Ruské kolégium v Ríme so slovenským rektorom malo obrátiť Rusko. Čo je s ním teraz?

274928243_958621454847871_6892295977955867456_n Slávne rímske Russicum. Foto: autor

Pápež a medzinárodní kapitalisti plánujú preniknúť na sovietske územie a pripraviť kontrarevolúciu. Takto opísala ruské kolégium v Ríme sovietska propaganda. V slávnom Russicu s fascinujúcou históriou bol prvý rektor Slovák Vendelín Javorka. Narodil sa pred 140 rokmi.

Keď stojíte v úzkej uličke pred budovou Russica v Ríme, neďaleko autobusovej stanice, nepôsobí nijako nápadne. Je to v príkrom kontraste s misiou, ktorú si táto ustanovizeň kedysi vzala za svoju.

Pápežské kolégium Russicum v Ríme má bohatú históriu s výraznou slovenskou stopou a priťahovalo mnohé osobnosti. Jeho cieľom bolo pripraviť katolíckych kňazov pre apoštolát v Rusku a v ruskej diaspóre. Podľa zjednodušenej predstavy slúžilo na obrátenie pravoslávneho Ruska.

Sovietska propaganda obvinila rímskeho despotu (pápeža), že spolu s medzinárodnými kapitalistami plánujú kontrarevolúciu. Títo „banditi, špióni, fašisti a plazy“ sa snažia „preniknúť na sovietske územie“ a vymenili guľomety za katolícky katechizmus, útočila napríklad sovietska tlačovina Bezbožník v článku s názvom Protisovietske machinácie rímskeho pápeža.

Vatikánska ustanovizeň je v čase štúdia tichá a poloprázdna. Jej chodbami s nádhernými maľbami od Leonida Brailovského nás sprevádza súčasný rektor – Poliak a jezuita Wladyslaw Gryzlo. Kým pre nás hľadá knihy o slávnej inštitúcii, zotrváme pred portétom tunajšieho prvého rektora. Vendelín Javorka sa narodil pred 140 rokmi a jeho prísny vzhľad a dlhá brada v podaní maliara, ktorého meno sa nedá rozlúštiť, vzbudzuje rešpekt.

Vendelín Javorka v Russicu. Foto: Bohumil Petrík

Russicum vzniklo za pontifikátu Pia XI. v roku 1929, teda v rovnakom roku, keď pápež a taliansky vodca Benito Mussolini podpísali Lateránske zmluvy, čím vznikol Vatikán ako mestský štát. Aj keď pôvodná idea inštitúcie bola priviesť Rusko do „skutočného Kristovho ovčinca“, Svätá stolica vo svojom zakladajúcom dokumente spomenula „ušľachtilé národy v Rusku“ a mala na srdci ich pastoráciu. Chcela aj duchovnú obrodu krajiny po komunistickej ateizácii. Už predtým bola aktívna v pomoci voči najväčšiemu slovanskému národu, keďže fungovala Pápežská pomocná misia hladujúcemu Rusku, Pápežská komisia Pro Russia a neskôr vzniklo Pápežské dielo pomoci.

Rímske stredisko ruského katolicizmu tým pokračovalo v teologickom záujme o túto historicky pravoslávnu a v tom čase sovietsku oblasť. Neskoršie, a to ešte pred Druhým vatikánskym koncilom, kládlo dôraz na misiu, a nie prozelytizmus. Pravoslávni kňazi mali byť spolupracovníci, a nie rivali, a ruské obyvateľstvo sa považovalo za obeť komunizmu, a nie za predátora voči svojim susedom, napísal druhý rektor kolégia Philippe de Régis z Francúzska v rukopise Le travail futur (Budúca práca).

Hoci jeho víziu spočiatku neschvaľovali všetci príslušníci tejto inštitúcie, stala sa ekumenickým centrom ešte pred ekumenickým koncilom.

„Sovietsky zväz už neexistuje a už sme mali aj ruských pravoslávnych študentov, a tak prvotná idea nie je aktuálna,“ myslí si súčasný rektor. Teraz hostíme vyše 20 študentov rôznych východných obradov, z ktorých väčšina je z Ukrajiny. Sú tu aj dvaja Slováci, niekoľko Rusov a ďalší pochádzajú z Rumunska, Indie, Sýrie, Libanonu a Grécka, vymenúva prítomné národnosti.

„Stalo sa miestom bratských stretnutí medzi katolíkmi a pravoslávnymi, kde prekypuje otvorenosť a úcta,“ povedal nám rektor. V súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou sa modlíme každý večer na terase ruženec, doplnil. Prirodzene, najmä Ukrajinci vnímajú súčasnú situáciu veľmi vážne, lebo majú vo svojej domovine rodiny. Poľský rektor nás preto požiadal, aby sme sa ukrajinských študentov na túto tému nepýtali.

Slovenská stopa v slovanskom kolégiu

Prvý rektor Russica, jezuita Vendelín Javorka, sa narodil pred 140 rokmi v Černovej. Bol vzdialený príbuzný Andreja Hlinku, známeho rodáka a tiež kňaza z tejto obce. Javorka bol tiež prvý slovenský rímskokatolícky kňaz, ktorý si osvojil byzantsko-slovanský obrad a vôbec druhý v celej katolíckej cirkvi. Bol schopný a ochotný pracovať v rozličných podmienkach, no vraj bol prísny a bohoslovcom na akúkoľvek žiadosť vždy odpovedal nie.

Javorka bol kaplán v rakúsko-uhorskej armáde, rektor jezuitského kolégia v Trnave a do Ríma ho povolali, aby dozeral na stavbu Russica a viedol ho v prvých rokoch. Neskôr pôsobil v Číne, potom sa do ruského kolégia vrátil. Počas druhej svetovej vojny ho Sovieti zatkli v Rumunsku „vraj ako agenta cudzej mocnosti pre špionáž v prospech Vatikánu“. Poslali ho na ťažké práce na Sibír. Následne mu umožnili návrat do Československa, kde zomrel.

V Russicu malo značné zastúpenie i Československo, a to najmä Slováci: Ignác Zelenka, ktorý neskôr pracoval vo Vatikánskej knižnici a písal literárne diela v slovenčine pod pseudonymom Eugen Vesnin. Ďalší krajan Ján Kellner po rímskych štúdiách pôsobil v Prahe a neskôr na Ukrajine, kde ho zakrátko obvinili z protisovietskej činnosti a odsúdili na smrť. Medzi prvými adeptami na ruskú misiu bol okrem iných aj Július Podhorný, ktorý štúdium opustil a v Československu sa stal učiteľom. Rektorom kolégia bol i Bohumil Horáček. Bol českej národnosti a tiež prispel k otvorenosti voči pravosláviu.

Centrum ruského katolicizmu vo Večnom meste vzniklo takisto vďaka podpore francúzskych karmelitánok, preto sa nazýva aj Russicum svätej Terézie od Dieťaťa Ježiša, ktorá je jeho patrónkou a ktorú majú v úcte aj pravoslávni. Ďalšou patrónkou je Panna Mária aj preto, že kolégium sa nachádza v tesnej blízkosti slávnej Baziliky Santa Maria Maggiore.

Vzdelávali sa tu nielen Rusi, ale aj misionári zo slovanských a neslovanských národov. Formoval sa tu taktiež blahoslavený Teodor Romža, neskorší biskup v Mukačeve, ktorý sa považuje za mučeníka. Otrávila ho sovietska tajná polícia.

Russicum bolo príznačné prísnou disciplínou i náročnou akademickou, jazykovou a liturgickou prípravou, ale aj komunitnou atmosférou. Sovietska propaganda proti Russicu bola bezpochyby nesmierna a s odstupom času i zábavná, no pravdou je, že v období pred druhou svetovou vojnou sa v ňom rozvíjala cielená protipropaganda. Malý tím jezuitov, ktorý síce býval v inštitúcii, no bol oddelený od ostatných obyvateľov, sa plne angažoval v takzvaných Lettres de Rome sur l’athéisme moderne (Listy z Ríma o modernom ateizme).

Vychádzali v nich články v rôznych jazykoch v polemickom štýle s nadpismi ako „Austrália pod Červenou hrozbou“, „Červené oblaky nad Brazíliou“, ako aj „Komunistický chameleón“ i „Postup komunizmu v Kanade“, vymenúva jagavé titulky Constantin Simon. Tento americký kňaz a odborník na pravoslávie sa téme venuje v knihe Russicum: Pioneers and Witnesses of the Struggle for Christian Unity in Eastern Europe (Russicum: Priekopníci a svedkovia boja za jednotu kresťanov vo východnej Európe).

Russicum priťahovalo ruskú inteligenciu v diaspóre

Vatikánska ustanovizeň vynikala v niekoľkých ohľadoch. Počas druhej svetovej vojny dočasne hostila v izbách i na chodbách rastúci počet ruských utečencov, ktorým pomáhali finančne, materiálne a hľadali im aj prácu, avšak malo to neblahý vplyv na študentský a komunitný život.

Niektorí bohoslovci pôsobili medzi Rusmi v utečeneckých táboroch v Taliansku, a tak mohli plne zažiť skúsenosť, na ktorú sa vo Večnom meste pripravovali. Navyše zbor seminaristov nahral niekoľko platní liturgickej hudby pre súkromnú spoločnosť, a to vďaka zborovému majstrovi Fjodorovi Butkevičovi, ktorý z pravoslávia konvertoval na katolicizmus. Po prvý raz sa tu tiež slávila byzantsko-slovanská liturgia v estónčine v Ríme.

Russicum navštevovala ruská inteligencia v diaspóre. Známi hostia boli literáti Vjačeslav Ivanov, ktorý sa obrátil na katolícku vieru, ďalej Dmitrij Merežkovskij, ale tiež hudobné osobnosti Nikolaj Kedrov, Dmitrij Smirnov aj pravoslávny teológ Nikolaj Arsenev. Tieto a ďalšie zaujímavosti pripomína vo svojej knihe Constantin Simon.

V rímskom exile pôsobil aj pravoslávny maliar Leonid Brailovsky, rodák z Charkova – dnes vojnou ťažko zničené druhé najväčsie mesto na Ukrajine. V meste pápežov sa spolu s manželkou Rimmou obrátili na katolicizmus. Minulý rok vyšla taliansko-ruská kniha s názvom Visioni della Vecchia Russia (Pohľady starého Ruska) s jeho obrazmi. V Russicu, kde načas býval, Brailovsky zanechal niekoľko svojich diel, ďalšie sú v Kongregácii pre východné cirkvi a iné vo Vatikánskych múzeách. Brailovského maľby kostolov, ruských kláštorov či reprodukcie ikon dojali aj pápeža Pia XI., počas ktorého pontifikátu Russicum vzniklo.

Russicum je prepojené s Pápežským východným inštitútom, kde viacerí študenti kolégia chodia na kurzy. Obe inštitúcie spravujú jezuiti. Medzi nimi stojí Kostol svätého Antona s kaplnkou svätých Cyrila a Metoda, ktorý si priblížime onedlho.

To hlavné, pred čím táto inštitúcia dnes stojí, je otázka – ako sa v budúcnosti postaví voči dianiu a vývoju Ruska. Nájde Russicum pre seba nejakú misiu?

Zdá sa, že nateraz je na túto otázku ešte priskoro. Russicum čaká na akéhosi nového Vendelína Javorku.


Ďalšie články