Biden: Putin možno dokáže dobyť nejaké mesto, ale nikdy nedokáže ovládnuť celú Ukrajinu

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:04 RT podala sťažnosť na Všeobecný súd EÚ v súvislosti so zákazom vysielania

Ruská štátna stanica RT podala sťažnosť na Všeobecný súd EÚ v Luxemburgu v súvislosti s rozhodnutím Rady EÚ, ktorá jej zakázala pôsobiť na území eurobloku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Sťažnosť podala francúzska pobočka stanice RT (Russia Today), spomínaný zákaz sa však týka aj kancelárií RT v Británii, Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

„Russia Today (Francúzsko) napadla na Všeobecnom súde EÚ rozhodnutie a nariadenie Rady EÚ z 1. marca 2022 týkajúce sa reštrikcií za kroky Ruska destabilizujúce situáciou na Ukrajine,“ napísal na Twitteri Súdny dvor Európskej únie.

Súd v nadchádzajúcich mesiacoch určí dátum pojednávania. EÚ v spomínanom rozhodnutí zakázala aj agentúru Sputnik, pripomína Reuters.

Európske spoločnosti majú v dôsledku rozhodnutia rady zakázané vysielať alebo inak prispievať k šíreniu akéhokoľvek spravodajstva RT.

21:14 Ruská armáda vraj Ukrajine zničila takmer 900 tankov a obrnených vozidiel

Ruské ozbrojené sily od začiatku konfliktu na Ukrajine zničili takmer 900 ukrajinských tankov a iných obrnených vozidiel. V utorok to uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že sa im podarilo zostreliť aj 84 dronov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo tvrdí, že po skončení dohodnutého „tichého režimu“ v okolí mesta Mariupol, ktorý bol zavedený v utorok, tam boje obnovili proruské jednotky zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

https://standard.sk/179045/polsko-je-ochotne-odovzdat-americanom-stihacky-mig-29-o-ktore-ziada-kyjev-na-podobny-krok-vyzvalo-aj-slovensko/

20:56 Rusko vyhlásilo na Ukrajine od stredy rána humanitárne prímerie

Rusko oznámilo, že od stredy rána bude na Ukrajine platiť humanitárne prímerie, počas ktorého má prebehnúť evakuácia civilistov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ruské ministerstvo obrany.

„S účinnosťou od 10.00 h moskovského času (8.00 SEČ) 9. marca 2022 vyhlasuje Ruská federácia režim pokoja a pripravenosť poskytnúť humanitárne koridory,“ vyhlásil v utorok večer odbor ruského ministerstva obrany poverený humanitárnymi záležitosťami na Ukrajine.

Rusko zároveň navrhlo Ukrajine, že do 3.00 h moskovského času (1.00 h SEČ) sa môžu dohodnúť na trasách humanitárnych koridorov a čase ich otvorenia.

20:44 Útoky na Charkov sa vyžiadali ďalších 27 civilných obetí, tvrdí polícia

Útoky ruskej armády na ukrajinské mesto Charkov si za uplynulých 24 hodín vyžiadali najmenej 27 civilných obetí, uviedol v utorok predstaviteľ miestnej polície Serhij Bolvinov. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára zomrelo v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny už 170 civilistov vrátane piatich detí, spresnil Bolvinov.

Ukrajinským zložkám sa medzičasom podarilo odraziť útok 120 ruských výsadkárov, uviedol podľa stanice Sky News šéf charkovskej regionálnej správy Oleh Sinehubov. Ruskí výsadkári údajne pristáli približne 50 kilometrov od Charkova, postup na Charkov im však prekazili ukrajinskí vojaci.

20:41 Heger: Posilniť treba celú Európu, nielen východné krídlo NATO

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽANO) v utorok po samite krajín Vyšehradskej skupiny (V4) a Spojeného kráľovstva v Londýne vyhlásil, že je potrebné posilniť celú Európu, nielen východné krídlo NATO. Podľa neho sa na tom zhodli účastníci rokovania. Zároveň privítal plán Európskej komisie na zníženie energetickej závislosti na Rusku, informuje TASR na základe premiérových príspevkov na sociálnej sieti.

Podľa spoločného vyhlásenia má „slobodná a demokratická Ukrajina právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti“. Premiéri sa zároveň zaviazali pokračovať v prijímaní sankcií voči Rusku.

19:45 Nevzdáme sa a neprehráme, povedal Zelenskyj britským poslancom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v utorok podvečer prihovoril členom dolnej komory britského parlamentu, ktorým povedal, že Ukrajinci budú bojovať proti ruskej invázii až do konca. „Nevzdáme sa a neprehráme,“ vyhlásil.

Zelenskyj sa spojil s Londýnom prostredníctvom konferenčného hovoru, pričom poďakoval Británii za podporu v podobe vojenského materiálu a humanitárnej pomoci. Zároveň však vyzval na zvýšenie sankcií voči Rusku, uznanie Ruska za „teroristický štát“ a zabezpečenie bezpečného vzdušného priestoru nad Ukrajinou. Prítomným tiež opísal deštrukciu z ruských útokov a spomenul aj civilné obete, pričom prízvukoval, že Ukrajina „nezačala a nechcela vojnu“.

Zelenskyj bol vôbec prvý zahraničný líder, ktorý mohol prehovoriť k poslancom v Dolnej snemovni. Pred jeho prejavom aj po ňom mu prítomní zákonodarcovia tlieskali. Britský premiér Boris Johnson následne povedal, že ukrajinský prezident „pohol srdciami každého v tejto snemovni“ a sľúbil, že využijú „všetky spôsoby – diplomatické, humanitárne a ekonomické… až dovtedy, kým Vladimir Putin v tomto katastrofálnom konaní neuspeje a Ukrajina nebude opäť slobodná“.

https://standard.sk/179022/slovo-vojna-alebo-invazia-na-ukrajine-nahradte-napriklad-konfliktom-odporuca-osn-zamestnancom/

19:35 Rusko žiada návrat k princípu pokojného spolunažívania z čias studenej vojny

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vyhlásilo, že Rusko a Spojené štáty by sa mali vrátiť k princípu „pokojného spolunažívania“ z čias studenej vojny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruský spravodajský server Interfax.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že je otvorené čestnému dialógu s USA založenému na vzájomnom rešpekte. Ministerstvo vyjadrilo nádej na obnovenie normálnych vzťahov medzi Ruskom a USA.

18:59 Európska komisia predstavila plán na pomoc a podporu utečencov z Ukrajiny

Európska komisia (EK) v utorok počas pracovného výjazdu do Štrasburgu predložila plán podpory, ktorú EÚ poskytuje ľuďom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine ako aj krajinám EÚ, ktoré ukrajinských utečencov prijímajú. Údaje zverejnených na svojej stránke.

Komisia konštatovala, že vzhľadom na nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu má európska solidarita podobu priamej humanitárnej pomoci, mimoriadnej pomoci v oblasti civilnej ochrany, podpory na hraniciach, ako aj poskytnutia jasného právneho postavenia, ktoré osobám utekajúcim pred vojnou umožňuje získať okamžitú ochranu v EÚ.

Na humanitárnu pomoc EÚ zo svojho rozpočtu doteraz vyčlenila 500 miliónov eur. Táto suma je určená na riešenie tragických humanitárnych dôsledkov vojny Ukrajine i mimo nej. Z toho je priamo na humanitárnu pomoc vyhradených 90 miliónov eur (85 miliónov pre Ukrajinu a päť miliónov pre Moldavsko). Tieto prostriedky zaistia nákup potravín, vody, zdravotnú starostlivosť a núdzové prístrešia pre tie najzraniteľnejšie osoby.

Vďaka doteraz najväčšej aktivácii Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany sa už milióny položiek vrátane vozidiel, lekárskych súprav, stanov, prikrývok a spacích vakov, dostali k osobám v núdzi na Ukrajine. Ďalšia materiálna pomoc je poskytovaná Moldavsku, Poľsku a Slovensku na podporu prijímaných utečencov.

18:51 Ruské útoky vyradili z prevádzky 61 nemocníc

Viac než 60 ukrajinských nemocníc nedokáže v dôsledku ruských útokov poskytovať pacientom zdravotnú starostlivosť. V utorok to uviedol minister zdravotníctva Viktor Ľaško, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Teroristi z nepriateľskej krajiny vyradili z prevádzky 61 nemocníc,“ vyhlásil Ľaško v televíznom vysielaní. Dodal, že štátne orgány nedokážu nemocniciam dodať potrebné zdravotnícke pomôcky z dôvodu nefunkčných humanitárnych koridorov.

18:37 Biden: Rusko nikdy nezíska plnú kontrolu nad Ukrajinou

Ruský prezident Vladimir Putin nikdy nedosiahne víťazstvo vo vojne s Ukrajinou, pretože nad ňou nikdy nedokáže získať plnú kontrolu. Vyhlásil to v utorok americký prezident Joe Biden, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Rusko môže vojensky postupovať za strašnú cenu, avšak jedno je isté – Ukrajina nebude pre Putina nikdy víťazstvom,“ povedal americký prezident. „Putin možno dokáže dobyť nejaké mesto, ale nikdy nedokáže ovládnuť celú krajinu,“ zdôraznil.

Biden oznámil v utorok aj zákaz dovozu ruskej ropy, plynu a iných energonosičov do USA. „Nebudeme súčasťou subvencovania Putinovej vojny,“ povedal Biden podľa agentúry AP.

„Hájenie slobody bude niečo stáť,“ dodal s tým, že sa to dotkne i Spojených štátov.

Poznamenal, že USA úzko spolupracujú aj s Európou a ďalšími partnermi na dlhodobej stratégii zníženia závislosti od ruských energetických surovín.

17:51 Dvaja lezci rozvinuli na najvyššej budove Paríža ukrajinskú zástavu

Dvaja mladí francúzski horolezci, špecializujúci sa na lezenie po stavbách vytvorených človekom, v pondelok bez lán alebo špeciálneho vybavenia zdolali najvyššiu budovu v Paríži a ako prejav solidarity s Ukrajinou a na uctenie si odvahy ukrajinského ľudu čeliaceho invázii Ruska rozvinuli na priečelí Tour Montparnasse ukrajinskú zástavu.

Dvojica dosiahla vrchol tejto 210-metrovej budovy za 52 minút. „Náš výkon predstavuje možno jedno percento odvahy, ktorú teraz prejavujú Ukrajinci“, uviedol 28-ročný Leo Urban pred výstupom na túto skleneno-betónovú budovu uskutočnenom v chladnom vetre.

Vpád ruských síl na Ukrajinu, ktorý sa začal 24. februára, mal v mysli aj jeho 21-ročný spolulezec Alexis Landot. „Ako Francúz mám trocha strach z toho, čo sa deje. Chceme vzdať poctu odvahe Ukrajincov,“ vyhlásil.

17:38 Podľa CIA bolo na Ukrajine bolo zabitých 2- až 4-tisíc ruských vojakov

 Šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v utorok vyhlásil, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých už 2- až 4-tisíc ruských vojakov. TASR prevzala túto informáciu zo stanice Sky News.

Burns varoval, že Ukrajinu čaká „niekoľko škaredých týždňov“, keďže Rusko pokračuje vo svojej „brutálnej a nevyprovokovanej“ invázii.

Uvedený počet obetí na ruskej strane potvrdil aj generál Scott Berrier, riaditeľ americkej Obrannej spravodajskej agentúry (DIA) spadajúcej pod Pentagón. Na otázku, koľko ruských vojakov dosiaľ prišlo o život počas vojenskej operácie na Ukrajine, odpovedal  ide o počet „niekde medzi dvoma až štyrmi tisícmi“, uvádza agentúra AFP.

Dodal však, že tieto odhady sú považované za „málo dôveryhodné“, pretože boli zostavené pomocou údajov zo spravodajských zdrojov, ale aj vďaka dátam z voľne dostupných zdrojov.

Sky News konštatuje, že panuje široké presvedčenie, že počas doterajších 13 dní bojov utrpeli ruské sily ťažké straty.

Rusko však priznalo úmrtie len 498 príslušníkov svojich síl, čo je výrazne menej než odhadujú americké tajné služby.

Ukrajinské ozbrojené zložky však tvrdia, že Rusko prišlo až o takmer 12-tisíc svojich vojakov, uvádza Sky News.

https://standard.sk/178991/britania-ponukla-slovensku-tisicku-vojakov-na-humanitarnu-pomoc-na-prevoz-k-nam-sa-pripravuje-aj-system-patriot/

17:16 Štátny sekretár Vatikánu telefonoval s ruským ministrom zahraničia

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin v utorok telefonoval s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Uviedol to hovorca Vatikánu Matteo Bruni. Parolin podľa neho počas hovoru „prejavil hlboké obavy pápeža Františka z vojny na Ukrajine“ a potvrdil, čo pápež povedal už v nedeľu.

František v nedeľu oznámil, že tento týždeň vyšle na Ukrajinu dvoch kardinálov a povedal tiež, že „Svätá stolica je odhodlaná spraviť všetko pre to, aby slúžila mieru“.

16:23 Zelenskyj telefonoval s izraelským premiérom o spôsoboch, ako ukončiť vojnu na Ukrajine

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v utorok s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o jeho snahách konať ako mediátor medzi Kyjevom a Moskvou. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Poďakoval som sa (Bennettovi) za sprostredkovateľské úsilie Izraela. Rozprávali sme sa o spôsoboch, ako ukončiť vojnu a násilie,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.

Ako pripomína Reuters, Kyjev predtým vyjadril frustráciu nad tým, že židovský štát odmietol poslať na Ukrajinu vojenskú pomoc. Bennett namiesto prisľúbil Ukrajine humanitárnu pomoc: podľa informácií z nedele Izrael na Ukrajine postaví poľnú nemocnicu a do nemocnice v Ľvove prepraví generátory na výrobu elektriny.

Izraelský premiér v sobotu v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Tlačová služba Kremľa následne informovala, že Putin a Bennett diskutovali „o rôznych aspektoch situácie na Ukrajine“.

https://standard.sk/178934/hospodarske-skody-znizena-spotreba-a-vysoka-cena-ako-by-slovensko-zasiahlo-prerusenie-dodavok-ruskeho-plynu/

15:43 Poľsko poskytne Ukrajine potravinovú pomoc

Poľsko poskytne Ukrajine potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií a vládnych zdrojov. Pre agentúru PAP to v utorok povedal poľský minister poľnohospodárstva Henryk Kowalczyk po telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským rezortným kolegom.

Kowalczyk, ktorý je zároveň podpredsedom poľskej vlády, označil potravinovú situáciu na Ukrajine za „dramatickú“. Vyjadril sa tak najmä v súvislosti s mestami a oblasťami, ktoré zažívajú bombardovanie a kde ruské sily ostreľujú aj konvoje s humanitárnou pomocou.

„Rozhodli sme, že pomôžeme s jedlom a doručíme potraviny do západnej časti Ukrajiny, pričom o distribúciu sa postarajú samotní Ukrajinci,“ povedal minister. Dodal, že pôjde o výrobky s dlhodobou zárukou, ako napríklad konzervy či cestoviny.

Poznamenal tiež, že ruská invázia môže výrazne uškodiť aj miestnemu poľnohospodárstvu. V oblastiach, ktoré Rusko okupuje svojimi ozbrojenými zložkami, totiž podľa jeho slov strieľajú aj na poľnohospodárov, ktorí sa preto nemôžu dostať na svoje polia.

15:36 K cudzincom bojujúcim za Ukrajinu sa pridal aj lotyšský poslanec

Poslanec lotyšského parlamentu Juris Jurašs (46) sa pridal k bojom proti ruským silám na Ukrajine. V utorok to oznámila Nová konzervatívna strana (JKP), ktorej je Jurašs členom.

„Je na Ukrajine. Pridal sa k bojovníkom za slobodu na Ukrajine. Bolo to jeho osobné rozhodnutie a ja ho plne rešpektujem,“ povedal pre Reuters Jánis Bordáns, minister spravodlivosti a predseda JKP, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Z bezpečnostných dôvodov odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Ukrajina zriadila medzinárodnú légiu územnej obrany proti ruskej agresii. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že do tohto vojenského útvaru sa prihlásilo už 16-tisíc cudzincov. Nespresnil však, koľko ich na Ukrajinu medzitým dorazilo. Z

14:45 Únikový koridor z mesta Sumy do Poltavy funguje

Únikový koridor dohodnutý s ruskou armádou z východoukrajinského mesta Sumy do centrálnejšie položeného mesta Poltava funguje. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve zverejnilo v utorok na Twitteri video, ktoré zachytáva civilistov s batožinou sediacich v mikrobusoch, zásobených množstvom fľaškovej vody. K štartujúcej kolóne sa pridali aj autá.

Sumy sa nachádzajú iba približne 30 kilometrov od ruskej hranice. Na mesto celé dni útočili ruskí vojaci. Stredoukrajinské mesto Poltava leží okolo 170 kilometrov ďalej a južnejšie a zatiaľ bolo od priamych bojov ušetrené.

Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj podľa televízie Sky News informoval, že tamojšie dočasné prímerie je dodržiavané a že medzi civilistami, ktorí z mesta Sumy odišli, bolo aj tisíc zahraničných študentov.

14:25 Reznikov: Ruská invázia pripravila o život vyše 400 civilistov, vrátane 38 detí

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v utorok zverejnil nové odhady počtu civilných obetí a škôd spôsobených ruskou inváziou. Informovala o tom agentúra AP s tým, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Reznikov povedal, že ruské vojenské akcie už pripravili o život vyše 400 civilistov a ďalších 800 zranili. Medzi obeťami invázie je podľa ministra aj 38 detí. Ďalších 70 detí podľa neho utrpelo zranenia.

„Tieto údaje sú určite neúplné,“ uviedol minister počas videobrífingu.

Šéf silového rezortu ďalej vyhlásil, že ruské údery zničili viac ako 200 ukrajinských škôl, 34 nemocníc a 1 500 obytných budov. Reznikov odhadol, že boje uväznili v krajine asi 10-tisíc zahraničných študentov, najmä z Indie, Číny a z krajín Perzského zálivu.

13:57 Konflikt na Ukrajine sa nesmie rozšíriť do iných krajín, povedal Stoltenberg

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok uviedol, že existujú dôveryhodné správy o tom, že sa Rusko na Ukrajine zameriava na civilistov, pričom zdôraznil potrebu zamedziť rozšíreniu tohto konfliktu do iných krajín. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Máme zodpovednosť zaistiť, že tento konflikt nebude eskalovať a nerozšíri sa za Ukrajinu,“ uviedol Stoltenberg počas tlačovej konferencie s lotyšským prezidentom Egilom Levitsom.

Šéf Severoatlantickej aliancie zároveň znova zopakoval, že NATO bude „chrániť a brániť každý centimeter spojeneckého územia“.

13:43 Ruské sily sa zrejme pripravujú na útok na Kyjev v najbližších dňoch

Ruské jednotky sa podľa analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pripravujú na útok na Kyjev, ktorý by sa mohol odohrať už v najbližších dňoch. V utorok na to upozornil britský denník The Guardian.

„Ruské sily sa sústreďujú na východnom, severozápadnom a západnom okraji Kyjeva a pripravujú sa na útok na hlavné mesto v najbližších 24 až 96 hodinách. Rusi si pripravujú zásoby a posily a zároveň podnikajú delostrelecké, letecké a raketové útoky, aby oslabili obranu a zastrašili obrancov,“ uvádza sa vo voľne dostupnej analýze.

Americkí experti predpokladajú, že aktuálne aktivity ruskej armády pri Kyjeve by mohli byť predzvesťou začiatku „kritického momentu vo vojne“.

„V tejto chvíli je príliš skoro hodnotiť pravdepodobnú účinnosť akéhokoľvek ruského pokusu o dokončenie obkľúčenia Kyjeva alebo o dobytie mesta. Ak sa ruským jednotkám podarilo doplniť si zásoby, zreorganizovať sa a naplánovať si premyslené a koordinované simultánne operácie pozdĺž niekoľkých osí postupu okolo hlavného mesta, môžu byť v tejto operácii úspešnejšie ako počas predchádzajúcich pokusov,“ uvádza v analýze Inštitút pre štúdium vojny.

https://standard.sk/178879/zelenskyj-je-pripraveny-na-rozhovory-o-donbase-a-kryme-odmieta-vsak-kapitulaciu-a-ultimata/

13:15 Nemecká prokuratúra začína vyšetrovať možné vojnové zločiny Ruska na Ukrajine

Nemecká spolková prokuratúra začala vyšetrovanie podozrení z vojnových zločinov, ktorých sa od začiatku invázie na Ukrajinu mohli dopustiť ruskí vojaci. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroje z prostredia prokuratúry.

„Budeme zbierať a zaisťovať všetky dôkazy o vojnových zločinoch,“ povedal nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann pre bavorské noviny Passauer Neue Presse (PNP). Prokuratúra so sídlom v meste Karlsruhe podľa jeho slov začala predbežné vyšetrovanie s cieľom nazbierať čo najviac dôkazov, čo by neskôr malo umožniť vznesenie obvinení voči konkrétnym osobám.

Buschman ruský útok na Ukrajinu označil za „vážne porušenie medzinárodného práva, ktoré sa nedá ničím ospravedlniť“. „Možné porušenia medzinárodného trestného poriadku musia byť dôsledne vyšetrené,“ povedal.

12:52 Si Ťin-pching vyzval na maximálnu zdržanlivosť v otázke ruskej invázie

Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok diskutovali s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom o situácii na Ukrajine s cieľom podporiť diplomatické úsilie o ukončenie vojny. Postoj Pekingu je však stále rezervovaný a krajina naďalej nechce odsúdiť kroky Ruska. Namiesto toho vyzýva na „maximálnu zdržanlivosť“.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok naliehal na „maximálnu zdržanlivosť“ v súvislosti s Ukrajinou, aj keď počas videosummitu označil krízu za „hlboko znepokojujúcu“.

Čína však naďalej stojí za svojím „strategickým partnerom“ Ruskom a naďalej odmieta odsúdiť vojenskú inváziu na Ukrajinu. Čínska štátna televízia CCTV uviedla, že Si Ťin-pching vyzval Moskvu a Kyjev, „aby zachovali tempo rokovaní, prekonali ťažkosti a pokračovali v rozhovoroch s cieľom dosiahnuť výsledky… a zabránili rozsiahlej humanitárnej kríze“.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien sa v utorok tiež nevyjadril konkrétne, pokiaľ ide o nádeje západných lídrov, že by Čína so svojím vplyvom na Rusko mohla zohrávať sprostredkovateľskú úlohu, napísala DPA.

„Radi by sme zohrali konštruktívnu úlohu pri presadzovaní mierových rozhovorov a keď to bude potrebné, sme pripravení spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na sprostredkovaní takýchto rozhovorov,“ povedal Čao bez uvedenia podrobností.

12:31 Viacerí kňazi na Ukrajine žiadajú oddelenie od ruskej pravoslávnej cirkvi

Viacerí pravoslávni kňazi na Ukrajine v reakcii na ruskú inváziu žiadajú oddelenie od ruskej pravoslávnej cirkvi, pod ktorú ich farnosti patria už po stáročia. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AFP.

Iov Oľšanskyj, kňaz z kláštora ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v ukrajinskom meste Ľvov, povedal, že „jediná cesta pre ukrajinskú pravoslávnu cirkev je nezávislosť“. Ruského prezidenta Vladimira Putina označil za „Kaina súčasnosti“. Kain, prvý syn Adama a Evy, podľa Biblie zabil svojho brata Ábela, pripomína AFP. O úplné oddelenie od ruskej pravoslávnej cirkvi podľa AFP žiadajú viacerí kňazi z rôznych častí Ukrajiny.

Moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, protivníkov Ruska na Ukrajine označil za „sily zla“, píše AFP.

Ukrajinská pravoslávna cirkev nezávislá od Moskvy vznikla v decembri 2018 zjednotením Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu s Ukrajinskou autokefálnou pravoslávnou cirkvou, keď tento krok schválil do Kyjeva zvolaný cirkevný snem. Impulzom na jeho zvolanie bolo rozhodnutie ekumenického patriarchu Bartolomeja z 11. októbra 2018, ktorým bola zrušená 300-ročná podriadenosť kyjevských prelátov voči Moskve.

Ruská pravoslávna cirkev tým stratila mnohých svojich členov na Ukrajine, zostala však druhou najväčšou cirkvou v krajine, pripomína AFP. Niektorí kňazi ruskej pravoslávnej cirkvi však teraz žiadajú odštiepenie.

12:15 Navaľnyj vyzval Rusov, aby naďalej protestovali proti vojne na Ukrajine

Väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj v utorok opäť vyzval Rusov, aby protestovali proti invázii na Ukrajinu, ktorú nariadil šéf Kremľa Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra AFP.

Navaľnyj, ktorý si odpykáva dva a pol roka väzenia za údajnú spreneveru, využil svoj profil na sociálnej sieti Twitter. Uviedol tam, že „doma narastá hnev proti konfliktu“.

„Náš tím naďalej podporuje protiputinovský odpor v Rusku. Každý deň informujeme občanov Ruska o priebehu vojny a jej skutočných príčinách prostredníctvom necenzurovaných médií,“ píše sa na Navaľného Twitteri.

Navaľnyj už skôr vyzval na každodenné demonštrácie proti vojne a apeloval na Rusov, aby sa každý večer a cez víkendy zhromažďovali v mestách. „Protivojnová dynamika bude v spoločnosti neustále narastať, takže protivojnové protesty by sa za žiadnych okolností nemali zastaviť,“ napísal Navaľnyj v angličtine.

12:06 Ukrajina tvrdí, že Rusko ostreľuje humanitárny koridor z Mariupoľa

Ukrajina v utorok predpoludním obvinila Rusko z porušenia prímeria a z ostreľovania humanitárneho koridoru, ktorého cieľom je umožniť civilistom opustiť obliehané prístavné mesto Mariupoľ na juhu krajiny. Informovala o tom agentúra AFP. Správu nebolo možné nezávisle overiť.

„Nepriateľ začal útok smerujúci presne k humanitárnemu koridoru,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany na Facebooku a dodalo, že ruská armáda „nenechala deti, ženy a starších ľudí opustiť mesto“.

To isté na sociálnej sieti Twitter tvrdí aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. „Prímerie porušené! Ruské sily ostreľujú humanitárny koridor zo Záporožia do Mariupoľa,“ uviedol ukrajinský rezort diplomacie.

11:42 Pri ruských náletoch v Sumy zahynulo najmenej 21 ľudí

Najmenej 21 ľudí vrátane dvoch detí zahynulo v noci na utorok pri ruských leteckých útokoch na mesto Sumy ležiace na severovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na informácie od ukrajinských úradov, ktoré bezprostredne nedokázala overiť z iných zdrojov.

Gubernátor ukrajinskej Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj uviedol, že „v nerovnom boji s ruskou armádou“ zahynuli štyria ukrajinskí vojaci.

Ukrajina začala v utorok s evakuáciou civilistov z mesta Sumy. Evakuácia sa začala po tom, ako sa ruskí a ukrajinskí predstavitelia dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov, ktoré umožnia civilistom opustiť mestá obliehané ruskými vojakmi.

11:28 Ukrajina oznámila, že Rusko stratilo už vyše 12-tisíc vojakov

Ukrajina v utorok oznámila, že počas invázie zahynulo vyše 12-tisíc ruských vojakov. Aktuálnu informáciu priniesla na webe britská stanica Sky News. Oznam vydala Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny.

Zničených bolo 303 tankov, 1 036 obrnených bojových vozidiel, 120 delostreleckých systémov, 56 samohybných obrnených raketometov, 27 kusov vybavenia jednotiek protivzdušnej obrany, 48 lietadiel, 80 vrtuľníkov, 474 automobilov, 3 bojové člny alebo rýchločlny, 60 cisterien s palivom a mazivom, ako aj 7 bezpilotných lietadiel.

Rusko neaktualizovalo svoj odhad strát od minulej stredy – vtedy prvýkrát priznalo, že zahynulo 498 ruských vojakov.

Úrad Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) v pondelok zverejnil svoj najnovší odhad civilných obetí na životoch – 406. Úrad však dodal, že skutočný údaj je pravdepodobne oveľa vyšší.

11:22 OSN: Počet utečencov z Ukrajiny prekonal hranicu dvoch miliónov

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi v utorok uviedol, že počet utečencov z Ukrajiny už prekonal hranicu dvoch miliónov. TASR o tom informovala na základe správy od agentúry AP.

„Odliv utečencov z Ukrajiny dnes dosahuje dva milióny ľudí… Dva milióny,“ napísal Grandi na sociálnej sieti Twitter.

Viac ako polovica ľudí utekajúcich pred vojnou prišla do Poľska. Tamojšia pohraničná stráž v utorok ráno evidovala vyše 1,2 milióna osôb, ktoré prišli z Ukrajiny.

Vysoký komisár OSN pre utečencov v utorok ráno varoval, že po prvej vlne utečencov pravdepodobne príde druhá vlna pozostávajúca zo zraniteľnejších osôb, ktoré nebudú mať dostatočné finančné zdroje ani žiadne kontakty v krajinách, do ktorých budú prichádzať.

11:05 Ukrajina začali evakuovať civilistov z miest obliehaných ruskou armádou

Ukrajina začala v utorok s evakuáciou civilistov z mesta Sumy, ktoré leží na východe krajiny, ako i z mesta Irpiň nachádzajúceho sa neďaleko Kyjeva. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov.

Evakuácia sa začala po tom, ako sa ruskí a ukrajinskí predstavitelia dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov, ktoré umožnia civilistom opustiť mestá obliehané ruskými vojakmi. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá a ruské ministerstvo obrany uvádza, že civilistov možno v utorok evakuovať z miest Kyjev, Černihiv, Charkov a Mariupoľ.

Ukrajina v pondelok odmietla evakuovať civilistov humanitárnymi koridormi vedúcimi do Ruska a Bieloruska.

Reuters s odvolaním na ruské média však informoval, že Rusko v utorok umožní evakuovať obyvateľov miest Sumy a Mariupoľ do iných častí Ukrajiny. Ostatné Ruskom navrhované trasy humanitárnych koridorov by však mali opäť smerovať do Ruska alebo Bieloruska.

10:41 Z Ukrajiny do Poľska ušlo už 1,2 milióna ľudí

Od začiatku vojny ušlo z Ukrajiny do Poľska už 1,2 milióna ľudí, informovala v utorok ráno poľská pohraničná stráž. Citovala ju britská stanica BBC.

Len v pondelok prekročilo hranicu 141 500 ľudí, napísala pohraničná stráž na Twitteri. Tento údaj je tesne pod denným rekordom 142 300 ľudí, zaznamenaným v nedeľu.

Približne 90 percent utekajúcich ľudí tvoria ukrajinskí občania, väčšinou ženy a deti. Jeden expert odhaduje, že okolo 40 percent utečencov už Poľsko opustilo a odišlo do iných krajín.

Poľsko už je domovom mnohých Ukrajincov – odhady sú v rozpätí od jedného do dvoch miliónov – a veľa ich prišlo za svojou rodinou alebo priateľmi a zostalo tam s nimi žiť.

10:34 Exprezident Janukovyč vyzýva z ruského exilu Zelenského, aby sa vzdal

Zosadený proruský exprezident Ukrajiny Viktor Janukovyč v utorok vyzval súčasnú hlavu štátu Volodymyra Zelenského, aby sa vzdal vo vojne proti Rusku. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na Janukovyčov otvorený list, ktorý zverejnila ruská agentúra RIA Novosti.

„Chcem prezidentským a dokonca trochu otcovským spôsobom apelovať na Volodymyra Zelenského,“ napísal v úvode exprezident.

„Vy osobne ste povinný zastaviť krviprelievanie a dosiahnuť mierovú dohodu za každú cenu,“ pokračoval prokremeľský exprezident.

„Toto od vás očakáva Ukrajina, Donbas a Rusko,“ napísal Janukovyč s tým, že takýto Zelenského krok by podľa neho privítali aj partneri Kyjeva na Západe.

 DPA v tejto súvislosti uviedla, že Viktor Janukovyč, ktorý žije v exile v Rusku, je považovaný za „mimoriadne skorumpovaného“. Z úradu prezidenta ho zvrhli prozápadní demonštranti v roku 2014. Janukovyča v rodnej krajine v neprítomnosti odsúdili na 13 rokov väzenia za vlastizradu. Ukrajinské médiá nedávno informovali o tom, že Kremeľ by chcel Janukovyča znovu dosadiť do funkcie bábkového prezidenta.

10:21 Blinken a Kuleba hovorili o snahách zameraných na zastavenie vojny na Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému vyjadril podporu a diskutoval s ním o diplomatických snahách zameraných na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Informovali o tom v noci na utorok obaja ministri na svojich účtoch na sociálnych sieťach i rezort diplomacie USA vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke.

„Hovoril som s ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom o našej neochvejnej podpore ľudí na Ukrajine a pokračujúcich snahách zameraných na zastavenie Putinovej vojny,“ napísal Blinken na sociálnej sieti Twitter v zmienke o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Blinkenov rezort vo vyhlásení dodáva, že minister počas telefonátu vyjadril podporu tiež ukrajinskej vláde, odsúdil ruské útoky na mestá a rastúci počet úmrtí civilistov a vyjadril solidaritu Spojených štátov so „statočnými ukrajinskými obyvateľmi, ktorí naďalej odolávajú ruským vopred premysleným a nevyprovokovaným útokom“.

10:10 Putin po Ukrajine môže zaútočiť na Pobaltie, hovorí podpredseda Európskej komisie

„Ak nepodporíme Ukrajinu, neskončí sa to na na Ukrajine. Putin má bojovú náladu a je pravdepodobné, že bude pokračovať v útoku aj v iných štátoch,“ vyhlásil podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis, zároveň bývalý lotyšský premiér, v rozhovore pre Politico.

Obáva sa, že ďalším cieľom ruských výbojov môže byť Pobaltie. Poukázal na to, že Rusko podporuje v bieloruskom úsilí získať prístup k moru a má „nepriateľskú anti-baltskú rétoriku“.

Appeasement podľa eurokomisára na Kremeľa nezaberá. „Otázka znie, do akej miery sa poddáme vydieraniu. Putin bude pokračovať v agresívnych vojnách a bude vydierať naďalej,“ uviedol Dombrovskis.

09:49 Zelenskyj so vzdorom oznámil, že sa neskrýva, a prezradil aj adresu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že sa „neskrýva“ a „nikoho sa nebojí“, a zároveň prezradil miesto, kde sa v Kyjeve nachádza. V utorok ráno o tom na svojom webe informovala britská televízna stanica Sky News.

Zelenskyj vo videoodkaze z prezidentskej kancelárie na kyjevskej Bankovej ulici povedal, že tam zostane „tak dlho, ako bude treba“, a je s ním aj jeho tím.

Prezident Zelenskyj sa predtým podľa zverejnených informácií skrýval, ale stále to bolo niekde v ukrajinskom hlavnom meste a odmietal opustiť krajinu. Takú ponuku na odchod dostal napríklad od Spojených štátov.

„Som stále tu,“ povedal vo videu. „Som stále v Kyjeve. Na Bankovej ulici. Neskrývam sa. A nebojím sa nikoho. Budem tu tak dlho, ako bude treba, aby sme našu vlasteneckú vojnu vyhrali,“ dodal so vzdorom.

Jeho oficiálnym prezidentským sídlom je Marijinský palác, ktorý sa nachádza v Pečerskej štvrti v Kyjeve.

09:44 Postup ruskej armády sa spomalil, tvrdí ukrajinská armáda

Postup ruskej armády na území Ukrajiny sa „výrazne spomalil“. Uviedol to v utorok generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v správe o súčasnom stave konfliktu, ktorú zverejnili na sociálnej sieti Facebook, informovala televízia BBC.

Podľa správy generálneho štábu ukrajinskej armády o stave ruskej invázie k 06.00 h miestneho času „nepriateľ pokračuje v útočnej operácii, avšak rýchlosť postupu jeho jednotiek sa výrazne spomalila“.

V správe sa ďalej uvádza, že ukrajinskí vojaci pokračujú v obrane južného, východného a severného sektora, pričom hlavné mesto Kyjev, ako i mesto Černihiv nachádzajúce sa na severe krajiny sú stále pod kontrolou Ukrajincov.

Podľa generálneho štábu sa ukrajinskej protivzdušnej obrane aj v 13. deň ruskej invázie úspešne darí odrážať raketové a letecké útoky.

„Okupanti sú demoralizovaní a čoraz častejšie sa uchyľujú k rabovaniu a porušovaniu pravidiel stanovených medzinárodným humanitárnym právom o vojenských konfliktoch,“ uvádza generálny štáb v príspevku na Facebooku.

BBC však upozorňuje na to, že veľkú časť týchto tvrdení nemohla nezávisle overiť.

09:31 Rusko je čoraz zúfalejšie, vojakov ich lídri nechali v úzkych, hovorí britský minister obrany

Invázia na Ukrajine „neprebieha pre Rusov nejako zvlášť dobre“, povedal v utorok britský minister obrany Ben Wallace.

Pre televíznu stanicu Sky News zdôraznil, že dosiaľ najväčšou jednotlivou obeťou sú zrejme ruskí vojaci, ktorých podľa ministra „nechali v úzkych strašní lídri, strašné vedenie“.

Wallace uviedol, že teraz musíme čakať, či Kremeľ prizná tieto obrovské straty.

Minister dodal, že Rusko je „čoraz zúfalejšie“, pretože začína mať „skutočné logistické problémy“, pričom konvoj obrnených vozidiel neďaleko Kyjeva je stále uviaznutý na mieste a nehýbe sa.

Na otázku týkajúcu sa správ, že Poľsko by mohlo dodať Ukrajine bojové lietadlá, Wallace odpovedal, že on „stojí pri Poľsku“, členovi NATO, ale toto „by ich mohlo dostať priamo do palebnej línie“ Ruska.

09:03 V meste Sumy sa otvoria humanitárne koridory

Civilisti budú môcť v utorok začať odchádzať z obliehaného ukrajinského mesta Sumy po tom, ako sa tam na základe dohody s Ruskom otvoria humanitárne koridory. Oznámila to ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Je dohodnuté, že prvý konvoj začne odchádzať z mesta Sumy o 10.00 h miestneho času (9.00 h SEČ). Konvoj budú nasledovať miestni obyvatelia vo svojich osobných vozidlách,“ uviedla Vereščuková v príhovore, ktorý bol odvysielaný v televízii.

Podľa agentúry Reuters Rusko navrhlo, že dá obyvateľom miest Sumy a Mariupoľ v utorok možnosť odísť prostredníctvom humanitárnych koridorov do iných častí Ukrajiny. Ostatné Ruskom navrhované trasy humanitárnych koridorov by však mali smerovať do Ruska alebo Bieloruska, s čím ukrajinská strana nesúhlasí.

V noci na utorok zahynulo v Sumy pri ruských leteckých útokoch najmenej desať ľudí vrátane detí. Sumy ležiace na severovýchode krajiny je jedno z ukrajinských miest, ktoré sa v ostatných dňoch stali terčom obzvlášť intenzívnych ruských útokov.

08:52 Japonsko oznámilo ďalšie sankcie voči Rusku a Bielorusku

Japonská vláda oznámila ďalšie sankcie voči Rusku a Bielorusku v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. V utorok o tom informovala agentúra DPA.

Tokio sa rozhodlo zakázať vývoz rafinačných zariadení do Ruska a vývoz tovaru dvojakého použitia do Bieloruska, uviedol hovorca vlády Hirokazu Macuno počas tlačovej konferencie.

Japonsko okrem toho pridalo na čierny zoznam ďalších 32 Rusov a Bielorusov a ďalších 12 subjektov. Budú im zmrazené ich aktíva v krajine, spresnila japonská tlačová agentúra Kjódó.

08:31 Generál Milley požiadal amerických vojakov v Európe, aby prejavili odhodlanie

Predseda amerického Zboru náčelníkov štábov (JCS) Mark Milley v pondelok amerických vojakov rozmiestnených v Európe požiadal, aby prejavili svoje odhodlanie zabrániť „veľkej“ vojne v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Musíme zabezpečiť, že naša reakcia bude rýchla s cieľom demonštrovať svoju silu a odhodlanie, našu podporu Aliancii, aby sme zabránili akýmkoľvek ďalším prejavom agresie zo strany Ruska a zabránili veľkej mocenskej vojne,“ povedal Milley americkým vojakom na leteckej základni neďaleko rumunského mesta Konstanca, ktoré leží na pobreží Čierneho mora.

Generál pripomenul, že od začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914 do konca druhej svetovej vojny boli zabité desiatky miliónov ľudí. „Nechceme, aby sa to niekedy zopakovalo,“ povedal.

V Európe je trvalo umiestnených približne 67-tisíc amerických vojakov, píše AFP. V posledných týždňoch bol tento počet zvýšený o ďalších takmer 15-tisíc v krajinách susediacich s Ukrajinou a Bieloruskom, ktoré je spojencom Ruska.

Celkovo 2 500 amerických vojakov vyslali do pobaltských krajín, 10-tisíc do Poľska, 2 400 do Rumunska, 1 500 na Slovensko, 350 do Bulharska a 200 do Maďarska, približuje AFP.

08:25 Ruská invázia spôsobila škody na infraštruktúre za vyše 9 miliárd eur

Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila len na dopravnej infraštruktúre škody za vyše deväť miliárd eur. V rozhovore pre parlamentný rozhlasový a televízny kanál Rada to uviedol ukrajinský minister infraštruktúry Olexandr Kubrakov. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Poškodené alebo úplne zničené sú viaceré mosty, železničné trate či letiská. Presný počet minister nekonkretizoval.

08:15 Rusko sa stalo najviac sankcionovanou krajinou na svete

Rusko sa stalo najviac sankcionovanou krajinou na svete a predbehlo tak Irán a Sýriu, na ktoré bolo do ruskej invázie na Ukrajinu uvalených najviac sankcií. Vyplýva to z údajov portálu Castellum.ai, ktorý počet uvalených sankcií sleduje.

Podľa portálu Castellum.ai bolo na Rusko pred 22. februárom, teda pred začiatkom vojenskej invázie na Ukrajinu, uvalených 2 754 sankcií. V dňoch po tom, ako Rusko 24. februára Ukrajinu napadlo, pribudlo ďalších 2 778 sankčných opatrení voči Moskve. V súčasnosti je tak na Rusko celkovo uvalených vyše 5 500 sankcií. Rusko tak predbehlo Irán, ktorý s 3 616 sankciami tomuto rebríčku doposiaľ dominoval.

06:17 BBC: Pri ruských náletoch v Sumy zahynulo 10 ľudí vrátane detí

Najmenej desať ľudí vrátane detí zahynulo v noci na utorok pri ruských leteckých útokoch na mesto Sumy ležiace na severovýchode Ukrajiny. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na informácie ukrajinských úradov, ktoré bezprostredne nedokázala overiť z iných zdrojov.

„Žiaľbohu, sú medzi zabitými aj deti,“ uviedol vo videu na Facebooku gubernátor ukrajinskej Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj.

Podľa jeho vyjadrenia na Sumy a okolité predmestia zaútočili v pondelok po 23.00 h miestneho času ruské vojenské lietadlá. O život pri nich prišlo viac než 10 ľudí, uviedol.

Zároveň varoval, že Ukrajinci nikdy nezabudnú, že ruskí agresori zabíjajú ich deti, uvádza BBC.

Sumy je jedno z ukrajinských miest, ktoré sa v ostatných dňoch stalo terčom obzvlášť intenzívnych ruských útokov.

Children among dead after #Russian planes dropped bombs on the residential areas of #Sumy, #Ukraine

Head of Sumy Regional State Admin. Dmitry Zhivitsky said in a video message on FB on March7 that at least 10 people were killed as a result of targeted bombings by Russia on Sumy. pic.twitter.com/SjA8aRadX3

— Subodh Kumar (@kumarsubodh_) March 8, 2022

04:27 Bez elektriny je v dôsledku bojov vyše 742 000 Ukrajincov

Viac než 742 000 obyvateľov Ukrajiny je aktuálne bez dodávok elektrickej energie. Informovalo o tom ministerstvo energetiky v Kyjeve, uvádza stanica BBC.

Najhoršia situácia je momentálne v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorej časť už pred ruskou inváziou ovládali proruskí separatisti, kde je úplne bez elektriny vyše 233 000 ľudí.

Viac než 238 000 obyvateľov v rôznych častiach Ukrajiny zostalo aj bez dodávok plynu.

Tisíckam odberateľov sa za posledných 24 hodín podarilo dodávky elektriny a plynu obnoviť. Pokračujúce bojové operácie však medzitým spôsobili nové škody v rozvodnej sieti a ďalšie výpadky, uviedlo ukrajinské ministerstvo.

02:48 Ukrajinci tvrdia, že zabili ďalšieho ruského generála

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že v blízkosti Charkova zahynul ruský generálmajor Vitalij Gerasimov. Ruská strana túto informáciu nepotvrdila a ani sa ju zatiaľ nepodarilo overiť z iných zdrojov, uviedla v noci na utorok stanica BBC.  

V prípade potvrdenia tejto správy by išlo už o druhého ruského generála, ktorý bol zabitý od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Minulý týždeň bola potvrdená smrť ruského generálmajora Andreja Suchoveckého, ktorý velil 7. výsadkovej divízii a zahynul 28. februára údajne rukou ukrajinského ostreľovača, píše denník The Guardian.

Podľa rezortu obrany v Kyjeve generálmajor Vitalij Gerasimov prišiel o život počas bojov neďaleko východoukrajinského Charkova. Podľa ukrajinského ministerstva bol Gerasimov náčelníkom štábu a prvým zástupcom veliteľa 41. armády ruského Centrálneho vojenského okruhu.  

Tajná služba ukrajinského rezortu obrany uviedla, že Vitalij Gerasimov v minulosti bojoval v Sýrii aj v druhej čečenskej vojne. Bol tiež vyznamenaný za podiel pri „navrátení Krymu“ Ruskej federácii, teda na anexii tohto ukrajinského polostrova z roku 2014.

Viacerí ukrajinskí predstavitelia zverejnili na Twitteri fotografiu, na ktorej je podľa nich Vitalij Gerasimov. Na snímke bol veľký červený nápis „zlikvidovaný“.

Podľa ukrajinského rezortu obrany spolu s Vitalijom Gerasimovom zahynulo alebo bolo zranených viacero ďalších dôstojníkov ruskej armády.

Rezort obrany v Kyjeve v pondelok vyhlásil, že na Ukrajine padlo už viac než 11 000 ruských vojakov a bolo zničených 110 lietadiel, informovala televízia Sky News.

⚡️Ukraine kills Russian Major General Vitaly Gerasimov near Kharkiv, Ukraine’s Chief Directorate of Intelligence of the Defense Ministry said.

Gerasimov was a senior military official who participated in the second Chechen war and was awarded a medal for “capturing Crimea.”

— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 7, 2022

00:35 Putin tvrdí, že na Ukrajinu nepošle brancov ani záložníkov

Šéf Kremľa Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že na Ukrajinu nepošle brancov ani záložníkov. Takzvanú „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Moskva označuje svoju agresiu voči Ukrajine, podľa Putina vedú profesionálni vojaci, informovala agentúra AFP.

„Odvedení branci sa nepodieľajú ani sa nebudú podieľať na bojoch. Nedôjde ani k ďalšiemu povolaniu záložníkov,“ vyhlásil Putin v televíznom prejave pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ).

„Stanovené ciele“ špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine podľa neho „vykonávajú len profesionálni príslušníci armády“.

„Som si istý, že (títo vojaci) sú skutočnou zárukou bezpečnosti a mieru pre ruský ľud,“ vyhlásil Putin v predvečer sviatku MDŽ, ktorý sa každoročne slávi 8. marca.

Medzi stovkami obetí, ktoré si už vyžiadala ruská invázia na Ukrajine, je aj mnoho žien a detí, píše AFP.

PONDELOK

23:38 Rusko pohrozilo zastavením dodávok plynu cez Nord Stream 1

Ruský vicepremiér Alexandr Novak prvýkrát otvorene pohrozil zastavením dodávok zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1. Novakove vyjadrenia odvysielala v pondelok večer ruská štátna televízia, informovala agentúra DPA.

Nemecko už 22. februára, dva dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pozastavilo schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2). Reagovalo tak na ruské uznanie dvoch východoukrajinských separatistických regiónov za nezávislé štáty, ktoré predchádzalo ruskej agresii voči Ukrajine.

Plynovod Nord Stream 2 by zdvojnásobil objem zemného plynu, ktorý Rusko do Európy ročne dodáva cez už existujúci plynovod Severný prúd 1. Oba tieto plynovody, vedúce po dne Baltského mora, sú navrhnuté tak, aby sa vyhli územiu Ukrajiny.

Európski politici a experti obviňujú Rusko z toho, že zneužíva svoje zásoby prírodných zdrojov ako politický nástroj.

(tasr, sita)

https://standard.sk/177951/zeman-udeli-zelenskemu-najvyssie-statne-vyznamenanie/