Zoznam 150 proruských propagandistov ako Potemkinova dedina

Akosi priľahko sa v posledných týždňoch označujeme za zradcov, propagandistov či agentov, či už na bilboardoch, alebo v analytických článkoch. Štandard odsúdil smerácke bilbordy aj označovanie vládnych poslancov za zradcov, teraz sme sa pozreli na zoznam 150 proruských webov. Položili sme napríklad autorom zoznamu otázku, či skúmali skutočnosť, že pri šírení údajných proruských naratívov niekto klame alebo hovorí pravdu.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v strede minulého týždňa v tieni vojny na Ukrajine rozhodol o zablokovaní spravodajského portálu Hlavné správy. Danú právomoc získal schválením novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, o ktorej poslanci parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní rozhodli expresne rýchlo len niekoľko dní predtým.  

Web s miliónmi návštev mesačne najprv padol bez udania dôvodu. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) neskôr na Facebooku uviedol, že verdikt súvisí s článkami o afrických a blízkovýchodných migrantoch prichádzajúcich z Ukrajiny. Prispievateľka Hlavných Správ Jana Tutková politikovi odpovedala v blogu, v ktorom ponúkla svoju verziu príbehu.

Hoci doplatili Hlavné správy na nový dočasný inštitút blokovania ako prvé, podľa všetkého zďaleka nebudú posledným webom. Už vopred to avizoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Kádrovanie sa začalo a svetlo sveta už uzreli prvé rôznorodé zoznamy ďalších jednotlivcov a skupín obviňovaných zo šírenia proruskej propagandy alebo dezinformácií. Ako sme toho svedkami už dlhšie, aktívny nie je len štát a niektoré mimovládky, ale teraz už aj súkromný sektor.

Už koncom februára zverejnila svoj zoznam s desiatkami mien rozdelený na štyri rozličné kategórie Polícia SR, respektíve jej facebooková stránka venovaná hoaxom a podvodom. „Zoznam nie je z taktického hľadiska úplný, niektoré osoby na ňom neboli uvedené zámerne, aby nezistili, že sa proti nim začalo konať,“ dodali správcovia.

Trnkov zoznam a nadštandardné promo

Len krátko na to svoj zoznam zverejnila aj pomerne mladá spoločnosť Gerulata Technologies, za ktorou stojí Michal Trnka, syn spoluzakladateľa antivírusovej spoločnosti ESET Miroslava Trnku. Firma, ktorá zrejme cíti bojového ducha, keďže je nazvaná podľa rímskeho vojenského tábora v Rusovciach, napočítala presne 150 škodlivých mien. Celý zoznam bol predstavený v blogu pod názvom Odhalenie ruskej propagandistickej siete na Slovensku.

Trnka sa vyjadril, že cieľom zoznamu je pomôcť „slovenským orgánom a občanom v boji proti kremeľskej propagande počas prebiehajúcej ruskej agresie proti Ukrajine“ a inými slovami tvrdí, že obsahuje tie najdôležitejšie mená.

Zoznam, pri čítaní ktorého možno natrafiť na aktívnych či minulých politikov, alternatívne médiá, facebookové skupiny a stránky či dokonca ruské veľvyslanectvo, záujmové spolky alebo vydavateľstvo, neostal bez odozvy.

Publicita bola obrovská. Písali o ňom domény či subdomény Hospodárskych novín, Televízie JOJ, Aktualít, Plus 7 dní, Refresheru, Start It Upu a všimol si ho aj web O médiách a ďalší. Uvedené zdroje majú publikum, ktoré sa ráta v státisícoch až miliónoch čitateľov.

Tvorcovia textov v týchto médiách a priori iba reprodukovali tvrdenia Trnku s minimom vlastného vkladu. Označených aktérov či nezávislých odborníkov k téme vôbec neoslovili, nepýtali sa ani Gerulata Technologies na dôležité podrobnosti. Práve naopak, tému ešte viac dramatizovali výrazmi ako „dôležité“, „neuveríte, kto je prvý“ alebo „figúrka v rukách ruskej propagandy“. Takže žiadne otázky, žiadne problematizovanie. Naopak, čítanie s porozumením.

Iniciatívu ocenil aj bloger venujúci sa dezinformáciám Jakub Goda, ktorý momentálne pracuje pre prezidentku Čaputovú aj ako expert na hoaxy na ministerstve zdravotníctva. „Na tomto špeciálne cením snahu o metodický prístup, teda nejako to systematizovať, zatriediť a zoradiť. Diky,“ napísal.

Keďže zoznam má podľa Trnku slúžiť aj pre potreby slovenských štátnych orgánov (možno práve NBÚ, ktorý má právomoc takzvané „škodlivé“ weby blokovať) a kredibilitu mu poskytujú viaceré veľké médiá, je veľmi dôležité vedieť, so zreteľom na aké kritéria bol zostavený a aká bola metodika pri jeho spisovaní.

Trnka: Niektorí sú tupí

Trnka ju v zmienenom blogu opísal nasledovne: „Začali sme s ručne anotovaným súborom údajov (väčšinou) Facebook stránok, ktorý vznikol zlúčením našich interných údajov Gerulata Technologies s údajmi od našich partnerov. Použili sme našu technológiu Universe grafov, aby sme objavili ďalších proruských aktérov na základe toho, ako zdieľajú obsah a ako sa koordinujú so zdrojmi zo základného súboru údajov. Tieto dodatočné zdroje tiež manuálne skontroloval náš tím na prítomnosť proruských príbehov“. 

„Potom sme vyhodnotili každý zdroj na základe nasledujúcich troch kritérií: 1. Aktivita – ako aktívny je zdroj a koľko obsahu vyprodukoval za posledný rok. 2. Dopad – koľko interakcií generuje zdroj. 3. Vplyv – ako často sa obsah zo zdroja šíri ďalej do proruskej siete,“ pokračoval.

„Kombináciou týchto troch metrík sme vytvorili hodnotu úrovne hrozby a zoradili všetkých aktérov v zozname do 5 kategórií hrozieb na základe skóre hodnoty hrozby. Táto metodika nehodnotí, nakoľko je zdroj silne proruský. Niektoré pramene sa zameriavajú len na proruské naratívy, pre iné je to len zlomok ich celkového obsahu. Niektorí sú vo svojich vyjadreniach veľmi radikálni, iní sú jemnejší a sofistikovanejší. Niektorí sú tupí a brutálni, iní prezentujú svoje rozprávanie pseudointelektuálnym spôsobom,“ uzavrel.

Pravda či klamstvo? To je nepodstatné!

Keďže použitý jazyk je trochu neurčitý a pre laickú populáciu mimo IT sféry, môže byť aj nezrozumiteľný, Štandard adresoval spoločnosti Gerulata Technologies niekoľko jednoduchých otázok.

Odpovede sú zarážajúce.

V prvom rade z nich vyplynulo, že tvorcovia zoznamu neskúmali fakt, či určití aktéri pri šírení správ hovoria pravdu alebo klamú, ale zaradenie sa uskutočnilo skôr na základe ich hodnotovej orientácie. „Publikovaný zoznam nezohľadňuje pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení. Zohľadňuje iba to, čo uvádzame – či daný informačný zdroj šíri proruské naratívy a vybrané metriky daného zdroja (jeho aktivita, schopnosť generovať interakcie a vplyv na sieť zdrojov, ktoré tiež šíria proruské naratívy),“ skonštatoval pre Štandard Trnka.

Proruský naratív je pritom veľmi vágny pojem a možno pod neho schovať prakticky čokoľvek od otvorenej podpory súčasnej vojenskej agresie na Ukrajine až po široko vyargumentovanú skepsu voči rozširovaniu Severoatlantickej aliancie (NATO) ďalej na východ, ešte dávno pred eskaláciou napätia. Čo je inak aj názor napríklad Henryho Kissingera, Johna Mearsheimera, či bývalého autora stratégie zadržiavania komunizmu Georgea Kennana. A podľa najnovších vyjadrení už aj ukrajinského prezidenta Zelenského. Za ruských propagandistov či trollov by sme ich ale asi neoznačili.

Gerulata Technologies v tejto súvislosti ale predsa len čo-to ozrejmuje, keď píše, že v minulosti sa tieto proruské naratívy sústreďovali na kritiku sankcií proti Rusku či na vykresľovanie Západu ako dekadentnej a upadajúcej civilizácie, oproti ktorému vraj bolo Rusko nositeľom tradičných hodnôt s múdrymi politickými elitami a veľkou vojenskou silou.

Opäť tu máme problém, stav západnej civilizácie totiž kritizujú mnohé osobnosti západného myslenia či politiky. Nie kvôli Rusku, ale kvôli trendom, ktoré vidia a opisujú. Takéto názory zvykneme označovať ako konzervatívne.

Opačné naratívy neskúmali

Pýtali sme sa preto ďalej. Zaujímalo nás, či konkrétnemu zdroju takpovediac vylepšuje skóre skutočnosť, že popri proruských naratívoch – napríklad aj tých pravdivých – šíri aj naratívy prozápadné, čím by sa mohol web či facebookový profil teoreticky „vykúpiť“.

Odpoveď vás opäť zaujme: „Zoznam nevyhodnocuje šírenie prozápadných naratívov,“ odvetil nám Trnka.

Miesto sa ušlo aj vlani zosnulému expolitikovi

Zaujímavosťou je aj to, že zber dát neprebiehal v presne vymedzenom časovom úseku, ako to býva pri obdobných výskumoch. Mimochodom, možno aj preto sa v zozname nachádza napríklad aj vyše dvoch mesiacov mŕtvy exposlanec za Komunistickú stranu Slovenska Ivan Hopta. Jeden by povedal, že toho už blokovať netreba.

„Záleží na povahe konkrétneho zdroja, ale vo všeobecnosti sme sa dívali primárne na obdobie od začiatku okupácie Krymu po súčasnosť, pričom väčšiu váhu, asi pomerne pochopiteľne, prikladáme novšiemu obsahu,“ odpovedal Trnka na otázku, kedy sa začalo a kedy sa skončilo skúmané obdobie.

V jednom vreci

Ako sme skôr uviedli, zoznam obsahuje veľmi širokú škálu aktérov. Iné nároky by mali byť, pochopiteľne, kladené na redakciu s desiatimi ľuďmi, iné na anonymnú facebookovú stránku, ktorá publikuje jeden graficky podpriemerný príspevok denne. Rozdielna povaha aktérov tu ale rolu nehrala.

„Tento zoznam neponúka takúto kategorizáciu a ani nemáme žiadne „nároky“ – dáta vyhodnocujeme vo vecnej technickej rovine,“ dodáva Trnka.

Problém je však ešte väčší.

Ku konkrétnym smerodajným príspevkom sme sa nedopátrali

Rozpačitosť tohto menného zoznamu azda najviac vzbudzuje fakt, že Gerulata Technologies vôbec nehodnotila povahu konkrétnych príspevkov. Keď sme sa spoločnosti opýtali, ktoré príspevky identifikovala ako problematické napríklad v súvislosti s analytikom Eduardom Chmelárom, facebookovou stránkou Spravodajská Alternatíva a webom Hrot.info, dostali sme nasledovnú odpoveď:

„Žiadne príspevky sme nevyhodnotili ako ‚problematické‘, zameriavali sme sa na prítomnosť proruských naratívov.“

V zozname údajných proruských propagandistov sa teda nachádzajú aj menované zdroje, ktoré v týchto dňoch písali, že „denacifikácia Ukrajiny je putinovský blud“, zdieľajú vyjadrenia amerických expertov a relevantné západné zdroje alebo polemiku o slobode slova a rušení médií v kontexte vojny na Ukrajine hodnotia slovami „z uvedeného vyplýva, že situácia v Rusku je o dosť horšia ako v Európskej únii“.

Zhrnuté a podčiarknuté

V kocke, zoznam Gerulata Technologies nerozlišuje medzi aktérmi, ktorí hovoria číru pravdu alebo bezočivo klamú. Za verejný hriech nepriamo označuje akúkoľvek myšlienku, ktorú možno skryť pod vágny termín „ruský naratív“. Ak zdroj pomerne jasne šíri aj naratívy prozápadné, teda podniká kroky smerujúce k vyváženosti svojho obsahu, tvorcov to nezaujíma. Rovnaký meter firma používa na politika známeho na celom Slovensku a tiež na marginálnu facebookovú skupinu. A ak by ste chceli argumentovať tvrdením, že v čase ruskej agresie je neprístojné šíriť akékoľvek ruské naratívy a že zoznam teda má minimálne čiastočne zmysel, neobstojíte, keďže zdroje neboli skúmané v presne vymedzenom časovom horizonte.

Hoci sú stovky a tisíce tvrdení, ktoré možno označiť za proruské naratívy, roztrúsené po celom mediálnom priestore, zoznam chirurgicky presne cieli iba na zdroje mimo hlavného informačného prúdu, aj keď Trnka hovorí o čisto technickej a vecnej povahe svojej práce. Na základe toho sa možno oprávnene domnievať, že cieľom iniciatívy nie je podľa objektívneho kritéria pravdivosti odfiltrovať lži, hoci len tie prokremeľské, ale na základe subjektívneho hodnotenia identifikovať „neposlušné“ zdroje vo všeobecnosti a informovať o nich širokú verejnosť vrátane štátnych orgánov, ktoré majú po novom v rukách silný represívny nástroj.

Bodka na záver

Po niekoľkých dňoch sa na webe spoločnosti v utorok večer, prípadne v stredu ráno, objavila táto doplňujúca poznámka: „Všimli sme si, že náš zoznam proruských zdrojov je niekedy nesprávne interpretovaný ako zoznam ‚ruských agentov‘ alebo ‚ruských trollov‘. Je dôležité pochopiť, že mnohé zdroje na našom zozname šíria proruské naratívy z autentických dôvodov, bez koordinácie s ruským štátom alebo dokonca nevedomky. Slová ‚troll‘ alebo ‚agent‘ znamenajú úmyselné konanie, a preto nie sú správnym popisom toho, čím sú mnohé zdroje na zozname.“

Ak si však do počítača uložíte priestorový graf, ktorý má aktivitu propagandistov mapovať, zistíte, že nesie názov Russian Trolls (Ruskí trollovia).

Ilustračné foto v úvode textu: Sue Kellerman/flick.com, link