohyb. Bezprostredne neboli hlásené žiadne obete na životoch, len jeden muž bol zranený letiacimi črepinami, dodal Kim.

Ruské jednotky sa takmer dva týždne pokúšali dobyť Mykolajiv, strategické prístavné mesto s približne pol miliónom obyvateľov, no narazili na prudký odpor ukrajinských jednotiek, ktoré odrážali opakované útoky. Neschopnosť dobyť Mykolajiv spomalila ruský postup pozdĺž ukrajinského pobrežia Čierneho mora v smere na Odesu, ktorá sa ako najväčšie ukrajinské prístavné mesto zdá byť kľúčovým ruským cieľom.

Neskôr večer usmiaty Kim, ktorého žoviálne video správy aj v tých najtemnejších chvíľach majú na Ukrajine obrovskú sledovanosť, oznámil, že mestský podnik zabezpečujúci verejnoprospešné služby pracuje na obnovení dodávok elektriny do niekoľkých štvrtí, kde boli prerušené ostreľovaním.

02:44 Ukrajina obvinila Rusko z únosu starostu mesta Melitopoľ

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo ruské sily z únosu starostu mesta Melitopoľ Ivana Fedorova. TASR prevzala správu od britskej stanice BBC.

Ministerstvo uviedlo, že ruské jednotky uniesli starostu mesta na juhovýchode krajiny v piatok popoludní po tom, čo ho krivo obvinili z terorizmu.

BBC tieto obvinenia nezávisle nepotvrdila a ruskí predstavitelia sa k nim zatiaľ nevyjadrili.

„Únos starostu Melitopoľu je klasifikovaný ako vojnový zločin podľa Ženevských dohovorov a dodatkového protokolu, ktoré zakazujú brať civilistov počas vojny ako rukojemníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.  

Melitopoľ padol do rúk ruských vojakov takmer pred dvoma týždňami a Fedorov v stredu pre BBC povedal, že obyvatelia „s Rusmi nijako nespolupracujú“.

22:58 Pentagón zatiaľ nezaznamenal bieloruské jednotky na ukrajinskom území

Spojené štáty nateraz nezaznamenali náznaky, že by na Ukrajinu prenikli vojaci armády Bieloruskej republiky, ktorá je blízkym spojencom Ruska. Podľa agentúry AFP to v piatok uviedol hovorca Pentagónu John Kirby.

Ako informuje TASR na základe správy AFP, Kirby reagoval na oznámenie ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.

Toto centrum na základe svojich predbežných dát v piatok podvečer upozornilo, že bieloruské jednotky by mohli napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 h SEČ).

Pentagón však v inkriminovanom časovom období nezaznamenal „žiadne náznaky, že by sa bieloruské jednotky alebo sily presunuli na Ukrajinu“. Kirby však poznamenal, že to „neznamená, že sa to nemôže stať, alebo že sa to nestane“.

Kirby uviedol, že Spojené štáty zaznamenali vyjadrenia Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že bieloruské sily „prídu na obranu tyla ruských jednotiek, ak (tie) budú napadnuté“.

Podľa Kirbyho to bolo vôbec prvýkrát, čo Lukašenko pripustil, že bieloruská armáda by sa mohla zapojiť do „špeciálnej vojenskej operácie“ ruskej armády na Ukrajine. Kirby súčasne ubezpečil, že v tejto chvíli nič nenasvedčuje tomu, že by to tak bolo, alebo že by to bezprostredne hrozilo.

Niekoľko hodín pred zverejnením informácie o údajne chystanom prieniku bieloruských jednotiek na ukrajinské územie Kyjev obvinil Rusko, že v piatok popoludní ostreľovalo z ukrajinského vzdušného priestoru obce na bieloruskom území.

Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je „zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou“.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany v piatok uviedol, že ruské sily od 24. februára, keď sa začal ruský útok na Ukrajinu, odpálili z Bieloruska na Ukrajinu viac ako 80 rakiet. Podľa neho to predstavuje asi desať percent z viac ako 800 rakiet vypálených Ruskom na Ukrajinu od začiatku jeho invázie.

20:15 Rusi vraj plánujú teroristický útok v Černobyle, tvrdí Ukrajina

Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko má v pláne spáchať v tzv. vylúčenej zóne jadrovej elektrárne v Černobyle teroristický čin, z ktorého sa následne pokúsi obviniť Ukrajinu. Informovala o tom v piatok agentúra CNN.

Americká spravodajská televízia poznamenala, že ide o ďalšie zo série tvrdení ukrajinských úradov o rizikách, ktoré hrozia jadrovej infraštruktúre na Ukrajine v dôsledku ruskej invázie začatej 24. februára. Žiadne z takýchto podozrení ukrajinskej strany sa nenaplnilo, podotkla CNN.

Vojenská rozviedka ukrajinského ministerstva obrany v piatok na svojej stránke na Facebooku uviedla, že podľa dostupných informácií prípravu teroristického útoku v jadrovej elektrárni v Černobyle nariadil ruský prezident Vladimir Putin. (tasr)

20:00 Ako vyzerá situácia v Charkove (video Wall Street Journal)

Americký denník Wall Street Journal priniesol krátke video, ako dnes vyzerá život v Charkove. Vo videu možno vidieť stav mesta pred vojnou a teraz, keď ľudia ušli alebo sa skrývajú pod zemou. Ide o silné svedectvo o tom, ako môže vyzerať väčšia časť východnej Ukrajiny.

Ďalšia správa denníka Wall Street Journal je z amerického Kongresu, dvaja demokrati – senátor Sheldon Whitehouse a poslanec dolnej snemovne Ro Khanna – navrhujú zdanenie ropných firiem špeciálnou daňou vo výške 50 percent na rozdiel ceny benzínu medzi súčasnou cenou a priemerom ceny od roku 2015 do roku 2019, daň by priniesla výnos vo výške 45 miliárd dolárov. Dá sa predpokladať, že by len ďalej zvýšila cenu benzínu a nafty. (wsj)

19:45 EÚ: Embargo na ruský plyn a ropu nebude

Európska únia zvýši o ďalších 500 miliónov eur na celkom jednu miliardu eur vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto prostriedky budú slúžiť na dodávky zbraní a vybavenia pre ukrajinské ozbrojené sily v boji proti ruskej invázii. Oznámil to v piatok po neformálnom summite EÚ vo Versailles predseda Európskej rady Charles Michel.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová avizovala po skončení summitu štvrtý balík sankcií voči Rusku. Bez uvedenia podrobností povedala, že nové sankcie Moskvu ešte viac izolujú od globálnej ekonomiky. Borrell predtým uviedol, že EÚ zvažuje aj prijatie sankcií voči ruským oligarchom. Šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ sa v piatok vo Versailles zhodli na potrebe výrazného zvýšenia výdavkov na obranu.

Lídri EÚ sa však nedohodli v otázke embarga na dovoz ruského plynu a ropy. „Je to vedomé, opodstatnené a pochopiteľné rozhodnutie, že z našej strany nezastavíme import (z Ruska), ktorý dnes máme v Európe v energetike,“ uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron avizoval, že v najbližšom čase bude on aj Scholz znova telefonicky hovoriť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Macron varoval Moskvu pred „masívnymi sankciami“, ak sa pokúsi obkľúčiť ukrajinskú metropolu Kyjev alebo ešte viac zintenzívni útoky na ukrajinské mestá. „Na zastavenie ruskej agresie spravíme všetko, čo považujeme za účinné a užitočné,“ zdôraznil. (tasr)

19:30 Ukrajinci už čakajú, že do vojny sa zapojí aj Bielorusko

Ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu oznámilo, že Bielorusko by v piatok večer mohlo spustiť inváziu na Ukrajinu. Podľa predbežných dát, ktoré má zmienené analytické centrum k dispozícii, by mohli bieloruské jednotky napadnúť Ukrajinu v piatok po 21.00 h miestneho času (20.00 hodine nášho času).

Ukrajina len pred niekoľkými hodinami obvinila Rusko, že v piatok popoludní ostreľovalo z ukrajinského vzdušného priestoru obce na bieloruskom území. Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je „zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou“. (tasr)

19:20 Mariupoľ: Nikdy neodpustíme tento zločin proti ľudskosti

Najmenej 1 582 civilistov prišlo dosiaľ o život v prístavnom meste Mariupoľ ležiacom na juhovýchode Ukrajiny, ktoré už 12. deň čelí blokáde ruskými silami sprevádzanej ostreľovaním. V piatok to v príspevku na sociálnej sieti uviedla tamojšia mestská rada, na ktorú sa odvolala agentúra Reuters. „Nikdy nezabudneme a nikdy neodpustíme tento zločin proti ľudskosti,“ uviedla mestská rada.

Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca aj bez komunikačného spojenia s okolitým svetom. Na útek z obliehaného mesta čaká viac než 200 000 ľudí, uviedla v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva. Pokusy o vytvorenie humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov a privezenie zásob viackrát zlyhali. Ukrajinskí predstavitelia obviňujú Rusko z nedodržiavania dohodnutého prímeria. Pri stredajšom útoku na detskú nemocnicu a pôrodnicu V Mariupole zahynuli traja ľudia vrátane jedného dieťaťa, 14 ďalších utrpelo zranenia. (tasr)

19:10 Stoltenberg sa stretol s tureckým prezidentom Erdoganom

Na snímke vľavo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan počas stretnutia v tureckom meste Antalya v piatok 11. marca 2022.

Žiadne úsmevy, ťažké vzťahy, ale Turecko má pre rusko-ukrajinskú vojnu obrovský význam. A je si toho vedomé.

19:00 Biden: zapojenie NATO by znamenalo tretiu svetovú vojnu

Americký prezident Joe Biden v piatkovom prejave upozornil, že ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojila Severoatlantická aliancia, vypukla by tretia svetová vojna. „Priama konfrontácia medzi NATO a Ruskom by znamenala tretiu svetovú vojnu. Je to niečo, čomu musíme zabrániť,“ vyhlásil Biden s tým, že USA sa do vojny na Ukrajine nezapoja. Podľa AFP tak odmietol čoraz zúfalejšie výzvy z Kyjeva, aby NATO zasiahlo proti ruskému útoku.

„(Putin) dúfal, že ovládne Ukrajinu bez boja. Zlyhal. Dúfal, že oslabí transatlantickú alianciu. Zlyhal,“ vyhlásil americký prezident vo svojom piatkovom príhovore v Bielom dome. „Nenecháme autokratov a pseudoimperátorov diktovať smerovanie sveta… Ukazujeme svoju silu a neochabujeme,“ dodal americký prezident. Rusko v súčasnosti čelí tvrdým ekonomickým sankciám Západu za vojenský útok na Ukrajinu. Spojené štáty v piatok oznámili, že v spolupráci so svojimi spojencami pripravujú nový balík opatrení, ktoré ešte viac izolujú Rusko vo svetovom meradle. (tasr)

18:50 Ukrajinci vraj zabili tretieho ruského generála

Západní predstavitelia v piatok potvrdili, že na Ukrajine prišiel o život v poradí už tretí generál ruských ozbrojených síl od začiatku ruskej invázie 24. februára. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News s tým, že podľa týchto zdrojov išlo o generála z Východného vojenského okruhu.

Podľa ukrajinského vojenského zdroja ide o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu. Vojenskí analytici podľa Sky News považujú prítomnosť vysokopostavených vojenských osobností na bojisku alebo v jeho blízkosti za dôkaz toho, že ruské operácie nejdú podľa plánu.  

Informáciu o údajnej smrti generála Kolesnikova priniesli s odvolaním sa na agentúru Interfax-Ukrajina spravodajské weby Sky News a BBC, ktoré upozornili, že sa ju zatiaľ nepodarilo overiť. Kremeľ ju nateraz nekomentoval.  

Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, keď Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov. Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.

Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády. (tasr)

18:30 Ukrajinskí politici tvrdia, že na Bielorusko neplánujú a nebudú útočiť

Ukrajinci obvinili Rusko, že v piatok popoludní z ukrajinského vzdušného priestoru ostreľovalo obce na bieloruskom území. Informovala o tom spravodajská televízia CNN. Velenie ukrajinských leteckých síl podľa agentúry Reuters označilo celý manéver za provokáciu, ktorej cieľom je „zatiahnuť ozbrojené sily Bieloruskej republiky do vojny s Ukrajinou“.

Generálny štáb ukrajinskej armády podľa CNN spresnil, že ukrajinská pohraničná stráž dostala informáciu, že ruské lietadlá vzlietli z letiska v Bielorusku, preleteli do ukrajinského vzdušného priestoru a potom strieľali na dedinu Kapani na juhu Bieloruska.

Ukrajinská armáda uviedla, že terčom tejto operácie boli aj ďalšie dve bieloruské obce. V reakcii na tento incident ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo svojom vyhlásení oficiálne deklarovala, že „ukrajinská armáda neplánovala a neplánuje podniknúť žiadne agresívne kroky proti Bieloruskej republike“. Britská spravodajská stanica BBC, ktorá o tvrdení Ukrajiny taktiež informovala, upozornila, že nebola schopná nezávisle overiť, či bol útok pripravený ani to, či k nemu došlo.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v správe zverejnenej na sociálnej sieti Facebook varoval bieloruských občanov, že ruské sily pripravujú útok tohto druhu. Ubezpečil: „Garantujem, že ukrajinská armáda neplánovala, neplánuje a ani nebude plánovať žiadne agresívne akcie proti Bielorusku.“

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin v televíznom rozhovore v piatok povedal, že „Rusko sa všemožne snaží zatiahnuť Bielorusko“ do svojej už 16. deň trvajúcej tzv. špeciálnej vojenskej operácie proti Ukrajine. Súčasne dodal, že podľa Ukrajiny robí bieloruská vláda všetko pre to, aby sa vstupu do tejto vojny vyhla.

Bielorusi však do vojny už zasahujú – neznámy počet dobrovoľníkov dorazil do Kyjeva, zapojili sa do bojov proti Rusom. (tasr)

17:30 Rusi bombardovali mesto Dnipro aj dve mestá na západe Ukrajiny

Ruské jednotky podnikli v piatok viaceré raketové útoky na širokú škálu cieľov po celej Ukrajine, pričom v stredoukrajinskom meste Dnipro a jeho okolí spôsobili značné materiálne škody. Terčom útoku boli mestá Ivano-Frankivsk a Luck na západe Ukrajiny, informovala televízia CNN.

Podľa zistení agentúry AFP tri rakety zasiahli v Dnipre bytový dom, migračný úrad a budovu mestskej správy. Spôsobili tiež požiar v továrni na obuv. O život prišla jedna osoba – pracovník bezpečnostnej služby. Valentyn Jermolenko z oblastnej vojenskej správy pre agentúru AFP uviedol, že v oblasti ostreľovanej ruskými jednotkami sa nenachádzajú žiadne vojenské objekty. Ruské velenie pritom tvrdí, že počas svojej „špeciálnej vojenskej operácie“ útočí výhradne na vojenské objekty a armádnu infraštruktúru. AFP dodala, že okresná prokuratúra začala útok na Dnipro vyšetrovať pre možné porušenie zákonov vedenia vojny.

Primátor mesta Dnipro Borys Filatov vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach uviedol, že situácia je pod kontrolou a v meste nie sú žiadne ruské jednotky. Podľa AFP bolo Dnipro považované za bezpečné útočisko. Od 24. februára, keď ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu, zažilo totiž len niekoľko útokov. Preto sa aj stalo centrom pre koordináciu humanitárnej pomoci a tiež útočiskom pre ľudí utekajúcich pred silnejšími bojmi na východe krajiny. Podľa spravodajského webu Sky News, ktorý sa odvolal na  vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany, sa ruské sily za posledných 24 hodín priblížili ku Kyjevu a mohli by sa nachádzať asi 15 kilometrov od centra mesta. (tasr)

16:28 Ukrajina oznámila smrť ruského generála, správu sa zatiaľ nepodarilo overiť

Ukrajina tvrdí, že  jej vojaci v uplynulých hodinách zabili ďalšieho ruského veliteľa. Podľa spravodajských webov Sky News a BBC by malo ísť o generálmajora Andreja Kolesnikova, veliteľa 29. armády Východného vojenského okruhu.

Sky News doplnila, že túto správu zverejnenú ukrajinskou tlačovou agentúrou Interfax sa jej zatiaľ nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov. Stanica BBC, ktorej sa informáciu zatiaľ taktiež nepodarilo overiť, dodala, že Kremeľ ju nateraz nekomentoval.  

Stanica Sky News pripomenula, že to nie je prvý prípad od začiatku ruskej invázie, čo Ukrajina tvrdí, že zabila ruského generála. V utorok bol v bojoch pri meste Charkov na východe Ukrajiny údajne zabitý generálmajor Vitalij Gerasimov.

Gerasimov, náčelník generálneho štábu 41. ruskej armády, údajne prišiel o život spolu s ďalšími, nemenovanými, ruskými dôstojníkmi.

Kyjev pred tým, 3. marca, informoval, že ukrajinská armáda zlikvidovala aj Andreja Suchoveckého. Tento generálmajor velil divízii výsadkárov a – podobne ako Gerasimov – bol jedným zo zástupcov veliteľa 41. ruskej armády.

16:14 Mariupoľ už viac neexistuje, tvrdí zástupca starostu

Viac než 200-tisíc ľudí čaká na útek z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupoľ, ktoré je pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním zo strany ruskej armády. Uviedla to v piatok podľa agentúry DPA tamojšia administratíva.

„Odrezali mesto zo všetkých strán,“ povedal námestník starostu Mariopola Serhij Orlov pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD. Rusi do mesta nepúšťajú vozidlá s humanitárnou pomocou. Niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov doteraz zlyhalo, pripomína DPA.

„Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste. Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupoľ,“ povedal Orlov.

15:30 Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny už 328 riadených striel

Rusko vypálilo na ukrajinské mestá a dediny od začiatku vojny už 328 riadených striel s plochou dráhou letu. Povedal to v piatok hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, na ktorého sa odvolávajú agentúra Reuters a stanica Sky News.

„Tento krvavý zločin režimu (ruského prezidenta Vladimira) Putina je jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ vyhlásil Zalužnyj.

15:01 Švédsko očakáva v najbližších mesiacoch prílev utečencov z Ukrajiny

Švédska agentúra pre migráciu (Migrationsverket) predpokladá, že krajina v nasledujúcich mesiacoch prijme zhruba 76-tisíc ukrajinských utečencov. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters.

Vládna agentúra spresnila, že tento odhad je iba orientačný a v tejto súvislosti predstavila tri možné scenáre vývoja. Ak sa nebude humanitárna kríza na Ukrajine prehlbovať, do krajiny by mohlo prísť 27-tisíc Ukrajincov. Ak však budú boje naďalej pokračovať, severská krajina by sa do júna tohto roka mohla stať útočiskom až pre vyše 200-tisíc ľudí z Ukrajiny.

Švédske úrady už pripravujú športové haly, logistické sklady či výstaviská na prípadné ubytovanie väčšieho počtu ukrajinských utečencov.

14:49 Zelenskyj: Ukrajina dosiahla vo vojne prelom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že jeho krajina dosiahla zlomový bod vo vojne s Ruskom, avšak varoval pred tým, že nie je možné určiť, ako dlho budú boje ešte pokračovať. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Je nemožné povedať, koľko dní ešte budeme oslobodzovať našu zem, no je možné povedať, že to dosiahneme, pretože sme už dosiahli strategický prelom,“ vyhlásil Zelenskyj v príhovore zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach. Ukrajinský líder označil v príhovore Rusko za „nepriateľa, ktorý nehľadí ani na svoje vlastné tisíce obetí“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

13:58 Putin: Pri rokovaniach Ruska a Ukrajiny prišlo k pozitívnemu posunu

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že na prebiehajúcich ukrajinsko-ruských rokovaniach prišlo k „pozitívnemu posunu“.

„Prišlo tam k istým pozitívnym posunom, ako ma informovali vyjednávači našej strany,“ povedal Putin na stretnutí bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, kľúčovému spojencovi Ruska. Zároveň dodal, že rokovania „sa teraz konajú takmer každý deň“.

Šéf Kremľa sa tiež na stretnutí vyjadril k sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny. Tie môžu mať podľa Putina pre jeho krajinu pozitívny účinok.

„Toto je čas príležitosti posunúť sa smerom k posilneniu našej ekonomickej a technologickej nezávislosti… Aj Sovietsky zväz v skutočnosti existoval v podmienkach spojených so sankciami a napriek tomu sa vyvíjal a dosiahol kolosálne úspechy,“ vyhlásil Putin.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu sa doposiaľ konali na bieloruských hraniciach tri kolá rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Vo štvrtok sa tiež v Turecku uskutočnilo stretnutie ruského a ukrajinského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu. Žiadne z týchto rokovaní však neboli prelomové, píše BBC.

Zničený tank na hlavnej ceste po bitke medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami. Foto: TASR/AP

13:23 Rusko ukončí činnosť firmy Meta, ak je správa o výzvach na násilie pravdivá

Kremeľ v piatok oznámil, že Rusko ukončí v krajine činnosť spoločnosti Meta Platforms, ktorá prevádzkuje sociálne médiá Facebook, Instagram a WhatsApp, ak sa ukáže ako pravdivá správa tlačovej agentúry Reuters, že spoločnosť povolí užívateľom v niektorých krajinách zverejňovať príspevky vyzývajúce na násilie voči Rusom a ruským vojakom.

„Nechceme uveriť správe Reutersu – je jednoducho príliš ťažké tomu uveriť,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Dúfame, že to nie je pravda, pretože ak je, potom to bude znamenať, že bude treba urobiť definitívne opatrenia na ukončenie činnosti spoločnosti (Meta Platforms),“ dodal Peskov, ktorého citovala agentúra Reuters.

https://standard.sk/180225/caputova-ludia-ktory-obhajuju-zavislost-na-ruskom-plyne-konaju-proti-zaujmom-slovenska/

12:10 Oligarcha Potanin varuje, že znárodnenie cudzích firiem vráti Rusko do roku 1917

Jeden z najbohatších ruských oligarchov a dôverník Kremľa Vladimir Potanin kritizoval plány na konfiškáciu majetku zahraničných firiem, ktoré odchádzajú z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Upozornil pritom, že to naruší dôveru investorov na celé desaťročia a vráti Rusko do obdobia boľševickej revolúcie v roku 1917.

Potanin, hlavný akcionár spoločnosti Norilsk Nickel, najväčšieho svetového producenta paládia a rafinovaného niklu, povedal, že Rusko by malo pragmaticky reagovať na svoje vylúčenie z globálnej ekonomiky. „Nemali by sme sa snažiť tresnúť dverami, ale pokúsiť sa zachovať ekonomickú pozíciu Ruska na tých trhoch, ktorých kultiváciou sme strávili tak veľa času,“ napísal Potanin v aplikácii na odosielanie správ Telegram.

https://standard.sk/180197/lidri-unie-sa-zhodli-na-europskom-smerovani-ukrajiny-nie-vsak-v-zrychlenom-konani/

11:29 Obchodníci: Hladu sa pre vojnu na Ukrajine Slováci nemusia báť, logistika funguje

Aktuálna situácia na Ukrajine neovplyvní situáciu s potravinami na Slovensku. Európska únia (EÚ) je totiž sebestačná, čo sa týka potravín, hladu sa teda netreba báť ani na Slovensku. Obchodníci ani doteraz nedovážali z Ukrajiny či z Ruskej federácie nič, bez čoho by sa nedalo zaobísť pri prípadnom výpadku. Ubezpečili o tom predstavitelia reťazcov počas piatkovej tlačovej konferencie týkajúcej sa deklarácie o zabezpečení cenovej stability potravín.

Prezidentka Zväzu obchodu SR Nadežda Machútová pripomenula, že EÚ vyprodukuje dvojnásobne viac potravín, než sama potrebuje. Slovensko je sebestačné napríklad, čo sa týka pšenice. „Hladu sa báť nemusíme, ak aj nejaký tovar vypadne, substitút sa veľmi rýchlo nájde,“ vyhlásila Machútová. Z Ukrajiny a ani z Ruskej federácie podľa jej slov na Slovensko neboli dovážané potraviny, od ktorých by krajina bola závislá. Vyzdvihla však, že sa ukazuje, že aj potravina má svoju hodnotu a súčasná situácia je preto možno aj dôvodom na stopnutie plytvania potravinami.

https://standard.sk/180168/heger-slovensko-prinieslo-na-samit-navrh-dalsich-sankcii-voci-rusku/

11:22 Putin zvažuje reakciu na rozmiestňovanie vojsk členov NATO vo východnej Európe

Ruský prezident Vladimir Putin požiadal v piatok ministra obrany Sergeja Šojgua, aby pripravil plány na možné posilnenie západnej hranice Ruska v reakcii na rozmiestňovanie jednotiek Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe.

„Pokiaľ ide o posilnenie našich západných hraníc v dôsledku opatrení prijatých krajinami NATO… toto treba zvážiť samostatne. Žiadam Vás, aby ste pripravili správu,“ povedal Putin Šojguovi počas virtuálneho zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorý naživo prenášala ruská štátna televízia.

10:53 Putin: Do bojov proti ukrajinským silám sa môžu zapojiť aj dobrovoľníci

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril súhlas s tým, aby sa do bojov na Ukrajine pridali na strane Ruska aj dobrovoľníci zo zahraničia. Šéf Kremľa okrem toho schválil návrh na odovzdanie ukoristených západných raketových systémov proruským separatistom v Doneckej a Luhanskej oblasti.

„Ak uvidíte ľudí, ktorí prejavia záujem dobrovoľne, nie za peniaze, pomôcť ľudom žijúcim na Donbase, tak je nutné im ísť naproti a pomôcť im dostať sa do bojovej zóny,“ cituje agentúra AFP z vyjadrenia Putina počas rokovania Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu počas rokovania totiž uviedol, že Rusko vie o „viac ako 16 000 žiadostiach“ prevažne z krajín Blízkeho východu. Veľa žiadostí pritom podľa ministra pochádza od ľudí, ktorí už bojovali po boku Ruska proti organizácii Islamský štát (IS).

Bašár Asad a Vladimír Putin. Foto: TASR/AP

10:27 Gubernátor Charkovskej oblasti: Ruská armáda zasiahla psychiatrickú liečebňu

Ruská armáda zasiahla v piatok psychiatrickú liečebňu neďaleko východoukrajinského mesta Izium v Charkovskej oblasti. Oznámil to miestny guvernér, ktorého citovala agentúra Reuters. Správu nebolo možné nezávisle overiť.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov podľa Reuters povedal, že v zariadení sa v čase útoku nachádzalo 330 ľudí a 73 bolo evakuovaných. Prípadný počet obetí sa podľa neho zisťuje. Incident označil za „brutálny útok na civilistov“.

10:20 Do Poľska už prišlo z Ukrajiny celkovo 1,5 milióna utečencov

Do Poľska už prišlo z Ukrajiny celkovo viac ako 1,5 milióna utečencov pred vojnou. V piatok dopoludnia to na Twitteri oznámila poľská pohraničná stráž. Vo štvrtok 10. marca ušlo do Poľska 87-tisíc ľudí z Ukrajiny.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prišlo do Poľska celkovo 1,52 milióna ľudí, napísala v tvíte pohraničná stráž.

https://standard.sk/180056/pri-zahrebe-sa-v-noci-zrutil-neznamy-objekt-podla-medii-to-mohol-byt-aj-dron-z-ukrajiny/

09:30 Zúfalí príbuzní sa pokúšajú skontaktovať s obyvateľmi Mariupoľa

Obyvatelia uväznení v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ požiadali v piatok o pomoc, keď sa ich rodinní príslušníci zúfalo pokúšali s nimi skontaktovať v čase výpadku komunikačných sietí.

Mariupoľ je bez vody, plynu a elektriny a od 2. marca nefungujú komunikácie. Niekoľko úsekov slabého telefónneho signálu zostáva pre väčšinu obyvateľov jediným spôsobom, ako podať správy, pripojenie je však nespoľahlivé.

V aplikácii Telegram, ktorá slúži na prijímanie a odosielanie správ, sa objavili kanály, kde priatelia a príbuzní uviaznutých obyvateľov Mariupoľa zverejňujú fotografie a informácie o svojich blízkych v nádeji, že by o ich osude mohli niečo vedieť ostatní, píše AFP.

Na snímke si ukrajinský vojak fotí zničený kostol v Mariupole v pätnásty deň ruskej invázie na Ukrajine. Foto: TASR/AP

Mesto je už desať dní terčom neustáleho bombardovania delostreleckými granátmi a raketami typu Grad, Smerč a Točka U, uviedol člen mestskej rady Petro Andriuščenko.

Podľa hrubých odhadov regionálnej vojenskej správy zahynulo v Mariupole 1 207 ľudí, predpokladá sa však, že počet obetí je vyšší, pretože viac sa ich môže nachádzať po troskami.

09:20 Ruské jednotky pokračujú v postupe smerom na Kyjev

Ruské jednotky pokračovali v piatok vo svojej ofenzíve na ukrajinské hlavné mesto Kyjev zo severozápadu a východu. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Vo vyhlásení sa uvádza, že ruské jednotky sa predovšetkým snažia prelomiť ukrajinskú obranu od obce Kučari 90 kilometrov na severozápad až po obec Demydiv 40 kilometrov severne od Kyjeva.

Generálny štáb uviedol, že ruské jednotky boli zastavené vo svojom úsilí o dobytie severoukrajinského mesta Černihiv, najmä opätovným dobytím dediny Baklanova Muravijka, ktorú by ruské jednotky mohli využiť na presun smerom na Kyjev.

Ruské sily blokujú mesto Charkov a pokračujú v ofenzíve na juhu okolo Mykolajiva, Záporožia a mesta Kryvyj Rih, rodného mesta ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, cituje zo správy AP.

Nepriaznivé poveternostné podmienky na Azovskom a Čiernom mori zablokovali snahy ruských jednotiek vylodiť sa na breh, dodal generálny štáb ukrajinskej armády.

09:10 Heger: Slovensko vypracovalo plán, ako po vojne postaviť Ukrajinu na nohy

Pre Slovensko je dôležité, aby malo z Ukrajiny bezpečného a prosperujúceho suseda. Slovenský premiér Eduard Heger to povedal v noci na piatok po skončení prvého dňa samitu lídrov členských krajín EÚ vo Francúzsku.

Pripomenul, že za Slovensko priniesol rozpracovaný návrh, ako pomôcť Ukrajine postaviť sa po vojne na nohy a stať sa plnohodnotným členským štátom. S týmto návrhom bude podľa jeho slov teraz pracovať Európska komisia. Plán pozostáva z dvoch bodov. „Pomôcť im (Ukrajincom) s reformami a poskytnúť im dostatočnú aj finančnú injekciu. Druhá časť je práve príprava toho časového plánu, akčného plánu, kde budú mať aj prístup k jednotlivým inštitúciám,“ povedal Heger.

Neformálny samit lídrov krajín EÚ. Foto: TASR/AP

08:59 Pegasus Airlines a Air Astana pozastavujú všetky lety do Ruska

Turecká letecká spoločnosť Pegasus Airlines a kazašské aerolínie Air Astana pozastavujú všetky lety do Ruskej federácie. V piatok o tom informovali agentúra DPA a televízia CNN. Spoločnosť Air Astana vo vyhlásení uviedla, že „s úprimnou ľútosťou oznamuje, že z dôvodu zrušenia poistného krytia pre komerčné lety do Ruskej federácie, z nej a nad ňou sú všetky lety do Ruska s okamžitou platnosťou pozastavené“.

08:50 Pri útoku na Dnipro boli ostreľované civilné ciele, hlásia jednu obeť

Pri piatkovom útoku ruských síl na ukrajinské mesto Dnipro boli ostreľované civilné ciele. Oznámila to Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), podľa ktorej zahynul pri útoku jeden človek.

Podľa DSNS prišlo v piatok „k trom leteckým útokom na mesto, konkrétne bola zasiahnutá škôlka, obytná budova, dvojposchodová továreň na topánky, v ktorej vypukol požiar. Zahynula jedna osoba.“ Okrem toho došlo v piatok ráno k útokom na mestá Ivano-Frankivsk a Luck, ktoré ležia na západe krajiny. Útok na tieto mestá potvrdila aj ruská armáda.

08:36 Americký senát schválil pomoc Ukrajine

Balík vojenskej a humanitárnej podpory vo výške 13,6 miliardy dolárov musí ešte podpísať prezident.

07:58 Ceny ropy vzrástli len mierne

Ceny ropy sa v piatok ustálili a vzrástli len mierne. Za celý týždeň pritom smerujú k poklesu po prudkých výkyvoch, keď ceny komodity ovplyvňovali na jednej strane obavy zo zákazu nákupov ruskej ropy a na strane druhej snahy priniesť na trh viac dodávok od iných veľkých producentov.

https://standard.sk/179997/facebook-povoli-vyzvy-na-nasilie-voci-ruskym-vojakom-niekde-aj-prispevky-ktore-ziadaju-smrt-pre-putina-ci-lukasenka/

6:33 Lídri EÚ zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva

Lídri Európskej únie vo štvrtok zmarili nádeje Ukrajiny na rýchle získanie členstva v EÚ, keď na samite vo francúzskom Versailles riešili dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu. Dvojdňovému neformálnemu samitu hláv štátov alebo vlád členských krajín EÚ, ktorý sa končí v piatok, dominovala vojna na Ukrajine a dodávky energií do EÚ. Slovensko na samite zastupuje premiér Eduard Heger.

Agentúra AFP konštatovala, že hoci ruská invázia na Ukrajinu viedla k nárastu podpory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lídri EÚ využili rozhovory na to, aby zopakovali, že rýchla cesta k členstvu nie je možná. „Nič také ako rýchla cesta neexistuje,“ povedal holandský premiér Mark Rutte. „Chcem sa zamerať na to, čo môžeme urobiť pre Volodymyra Zelenského dnes večer, zajtra, vstup Ukrajiny do EÚ je niečo dlhodobé, ak vôbec,“ dodal.

06:15 V mestách Luck a Dnipro hlásili výbuchy

Ukrajinská televízia a ďalšie médiá hlásili v piatok výbuchy v meste Luck na severozápade a v meste Dnipro v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Informovala o tom stanica BBC. Podľa nej ani jedno z týchto miest predtým nezaznamenalo priame ostreľovanie v rámci prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine.

https://twitter.com/RALee85/status/1502146636029566976

05:31 BBC: Ruské sily sa presúvajú neďaleko Kyjeva

Kolóna ruských vojenských vozidiel pri Kyjeve sa presúva do blízkych oblastí, čo môže signalizovať obnovený tlak na ukrajinskú metropolu, uviedla v piatok stanica BBC s odvolaním sa na satelitné snímky, ktoré zverejnila americká spoločnosť Maxar Technologies. Podľa tejto spoločnosti sa časti konvoja, ktorý bol naposledy videný severozápadne od letiska Antonov, presunuli do pozícií v okolitých mestách. Snímky tiež ukazujú, že ďalšie časti konvoja na severe zaujali delostrelecké pozície pri obci Lubianka. Predstaviteľ americkej obrany vo štvrtok uviedol, že ruské sily sa za posledných 24 hodín posunuli o päť kilometrov bližšie ku Kyjevu.

05:07 BBC: Rakety zem-vzduch na Ukrajine by mohli skončiť v nesprávnych rukách

Bezpečnostní experti v leteckom priemysle sa čoraz viac obávajú, že rakety zem-vzduch na Ukrajine by mohli skončiť v nesprávnych rukách, informovala vo štvrtok stanica BBC.

Podľa nej Británia patrí medzi niekoľko západných krajín, ktoré ukrajinským silám dodávajú sofistikované rakety odpaľované z ramena, aby im pomohli odolávať ruskej invázii. Avšak bezpečnostní analytici leteckých spoločností sa obávajú, že časť arzenálu krajiny by sa mohla nakoniec objaviť na čiernom trhu.

Zatiaľ čo Spojené kráľovstvo poskytuje Ukrajine prenosný raketový systém Starstreak, ktorý patrí medzi najsofistikovanejšie na svete, experti sa viac obávajú toho, že starnúci ukrajinský arzenál rakiet sovietskej konštrukcie SA-7 a iné zbrane by mohli skončiť v rukách zločineckých skupín.

Matt Borie, hlavný spravodajský dôstojník spoločnosti Osprey Aviation Solutions, ktorá monitoruje šírenie takýchto zbraní, pre BBC povedal, že situácia na Ukrajine je podobná situácii v Líbyi po páde vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011. V Líbyi boli totiž z vládnych zbrojoviek ukradnuté tisíce zbraní vrátane rakiet typu zem-vzduch, čo podnietilo medzinárodné úsilie o ich odkúpenie predtým, než sa dostanú do rúk teroristických skupín ako al-Káida alebo Islamský štát.

VIDEO: Zničené ruské tanky

https://twitter.com/RALee85/status/1502095965511208960

01:01 Zelenskyj obvinil Moskvu z útoku na humanitárny koridor v Mariupole

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že za dva dni bolo z miest evakuovaných približne 100 000 ľudí. Obvinil však ruské sily z útoku na humanitárny koridor v meste Mariupoľ.

Zelenskyj povedal, že sa rozhodol poslať do obliehaného prístavného mesta Mariupoľ konvoj nákladných áut s potravinami, vodou a liekmi. Ale „okupanti spustili tankový útok presne tam, kde mal byť tento koridor“, uviedol Zelenskyj vo videovyhlásení a opísal to ako „otvorený teror“.

ŠTVRTOK

https://standard.sk/179064/nadej-na-skore-ukoncenie-vojny-je-zmarena-video-ukazuje-masivny-utok-na-rusky-tankovy-konvoj/

(tasr, sita, ste)


Ďalšie články