10. marca, 11:59

Nádej na skoré ukončenie vojny je zmarená. Video ukazuje masívny útok na ruský tankový konvoj

Nádej na skoré ukončenie vojny je zmarená. Video ukazuje masívny útok na ruský tankový konvojÚtok na ruský tankový konvoj severne od Kyjeva. Foto: Internet

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

VIDEO Masívny útok na ruský tankový konvoj v meste Brovary, severne od Kyjeva

21:45 Na Ukrajine evakuovali už vyše 400 000 civilistov

Pred bojmi na Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej vojenskej agresii, doteraz evakuovali viac než 400 000 civilistov. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, ktorého citovala agentúra Reuters.

„Tieto osoby boli evakuované predovšetkým z oblastí, v ktorých pokračujú boje,“ povedal minister v ukrajinskej štátnej televízii.

21:15 Moskva otvorí denné humanitárne koridory z Ukrajiny do Ruska

Rusko vo štvrtok oznámilo, že otvorí denné humanitárne koridory smerujúce na ruské územie pre civilistov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. „Humanitárne koridory do Ruskej federácie budú teraz otvorené, bez dohôd, každý deň od 10.00 h (moskovského času, 8.00 h SEČ),“ informoval ruské agentúry predstaviteľ ministerstva obrany Michail Mizincev.

Ukrajina pritom odmieta humanitárne koridory vedúce do Ruska a Bieloruska. Mizincev dodal, že evakuačné trasy v iných smeroch budú predmetom dohôd s ukrajinskou stranou.

21:00 Macron: Putinove podmienky na zastavenie paľby na Ukrajine sú neprijateľné

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie paľby na Ukrajine nie sú prijateľné pre nikoho.

„V najbližších hodinách či dňoch neočakávam nijaké diplomatické riešenie situácie,“ povedal Macron novinárom pred summitom EÚ vo francúzskom Versailles, ktorý sa má zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, rastúcimi cenami energií a znížením závislosti od ruského plynu a ropy.

20:57 Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v obliehanom Mariupole zinscenovala Ukrajina

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok odmietlo zodpovednosť za stredajší útok na detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole, pri ktorom zahynuli traja ľudia vrátane dieťaťa. Ministerstvo označilo „údajný“ nálet za „zinscenovanú provokáciu“ zo strany Ukrajiny.

Hovorca rezortu obrany v Moskve Igor Konašenkov uviedol, že ruské letectvo nevykonávalo v Mariupole a okolí „absolútne žiadne“ zásahy na pozemné ciele. Rusko podľa jeho slov v tom čase rešpektovalo dohodu o zastavení paľby, aby umožnilo evakuáciu civilistov, cituje ho agentúra Reuters. 

Konašenkov podľa agentúry AP tiež povedal, že dve explózie, ktoré budovu nemocnice spustošili, spôsobili neďaleko nastražené výbušné zariadenia. „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou, na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum,“ vyhlásil.

Záchranári a dobrovoľníci nesú zranenú tehotnú ženu po ostreľovaní budovy pôrodnice v Mariupole. Foto: TASR/AP

20:38 Rusko zakázalo vývoz obilia do krajín Eurázijskej ekonomickej únie

Rusko do 31. augusta zakázalo vývoz pšenice, obilnej zmesky, raže, jačmeňa a kukurice do krajín Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), uviedlo ruské ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo svoje rozhodnutie pozastaviť export obilnín do krajín EEU, kam okrem Ruska patria Arménsko, Bielorusko, Kazachstan a Kirgizsko, zdôvodnilo snahou o zabezpečenie dostatku potravín pre domáci trh. Rusko takisto do 31. augusta zakáže export cukru do tretích krajín. Ministerstvo dodalo, že budú možné výnimky týkajúce sa vývozu do štátov EEU.

19:57 Borrell pred summitom o Ukrajine: EÚ je jednotnejšia než kedykoľvek predtým

Členské krajiny Európskej únie sú v súvislosti s vojnou na Ukrajine jednotnejšie ako kedykoľvek predtým, povedal vo štvrtok šéf európskej diplomacie Josep Borrell po príchode na summit lídrov EÚ vo francúzskom Versailles. „(Ruský prezident Vladimir) Putin si myslel, že dobyje Ukrajinu, a zlyhal. Veril, že nás rozdelí, a zlyhal. Veril, že oslabí transatlantické partnerstvo, a zlyhal,“ uviedol Borrell.

„Na tomto summite prehodnotíme Európsku obranu… a prehodnotíme aj energetiku. Musíme sa zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív,“ povedala po svojom príchode predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Dodala, že pre dosiahnutie tohto cieľa budú potrebné obrovské investície do obnoviteľných zdrojov energie.

19:23 Čína po prvýkrát použila slovo „vojna“ v súvislosti s Ukrajinou

Čína dúfa, že vojna na Ukrajine skončí čo najskôr. Vo štvrtok to vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I, pričom prvýkrát použil v súvislosti s konfliktom na Ukrajine slovo „vojna“.

„Dúfame, že boje a vojna sa skončia čo najskôr,“ povedal Wang počas videohovoru s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvesom Le Drianom. Wang taktiež vyzval všetky zúčastnené strany, aby sa upokojili a podnikli kroky, ktoré zabránia eskalácii situácie na Ukrajine.

18:50 Putin: Sankcie zvýšia ceny potravín a energií na Západe

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok varoval Západ, že sankcie uvalené na Moskvu sa mu môžu vypomstiť v podobe vyšších cien potravín a energií. Putin v súvislosti s produkciou potravín poznamenal, že Rusko je jedným z hlavných svetových výrobcov priemyselných hnojív. „Ak budú (západné krajiny) stále robiť problémy s financovaním a logistikou dodávania našich výrobkov, ceny narastú a to ovplyvní finálny produkt – potraviny,“ upozornil Putin.

Počas zasadnutia vlády prenášaného televíziou Putin vyhlásil, že k takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine nikdy neexistovala alternatíva a že Rusko by nikdy nevymenilo vlastnú suverenitu za krátkodobý ekonomický zisk. „Sankcie by na nás uvalili tak či tak. Svoje problémy sme si však dokázali vyriešiť v minulosti a dokážeme to aj teraz. Táto situácia nakoniec posilní našu nezávislosť, sebestačnosť a suverenitu,“ uviedol. Zároveň dodal, že Rusko si ako významný dodávateľ energií a plynu pre zahraničie bude naďalej plniť svoje záväzky, napriek tomu, že dodávky boli v dôsledku sankcií zabrzdené.

18:42 Exkancelár Schröder je v Moskve, s Putinom má hovoriť o Ukrajine

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder, známy svojím blízkym vzťahom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, odcestoval do Moskvy, kde sa má stretnúť so šéfom Kremľa v rámci úsilia o sprostredkovanie mierového riešenia vojny na Ukrajine. Vo štvrtok o tom s odvolaním na „zdroje oboznámené s touto záležitosťou“ informoval portál Politico. 

Nemecká vláda však o Schröderovom údajnom stretnutí s Putinom v Moskve nemá nijaké informácie. Ako sa dozvedela agentúra DPA vo štvrtok z vládnych kruhov, kancelár Olaf Scholz a jeho kabinet neboli o takejto ceste niekdajšieho sociálnodemokratického šéfa nemeckej vlády vopred informovaní.

17:39 Zelenskyj žiada Jad Vašem o možnosť vystúpiť k ruskej invázii na Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal hlavné izraelské múzeum holokaustu Jad Vašem o možnosť vyjadriť sa k ruskej invázii na Ukrajinu. Obe krajiny sa v súvislosti s konfliktom odvolávajú na nacistickú genocídu.

Jad Vašem vo štvrtkovom vyhlásení uviedol, že návrh v nedeľu prediskutuje s ukrajinským veľvyslancom v Izraeli.

16:38 Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu

Bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektrickej energie do černobyľskej jadrovej elektrárne, uviedol vo štvrtok ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov. Černobyľ bol odpojený od elektriny v dôsledku bojov medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

VIDEO Ukoristené ruské bojové vozidlo Tiger odteraz v ukrajinských službách

16:09 Británia sa obáva, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane

Británia sa obáva, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane. Vo štvrtok to povedala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. „Boli sme svedkami použitia týchto zbraní Ruskom už v predchádzajúcich vojenských konfliktoch a bolo by obrovskou chybou, ak by ho použilo aj teraz. Bola by to ďalšia veľká chyba (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ vyhlásila Trussová.

16:00 Zelenskyj podpísal zákon o zhabaní ruského majetku na území Ukrajiny

Ukrajina má v úmysle skonfiškovať majetok Ruska a ruských daňových poplatníkov na svojom území. Príslušný zákon podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, oznámil štvrtok ukrajinský parlament.

Zákon sa opiera o skutočnosť, že „Ruská federácia začala vojnu proti Ukrajine a jej obyvateľom“. Rozhodnutia o zhabaní majetku bude prijímať Rada národnej bezpečnosti a obrany a do platnosti vstúpia na základe dekrétu podpísaného prezidentom Zelenským.

15:37 Prezidentka telefonovala s ukrajinským prezidentom, ktorý SR vyjadril vďaku

 Prezidentka Zuzana Čaputová telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý opakovane poďakoval za pomoc pre Ukrajinu. Zelenskyj jej povedal, že Slovensko je dôležitým a spoľahlivým priateľom. Zdôraznil pritom potrebu pomoci aj od ďalších štátov.

15:32 Borrell: Útok na nemocnicu v Mariupole je ohavným vojnovým zločinom

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo štvrtok odsúdil Rusko za bombardovanie detskej nemocnice s pôrodnicou v juhoukrajinskom meste Mariupol, ku ktorému došlo v stredu a vyžiadalo si tri obete na životoch vrátane jedného dieťaťa a 17 zranených. Borrell apeloval na Moskvu, aby umožnila priviezť do obliehaného mesta pomoc pre jeho obyvateľov.

„Ruské ostreľovanie pôrodnice je ohavný vojnový zločin. Nálety na obytné štvrte a blokovanie prístupu konvojov s humanitárnou pomocou zo strany ruských síl musí okamžite prestať,“ napísal Borrell v príspevku na Twitteri, pričom vyzval Rusko na umožnenie bezpečného odchodu civilistov z oblasti bojov.

Zranená tehotná kráča po schodoch v zničenej budove pôrodnice po ostreľovaní v Mariupole. Foto: TASR/AP

14:52 Ukrajina: Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov

Z ukrajinskej metropoly Kyjev utiekla od začiatku ruskej invázie polovica obyvateľov. Uviedol to vo štvrtok starosta Vitalij Kličko.  „Podľa našich informácií odišiel z mesta jeden z každých dvoch obyvateľov Kyjeva,“ povedal Kličko pre ukrajinskú televíziu. „Odišli o niečo menej než dva milióny ľudí. Kyjev sa však premenil na pevnosť. Každá ulica, každá budova, každé kontrolné stanovište bolo opevnené,“ cituje ho AFP.

14:50 Putinových vojakov na Ukrajine podporujú ruskí súkromní žoldnieri, tvrdí Londýn

Na Ukrajine sú skúsení žoldnieri zo súkromných ruských spoločností a pomáhajú podporovať inváziu, uviedlo britské ministerstvo obrany. „Ruský štát napriek opakovanému popieraniu takmer určite udržiava rozsiahle väzby s ruskými súkromnými vojenskými spoločnosťami,“ uvádza ministerstvo vo vyhlásení.

Ukrajinská armáda pred dvoma dňami potvrdila, že neďaleko Kyjeva došlo k zrážkam s členmi súkromnej vojenskej spoločnosti Liga, predtým známej ako Vagnerova skupina. Predpokladá sa, že ju financuje Jevgenij Prigožin, ruský podnikateľ s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina.

14:10 V súvislosti so situáciou na Ukrajine polícia upozorňuje na online podvody

Polícia upozorňuje na podvodníkov, ktorí začínajú zneužívať situáciu na Ukrajine v online priestore. Informuje o tom na sociálnej sieti.

Vyzýva na obozretnosť pri podvodných mailoch od neznámych odosielateľov, pričom sa tvária, že organizujú finančnú zbierku pre Ukrajinu. Upozorňuje aj na maily, v ktorých podvodníci tvrdia, že vo vojne na Ukrajine zahynul niekto, po kom by sa mala zdediť veľká sumu peňazí, zároveň upozorňuje na falošné charitatívne zbierky. „Dávajte si pozor na stránky, ktoré sa budú tváriť, že chcú nejakou formou pomôcť Ukrajine, no v konečnom dôsledku sa dostanete na stránku, kde od vás budú chcieť podvodníci, aby ste zadali číslo svojej kreditnej karty,“ uvádza.

VIDEO Ruské bombardovanie Mariupolu

13:40 Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, avšak civilizované

Štvrtkové stretnutie ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom v Turecku bolo napriek všetkým ťažkostiam štátnické a civilizované a nikto počas neho nezvyšoval hlas. Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu. Na tlačovej konferencii to uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý bol na rokovaniach prítomný.

„Táto vojna nemá víťaza a porazenými sú nevinní civilisti,“ vyhlásil Čavušoglu. Minister dodal, že počas rokovania v Antalyi obom stranám prízvukoval, že „humanitárne koridory na Ukrajine by mali zostať otvorené bez akýchkoľvek prekážok“.

Šéf tureckej diplomacie zopakoval, že jedným z bodov schôdzky bolo vytvoriť podmienky pre prípadné vrcholové stretnutie medzi šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Čavušoglu povedal, že Kuleba opätovne potvrdil, že prezident Zelenskyj je pripravený na stretnutie s Putinom. Lavrov podľa Čavušogla odpovedal, že Putin v „zásade nie je proti“.

Mevlüt Čavušoglu a Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

12:57 Scholz a Macron vyzvali Putina, aby sa postaral o okamžité prímerie na Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom žiadali o okamžité prímerie na Ukrajine. Pre agentúry AFP a Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z prostredia nemeckej vlády.

„Nemecko a Francúzsko žiadali od Ruska okamžité prímerie“ a „trvali na tom, že akékoľvek riešenie tejto krízy musí prísť prostredníctvom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom“, uviedol nemenovaný nemecký predstaviteľ.

Zároveň dodal, že francúzsky prezident a nemecký kancelár sa so šéfom Kremľa dohodli na pokračovaní telefonických rozhovorov v trojstrannom formáte. Další telefonát by sa mal uskutočniť „už čoskoro“.

12:35 Rokovania nepriniesli pokrok; nádej na skoré ukončenie vojny je zmarená, píše NYT

Ministrom zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny sa počas rokovaní v Turecku nepodarilo dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. Nádej na skoré ukončenie dva týždne trvajúceho konfliktu na Ukrajine je tým pádom zmarená. Takto komentoval výsledky schôdzky medzi Sergejom Lavrovom a Dmytrom Kulebom v tureckom letovisku Antalya americký denník The New York Times (NYT).

„Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil, že na štvrtkovom stretnutí nedošlo k dohode o prímerí, pričom tvrdil, že prímerie ani nebolo obsahom rokovania,“ napísal NYT.

Denník pripomenul, že podľa šéfa ruskej diplomacie sa má o „takýchto otázkach“ rokovať medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi v Bielorusku. Lavrov dodal, že štvrté kolo rozhovorov by malo byť už „čoskoro“. Presný dátum však nespresnil.

12:28 Zeman: Invázia na Ukrajinu je ako 9/11 alebo začiatok druhej svetovej vojny

Dátum začatia ruskej invázie na Ukrajinu sa podľa českého prezidenta Miloša Zemana stane podobne tragickým ako dátumy vypuknutia druhej svetovej vojny či útoku na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku. Zeman to uviedol v pozdravnom prejave k účastníkom 9. ročníka bezpečnostnej konferencie „Naša bezpečnosť nie je samozrejmosťou“, ktorá sa vo štvrtok začala na Pražskom hrade. Prezident sa na nej však pre iný program osobne zúčastniť nemôže.

Inváziu, ktorú Rusi eufemisticky nazývajú „špeciálnou vojenskou operáciou“, označil za napadnutie suverénneho štátu a hoci má hlboké a komplikované korene, „je nutné v ruskom konaní na Ukrajine vidieť neprípustnú agresiu a pošliapanie medzinárodného práva aj bezpečnostného usporiadania v Európe“, dodal Zeman, ktorého citujú webové Novinky.cz.

Prezident vyzval na posilnenie obrany, modernizáciu armády a dodržiavanie záväzkov voči NATO. Vyslovil sa tiež za zvýšenie výdavkov na obranu. „Obranné výdavky vo výške aspoň dvoch percent HDP by teraz mali byť samozrejmosťou,“ podotkol.

Miloš Zeman. Foto: TASR/AP

12:15 Abramovič nemôže predať Chelsea, britská vláda mu zmrazila majetok

Majiteľ futbalového klubu FC Chelsea Roman Abramovič figuruje na sankčnom zozname britskej vlády. Nemôže tak narábať so svojim majetkom a predať klub. Vyplýva to z dokumentu, ktorý vo štvrtok zverejnila britská vláda.

Abramovič previedol správcovstvo klubu na charitatívnu organizáciu, klub momentálne funguje iba na základe špeciálnej licencie. Nemôže podpisovať nové kontrakty s hráčmi, predávať vstupenky, ani reklamné predmety. Majiteľ Chelsea pyká za inváziu Ruska na Ukrajinu.

„Abramoviča sme identifikovali ako prokremeľského oligarchu. Je dlhodobo v spojení s osobami, ktoré sa priamo podieľajú na destabilizácii Ukrajiny. Táto asociácia pre neho znamenala zisk finančných a materiálnych výhod,“ píše sa vo vládnom dokumente, ktorý zverejnil aj The Guardian.  


Roman Abramovič. Foto: TASR/AP

12:04 Lavrov: Špeciálna vojenská operácia bude pokračovať; žiadame neutralitu Ukrajiny

Ruská „špeciálna operácia“ na Ukrajine bude pokračovať a stratégia ruského prezidenta Vladimira Putina ide podľa plánu. Po rokovaní s ukrajinským ministrom zahraničných vecí to vo štvrtok vyhlásil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý počas tlačovej konferencie kritizoval dodávky západných zbraní Ukrajine. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP a Reuters.

„Vidíme, ako nebezpečne teraz konajú naši západní kolegovia vrátane Európskej únie, ktorá v rozpore so všetkými svojimi takzvanými zásadami a hodnotami podporuje dodávky smrtiacich zbraní na Ukrajinu,“ uviedol Lavrov bez poskytnutia konkrétnych dôkazov.

Šéf ruskej diplomacie na margo stretnutia s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom vyhlásil, že ruská strana už počas rokovaní v Bielorusku v pondelok tento týždeň predložila svoje návrhy Ukrajine a chce na ne odpovede.

„Pri poslednom kole rozhovorov (v Bielorusku) sme predložili konkrétny návrh právneho dokumentu a ukrajinská strana povedala, že ho spracuje v Kyjeve a čoskoro naň odpovie. My chceme rokovať na bieloruskej platforme, ktorá má slúžiť na komplexné urovnanie ukrajinskej krízy,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Lavrov zároveň po rokovaní vyhlásil, že Rusko nezaútočilo na Ukrajinu a nemá v pláne útočiť na iné štáty. Informovala o tom Nexta.

Pôrodnica v Mariupole

Lavrov ďalej povedal, že stredajší ruský útok na nemocnicu v Mariupole bol v skutočnosti útokom na „vojenskú základňu nacionalistov“.

„Túto pôrodnicu už dávno obsadil (ukrajinský pluk) Azov a ďalší radikáli. Vyhnali rodiace ženy, zdravotné sestry a všeobecný personál. Bola to základňa ultraradikálneho práporu Azov,“ povedal Lavrov.

Dodajme, že ruský propagandistický mediálny projekt WarGonzo v stredu zverejnil video, ktoré ma zachytávať, ako ukrajinskí vojaci vytvárajú palebné postavenia na strechách obytných budov v Mariupole.

Ukrajinský prezident v stredu obvinil Rusko z vojnových zločinov po tom, ako ruská armáda zbombardovala nemocnicu v Mariupole aj napriek dohode o humanitárnych koridoroch, aby ľudia mohli odísť z obliehaného mesta.

11:27 Zákon povoľuje ukrajinským civilistom strieľať na nepriateľských vojakov

Civilisti na Ukrajine majú povolené spustiť streľbu na vojakov identifikovateľných ako nepriateľské sily – umožňuje to nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti tento týždeň. Informovali o tom ukrajinské médiá.

Podľa tohto zákona, ktorý začal platiť v pondelok 7. marca, aj cudzinci a ľudia bez štátnej príslušnosti žijúci legálne na Ukrajine môžu dostať zbrane a používať ich proti ruským vojakom podieľajúcim sa na prebiehajúcej invázii.

11:23 Kuleba: S Lavrovom sme nedosiahli „žiadny pokrok“ v otázke prímeria

Ukrajina a Rusko počas rokovania v tureckom letovisku Antalya nedosiahli „žiadny pokrok“ v otázke prímeria. Po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom to vo štvrtok vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

„Hľadáme diplomatické riešenia, ale pokiaľ takéto riešenia nebudú na stole, budeme zodpovedne chrániť našich občanov pred ruským agresorom aj za cenu obetí,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Kuleba. Podľa neho Lavrov počas rokovania predniesol ruské požiadavky, ktoré sú však podľa Kulebu nesplniteľné, pretože by predstavovali kapituláciu Kyjeva.

Ruský minister zahraničných vecí Segej Lavrov (tvárou) a ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba počas stretnutia v tureckom letovisku Antalya. Foto: TASR/AP

„Všetko čo dnes potrebujeme, sú seriózne a predmetné rokovania. Keď bude ruská strana na takéto rozhovory pripravená, budeme aj my,“ dodal minister s tým, že „nebolo jednoduché počúvať“ Sergeja Lavrova. Podľa neho má šéf ruskej diplomacie úplne inú predstavu o tom, aká je úloha diplomatov počas krízy.

„Chcem potvrdiť, že Ukrajina sa nevzdala, nevzdáva sa a nikdy sa nevzdá,“ dodal ukrajinský minister zahraničia počas brífingu pred novinármi. Kuleba zároveň obvinil Rusko zo šírenia klamstiev o invázii na Ukrajinu.

10:58 Zacharovová: Rokovanie Lavrova, Kulebu a Čavušogla sa skončilo

Rokovanie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny, ktoré v tureckom letovisku Antalya zorganizoval šéf tureckej diplomacie, sa skončilo. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov „čoskoro“ usporiada tlačovú konferenciu.

09:55 Zacharovová: Rokovanie Lavrova, Kulebu a Čavušogla sa začalo

Ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny začali v tureckom letovisku Antalya rozhovory sprostredkované Tureckom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. „Stretnutie Lavrov, Kuleba, Čavušoglu sa začalo,“ napísala Zacharovová. Cieľom rokovania je podľa šéfa tureckej diplomacie dohodnúť schôdzku prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. Okrem toho by mali diplomati rokovať o nastolení prímeria.

https://dennikstandard.sk/179567/premier-putin-sa-nezastavi-kremel-je-koren-problemu-ukrajina-nam-mizne-pred-ocami/

09:48 Ukrajina otvára sedem humanitárnych koridorov, vrátane jedného z Mariupola

Ukrajina otvára vo štvrtok sedem humanitárnych koridorov pre evakuáciu obyvateľov z miest, vrátane jedného z Mariupola. Zároveň prišli správy, že ruskí vojaci obsadili časti Mariupola, ktorý obliehali a bombardovali niekoľko predchádzajúcich dní.

Otvorenie siedmich humanitárnych koridorov oznámil vo štvrtok ráno vicepremiér Ukrajiny. Guvernér mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny tiež informoval, že bol dohodnutý pokoj zbraní a z mesta už odchádzajú tri kolóny evakuačných vozidiel s obyvateľmi.

VIDEO Útok na ukrajinských vojakov

09:28 Mariupol: Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa

Traja ľudia vrátane malého dievčaťa zahynuli pri stredajšom útoku ruských síl na detskú nemocnicu s pôrodnicou v ukrajinskom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP, ktorá sa odvolala na tamojších predstaviteľov. O život pri bombardovaní nemocnice s pôrodnicou prišlo aj šesťročné dieťa, povedal pre britskú stanicu BBC zástupca starostu Mariupola Sergej Orlov. Dodal, že pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí.

9:00 Johnson sľúbil „maximálne ekonomické škody“ Rusku

Britský premiér Boris Johnson v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil sprísnenie sankcií a „spôsobenie maximálnych ekonomických škôd Rusku“. Podľa hovorcu britského premiéra Johnson informoval Zelenského „o práci, ktorú Spojené kráľovstvo robí pri poskytovaní vojenského vybavenia Ukrajine, potrebného na to, aby sa obránila“.      

8:47 Ruský diplomat tvrdí, že útok na nemocnicu s pôrodnicou je „fake news“

Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij vo štvrtok uviedol, že správa o stredajšom ruskom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v meste Mariupol je nepravdivá. Objekt podľa neho používali vojaci. „Takto sa rodia falošné správy. V našom vyhlásení zo 7. marca sme varovali, že túto nemocnicu radikáli zmenili na vojenský objekt. Je veľmi znepokojujúce, že OSN šíri tieto informácie bez overenia,“ uviedol Poľanskij na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský letecký útok za „vojnový zločin“. Atak odsúdilo aj medzinárodné spoločenstvo. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval Rusko, aby ukončilo krviprelievanie.     

VIDEO Ukrajinský útok na dva ruské tanky a obrnené vozidlo pri Borodianke na severe Kyjeva

06:14 USA: Snemovňa reprezentantov schválila finančnú pomoc pre Ukrajinu

Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov schválila v noci na štvrtok federálny rozpočet, ktorého súčasťou je aj finančná pomoc pre Ukrajinu v hodnote 13,6 miliardy dolárov.

Táto suma je súčasťou tohtoročného amerického federálneho rozpočtu v celkovom objeme jeden a pol bilióna amerických dolárov a zahŕňa aj finančnú pomoc pre amerických spojencov v Európe.

„Statočný a slobodu milujúci ukrajinský ľud a naši spojenci dostanú naliehavo potrebné investície na boj proti Vladimirovi Putinovi (ruský prezident) a ruskej nelegálnej a nemorálnej invázii,“ uviedli predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová a líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer v spoločnom vyhlásení.

Federálny rozpočet musí ešte schváliť americký Senát, pričom sa očakáva, že tak spraví do konca týždňa, píše denník The Guardian.

Prezident USA Joe Biden minulý týždeň požiadal Kongres o desať miliárd dolárov, ktoré by išli do Európy. Avšak demokrati spoločne s republikánmi sumu postupne navýšili. Peniaze budú určené na humanitárnu, vojenskú a ekonomickú pomoc.

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová počas tlačovej konferencie vo Washingtone 24. júna 2021. Foto: TASR/AP

05:16 Zelenskyj: V stredu evakuovali z obliehaných ukrajinských miest asi 35 000 ľudí

Približne 35 000 civilistov bolo v stredu evakuovaných z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa vo štvrtok má otvoriť ešte viac humanitárnych koridorov.

Podľa ukrajinského lídra umožnili tri humanitárne koridory v stredu civilistom odísť z miest Sumy, Enerhodar, ako i z mestečiek nachádzajúcich sa okolo Kyjeva.

Zelenskyj zároveň vyjadril nádej, že evakuácia civilistov z obliehaných miest bude pokračovať aj vo štvrtok, pričom by sa mali otvoriť aj humanitárne koridory vedúce z miest Mariupoľ, Volnovacha a Izium.      

„Modlíme sa za to, aby sme boli schopní evakuovať ľudí z Mariupoľa, Volnovachy a Iziumu na bezpečné miesta… Som si istý, že každý Ukrajinec, ktorý vie, že títo ľudia potrebujú pomoc, sa uistí, že o nich bude postarané,“ uviedol Zelenskyj.

Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov.

Agentúra Reuters s odvolaním sa ukrajinské médiá uvádza, že námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko uviedol, že celkovo sa na vojnou zmietanej Ukrajine podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už približne 48 000 ľudí, pričom väčšinu týchto ľudí evakuovali z mesta Sumy.

03:28 USA popreli tvrdenia Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine

Spojené štáty v noci na štvrtok popreli tvrdenia Ruska o tom, že podporujú údajný vojenský biologický program na Ukrajine, pričom uviedli, že tieto obvinenia Ruska môžu naznačovať, že sama Moskva možno čoskoro použije na Ukrajine biologické zbrane. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Kremeľ úmyselne šíri klamstvá o tom, že Spojené štáty a Ukrajina vykonávajú na Ukrajine aktivity spojené s chemickými a biologickými zbraňami,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

Zároveň dodal, že Rusko „si vymýšľa falošnú zámienku v snahe odôvodniť svoje vlastné hrozné činy“.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej sú tvrdenia Ruska „absurdné“, pričom upozornila na to, že „tieto konšpiračné teórie opakujú aj čínski predstavitelia“.

„Vzhľadom na tieto ruské tvrdenia… by sme si všetci mali dávať pozor na možné použitie chemických alebo biologických zbraní na Ukrajine zo strany Ruska,“ uviedla Psakiová, podľa ktorej môže Rusko biologické zbrane použiť aj pre „vytvorenie operácie pod falošnou vlajkou“.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí začiatkom tohto týždňa uviedlo, že ruskí vojaci našli na Ukrajine dôkazy o tom, že Kyjev sa snažil zničiť stopy vedúcu k jeho vojenskému biologickému programu, ktorý mali údajne financovať Spojené štáty.

Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie je však „táto ruská dezinformácia úplný nonsens“, pričom dodal, že Rusko má vo zvyku „obviňovať Západ zo zločinov, ktoré samo pácha“.

Tieto tvrdenia pritom odmietla aj Ukrajina.

Spojené štáty však v utorok uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským vojenským jednotkám nachádzajúcim sa na Ukrajine zmocniť sa biologického výskumného materiálu, pripomína AFP.

01:47 Ukrajina: Zelenskyj označil útok na nemocnicu v Mariupole za vojnový zločin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupol za „vojnový zločin“ po tom, ako tento útok odsúdilo medzinárodné spoločenstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN.

„Dnes sme sa spojili pri odsúdení ruského vojnového zločinu, ktorý odráža všetko zlo, ktoré ruskí okupanti priniesli do našej krajiny,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého je útok na nemocnicu v  Mariupole „dôkazom genocídy Ukrajincov“.

Letecký útok na nemocnicu v Mariupole, v ktorej sa nachádzali aj pediatrické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, vybil na budove okná, strhol niektoré steny a spôsobil požiar áut zaparkovaných pred nemocnicou.

„Nikdy sme niečo také neurobili a ani neurobíme nič podobné tomuto vojnovému zločinu v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani v akomkoľvek inom regióne… pretože sme ľudia. Ste však ľudia aj vy?“ spýtal sa Zelenskyj.

„Čo za krajinu je Rusko, ak sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?“ pokračoval ukrajinský líder.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nepoprela, že prišlo k útoku na nemocnicu v Mariupole, obvinila však ukrajinských vojakov z toho, že si v nemocnici zriadili bojové pozície.

Ukrajinský prezident tiež potvrdil, že pri útoku na nemocnicu utrpelo zranenia 17 ľudí, pričom uviedol, že ľudia v nemocnici sa „začali schovávať hneď po tom, ako zaznel signál“ varujúci pred leteckým náletom. Zároveň však uviedol, že stále prebieha prehľadávanie sutín.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

00:58 USA nepodporujú odovzdanie vojenských stíhačiek Ukrajine

Americké ministerstvo obrany nepodporuje odovzdanie bojových lietadiel Ukrajine. Oznámil to v noci na štvrtok hovorca Pentagonu John Kirby s tým, že podľa tajných služieb by bol takýto krok „príliš riskantný“ a Rusko by ho mohlo mylne vyhodnotiť ako eskaláciu. TASR správu prevzala od agentúry AP a televízie CNN.

Kirby uviedol, že americký minister obrany Lloyd Austin v stredu telefonoval so svojim poľským náprotivkom Mariuszom Blaszczakom, ktorému oznámil, že USA „v tejto chvíli“ nepodporujú odovzdanie poľských stíhačiek MiG-29 ukrajinským vzdušným silám.

„(Lloyd Austin) zdôraznil, že v tejto chvíli nepodporujeme odovzdanie ďalších bojových lietadiel ukrajinským vzdušným silám, pričom tiež nechceme mať tieto stíhačky v držbe,“ uviedol Kirby.

Poľsko totiž v utorok uviedlo, že je pripravené odovzdať všetky svoje stíhačky MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku s cieľom nechať ich k dispozícii Spojeným štátom na pomoc Ukrajine. Poľsko následne vyzvalo ostatné členské štáty Aliancie, aby taktiež poskytli stíhačky Ukrajine.

Podľa Kirbyho však tajné služby usúdili, že „odovzdanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine môže byť mylne považované za eskaláciu a mohlo by viesť k vážnej reakcii Ruska a následne by sa tak mohli zvýšiť vyhliadky na vojenskú eskaláciu zahrňujúcu NATO“.

Podľa agentúry AFP však Austin počas telefonátu poďakoval Poľsku za jeho snahu pomôcť Ukrajine. Spojené štáty však veria, že „najlepším spôsobom“, ako pomôcť tejto vojnou zmietanej krajine, je „poskytnúť jej zbrane a systémy, ktoré potrebuje najviac na porazenie ruskej agresie“. Toto sa predovšetkým týka „protipancierovej a protivzdušnej obrany“, uviedol Kirby.

STREDA

22:00 Ruský a ukrajinský šéf diplomacie sa stretli v Turecku

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho ukrajinský kolega Dmytro Kuleba podľa viacerých zdrojov prišli do tureckého mesta Antalya. Informovali o tom okrem iných médiá Jerusalem Post a Nexta.

Vo štvrtok sú v Turecku naplánované rokovania znepriatelených strán, ktoré už dva týždne zvádzajú boje na ukrajinskom území.

21:33 V Mariupole zahynulo od začiatku invázie približne 1 300 civilistov

V meste Mariupol na juhu Ukrajiny údajne prišlo od začiatku ruskej invázie o život približne 1 300 civilistov. Uviedli to predstavitelia mesta, informuje TASR na základe správy americkej stanice CNN.

Mesto začali ostreľovať hneď na začiatku konfliktu, no už takmer týždeň je pod neustálou paľbou.

Viceprimátor mesta Sergej Orlov v stredu informoval, že v priebehu utorka potvrdili 1 207 obetí. Orlov sa pre CNN vyjadril, že skutočný počet obetí môže byť troj- až štvornásobne vyšší.

„Nedokážeme spočítať, koľko ľudí zahynulo na uliciach pri bombardovaní a delostreleckej paľbe,“ dodal viceprimátor Mariupola.

20:53 Zelenskyj: Putin je hrozbou pre celú Európu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit varoval, že Rusko predstavuje hrozbu pre celú Európu, pretože šéf Kremľa Vladimir Putin sa ju usiluje rozdeliť.

„Skutočne je v nebezpečenstve celý kontinent, pokiaľ má Rusko možnosť napadnúť iný štát,“ povedal Zelenskyj. „(Putin) chce Európu rozdeliť, rovnako ako Ukrajinu,“ dodal. „Som si istý, že ohrozené je i Poľsko. Podľa Zelenského sa Putinova pozornosť zameriava aj na Moldavsko, Gruzínsko a Pobaltie.

Na otázku, či podľa neho môže dôjsť k jadrovej vojne, akou pohrozil ruský prezident, keď rozhodol o uvedení jadrových síl do stavu pohotovosti, Zelenskyj odpovedal: „Myslím si, že hrozba jadrovou vojnou je len klam. Jedna vec je byť vrahom. Spáchať samovraždu je ale iná vec. Akékoľvek použitie jadrových zbraní znamená koniec pre všetky strany,“ povedal s tým, že Putin takto skôr prejavuje slabosť než silu.

19:30 Ruský útok na detskú nemocnicu v Mariupole si podľa Ukrajincov vyžiadal 17 zranených

Najmenej 17 zranených si podľa miestnych úradov vyžiadal stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupoľ, ktorý obliehajú ruské invázne jednotky. Kremeľ na správy o útoku reagoval vyhlásením, že ruská armáda neútočí na civilné ciele. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Podľa mariupoľských úradov útok, ktorý už odsúdila aj OSN, zničil detskú nemocnicu a pôrodnicu a spôsobil „kolosálnu“ deštrukciu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil na Twitteri video, ktoré zachytáva značne poškodený nemocničný komplex s rozbitými oknami, zrútenými múrmi a zničeným interiérom. Podľa neho ide dôsledok „priameho zásahu“, ktorý má na svedomí ruská armáda, píše AFP.

„Doposiaľ evidujeme 17 zranených nemocničných pracovníkov,“ uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa neho zatiaľ nie sú informácie o zranených deťoch ani o obetiach na životoch.

Kyrylenko ďalej uviedol, že útok „prakticky zničil“ budovu pôrodnice, ktorej súčasťou bolo aj pediatrické oddelenie. Pilot ruského lietadla podľa neho evidentne vedel, na aký objekt zhadzuje bombu, cituje AFP Kyrylenka. Miestne úrady tiež zverejnili videá, na ktorých vidno obrovský kráter v areáli nemocnice a evakuáciu tamojších pacientov.

V Mariupole v stredu do masového hrobu pochovali 47 obetí vojny. Obyvatelia mesta sú bez vody, tepla, elektriny a plynu. Keď chcú piť, musia si rozpúšťať sneh alebou používať vodu z kaluží.

18:44 OSN: Počas vojny na Ukrajine už zahynulo vyše 500 civilistov

Najmenej 516 civilistov zahynulo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára. V stredu to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), informuje TASR na základe správ americkej spravodajskej stanice CNN.

Počet civilných obetí bojov na Ukrajine sa v porovnaní s údajmi OSN z pondelka zvýšil o 42. OHCHR pripomína, že v najnovších dátach sú započítané aj obete z prechádzajúcich dní, ktoré až teraz potvrdili. Celkovo bolo zranených asi 900 civilistov.

OHCHR informuje, že väčšinu civilných obetí spôsobili raketové a letecké útoky, ale aj ťažké delostrelectvo. Úrad vysokého komisára dodáva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie, avšak informácie z území, kde prebiehajú intenzívne boje, prichádzajú veľmi pomaly a mnohé správy čakajú na potvrdenie.

17:30 Zelenskyj: Ruská armáda zničila detskú nemocnicu v Mariupoli

Ruská armáda pri stredajšom ostreľovaní ukrajinského mesta Mariupoľ zasiahla a zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu, tvrdia miestni činitelia aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR túto informáciu prevzala zo stanice Sky News.

„Deštrukcia je kolosálna,“ uviedla na sociálnych sieťach mariupoľská mestská rada. Počet obetí či zranených nebol bezprostredne známy. Zelenskyj však na Twitteri napísal, že pod troskami budovy sú „ľudia, deti“ a útok na nemocnicu označil za „zverstvo“, informuje agentúra AP.

Situácia v Mariupoli, kde nefunguje kúrenie, tečúca voda, kanalizácia ani telefónne siete, je podľa Červeného kríža „apokalyptická“. Zástupca mariupoľského starostu Serhej Orlov tvrdí, že dosiaľ v meste zahynulo najmenej 1 200 ľudí, ale že reálny počet je pravdepodobne oveľa vyšší.

Mesto plánuje dať vykopať masové hroby, aby mali kam dať mŕtve telá, ktoré momentálne ležia v uliciach, dodal Orlov. V ostatných dňoch zlyhali viaceré pokusy evakuovať civilistov z tohto strategicky dôležitého prístavného mesta, ktoré obliehajú ruské jednotky, pripomína Sky News.

17:03 Rusko prvýkrát priznalo, že na Ukrajine nasadilo aj brancov

Ruské ministerstvo obrany v stredu po prvý raz priznalo, že do útoku voči Ukrajine nasadilo aj brancov, čiže vojakov, ktorí boli odvedení do armády na základe brannej povinnosti. TASR informuje na základe správ staníc BBC a Sky News. V Rusku aktuálne platí pre všetkých mužov vo veku 18-27 rokov až na výnimky povinná ročná aktívna vojenská služba.

Ešte v pondelok šéf Kremľa Vladimir Putin v prejave k národu tvrdil, že na Ukrajine nebojujú nijakí branci ani záložníci, ale len profesionálni príslušníci ruskej armády. Ruský rezort obrany uviedol, že niektorí branci sa dostali do zajatia ukrajinských síl. „Bohužiaľ, zistili sme viaceré skutočnosti o prítomnosti brancov v jednotkách zúčastňujúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine,“ uviedlo ministerstvo.      

Hovorca rezortu Igor Konašenkov podľa agentúry AFP dodal, že na jednu z jednotiek vykonávajúcich logistickú podporu zaútočila sabotážna skupina a následne bolo zajatých niekoľko vojakov vrátane brancov. Moskva podľa rezortu obrany podnikne potrebné „opatrenia, aby zabránila vysielaniu brancov do bojových oblastí“. „Prakticky všetci takíto vojaci boli stiahnutí,“ doplnilo ministerstvo s tým, že sa bude snažiť zabrániť zopakovaniu takejto situácie.

16:14 Na Majdane bol improvizovaný koncert symfonického orchestra

Členovia kyjevského symfonického orchestra usporiadali v stredu improvizovaný koncert za mier na Námestí nezávislosti v Kyjeve. Stalo sa to v čase, keď sa ruské invázne sily z rôznych smerov približujú k ukrajinskej metropole a panujú obavy, že sa na ňu chystajú zaútočiť. TASR informuje na základe správ agentúry Reuters a stanice BBC.

Na koncerte na centrálnom kyjevskom námestí známom tiež pod názvom Majdan, ktoré sa stalo hlavným dejiskom ukrajinských protivládnych protestov v rokoch 2013 a 2014, hudobníci zahrali viacero skladieb vrátane ukrajinskej hymny či časti Beethovenovej Ódy na radosť, ktorá tvorí základ pre hymnu Európskej únie. Podľa videí zverejnených na sociálnych sieťach sa na koncerte zúčastnilo niekoľko desiatok divákov, pričom niektorí z nich mávali ukrajinskými vlajkami.

Dirigent orchestra Herman Makarenko uviedol, že cieľom koncertu je podpora výzvy ukrajinskej vlády na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou a ukončenie vojny. Kyjev doposiaľ nepostihlo ťažké ruské ostreľovanie, aké zničilo časti iných ukrajinských miest vrátane Charkova, Mariupola či Sumy. Ukrajinské ozbrojené sily však posilňujú obranu metropoly, pretože sa obávajú hroziaceho rozsiahleho útoku ruských agresorov.


15:58 Kasparov: Kým je Putin v Kremli, mier nebude

K agresii Ruska proti Ukrajine sa vyjadrila ďalšia významná svetová osobnosť, ruský mnohonásobný majster sveta v šachu Garri Kasparov, ktorý poskytol z New Yorku rozhovor v rámci programu Udalosti, komentáre vysielanom Českou televíziou (ČT). Podľa kritika Kremľa Kasparova je teraz poslednou „kartou“ Putinovho režimu vyhrážanie sa jadrovými zbraňami a vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by mohlo priniesť rýchle ukončenie konfliktu.

„Putin je šialený diktátor, ktorý môže urobiť čokoľvek, vrátane použitia jadrových zbraní,“ vyhlásil Kasparov. Otázkou však podľa neho je, či bude Putinovo okolie túto politiku zdieľať a plniť jeho rozkazy. „Všetci v Rusku musia chápať, že svet stojí proti Putinovi a že tá vojna nie je o záchranu Ukrajiny a o ochranu sveta, ale že je to vojna o zmenu v Kremli. Pretože kým je Putin v Kremli, tak mier nebude,“ uviedol šachista.

Kasparov tiež povedal, že porážka ruskej armády na Ukrajine by nebola porážkou Ruska, ale režimu prezidenta Vladimira Putina.

15:15 Rusko žiada od USA vysvetlenia o údajných biologických laboratóriách na Ukrajine

Rusko v stredu vyzvalo Spojené štáty, aby objasnili, prečo poskytli podporu údajnému vojenskému biologickému programu na Ukrajine, ktorý podľa Moskvy zahŕňal smrteľné patogény ako mor či antrax. TASR prevzala správu z agentúry Reuters, ktorá zdôraznila, že ruské tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová apelovala na transparentnosť Washingtonu ohľadom uvedených obvinení, ktoré však Kyjev rozhodne odmieta a hovorca Pentagónu ich označuje za absurdnú ruskú dezinformáciu. Zacharovová uviedla, že Rusko odhalilo dôkazy o takomto programe, ktorý je podľa jej slov financovaný Pentagónom, počas „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu agresiu voči Ukrajine.

„Už teraz môžeme povedať, že v ukrajinských biologických laboratóriách v bezprostrednej blízkosti územia našej krajiny prebiehal vývoj komponentov do biologických zbraní,“ tvrdí Zacharovová. „Nehovoríme o mierovom využití alebo o využití na vedecké ciele….“ dodala. „Žiadame detaily,“ vyzvala USA s tým, aby medzinárodnému spoločenstvu poskytli oficiálne vysvetlenie.

Hovorkyňa Zacharovová tvrdí, že Moskva má dôkazy o tom, že ukrajinské ministerstvo zdravotníctva nariadilo po 24. februári – keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu – zničiť vzorky moru, cholery, antraxu a ďalších patogénov. Reuters konštatuje, že pravosť takýchto dokumentov nebolo možné nezávisle overiť.

„Ukrajina striktne odmieta takéto obvinenia,“ vyhlásil hovorca prezidenta Volodymyra Zelenského. Hovorca amerického ministerstva obrany v utorok v tejto súvislosti povedal: „Tieto absurdné ruské dezinformácie sú jednoznačné lživé.“

14:39 Vojna na Ukrajine spomalí ekonomiku EÚ

Európska komisia počíta s tým, že rast ekonomiky Európskej únie bude v tomto roku nižší, než prognózovala ešte pred niekoľkými týždňami. Dôvodom je vojna na Ukrajine.

„Táto kríza oslabuje náš rast. V tomto roku sme počítali s plusom štyri percentá, ale myslím si, že sa skôr dostaneme do negatívnej situácie. Musíme konať a zabrániť, aby sa rast vykoľajil a zvýšil nerovnováhy v rámci EÚ,“ varoval eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni v Európskom parlamente (EP). Gentiloni zdôraznil, že vojna môže „vážne zasiahnuť dodávateľské a výrobné reťazce“.

13:47 Jadrové zariadenia v Černobyli odpojili od elektrickej energie, hlási operátor

Bývalú jadrovú elektráreň v ukrajinskom Černobyli úplne odpojili od dodávok elektrickej energie, oznámil v stredu ukrajinský prevádzkovateľ prenosových sústav Ukrenergo.

Podľa oznámenia Ukrenergo na sociálnej sieti Facebook bola elektráreň „úplne odpojená od elektrickej sústavy“. Z dôvodu vojenskej operácie na Ukrajine nie je podľa spoločnosti Ukrenergo možné dodávky energie obnoviť. Tento výpadok postihol aj neďaleké mesto Slavutyč.

13:30 Zelenskyj nalieha na Západ, aby sa vyriešila ponuka poľských lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu západné mocnosti, aby sa bezodkladne rozhodli ohľadom ponuky Poľska dodať jeho krajine bojové stíhačky. „Kedy už padne rozhodnutie? Pozrite sa, sme vo vojne! Opäť vás žiadame, aby ste sa čo najskôr rozhodli. Pošlite nám lietadlá,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke na svojom kanáli sociálnej siete Telegram.

Spojené štáty v utorok odmietli Poľskom predložený plán poslať Ukrajine svoju letku stíhacích lietadiel typu MiG-29 cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku. Varšava navrhla, aby jej vzdušné sily dostali ako náhradu stíhacie lietadlá typu F-16 Fighting Falcon.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žmurká počas natáčania videa v Kyjeve. Foto: TASR/AP

13:13 Austrálska tajná služba: Rusko a Čína sa znepokojivo strategicky zbližujú

Medzi Pekingom a Moskvou nastalo „znepokojujúce nové strategické zblíženie“ a od invázie Ruska na Ukrajinu ešte viac narástlo riziko „veľkého konfliktu veľmocí“. V stredu to povedal šéf austrálskej spravodajskej služby Andrew Shearer, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.

Generálny riaditeľ Úradu pre národné spravodajské informácie (ONI) Shearer uviedol, že čínsky prezident Si Ťin-pching zrejme plánuje dominovať v indo-pacifickej oblasti a využiť ju ako základňu na to, aby pripravil Spojené štáty o postavenie vedúcej svetovej veľmoci.

13:08 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane štátnu cenu Dubčeka

Štátnu cenu Alexandra Dubčeka pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia udelí vláda SR aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Vplýva to z uznesenia, ktoré vláda v stredu schválila.

S udelením štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena vo výške 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom sa predloží podnet, zaokrúhlenej nahor na celé euro.

VIDEO: Strela Javelin zasiahne ruský tank

12:28 Zacharovová: Zvrhnutie ukrajinskej vlády nie je cieľom Ruska

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v stredu oznámila, že Rusko v rokovaniach s predstaviteľmi Kyjeva o riešení konfliktu na Ukrajine dosiahlo pokrok. Takisto zdôraznila, že ruskí vojaci nemajú za cieľ zvrhnúť ukrajinskú vládu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Počas prvých troch kôl mierových rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom podľa Zacharovovej nastal „určitý pokrok“.

Ciele ruskej armády podľa hovorkyne nezahŕňajú okupáciu Ukrajiny, narušenie jej štátnosti či zvrhnutie súčasnej vlády. Takisto nie sú namierené voči civilnému obyvateľstvu.

Rusko je presvedčené, že výraznejší pokrok dosiahne v ďalšom kole rozhovorov s Ukrajinou. To sa podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí zameria na humanitárne koridory na evakuáciu civilistov.

11:05 Premiér: Sankcie voči Rusku začínajú mať zmysel

Sankcie voči Rusku začínajú mať zmysel. Uviedol to premiér Eduard Heger pred rokovaním vlády. Poznamenal, že cieľom Slovenska je zvládnuť nápor utečencov z Ukrajiny. Počty utečencov prichádzajúcich na Slovensko každým dňom stúpajú a Heger očakáva, že budú narastať ešte viac.

„Sankcie spôsobili dôležitý domino efekt, ktorý sme chceli vyvolať, aby sme ekonomicky odizolovali Vladimira Putina a zároveň vyslali jasný signál pre kohokoľvek, koho by v 21. storočí napadlo rozpútať vojnu na cudzom území, že bude automaticky ekonomicky odizolovaný,“ skonštatoval predseda vlády. Prichádza podľa neho čas, keď si Rusi budú musieť klásť otázku, kto nahradí ich terajšieho prezidenta Putina.  

Eduard Heger. Foto: Martin Baumann/TASR

10:42: Ukrajina zakázala tento rok vývoz viacerých obilnín, cukru a mäsa

Ukrajina zakázala vývoz viacerých obilnín, pričom zákaz platí na celý tento rok. Embargo na vývoz sa okrem toho týka aj cukru, soli a mäsa.  Ukrajinská vláda v stredu zverejnila rezolúciu, na základe ktorej Kyjev zakazuje až do konca roka export raže, jačmeňa, pohánky, prosa, cukru, soli a mäsa. Zákaz vývozu viacerých obilnín z Ukrajiny pritom prichádza krátko po tom, ako nákup obilnín skomplikovali už sankcie uvalené na Rusko. Na jednej strane je problém vyviezť komodity z čiernomorských prístavov a na druhej je problém s platbami.

10:40 Čína obvinila NATO, že posúva napätie medzi Ruskom a Ukrajinou k „bodu zlomu“

Čína, ktorá odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, v stredu vyhlásila, že za zvyšovanie napätia medzi Kyjevom a Moskvou môže Severoatlantická aliancia (NATO) pod vedením Spojených štátov. „Kroky NATO pod vedením USA posunuli napätie medzi Ruskom a Ukrajinou k bodu zlomu,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien a zároveň vyzval USA, aby brali do úvahy obavy Číny a vyhýbali sa podkopávaniu práv alebo záujmov Pekingu v otázke vzťahov s Ruskom.

10:17 Moskva: Máme dôkazy, že Ukrajina chcela v marci zaútočiť na Donbas

Kyjev plánoval v marci vojenský útok na separatistické proruské republiky na Donbase. Tvrdí to ruské ministerstvo obrany s tým, že to majú dokazovať tajné dokumenty ukoristené ruskou armádou na Ukrajine.

VIDEO: Zničený Charkov

09:32 Cudzinci, ktorí bojujú za Kyjev, budú mať nárok na ukrajinské občianstvo

Vyhlásil to v utorok námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin. „Ukrajina vytvára Medzinárodnú légiu územnej obrany, zloženú z cudzincov, ktorí sa chcú zapojiť do odboja proti ruským agresorom a brániť globálnu bezpečnosť,“ uviedol Jenin, podľa ktorého počet zahraničných dobrovoľníkov narastá.

„Títo ľudia podpíšu zmluvu a dostanú vojenský pas, ktorý im potom nahradí povolenie na pobyt. Ak by sa niekto z týchto cudzích štátnych príslušníkov chcel v budúcnosti stať ukrajinským občanom, naša legislatíva na to poskytuje cestu,“ dodal.

VIDEO: Ruské jednotky na Ukrajine používajú aj sovietsku vlajku

09:00 Nulandová: Ukrajina má biologické výskumné zariadenia, môžu ich získať Rusi

Spojené štáty uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským silám zhabať biologický výskumný materiál, ktorý sa nachádza na Ukrajine.

„Ukrajina má biologické výskumné zariadenia a v skutočnosti nás teraz dosť znepokojuje, že ruské jednotky – ruské sily – sa môžu snažiť získať kontrolu nad nimi,“ uviedla v utorok námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová na vypočutí pred americkými zákonodarcami, keď sa jej priamo pýtali, či má Ukrajina biologické zbrane.

08:10 CNN: USA posielajú do Poľska dva systémy Patriot

Spojené štáty posielajú Poľsku dva systémy protivzdušnej obrany Patriot s cieľom čeliť akejkoľvek potenciálnej hrozbe voči USA a spojencom v NATO počas pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v noci na stredu hovorca velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) Adam Miller.

„Veliteľ EUCOM-u generál (Tod) Walters veleniu americkej armáde v Európe a Afrike (USAREUR-AF) na základe pokynov amerického ministra obrany a žiadosti našich poľských spojencov nariadil, aby presunulo dve batérie Patriot do Poľska,“ uviedol vo vyhlásení hovorca.

07:20 CIA vykresľuje Putina ako nahnevaného, vojna na Ukrajine mu nejde podľa plánu

Šéfovia amerických tajných služieb vo svojich analýzach označili ruského prezidenta Vladimira Putina za „nahnevaného“ izolovaného vodcu, ktorý sa usiluje získať globálny vplyv a momentálne je sklamaný z toho, že invázia ruskej armády na Ukrajinu nejde podľa plánu. Informovala o tom v noci na stredu agentúra AFP.

Dlhoročný ruský prezident v sebe už mnoho rokov „dusí výbušnú zmes krivdy a ambícií“, povedal americkým zákonodarcom riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns.

Riaditeľ CIA sa tiež zmienil o „systéme“ zavedenom ruským prezidentom, v ktorom je okruh jeho poradcov „čoraz užší“. Tento trend ešte viac akceleroval počas pandémie choroby COVID-19.

„Ide o systém, v ktorom, vo všeobecnosti, kvôli kariére nie je dobré spochybňovať jeho (Putinov) úsudok, alebo mu oponovať,“ povedal Burns.

Inváziu Ruska na Ukrajinu označil Burns za vec Putinovho „hlbokého osobného presvedčenia“, za jeho stret s Európou a Spojenými štátmi.

Šéf CIA William Burns. Foto: TASR/AP

Podľa Burnsa Putinov plán spočíval v dobytí Kyjeva v priebehu prvých dvoch dní invázie, preto je teraz pre nedostatočný pokrok „nahnevaný a sklamaný“.

Burns očakáva, že Putin teraz pravdepodobne zdvojnásobí silu a pokúsi sa rozdrviť ukrajinskú armádu bez ohľadu na civilné obete.

Šéfka Národnej spravodajskej služby Avril Hainesová vyhlásila, že Putina – podľa presvedčenia spravodajcov – hnevá nedostatok úcty voči svojej osobe zo strany Západu.

Podľa Hainesovej neočakával ani taký veľký odpor Ukrajincov proti ruskej invázii a ani takú silu a rýchlosť sankcií uvalených na Rusko a jeho predstaviteľov mnohými krajinami na svete.

Dodala, že podľa analytikov je nepravdepodobné, že by Putina doterajšie neúspechy odradili – útoky môžu ešte len eskalovať, upozornila Hainesová.

„Cíti, že toto je vojna, ktorú si nemôže dovoliť prehrať,“ povedala na margo konfliktu na Ukrajine. „Ale to, čo by mohol byť ochotný akceptovať ako výhru, sa môže časom zmeniť,“ upozornila.

Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. Foto: TASR/AP

Putinova invázia na Ukrajinu bola podľa Hainesovej „šokom“ pre geopolitický poriadok s „dôsledkami do budúcnosti, ktorým ešte len začíname rozumieť, no určite budú“.

Generálporučík Scott Berrier, riaditeľ obrannej spravodajskej služby Pentagónu, uviedol, že Rusko pod Putinovým vedením intenzívne pracuje na modernizácii svojich zbraní, najmä taktických jadrových. „Domnievam sa, že si myslí, že mu to dáva asymetrickú výhodu,“ vysvetlil Barrier.

Putin koncom februára vyvolal všeobecné zdesenie, keď vydal rozkaz uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti.

Niektorí americkí predstavitelia sa v súkromných rozhovoroch vyjadrili, že v tom najhoršom prípade by mohol nariadiť rozmiestnenie takýchto minijadrových zbraní smerom na nejaké mesto.

Híring predstaviteľov amerických spravodajských služieb v Kongrese mal byť venovaný  globálnym hrozbám, ale značne dominovali otázky o už dva týždne trvajúcej ruskej invázii do susednej Ukrajiny.

06:02 MAAE nedostáva údaje zo systémov monitorujúcich jadrové zariadenia v Černobyle

Systémy monitorujúce zariadenia s rádioaktívnym odpadom v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ prestali odosielať údaje jadrovému dozornému orgánu OSN, ktorým je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

MAAE vo svojom vyhlásení konštatovala, že prenos údajov z bezpečnostných monitorovacích systémov inštalovaných v bývalej jadrovej elektrárni v Černobyle nefunguje.

Černobyľská elektráreň bola v apríli roku 1986 miestom veľkej jadrovej havárie. Koncom minulého týždňa ju obsadili  ruské sily ako súčasť jednotiek, ktoré 24. februára podnikli inváziu na územie Ukrajiny.

MAAE v súvislosti s obsadením elektrárne Rusmi – podľa agentúry DPA – opakovane upozorňuje, že v objekte je okolo 210 technikov a pracovníkov miestnej bezpečnostnej služby, ktorí sú v službe nepretržite takmer dva týždne. Odvtedy, ako objekt ovládli ruské jednotky, totiž nedošlo k striedaniu pracovných zmien.

Slúžiaci personál má síce k dispozícii vodu a jedlo, ale ich „situácia sa zhoršuje“, upozornila opäť MAAE.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi vo svojom vyhlásení vyjadril hlboké znepokojenie nad „zložitou a stresujúcou situáciou“, v ktorej sa ocitli zamestnanci v jadrovej elektrárni v Černobyle. Poukázal i na potenciálne riziká, ktoré z nej vyplývajú pre jadrovú bezpečnosť, dodala DPA.

Na archívnej snímke z 15. apríla 2021 kolotoč v parku v opustenom meste Pripiať, ktoré sa nachádza tri kilometre od jadrovej elektrárne v Černobyle. Foto: TASR/AP

04:56 Zelenskyj ocenil zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a ďalších energií do USA

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil rozhodnutie USA zakázať dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia, pretože to „citeľne oslabí okupantov, prinúti ich zaplatiť za agresiu a zodpovedať sa za zlo, ktoré spáchali“.

Zelenskyj vo svojom videoposolstve, monitorovanom TASR, zároveň pripomenul, že Spojené štáty svojim občanom zakazujú aj akékoľvek investície do ruského palivovo-energetického komplexu.

Ukrajinský prezident sa Spojeným štátom a prezidentovi Joeovi Bidenovi poďakoval za takéto rozhodnutie a označil ho za „najsilnejší signál celému svetu“.

Vysvetlil, že „je to veľmi jednoduché: každý cent, ktorý zaplatí Rusko, sa premení na guľky a náboje, ktoré mieria do iných suverénnych štátov.

Zdôraznil, že Rusko buď bude rešpektovať medzinárodné právo, alebo nebude mať peniaze na rozpútanie vojny.

Pripomenul, že aj Spojené kráľovstvo zavádza zákaz dovozu ropy a ropných produktov, za čo sa podľa vlastných slov  poďakoval premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ocenil tiež, že Johnson sa zaviazal k novému „Marshallovmu plánu“ pre Ukrajinu, a podľa CNN súčasne aj naznačil, že Západ tento plán podporí.

Zelenskyj súčasne – podľa Sky News – povedal, že vojna na Ukrajine „sa musí skončiť, treba sa posadiť za stôl a viesť vecné a čestné rokovania v v záujme ľudí, nie (v záujme) prežitých vražedných ambícií.“

Informoval, že v utorok absolvoval telefonáty s predsedom holandskej vlády Markom Ruttem, izraelským premiérom Naftalim Bennettom, luxemburským premiérom Xavierom Bethelom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Okrem toho sa ukrajinský prezident vo svojom videu poďakoval Rusom, ktorí Ukrajincov podporujú tým, že vyšli do ulíc a protestovali proti ruskej invázii.

Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore poslancom Dolnej snemovne britského parlamentu 8. marca 2022 v Londýne. Foto: TASR/AP

03:28 Ukrajina reaguje na Ruskom ponúkané prímerie: „Je ťažké dôverovať okupantovi“

Ukrajina v reakcii na návrh Ruska týkajúci sa prímeria, ktoré má platiť v stredu, konštatovala, že „je ťažké dôverovať okupantovi“.

Ukrajinské ozbrojené sily v krátkej reakcii na nové vyhlásenie Ruska o prímerí zopakovali, že „ruská strana oznamuje režim pokoja na otvorenie humanitárnych koridorov 9. marca od 09.00 h kyjevského času“ (08.00 h SEČ).

Ozbrojené sily v správe zverejnenej na sieti Telegram uviedli, že „Rusko požiada Ukrajinu, aby sa dohodla na trasách a otváracích hodinách humanitárnych koridorov a informovala predstaviteľov zahraničných ambasád, OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Červeného kríža do stredajšej 02.00 h kyjevského času“ (01.00 h SEČ).

Ukrajinskí predstavitelia svoje vyhlásenie uzavreli vetou: „Je ťažké dôverovať okupantovi.“

Spravodajská televízia CNN dodala, že Rusko je pripravené poskytnúť evakuačné koridory z Kyjeva, Černihiva, Súm, Charkova a Mariupolu, ako aj z ďalších miest dohodnutých s ukrajinskou stranou.

Ruské médiá informovali o parametroch prímeria s odvolaním sa na ruské koordinačné veliteľstvo pre humanitárnu reakciu na Ukrajine, dodala CNN.

Na snímke žena kráča okolo zničenej bytovky po ostreľovaní počas trinásteho dňa ruskej invázie na Ukrajine 8. marca 2022 v ukrajinskom meste Charkov. Foto: TASR/AP

00:28 Zelenského manželka píše o vojne; vyzýva svet, aby „zavrel nebo“ nad Ukrajinou

Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v utorok večer zverejnila emotívny otvorený list, v ktorom opisuje dôsledky 13 dní trvajúcej vojny Ukrajiny s Ruskom.

Ako informoval spravodajský web Sky News, Olena Zelenská vo svojom liste vyzvala svetové médiá, aby aj naďalej hovorili pravdu o vojne na Ukrajine.

„V informačnej vojne rozpútanej Ruskou federáciou, ktorá vyvracia aj samotný fakt invázie, sú všetky svedectvá veľmi dôležité,“ zdôraznila.

Vo svojom liste Zelenská konštatovala, že udalosti, ktoré sa teraz odohrávajú na Ukrajine, sa pred viac ako týždňom „zdali nemožné“, ale 24. februára Ukrajincov prebudila správa o začiatku vojny.

Prvá dáma zdôraznila, že „napriek ubezpečeniam kremeľských propagandistov, ktorí túto inváziu označujú za špeciálnu operáciu, ide o vraždy civilistov“.

Obzvlášť ťažko sa znášajú úmrtia detí, uviedla Zelenská, ktorá pripomenula konkrétne prípady – osemročnú Alisu z Achtyrky, Polinu z Kyjeva, ktorá zomrela pri ostreľovaní spolu s rodičmi, či zraneného 14-ročného Arsena, ktorý poľahol zraneniu črepinou, lebo sanitka sa k nemu pre ostreľovanie mesta nedostala včas.

Varovala, že keď bude Rusko znova vyhlasovať, že „nevedie vojnu proti civilnému obyvateľstvu, vykričím tieto mená ako prvé“.

V liste uviedla, že ukrajinské ženy a deti teraz žijú v protileteckých krytoch a pivniciach.

Poznamenala, že ukrajinské deti sa v pivniciach nielen učia, ale tam aj prichádzajú na svet, pretože aj pôrodnice sa museli presťahovať do podzemia.

„K dnešnému dňu je už niekoľko desiatok takýchto bábätiek“, ktoré vo svojom živote ešte nezažili mier.

Zelenská vo svojom liste pripomína, že táto vojna sa proti civilnému obyvateľstvu vedie nielen ostreľovaním, ale aj tým, že civilisti majú problém dostať sa k liekom alebo k liečbe, čo sa týka „tisícok pacientov s rakovinou, ktorým bola odložená životne dôležitá chemoterapia a ožarovanie“.

Pripomenula aj ľudí so zdravotným postihnutím, pacientov pripútaných na lôžko, či osamelých starších ľudí.

„Vojna proti takýmto ľuďom je dvojnásobný zločin!“ rozhorčila sa Zelenská.

Nezabudla ani na utečencov z Ukrajiny, najmä ženy s deťmi, ktoré muži odvážajú na hranice a vracajú sa odtiaľ, aby bojovali proti ruskej invázii, „pretože pri všetkej tej hrôze sa Ukrajinci nevzdávajú“.

„Agresor Putin si myslel, že ukrajinské mestá dobyje bleskovou vojnou“, ale „podcenil našu krajinu, našich ľudí a ich vlastenectvo. Ukrajinci, bez ohľadu na politické názory, materinský jazyk, presvedčenie a národnosti, stoja v jednote, ktorá nemá obdoby,“ píše Zelenská.

Poďakovala sa občanom napadnutých miest, ktorí pomáhajú núdznym, ako aj tým, čo stále pracujú – v lekárňach, obchodoch, verejnej doprave a sociálnych službách – a dokazujú, že „na Ukrajine víťazí život“.

Poďakovala sa tiež za humanitárnu pomoc, ako aj za poskytnutie útočiska ukrajinským ženám a deťom.

Vyjadrila tiež vďaku všetkým obyvateľom cudzích krajín, ktorí zhromaždeniami na námestiach vyjadrujú Ukrajine podporu. „Vidíme a vážime si to!“ ubezpečila Zelenská.

Zdôraznila, že „Ukrajina chce mier“, ale „bude sa brániť a nikdy nekapituluje“.

Podľa listu zverejneného na Facebooku Zelenská žiada aj zatvorenie vzdušného priestoru nad Ukrajinou.

„Zavrite oblohu, na zemi si poradíme sami,“ napísala Zelenská. Pripomenula, že konflikt na Ukrajine je vojnou v Európe a na hraniciach EÚ. Zdôraznila, že „ak nezastavíme Putina, ktorý hrozí, že rozpúta jadrovú vojnu, na svete nezostane žiadne bezpečné miesto“.

Na záver listu uznala, že jej slová síce možno sú ako zlý sen, ale konštatovala, že „toto je naša nová realita. Žijeme v nej. A nevieme ako dlho to bude trvať. Ale určite vyhráme. Sme tu a máme zbrane. Hovorí sa im jednota. Jednota v láske k Ukrajine. Sláva Ukrajine!“

Na úvod listu Zelenská vysvetlila, že v posledných dňoch dostáva od novinárov veľa žiadostí o rozhovor. „Tento list slúži ako moja odpoveď na tieto požiadavky a je mojím svedectvom z Ukrajiny,“ uviedla.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.