EÚ aj USA zvažujú zákaz dovozu ropy z Ruska. Ceny suroviny môžu atakovať až 200 dolárov za barel

Ropné pole v Texase. Ilustračné foto: TASR/AP

AKTUALIZOVANÉ Ceny ropy zaznamenali v pondelok prudký rast. Cena Brentu nakrátko prekonala 139 amerických dolárov a cena ľahkej americkej ropy WTI 130 dolárov za barel (159 litrov). Je to najviac od júla 2008. Ropa Brent dosiahla v prvom roku finančnej krízy svoje maximá na zhruba 145 dolároch za barel. Analytici hovoria, že túto hranicu môže tento rok prekročiť.

Pod prudký rast cien sa podpísala vojna na Ukrajine a najnovšie úvahy viacerých štátov vrátane USA a krajín EÚ zakázať dovoz ruskej ropy. Navyše šance na skorý návrat iránskej ropy na svetové trhy sa znížili.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.54 h SEČ 129,49 USD (118,48 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 11,38 USD (9,65 percenta). Po začatí obchodovania nakrátko vyskočila až na 139,13 USD/barel.

Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 125,81 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 10,13 USD, čo je 8,76 percenta. Na začiatku obchodovania nakrátko vzrástla na 130,50 USD/barel.

Iniciatíva Spojených štátov

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v nedeľu (6. 3.) uviedol, že Spojené štáty a ich európski spojenci zvažujú uvalenie zákazu na dovoz ruskej ropy. Je to reakcia na pokračujúce boje na Ukrajine.

Snemovňa reprezentantov Kongresu USA v tejto súvislosti skúma legislatívu na ďalšiu izoláciu Ruska od globálnej ekonomiky vrátane zákazu dovozu ruskej ropy a energetických produktov na americký trh. Uviedla to šéfka snemovne Nancy Pelosiová. Za situácie, keď sa cena benzínu na americkom trhu zvyšuje, administratíva prezidenta Joea Bidena ešte len má rozhodnúť o zákaze dovozu ruskej ropy.

Nancy Pelosiová. Foto: TASR/AP

V liste demokratom zverejnenom v nedeľu večer Pelosiová konštatovala, že legislatíva, o ktorej sa uvažuje, by zároveň zrušila normálne obchodné vzťahy s Ruskom a Bieloruskom a začal by sa proces zrušenia členstva Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Pelosiová ďalej informovala, že Snemovňa reprezentantov oprávni Bidenovu administratívu na zvýšenie ciel na dovoz z Ruska.

Pridáva sa aj Únia

Európsky parlament prijal ešte v utorok (1. 6.) rezolúciu, v ktorej poslanci okrem iného podporili prísnejšie sankcie voči Rusku. Podľa nej by sa mal len obmedziť dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn.

Situácia sa však ďalej vyvíja. Ako v pondelok povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, Európska únia pracuje po troch predchádzajúcich balíkoch na ďalších sankciách proti Rusku pre vojnu na Ukrajine a skúma opatrenia na znižovanie závislosti Európy od ruskej ropy a zemného plynu. Počas spoločnej tlačovej konferencie s talianskym premiérom Mariom Draghim hovorila o potrebe zbaviť Európu závislosti od ruského zemného plynu, ropy a uhlia.

EK v utorok predloží nové návrhy, pričom spresnila, že sa budú opierať o tri hlavné piliere: diverzifikácia dodávok plynu a skvapalneného plynu mimo Ruska od spoľahlivých dodávateľov, pričom táto infraštruktúra je časom kompatibilná aj s prepravou vodíka, posilnenie energetického sektora EÚ masívnymi investíciami do obnoviteľných zdrojov (solárna, veterná a vodíková energia) a do tretice zlepšená energetická účinnosť, čo sa týka procesov od renovácií budov až po inteligentné priemyselné procesy s pomocou umelej inteligencie.

Mario Draghi a Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Krajiny EÚ sú nejednotné v otázke zákazu dovozu ruskej ropy

Vlády členských štátov Európskej únie (EÚ) sú rozdelené v názore, či sa majú pripojiť k Spojeným štátom, ktoré uvažujú o zákaze dovozu ruskej ropy. To by zvýšilo tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zastavil vojnu proti Ukrajine. Informuje o tom agentúra Bloomberg.

Ministri EÚ diskutujú o rozšírení sankcií, aby zahŕňali aj reštrikcie týkajúce sa dovozu ropy a ropných produktov. Niektoré štáty, ako napríklad Nemecko, sú proti takémuto náhlemu prerušeniu dodávok z Ruska. Ostatné krajiny, ako Poľsko, naopak, tlačia na to, aby sa cieľom sankcií stali aj fosílne palivá, z ktorých vývozu Moskva financuje vojnu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz zatiaľ vylúčil takého reštrikcie. Dovoz energií z Ruska je podľa neho dôležitý pre európsku ekonomiku. Podľa Scholza si Európa aktuálne nedokáže z iných zdrojov zabezpečiť dodávky energií na kúrenie, dopravu, elektrinu a priemysel. Dodal, že takáto zmena, ako je odrezanie sa od ruských energií, sa nedá uskutočniť zo dňa na deň.

Od začiatku ruskej invázie sa väčšina obchodníkov rozhodla, že nebude kupovať ruskú ropu ani ropné produkty. Z úplného zákazu importu ruskej ropy môžu profitovať exportéri v iných krajinách vrátane USA, ale tiež cez nárast cien podporí príjmy Moskvy z predaja ropy inde.

Avšak pre pokračujúcu inváziu sa čoraz častejšie ozývajú výzvy na zastavenie dovozu ruskej ropy a plynu aj v Nemecku, ktoré vždy bolo proti takýmto sankciám, keďže je vysoko závislé na importe z Ruska.

Podľa zdroja oboznámeného s záležitosťou by Taliansko návrh na zákaz dovozu ruskej ropy podporilo. Slovinsko údajne podporuje zákaz importu ropy aj plynu.  

Čo si myslia Čaputová, Matovič a Heger

K problematike znižovania závislosti od energetických zdrojov z Ruska sa cez víkend vyjadrilo aj viacero slovenských politikov.

Odstrihnutie od ruského plynu ako súčasť sankcií je podľa prezidentky Zuzany Čaputovej možné. „Máme zásoby zhruba na rok a niektoré možno aj s presahom ďalej. Nemá to byť individuálny prístup jednotlivých krajín, ako si budú kompenzovať odstrihnutie sa, ale spoločný postup EÚ, a to je dobrá správa,“ povedala prezidentka v nedeľu v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo.

Spoločný nákup v rámci EÚ môže totiž podľa nej znamenať lepšie vyjednávanie cien na svetovom trhu.

Šéf najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO a minister financií Igor Matovič zasa vidí ako reálnu hrozbu uzavretie prívodov plynu a ropy do Európy. Najmä vzhľadom na to, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol snažiť prinútiť Európu nepomáhať Ukrajine.

Treba sa rozprávať o zmene závislosti od surovín z Ruska. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to zasa pripomenul premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Premiér zdôraznil potrebu prijatia ďalších sankcií. „Ešte stále čerpáme suroviny z Ruska, to je tiež ešte oblasť, do ktorej sa dá ísť, ak sa na nej dohodneme,“ skonštatoval s tým, že už uvalené sankcie majú tiež svoj „dobeh“. Cieľom je podľa neho vyslať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi signál, že ho budeme musieť ekonomicky úplne izolovať.

Eduard Heger. Foto: TASR/Pavel Neubauer

V súvislosti so stopnutím nákupu ropy a plynu od Ruska povedal, že otázkou je skôr zabezpečenie ďalšej zimy. Súčasnú situáciu by sme podľa neho mali zvládnuť. „Zvládneme to, už sme o tom diskutovali na vláde, máme pripravené alternatívne plány. V rámci Európy by sme to tento rok do jesene bez problémov vedeli zvládnuť. Diskusia sa uberá skôr z hľadiska strategickej závislosti, čiže ako ju zmeniť,“ dodal premiér.

Reakcia Fica

Na Hegerove slová reagoval vo zverejnenom videu na sociálnej sieti líder Smeru-SD Robert Fico. „Slovensko má jednu z najvyšších mier závislosti od ruského plynu a má ročne stámiliónové príjmy z tranzitu ruského plynu do Európy. Ročne prepravíme od 50 do 80 miliárd kubických metrov plynu, pre vlastnú spotrebu potrebujeme ročne medzi 5 až 7 miliardami kubických metrov plynu,“ poukázal Fico s tým, že v prípade zastavenia ruských dodávok budeme len s ťažkosťami schopní zabezpečiť pokrytie domácej spotreby plynu.

Prípadné zastavenie ruských dodávok by podľa Fica znamenalo zdražovanie cien energií aj stratu podstatnej časti príjmov do štátneho rozpočtu z tranzitu. „Pre Spojené štáty americké je zastavenie dodávok plynu a ropy z Ruska do Európy výhra na všetkých frontoch. Pre Európu, a osobitne závislé Slovensko, čistá katastrofa. Prudké zdražovanie všetkého, znižovanie výkonnosti ekonomiky, znižovanie životnej úrovne,“ priblížil Fico.

Premiéra Hegera a prezidentku Čaputovú obviňuje zo snahy plniť cudzie záujmy. V súvislosti s prípadným zastavením ruských dodávok plynu a ropy hovorí o ekonomickej vlastizrade. Fico zdôrazňuje, že Slovensko nie je ohrozené vojnou a nie je vo vojne s Ruskom.

Robert Fico. Foto: TASR/Jakub Kotian

Zastavenie dodávok ruského plynu a ropy do Európy by znamenalo obrovské finančné straty pre Rusko, ale aj obrovské problémy pre Európu i Slovensko. Znamenalo by to tiež príležitosť dovážať do Európy drahý americký skvapalnený plyn. Fico v tejto súvislosti varuje pred prudkým zdražovaním a znižovaním životnej úrovne na Slovensku.

Čo predpovedajú analytici

„Prípadný bojkot by vytvoril obrovský tlak na dodávky ropy a plynu, pričom ten je vzhľadom na vysoký dopyt už teraz výrazný,“ uviedli analytici zo spoločnosti CMC Markets. Ako dodali, v krátkodobom horizonte je potrebné počítať s výrazným rastom cien komodity, pričom vylúčiť sa nedá ani 150 USD/barel.

Analytici Bank of America zasa uviedli, že v prípade zablokovania väčšiny ruského vývozu ropy by na trhu mohlo chýbať minimálne 5 miliónov barelov. To by mohlo viesť až k zdvojnásobeniu ceny ropy z nedávnych približne 100 na 200 dolárov za barel. Analytici JP Morgan odhadujú rast cien ropy v tomto roku na približne 185 USD/barel.

Rusko je najväčším svetovým vývozcom ropy a ropných produktov dokopy. Export z Ruska dosahuje približne 7 miliónov barelov denne, čo predstavuje zhruba 7 percent z celosvetového objemu. Súčasná situácia skomplikovala aj vývoz časti kazašskej ropy, ktorá sa prepravuje cez ruské prístavy.

V tejto situácii mohli tlak na ceny ropy zmierniť rokovania mocností s Iránom o jadrovej dohode. Tie však v nedeľu skomplikovalo práve Rusko, ktoré predložilo požiadavku, aby USA garantovali, že sankcie, ktorým za Ukrajinu čelí, nezasiahnu jeho obchod s Teheránom. Navyše nové požiadavky vzniesla aj Čína. V reakcii na ruské požiadavky Blinken uviedol, že sankcie uvalené na Ruskú federáciu za inváziu na Ukrajinu nemajú nič spoločné s potenciálnou jadrovou dohodou s Iránom.

Ceny plynu v Európe vyskočili na nový rekord

Nielen ceny ropy, ale aj zemného plynu v Európe vyskočili v pondelok na nový rekord po tom, ako trhy zareagovali na úvahy západných štátov, najmä USA, zakázať v reakcii na vojnu na Ukrajine dovoz ruskej ropy. V jednom momente vyskočila cena plynu o takmer 80 percent na vyše 340 eur za megawatthodinu (MWh). Informovala o tom agentúra Bloomberg.

V jednom z najchaotickejších obchodovaní, aké trhy doteraz zaznamenali, dosiahol referenčný európsky kontrakt na plyn na burze v Amsterdame 345 eur/MWh. V porovnaní s predchádzajúcim obchodovaním to znamená rast o 79 percent. Neskôr sa rast zmiernil a predpoludním sa cena pohybovala okolo 256 eur/MWh. Aj to však oproti piatkovej (4. 3.) priemernej cene predstavuje rast o 33 percent.

„Nemám ani slov,“ povedal v reakcii na pondelkový vývoj na trhoch Ole Hansen, komoditný stratég zo Saxo Bank. Okrem prudkého zvýšenia ceny plynu vyskočili nahor aj ceny ropy, pričom cena Brentu sa priblížila k 140 USD (128,10 eura) za barel (159 litrov). Navyše ceny hliníka, medi aj paládia zaznamenali rekordné hodnoty, cena niklu vyskočila na takmer 15-ročné maximum a cena zlata po 1,5 roku prekonala 2000 USD za uncu.

Dodávky ruského plynu zatiaľ pokračujú v normálnom objeme

Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu pokračujú v normálnom objeme, uviedol ruský koncern Gazprom.

„Gazprom uskutočňuje dodávky ruského plynu pre tranzit cez územie Ukrajiny v pravidelnom režime a v súlade s požiadavkami európskych zákazníkov,“ povedal v nedeľu hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov pre agentúru Interfax. To znamená, že v nedeľu by sa malo transportovať 109,5 milióna kubických metrov.

Západné krajiny uvalili od začiatku ruského útoku na Ukrajinu tvrdé sankcie na Moskvu a jej predstaviteľov. Niektorí politici a analytici sa obávali, že Rusko v rámci odvety zastaví dodávky plynu. Podľa expertov však Rusko nemá veľa možností, kam inam by vyviezlo plyn, ktorý dodáva do Európy, navyše v situácii, keď naliehavo potrebuje peniaze.

V dôsledku vojny na Ukrajine však bolo poškodené plynovodné vedenie v šiestich oblastiach, čo spôsobilo prerušenie zásobovania plynom pre stotisíce ľudí, uviedla ukrajinská agentúra Unian.

Sídlo Gazpromu v Moskve. Foto: TASR/AP

Ceny elektriny na trhoch sa vracajú k rekordom

Ceny elektriny sa minulý týždeň vracali k tohtoročným rekordom. Od pondelka do piatka systematicky rástli. Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, kým cena elektriny s dodávkou na Slovensko na budúci rok uplynulý pondelok bola na úrovni zhruba 154 eur za megawatthodinu, v piatok sa už pohybovala na 172 eur za megawatthodinu.

Ceny elektriny na trhoch prudko vzrástli po vypuknutí vojny na Ukrajine. Na pražskej burze vtedy elektrina stála 185 eur za megawatthodinu. Tri dni predtým sa pritom dala elektrina na pražskej burze kúpiť ešte za 142 eur za megawatthodinu.

Cena elektriny na pražskej burze sa však v súčasnosti pohybuje ešte ďaleko pod úrovňou historických rekordov. Dva dni pred ostatnými Vianocami sa totiž predávala za takmer 330 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého roka sa ale elektrina obchodovala len za 55 eur za megawatthodinu.

(im, tasr, sita)

Ďalšie články