Príbeh bieloruskej Nexty. Z malej skupinky vzniklo vplyvné východoeurópske médium. Do žurnalistiky zapojilo masy

Online kanál, médium či televízia? Bieloruská Nexta sa stala zdrojom cenných noviniek a vplyvným informačným kanálom. Na raketový rast jej stačilo sedem rokov. Po protestoch v Bielorusku je užitočná aj počas vojny na Ukrajine.

Bieloruské médium, ktoré pohotovosťou a kvalitou informácií možno porovnať s renomovanými novinami či spravodajskými stanicami. Počas vlaňajších protestov v Bielorusku patril jej kanál na sieti Telegram medzi najsledovanejšie. Vojna na Ukrajine jej prínos len podčiarkla.

Začalo sa to mladíkom Stepanom Putilom, ktorý si spolu s kamarátmi vytvoril kanál na YouTube v roku 2015. Založili rovnomennú hudobnú skupinu Nexta, čo znamená „niekto“ (нехта po bielorusky, aj preto je oficiálna výslovnosť „ňechta“). Hneď ich prvá pesnička mala protirežimový náboj. Volala sa „Niet voľby“, vyzývala na bojkot prezidentských volieb v Bielorusku a uťahovala si z hlavy štátu Alexandra Lukašenka.

Pôvodná partia zakladateľov sa o dva roky rozpadla, odišli do rôznych miest. Kritika režimu v Bielorusku však bola stále aktuálna a začala byť ešte viditeľnejšou, keď začali ľudia protestovať.

Telegram bol zlomom

V roku 2018 Nexta prešla na sieť Telegram, čím otvorila novú kapitolu. Aplikáciu si obľúbili mnohí Bielorusi naladení proti režimu. Tisíce používateľov začali posielať aktuálne informácie a názory na dianie v autoritatívnom štáte, kde má klasické médiá pod palcom vládna moc. Zo sledovateľov sa stali spolutvorcovia obsahu.

Nexta začala byť známa a keď zverejnila kritický dokument o Lukašenkovi, všimli si ju aj úrady. Súd rozhodol, že dokument je „extrémistický“, pripomína BBC.

Zásadný zlom prišiel o dva roky neskôr, keď sa Nexta stala koordinačnou platformou rozsiahlych protivládnych protestov. Štát ovládal médiá, obmedzoval prístup k internetu a protesty sa snažil ututlať, držať občanov v nevedomosti.

Lenže na kanál na Telegrame bol prikrátky. Nexte sa podarilo obísť vládnu cenzúru, demonštranti sa zasa cez kanál navzájom varovali, kde zasahuje polícia. Vďaka tomu boli často o krok napred.

„Správy o tom, kam majú ľudia ísť, prichádzali priamo od nich. My sme ich len preverovali, vybrali tie najlepšie a poradili sa so správcami,“ cituje zakladateľa Putila portál Deutsche Welle.

Napriek počiatočnej kritike, či správy platforma overuje dostatočne, sa väčšinou šokujúce novinky ukázali dobre preverené a pravdivé. V Bielorusku žije 9,5 milióna obyvateľov, kanál Nexta mal vtedy 1,5 odberateľov.

Vzostup a pád Protaseviča

Počas protestov sa stal známym šéfredaktor Nexty Raman Protasevič.

„Odstavenie internetu bola zo strany úradov veľkou chybou. Na Telegrame boli takmer všetci Bielorusi, ktorí vyšli do ulíc protestovať za politické zmeny,“ povedal pred dvoma rokmi Protasevič. Napriek obmedzeniu internetového pripojenia sa vždy našli miesta, kde bola WiFi sieť, čo davom stačilo na komunikáciu na Telegrame.

Novinárovi sa vlani kritika bieloruského režimu vypomstila. Nepomohol mu ani odchod do zahraničia. Pred rokom v bieloruskom Minsku núdzovo pristálo lietadlo spoločnosti Ryanair letiace z Atén do Vilniusu, keď bola údajne na jeho palube nahlásená bomba. Žiadne výbušné zariadenie objavené nebolo.

Protasevič napriek tlaku zo zahraničia skončil za mrežami, kde ho zrejme mučili. Neskôr ho presunuli do domáceho väzenia, z ktorého sa dostal až v januári 2022.

Nexta a Ukrajina

Potenciál a dosah Nexty zatknutie Protaseviča nezlomilo. Práve naopak. Po novom síce už má aj oficiálnu stránku, ale najvýraznejšia je naďalej na sociálnych sieťach. K Telegramu sa pridal Twitter, Facebook aj kanál na ruskej sieti VKontakte.

Na vlastnej stránke sa začala označovať za „najväčšie východoeurópske médium“. V porovnaní s inými médiami na Twitteri s takmer 900-tisíc odoberateľmi skutočne predbehla viaceré ukrajinské denníky, hoci Ukrajinská Pravda zaostáva len tesne. Nemožno sa čudovať, že sa Nexta stala dôležitým zdrojom informácií pri vojne na Ukrajine.

Krátko po začiatku ruskej invázie začala prinášať zábery ostreľovania a bombardovania ukrajinských miest.

Medzi prvými informovala o tom, že Rusko plánuje odstrihnúť od svetového internetu. Podložila to dokumentmi z ruského ministerstva.

https://standard.sk/178343/rusi-sa-vraj-odpoja-od-globalneho-internetu-tvrdi-bielorusky-kanal/

Vďaka širokej sieti prispievateľov priniesla tiež zábery z protestov proti ruskej armáde v okupovaných a obliehaných ukrajinských mestách, prípadne exkluzívne videá z prvých rusko-ukrajinských rokovaní.

Nexta ukázala, ako môže vyzerať nová generácia žurnalistiky. Ak máte mobilný telefón a pripojenie na internet, stávate sa potenciálnym dodávateľom informácií. Nijaké médium nemôže mať toľko platených spolupracovníkov, aby pokryli dianie na Ukrajine či Bielorusku v takom rozsahu. Informácie z terénu sú na dosah, stačí ich overiť a zvoliť vhodný spôsob, ako ich zverejňovať. Rýchly internet a smartfóny ponúkli takmer neobmedzené možnosti.

Silu novinárov si uvedomuje aj Rusko. Zahraničné a nezávislé médiá zákonmi či pokutami šikanovalo a zakazovalo im písať o vojne na Ukrajine. Ako sa ďalej šírili pre režim nepríjemné informácie o zomierajúcich civilistoch a neúspechoch ruskej armády, Kremeľ vypol kritickú televíziu Dožď a rádio Echo Moskvy, jedny z posledných výrazných slobodných médií. Rusko si napokon poistilo aj šírenie informácií v online priestore, keď zablokovalo sociálne siete Facebook aj Twitter. Za krátky čas sa priblížilo k digitálnej cenzúre podobnej Číne či KĽDR, kde vlády priamo určujú, k čomu sa občania na internete dostanú.