Zeman udelí Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:22 Kuleba: Ukrajina chce priame rozhovory Zelenského s Putinom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyhlásil, že Ukrajina si želá priame rozhovory ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

„Už dlho chceme priame rozhovory medzi prezidentom Ukrajiny a Vladimirom Putinom, lebo vieme, že je to on, kto robí konečné rozhodnutia, obzvlášť teraz,“ povedal Kuleba.

„Náš prezident sa ničoho nebojí, vrátane priameho stretnutia s Putinom… Ak sa nebojí ani Putin, nech príde na stretnutie, aby si spolu sadli a porozprávali sa,“ dodal šéf ukrajinského rezortu diplomacie.

22:03 OSN: Ukrajinskí utečenci by nemali byť nútení k evakuácii na územie Ruska

Organizácia Spojených národov v pondelok kritizovala ruský návrh humanitárnych koridorov pre vojnových utečencov z Ukrajiny, ktoré viedli do Ruska. Ako informovala agentúra DPA, hovorca OSN Stéphane Dujarric poukázal na dôležitosť toho, aby „ľudia mohli ísť tam, kam sa rozhodnú a kde je to bezpečné“.

Dujarric komentoval vyhlásenie ruského ministerstva obrany, ktoré v pondelok oznámilo, že otvorí evakuačné koridory z ukrajinských miest Kyjev, Charkov, Sumy a Mariupol. Utečenci by sa štyrmi z týchto koridorov dostali do Ruska a Bieloruska, len dva – z Mariupolu do Záporožia a z mesta Sumy do Poltavy – smerovali na územie Ukrajiny.

Ukrajina tento plán kritizovala. Deklarovala, že Rusko sa takto snaží prinútiť civilné obyvateľstvo z obkľúčených miest, aby odišlo na územie Ruska a Bieloruska.

Kyjev tiež vyslovil obavy, že ľudia, ktorí by využili tieto koridory, by sa mohli stať obeťou provokácií, mohli by ich zajať ako rukojemníkov alebo by ich ruská armáda mohla využiť ako ľudské štíty.

21:43 Ruský vyjednávač: Rozhovory nepriniesli pokrok; koridory by mohli byť v utorok

Hlavný vyjednávač ruskej delegácie na mierových rokovaniach s Ukrajinou Vladimir Medinskij očakáva, že takzvané humanitárne koridory na Ukrajine začnú fungovať od utorka. Medinskij sa takto podľa agentúry AP vyjadril po tom, ako sa v pondelok večer skončilo v Bielorusku tretie kolo rokovaní s Ukrajinou, informuje TASR.

Ruský vyjednávač ďalej uviedol, že v rámci politického urovnania situácie nedošlo k pokroku. Zároveň však vyjadril nádej, že ďalšie kolo rokovaní bude produktívnejšie.

„Naše očakávania sa pri rozhovoroch nenaplnili, ale dúfame, že nabudúce budeme schopní urobiť výraznejší krok vpred,“ povedal Medinskij a dodal, že „rokovania budú pokračovať“.

Medinskij okrem toho povedal, že dosiaľ nefungoval žiaden z humanitárnych koridorov, pričom z tejto skutočnosti obvinil Ukrajinu, informuje agentúra DPA. 

21:18 Biden, Macron, Johnson a Scholz rokovali o Ukrajine, chcú zvyšovať tlak na Rusko

Politickí lídri Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka sa počas pondelkových rokovaní prostredníctvom videokonferencie dohodli na potrebe ďalších krokov, ktoré majú potrestať Rusko za inváziu na Ukrajinu. Následne Rusko vyzvali, aby z Ukrajiny stiahlo svoje jednotky.

Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz „potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní nákladov pre Rusko za jeho nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu na Ukrajinu“, píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

Agentúra AFP pripomína, že západní spojenci od začiatku ruskej invázie deklarovali jednotu ohľadne sankcií, avšak tú v pondelok naštrbilo Nemecko, ktoré je proti prerušeniu dodávok ropy a zemného plynu z Ruska do Európy. Scholz ešte pred rokovaním označil dodávky energetických surovín z Ruska za nevyhnutné pre Európu. USA dovážajú z Ruska len malé množstvá ropy.

Vo vyhlásení nemeckej vlády po videokonferencii sa sankcie nespomínali. Berlín sa zameral na obavy týkajúce sa problémov s dopravou humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita sa všetci štyria lídri zhodli na tom, že „ochrana civilného obyvateľstva musí byť najvyššou prioritou a Rusko musí okamžite ukončiť svoj útok na Ukrajinu – ktorý je v rozpore s medzinárodným právom – a úplne stiahnuť svoje vojská“.

21:00 Pentagón: Na Ukrajine sú už skoro všetci ruskí vojaci z pohraničia

Ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajinu už takmer 100 percent z viac ako 150.000 vojakov, ktorých pred inváziou sústredil pri ukrajinských hraniciach v Rusku a Bielorusku. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedol vysoko postavený predstaviteľ rezortu obrany USA.

„V tejto chvíli je to náš najlepší odhad,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

20:41 Zeman udelí Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie

Český prezident Miloš Zeman udelí v pondelok večer najvyššie štátne vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Zeman to oznámil to počas úvodného prejavu na slávnostnom odovzdávaní štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade. Informuje o tom TASR na základe správy Českého rozhlasu.

„Jedna z našich poslankýň vystúpila s návrhom, aby som udelil najvyššie štátne vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. A ja som sa tomu rozhodol vyhovieť,“ povedal český prezident.

Vo svojom prejave zdôraznil, že ukrajinský prezident prejavil v ostatnom čase „odvahu a statočnosť a hoci mu Spojené štáty ponúkali evakuáciu, zostal v hlavnom meste krajiny, odkiaľ riadi jej obranu“.

20:24 Kanada oznámila ďalšie sankcie voči ruským činiteľom a oligarchom

Kanadský premiér Justin Trudeau v pondelok oznámil zavedenie nových sankcií voči desiatim ľuďom, ktorých označil za spolupáchateľov „neoprávnenej invázie“ Ruska na Ukrajinu.

Medzi sankcionovanými jednotlivcami sú „bývalí i súčasní vládni predstavitelia, oligarchovia a podporovatelia ruského vedenia“, uviedol kanadský premiér. Ich mená vzišli podľa Trudeauových slov zo zoznamu, ktorý zostavil väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj. Nové sankcie „stupňujú tlak na ruské vedenie vrátane Putinových najbližších spolupracovníkov,“ povedal kanadský premiér novinárom.

Dodal, že ide o doplnenie sankcií, ktoré Kanada už predtým ohlásila v súvislosti s ruskou inváziou a ktoré zahŕňajú zavedenie vysokých ciel na tovary dovážané z Ruska a Bieloruska.

20:08 Poľská vláda schválila návrh zákona na pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny

Poľská vláda v pondelok schválila návrh zákona na legalizáciu a zjednodušenie pobytu ukrajinských utečencov. Ako pripomína TASR, Poľsko už prijalo viac ako milión ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou. Mnohí z nich chcú zostať v Poľsku, ktoré je členskou krajinou EÚ.

Spravodajský web Wiadomości píše, že občania Ukrajiny získajú podľa zákona automaticky právo na legálny pobyt v trvaní 18 mesiacov s možnosťou jeho predĺženia o ďalších 18 mesiacov. Budú mať aj prístup na trh práce, k zdravotníckym službám a do vzdelávacích inštitúcií. Vláda tiež schválila vyčlenenie finančnej pomoci pre utečencov, ako aj hostiteľské rodiny a miestne orgány zapojené do pomoci Ukrajincom.

Podľa agentúry DPA štát prispeje sumou 250 eur mesačne pre každého chráneného utečenca. Finančná pomoc má trvať najmenej dva mesiace. Návrh zákona musí ešte posúdiť a schváliť parlament.

Podľa premiéra Mateusza Morawieckého má byť tento balík opatrení „aspoň čiastočnou náhradou za normálny život“ pre Ukrajincov utekajúcich pred ozbrojeným konfliktom vo svojej vlasti.

V reakcii na masívny prílev utečencov z Ukrajiny, najmä žien a detí, sa v Poľsku aktivizovali dobrovoľníci, úrady a humanitárne či profesijné organizácie, ktoré ponúkajú utečencom to najnutnejšie: stravu, dopravu a miesto na odpočinok a spánok, a to aj vo svojich domovoch. Utečencom výdatne pomáha aj početná ukrajinská komunita žijúca v Poľsku.

Premiér Morawiecki vyhlásil, že „Poliaci dnes prechádzajú skúškou solidarity“, keď „tisíce poľských rodín poskytli prístrešie našim susedom spoza východnej hranice“. Dodal, že vďaka tomu nebolo nateraz potrebné vytvárať v Poľsku veľké utečenecké tábory.

19:43 Skončilo sa tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní

Skončilo sa tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa v pondelok konalo v Bielorusku. Oznámila to agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie ruského veľvyslanectva.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak podľa stanice Sky News uviedol, že tretie kolo rokovaní neprinieslo výrazné zlepšenie celkovej situácie. Dodal však, že pri rokovaniach došlo k malému pokroku ohľadne logistiky humanitárnych koridorov, a teda evakuácie civilistov.

Zároveň uviedol, že obe strany budú v rozhovoroch o prímerí pokračovať.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že od rána otvára dovedna šesť humanitárnych koridorov vo viacerých ukrajinských mestách a pozastavuje paľbu, približuje Sky News.

Niektoré koridory však vedú do Bieloruska alebo Ruska, čo Ukrajina označila za „nemorálne“. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí neskôr v priebehu dňa obvinilo Moskvu z toho, že napriek prísľubu koridorov a zastavenia paľby pokračovala v ostreľovaní ukrajinských miest vrátane Kyjeva, uviedla Sky News.

18:57 Nemecko sa pripravuje na prijatie tisícov pacientov z Ukrajiny

Nemecko sa pripravuje na prijatie tisícov pacientov z Ukrajiny vrátane ranených z prebiehajúceho konfliktu s Ruskom. Oznámil to v pondelok minister zdravotníctva Karl Lauterbach, informuje TASR na základe správy od agentúry DPA.

„Ukrajinské zdravotníctvo je na pokraji zrútenia,“ upozornil Lauterbach.

„Pripravujeme sa na prijatie ťažko ranených, ktorí potrebujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, pacientov, ktorým zbombardovali nemocnice, ťažko chorých utečencov, pacientov na dialýze, ale aj onkologických pacientov, ktorí potrebujú urgentnú pomoc,“ spresnil nemecký minister.

Ďalej uviedol, že v súčasnej situácii je ťažké dostať pacientov z postihnutých ukrajinských miest a čaká sa na zriadenie humanitárnych koridorov. Dodal, že situáciu bude potom koordinovať nemecké ministerstvo zahraničných vecí a konkrétne záležitosti bude na mieste organizovať Červený kríž.

Nemecko ešte minulý týždeň poskytlo pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny bezplatnú železničnú prepravu a v niektorých mestách pre nich zabezpečilo núdzové ubytovanie.

18:16 Primátor Ľvova žiada o pomoc pri podpore utečencov utekajúcich pred vojnou

Západoukrajinské mesto Ľvov dosiahlo hranicu svojej kapacity na poskytovanie pomoci ľuďom vysídleným v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a požiadalo o pomoc medzinárodné organizácie. Podľa agentúry Reuters o tom v pondelok informoval ľvovský primátor Andrij Sadovyj.

Sadovyj uviedol, že cez Ľvov už prešlo niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí smerovali na západ Ukrajiny, aby boli v bezpečí. V Ľvove sa podľa jeho slov nateraz zdržiava asi 200.000 vnútorne vysídlených osôb a 50.000 ich denne prechádza miestnou železničnou stanicou.

„Predpokladáme, že príde ďalšia vlna (utečencov)… a vyzývame medzinárodné humanitárne organizácie, aby sem prišli a pomohli,“ povedal.

Ľvov je jedným z miest, kam cestujú mnohí ľudia z iných regiónov Ukrajiny, aby následne prekročili hranice do Poľska, pripomenula stanica Sky News.

17:53 Ukrajina hlási najmenej 13 mŕtvych po nálete na pekáreň v Makarive

Najmenej 13 ľudí zahynulo v pondelok pri ruskom leteckom útoku na pekáreň v ukrajinskej obci Makariv ležiacej v Kyjevskej oblasti. Informovala o tom britská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie miestnych záchranárov.

Tí zároveň uviedli, že sa im na mieste podarilo zachrániť najmenej päť ďalších ľudí. V pekárni bolo podľa ich vyjadrenia bezprostredne pred náletom približne 30 ľudí.

Russian occupants shelled the State Enterprise „Makariv Bakery“ in the Kyiv region.
It is known that 13 people killed. There were more people on the ground.
There is no limit to the immorality of the Russian occupants.#StopRussianAgression#StandWithUkraine pic.twitter.com/24vOG2vVNJ

— Emine Dzheppar (@EmineDzheppar) March 7, 2022

17:46 Rowlingová sľúbila milión libier na pomoc deťom na Ukrajine

Britská spisovateľka J.K. Rowlingová v pondelok sľúbila, že charitatívnej organizácii Lumos, ktorej je spoluzakladateľkou, prispeje sumou do výšky jedného milióna libier (približne 1,213 milióna eur) na pomoc deťom na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Osobne k darom v rámci tejto výzvy pridám milión libier,“ napísala Rowlingová na Twitteri. Takisto sa poďakovala všetkým, ktorí už prispeli a pomohli organizácii Lumos so starostlivosťou o deti na Ukrajine.

Rowlingová túto neziskovú organizáciu založila v roku 2005. Lumos pomáha aj deťom v Žytomyrskej oblasti ležiacej na severe Ukrajiny.

Príspevky majú byť použité na zabezpečenie potravín, hygienických a zdravotníckych potrieb i na podporu rodín a opatrovníkov.

17:23 Armáda ČR vyslala na Slovensko vojakov, ktorí pomôžu utečencom z Ukrajiny

Česká armáda vyslala na Slovensko vojakov, ktorí vybudujú základňu na poskytovanie humanitárnej pomoci utečencom z Ukrajiny. TASR to potvrdila hovorkyňa Generálneho štábu Armády Českej republiky (GŠ AČR) Magdalena Dvořáková.

„Keď nás o pomoc požiadal jeden z najbližších spojencov, nebolo treba dlho rozmýšľať. Slovenskej žiadosti sme ihneď vyhoveli a ukázali tak, že sme v rámci NATO jednotní,“ uviedla ministerka obrany ČR Jana Černochová.

Českí vojaci neďaleko Liptovského Mikuláša postavia tábor s kapacitou 400 osôb, doplnila Armáda ČR na sociálnej sieti Twitter.

Tlačové oddelenie Ministerstva obrany ČR spresnilo, že dve skupiny armádnych vozidiel vyštartovali z Pardubíc a Lipníka nad Bečvou. Logistický materiál – predovšetkým stany, sociálne kontajnery a elektrocentrály – poskytli zásobovacie prápory z Pardubíc, Lipníka nad Bečvou a Klatov.

Prítomnosť 50 českých vojakov s technikou na území SR na účel humanitárnej pomoci v pondelok odsúhlasila vláda SR.

16:54 Mijatovičová: Rusko po invázii na Ukrajinu masovo porušuje práva svojich občanov

Vojenský útok Ruska proti Ukrajine spôsobuje smrť, ničenie a vedie k rozsiahlemu potláčaniu slobôd v Ruskej federácii. V pondelok to uviedla komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

Počas návštevy moldavskej metropoly Kišiňov konštatovala, že od spustenia ruskej invázie bolo v desiatkach ruských miest zatknutých viac ako 13.000 osôb, vrátane detí a starších ľudí, za uplatnenie práva pokojne protestovať proti vojne.

Komisárka upozornila, že len v nedeľu (6.3.) bolo zatknutých viac ako 5000 osôb, vrátane novinárov a ľudsko-právnych aktivistov, pričom sú hlásené mnohé prípady policajného násilia. Rovnako sú podľa nej hlásené aj prípady zastrašovania a represálií zo strany mocenských orgánov.

„Desiatky nezávislých a zahraničných médií boli vystavené cenzúre. Buď boli zakázané, zablokované alebo nútené vymazať akékoľvek informácie, ktoré nepochádzajú z oficiálnych zdrojov. Zatiaľ čo niektoré médiá sa rozhodli prestať informovať o vojenskom útoku Ruska proti Ukrajine, iné, vrátane nezávislého televízneho kanála Dožd a najstaršej ruskej nezávislej rozhlasovej stanice Echo Moskvy, sa rozhodli úplne zastaviť svoje vysielanie,“ opísala situáciu Mijatovičová.

Komisárka odsúdila skutočnosť, že ruský parlament sa poponáhľal s prijatím niekoľkých ustanovení, ktoré kriminalizujú šírenie „falošných informácií“ o činoch ruskej armády, jej „diskreditáciu“ ako aj výzvy na verejné protesty, pričom zavádzajú tresty až do 15 rokov väzenia a vysoké finančné pokuty. Zároveň pripomenula, že okamžite po ich prijatí, ruské orgány činné v trestnom konaní ich začali rázne uplatňovať v celej krajine.

Upozornila i na to, že mimovládne organizácie a obhajcovia bojujúci za ľudské práva, ktorí otvorene vystúpili proti vojne, boli vystavení neoprávneným raziám a prehliadkam bez rešpektovania základných právnych záruk. „To má obrovský negatívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv v Rusku, čo podnecuje stovky novinárov, obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, aby hľadali útočisko v zahraničí,“ vysvetlila komisárka.

Dodala, že ruské úrady majú kľúč k zastaveniu utrpenia miliónov ľudí. Vyzvala ich, aby okamžite zastavili vojnu a vnútorné represie voči obhajcom ľudských práv.

16:35 Rubeľ pokračuje v páde a stanovuje nové rekordné minimá

Ruský rubeľ pokračuje v zahraničnom obchodovaní vo voľnom páde aj na začiatku nového týždňa a jeho kurz sa dostal na nové rekordné minimum. Ruský trh zostáva zatvorený minimálne do stredy (9. 3.). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rubeľ sa v pondelok podľa údajov Refinitiv oslabil na 133,5 RUB/USD po tom, ako v piatok (4. 3.) uzavrel na 121,037 RUB/USD. Na obchodnej platforme EBS ruská mena padla až na 141 RUB/USD.

Cenové rozpätia medzi cenou ponuky a cenou dopytu (bid/offer spreads), teda rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, dosiahli 10 až 15 centov, čo signalizuje, že trh je čoraz viac nelikvidný.

Obchodovanie na moskovskej burze bude zastavené ešte minimálne do stredy.

Rubeľ sa od začiatku roka voči doláru oslabil o viac než 40 %, pričom jeho pád sa výrazne zrýchlil po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu. Západné krajiny na inváziu zareagovali rozsiahlymi sankciami proti Moskve, ktorá je čoraz viac odrezaná od globálnych finančných trhov.

„Po uvalení sankcií je veľmi ťažké obchodovať s rubľom,“ uviedol portfóliový a devízový manažér firmy State Street Global Advisors Aaron Hurd. „Likvidita zmizla a trhy sa stali vysoko volatilnými.“

16:19 Macron obvinil Putina z pokrytectva v súvislosti s koridormi pre utečencov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok obvinil svojho ruského náprotivka Vladimira Putina z pokrytectva a cynizmu v súvislosti s tým, že Rusko umožnilo civilistom z Ukrajiny evakuáciu pomocou humanitárnych koridorov iba do Ruska alebo Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Je to neseriózne a je to morálny a politický cynizmus, ktorý považujem za netolerovateľný,“ povedal Macron v rozhovore pre televíziu La Chaîne Info. Francúzsky prezident dodal, že nepozná veľa Ukrajincov, ktorí by chceli ísť do Ruska.

Moskva informovala, že vytvorí humanitárne koridory z Kyjeva, Charkova, Mariupolu a Sumy na osobnú žiadosť Macrona, ktorý s Putinom v nedeľu telefonoval. Elyzejský palác informáciu o tejto žiadosti v pondelok poprel a obvinil Kremeľ, že z jeho strany ide o „PR ťah“.

16:11 Maďarská vláda nariadila, že z územia Maďarska nemožno dodávať zbrane Ukrajine

Maďarská vláda vydala nariadenie, v súlade s ktorým nie je možné dodávať z územia Maďarska zbrane na ukrajinské územie. Informuje o tom spravodajca TASR citujúc z vyjadrenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána po pondelňajšom zasadnutí vládneho operačného štábu národnej bezpečnosti, ktoré zverejnil spravodajský server infostart.hu.

Agentúra Reuters si všimla, že vo vládnom nariadení zverejnenom v štátnom vestníku sa ale súčasne uvádza, že Maďarsko povoľuje umiestnenie vojsk NATO na západe krajiny, a že cez územie Maďarska je možné prevážať do iných členských krajín Severoatlantickej aliancie zbrane určené pre Ukrajinu.

„Vojenská aktivita sa čoraz viac blíži k maďarským hraniciam. Je to varovný signál, že bude stúpať aj počet utečencov. Musíme sa pripraviť na to, že sa budeme musieť postarať o viac ľudí. Prijali sme opatrenia, ktoré zaručia plynulú spoluprácu medzi občianskymi organizáciami a štátnymi orgánmi,“ povedal Orbán.

15:49 Michel žiadal Putina o ukončenie invázie na Ukrajinu a bezpečný prístup k pomoci

Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok počas telefonického rozhovoru požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „okamžite“ ukončil inváziu na Ukrajinu, „zaručil bezpečnú prepravu humanitárnej pomoci“ a prístup civilistov k nej. Informoval o tom v pondelok spravodajský web RTL.be.

„EÚ čo najdôraznejšie odsudzuje ruskú agresiu proti Ukrajine,“ uviedol Michel na Twitteri, z ktorého citovala agentúra AFP monitorovaná TASR.

Michel dodal, že počas diskusie s Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu zaistiť v čase bojov na Ukrajine „bezpečnosť a ochranu (tamojších) jadrových zariadení“. Obe strany sa súčasne dohodli, že zostanú v kontakte, napísal Michel.

https://standard.sk/178430/rusko-stale-trva-na-rovnakych-poziadavkach-chce-krym-nezavisly-donbas-a-ukrajinu-mimo-nato/

15:15 Biden bude hovoriť o Ukrajine s lídrami Francúzska, Británie a Nemecka

Americký prezident Joe Biden bude v pondelok prostredníctvom videokonferecie hovoriť s lídrami Francúzska, Británie a Nemecka o vývoji situácie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Biely dom oznámil, že konferenčný hovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a britským premiérom Borisom Johnsonom sa uskutoční o 10.30 h miestneho času (16.30 h SEČ).

15:06 Ukrajinská delegácia pricestovala na tretie kolo rokovaní s Ruskom

Ukrajinská delegácia pricestovala do Bieloruska na tretie kolo mierových rokovaní s Ruskom. S odvolaním sa na správy ruských médií o tom informovala agentúra AFP a televízia Sky News.

„Ukrajinská delegácia pricestovala dvoma vrtuľníkmi do Bielovežského pralesa (národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach) na rozhovory s Ruskom,“ cituje AFP zo správy ruských štátnych médií.

Rokovania by sa podľa bieloruských médií, na ktoré sa odvoláva Sky News, mali začať o 15.00 h SEČ. Ruská strana na ne podľa medializovaných správ dorazila už predpoludním.

14:19 NATO uvažuje nad rozšírením svojej stálej prítomnosti v pobaltských krajinách

Severoatlantická aliancia (NATO) sa zaoberá ďalším posilnením svojej prítomnosti vo východnej Európe, pričom sa uvažuje aj nad rozšírením stálej prítomnosti jednotiek NATO v pobaltských krajinách. V pondelok počas návštevy Litvy to oznámil americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. TASR správu prevzala od televízie CNN.

„Pokračujeme v tom aj teraz – toto zahŕňa rozmiestňovanie dodatočných jednotiek vrátane amerických vojakov v Litve či stíhačiek F-35 a ďalších rozličných kusov dôležitého vybavenia, ktoré rozmiestňujeme tu i v ďalších pobaltských krajinách,“ uviedol Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s litovským ministrom zahraničných vecí Garbrieliusom Landsbergisom vo Vilniuse.

„V rovnakom čase prehodnocujeme v rámci NATO aj naše obranné postavenie vrátane otázok spojených s rozšírením nasedených jednotiek, zvažuje sa aj otázka stálejšieho rozmiestnenia,“ uviedol Blinken.

Šéf americkej diplomacie zároveň zopakoval záväzok Spojených štátov a spojencov týkajúci sa článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že útok na jednu členskú krajinu je útokom na všetky krajiny NATO.

https://standard.sk/178398/rusko-zverejnilo-zoznam-nepriatelskych-statov-je-medzi-nimi-aj-slovensko/

14:15 Rusi vraj regrutujú bojovníkov na vojnu v mestách v Sýrii

Na Ukrajine je už podľa ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu 20 tisíc cudzincov, ktorí prišli, aby na Ukrajine bojovali proti Rusom. Kuleba to povedal v relácii GPS Fareeda Zakariu v nedeľu na CNN.

Wall Street Journal dnes informuje, že podľa nemenovaného zdroja z americkej vlády, sa aj Rusi snažia regrutovať bojovníkov do partizánskej vojny v mestách, oslovujú žoldnierov zo Sýrie. Údajne im ponúkajú od 200 do 300 dolárov a bojovať by mali zhruba na 6 mesiacov. (wsj)

13:57 Kremeľ: Ruské sily sa zastavia vo chvíli, keď budú splnené naše požiadavky

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zverejnil v pondelok varovanie Ukrajine krátko predtým, ako majú ruskí a ukrajinskí vyjednávači o 15.00 h SEČ začať nové kolo mierových rozhovorov. Informácie priniesli britská stanica Sky News a tlačová agentúra Reuters.

Kremeľ uviedol, že kým Ukrajina nesplní jeho určité požiadavky, bude pokračovať v „demilitarizácii“ Ukrajiny – čo je zámienka Ruska pre inváziu.

Medzi týmito požiadavkami je ukončenie snahy Ukrajiny o členstvo vo vojenskej aliancii NATO – na čo podľa Peskova musí krajina zmeniť svoju ústavu a zakotviť v nej svoju neutralitu –, uznanie separatistickej Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky za samostatné štáty, ako aj uznanie Krymu ako súčasti Ruska.

Peskov dodal, že Rusko Ukrajine povedalo, že útoky „zastaví vo chvíli“, keď budú tieto požiadavky splnené.

Hovorca Kremľa vo vyjadrení pre Reuters tiež tvrdil, že Rusko nemá voči Ukrajine žiadne iné územné nároky.

13:40 Ukrajinský a ruský ministri zahraničných vecí budú spolu rokovať

A stane sa tak v Turecku, pravdepodobne v jednom z rezortov na Stredozemnom mori. Oznámil to dnes v tureckej televízii tamojší minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Ten by mal byť súčasne prítomný na rokovaniach, ktoré by sa konali v zastúpení všetkých troch delegácii.

„Obaja ministri ma požiadali, aby som sa zúčastnil stretnutia a zorganizoval ho v trilaterálnom formáte,“ povedal dnes Mevlüt Čavušoglu. Správu priniesol denník Wall Street Journal.

Turecko je v osobitej pozícii k obidvom stranám. Na jednej strane členská krajina NATO, ktorá sa však vymedzuje voči politike USA, Turci podporili odsúdenie vojny, ale odmietli sa pridať k ekonomickým sankciám voči Rusku. Uzavreli tiež úžiny Bospor a Dardanely, čo zabráni prístupu ďalších ruských plavidiel do Čierneho mora.

Na Ukrajine požívajú Turci vysoký stupeň dôvery, viackrát o tom hovoril aj prezident Zelenský pre tureckú televíziu TRT World, Turci dodávajú Ukrajincom vojenskú techniku, najmä drony, ktoré mali spoločne v Ukrajine vyrábať, dohoda bola podpísaná ešte pred vojnou. Turci sú tiež v regióne mocnosťou, ktorá vyvažuje Rusko, zvlášť to platí na Kaukaze, kde podporili vojnu Azerbajdžanu proti Arménsku v Náhornom Karabachu. Turci sa tiež ocitli v spore s Ruskom v Sýrii, v roku 2015 dokonca Turecko zostrelilo ruskú stíhačku, ktorá vstúpila do tureckého vzdušného priestoru.

13:30 Rusi už nehovoria o zmene režimu, ponúkajú zastavenie bojov za uznanie Krymu, nezávislosti Luhanska a Donecka, a dohodu na tom, že Ukrajina nevstúpi do NATO

Oznámil to dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, správu priniesol Reuters. Ruský útok môže byť podľa Peskova zastavený za moment, stačí ak Ukrajinci uznajú tieto ruské požiadavky.

O týchto požiadavkách hovoril predtým s Macronom aj Putin. (reuters)

13:12 EÚ zvažuje ďalšie sankcie a znižovanie závislosti od ruských dodávok energie

Európska únia pracuje na ďalších sankciách proti Rusku pre vojnu na Ukrajine a skúma opatrenia na znižovanie závislosti Európy od ruského zemného plynu. Uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová počas spoločnej tlačovej konferencie s talianskym premiérom Mariom Draghim.

Von der Leyenová pred novinármi spresnila, že rozhovory s Draghim sú zamerané najmä na situáciu na Ukrajine, „krutú vojnu“ vedenú ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s tým spojené prijímanie sankcií.

„Mali sme už tri balíky tvrdých sankcií, ale teraz sa musíme uistiť, že neexistujú žiadne medzery a že ich účinok je maximálny,“ vyhlásila šéfka eurokomisie. Dodala, že s Draghim rieši aj ďalšiu veľkú tému, a to je energetika a potreba zbaviť Európu závislosti od ruského zemného plynu, ropy a uhlia.

Von der Leyenová upozornila, že EK v utorok predloží nové návrhy, pričom spresnila, že sa budú opierať o tri hlavné piliere: diverzifikácia dodávok plynu a skvapalneného plynu mimo Ruska, od spoľahlivých dodávateľov, pričom táto infraštruktúra je časom kompatibilná aj s prepravou vodíka; posilnenie energetického sektora EÚ masívnymi investíciami do obnoviteľných zdrojov (solárna, veterná a vodíková energia) a do tretice zlepšená energetická účinnosť, čo sa týka procesov od renovácií budov až po inteligentné priemyselné procesy s pomocou umelej inteligencie.

13:04 V okolí Kyjeva došlo ráno k ťažkým bojom

K ťažkým bojom došlo v pondelok ráno v širšom okolí Kyjeva, vyplýva z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov a príspevkov na sociálnych sieťach. Zdá sa, že ruské jednotky prešli do ofenzívy vo viacerých oblastiach severne a západne od ukrajinskej metropoly, píše televízia CNN.

„Nepriateľ s extrémnou zúrivosťou ničí (mestečká) Buča, Hostomeľ, Vorzeľ, Irpiň. Zámerne zabíja civilistov,“ uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko.

Viaceré správy potvrdili, že v spomínaných mestečkách bolo v pondelok počuť streľbu, zatiaľ čo sa civilisti z daných oblastí snažili ujsť pred bojmi.

Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády chce ruská armáda získať plnú kontrolu nad mestečkami Irpiň a Buča, pričom sa chystá napadnúť aj Kyjev, píše agentúra DPA.

„Pomerne veľký počet ruskej (vojenskej) techniky a vojakov sa sústreďuje pri vstupoch do Kyjeva… Uvedomujeme si, že bitka o Kyjev je jednou z kľúčových bitiek, ktorú v nasledujúcich dňoch absolvujeme,“ cituje poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadyma Denysenka agentúra DPA.

„V hlavnom meste robíme všetko pre to, aby sme mesto podporili a aby sme vytvorili zásoby potravín, liekov a základného tovaru,“ uviedol Kličko.

„Žiadam obyvateľov Kyjeva, aby ostali pokojní a zdržiavali sa doma, v prípade zaznenia alarmu v úkryte,“ uviedol Kličko.

12:53 Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ

Ruské sily zabili starostu ukrajinského mesta Hostomeľ, oznámilo v pondelok miestne zastupiteľstvo. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Zastupiteľstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Jurij Illič Prylypko zomrel, keď sa ľuďom pokúšal pomôcť „chlebom a liekmi“. Zastupiteľstvo však neuviedlo, kedy sa tak stalo. Prylypka vo svojom vyhlásení označilo za „hrdinu“.

Informácie nebolo možné bezprostredne overiť, píše DPA. Ruská strana sa k incidentu nevyjadrila.

Hostomeľ leží na severozápadnom okraji ukrajinskej metropoly Kyjev. V tomto meste s približne 17.000 obyvateľmi sa nachádza strategicky významné letisko, píše AFP.

12:37 Indický premiér údajne vyzval Putina na priame rokovania so Zelenským

Indický premiér Naréndra Módí vyzval v pondelok v telefonickom rozhovore ruského prezidenta Vladimira Putina, aby uskutočnil priame rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol zdroj z indickej vlády citovaný tlačovou agentúrou Reuters.

„Prezident Putin informoval premiéra Módího o stave rokovaní medzi ukrajinským a ruským tímom,“ uviedol zdroj.

„Premiér Módí naliehal na prezidenta Putina, aby okrem prebiehajúcich rokovaní medzi ich tímami viedol aj priame rozhovory s ukrajinským prezidentom Zelenským,“ dodal zdroj z indickej vlády.

Naréndra Módí minulý týždeň vo štvrtok počas rozhovorov s lídrami Spojených štátov, Austrálie a Japonska opäť odmietol odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho zdôraznil, že táto skupina krajín by sa mala ďalej sústreďovať na regionálne záležitosti.

India opakovane nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby zastavili vzájomné nevraživé akcie, ale priamemu odsúdeniu vojenského útoku Moskvy na územie Ukrajiny sa Naí Dillí vyhýba.

Podľa agentúry AFP sa India v súvislosti so svojimi vzťahmi so Západom a Moskvou dlhodobo pohybuje na „tenkom ľade“. Rusko dodáva krajine väčšinu zbraní.

12:20 Zelenskyj žiada od Západu vojenské lietadlá a bojkot ruskej ropy a exportu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v pondelok medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo Ukrajine bojové lietadlá, ako aj na bojkot ruskej ropy, ropných produktov a iných vývozných komodít. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Ak invázia bude pokračovať a Rusko sa nevzdá svojich plánov mierených proti Ukrajine, tak bude potrebný ďalší balík sankcií… pre dosiahnutie mieru,“ uviedol Zelenskyj vo videu, ktoré bolo zverejnené na jeho účtoch na sociálnych sieťach.

Zároveň vyzval na bojkot ruského exportu, ale i importu do Ruska. „Ak (Rusko) nedodržiava civilizované pravidlá, nemalo by dostávať žiaden tovar a služby od civilizácie. Nechajme vojnu, nech ich nakŕmi,“ uviedol ukrajinský líder.

„Treba bojovať proti neľudskej sile, ktoré chce zruinovať samotnú ľudskosť,“ uviedol Zelenskyj. Zároveň dodal, že budúcnosť Európy závisí od ukrajinskej rezistencie, a vyzval západných lídrov, aby Ukrajine poskytli vojenské lietadlá, aby jej armáda dokázala zabezpečiť oblohu.

11:58 OBSE už evakuovala takmer všetkých svojich pozorovateľov z Ukrajiny

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v noci na pondelok oznámila, že evakuácia členov jej pozorovateľskej misie z Ukrajiny je takmer dokončená. Informovala o tom agentúra DPA.

„Proces dočasnej evakuácie všetkých členov medzinárodnej misie je takmer dokončený. Posledná zostávajúca skupina – šéf pozorovateľskej misie a vrcholoví členovia tímu – teraz opustia Ukrajinu,“ uviedla OBSE vo vyhlásení.

Začiatkom minulého týždňa uviazlo niekoľko z približne 500 členov tímu pozorovateľov v ukrajinských mestách Charkov a Cherson. Ďalší pozorovatelia sa nachádzali v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla OBSE.

11:42 Litovský prezident: Putin sa nezastaví na Ukrajine

Litovský prezident Gitanas Nauséda varoval v pondelok amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, že ak sa nepodarí zastaviť ruskú agresiu na Ukrajine, potom táto vojna vyústi do globálneho konfliktu. TASR prevzala informácie od agentúry Reuters.

Nauséda varoval Blinkena, ktorý v pondelok začal svoju cestu po pobaltských krajinách, že ruský prezident Vladimir Putin „sa nezastaví na Ukrajine“, a uviedol, že svet má preto povinnosť Ukrajine pomôcť „všetkými dostupnými prostriedkami“.

„Myslím naozaj všetkými prostriedkami, ak sa chceme vyhnúť tretej svetovej vojne. Voľba je v našich rukách,“ uviedol Nauséda.

11:34 Ruská delegácia už priletela do Bieloruska na tretie kolo rokovaní

Ruskí vyjednávači v pondelok predpoludním prileteli z Moskvy do bieloruského mesta Brest. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje z leteckého portálu Flightradar24.

Stroj typu Tupolev Tu-204-300 priletel do Brestu o 10.56 h SEČ. Presné miesto a čas plánovaného stretnutia však naďalej nie je známe. Rovnako tak nie je známe, kedy na miesto rozhovorov pricestuje ukrajinská delegácia.

Na druhom kole rokovaní, ktoré sa konalo vo štvrtok, sa obe strany dohodli na otvorení humanitárnych koridorov. Tie mali umožniť civilistom opustiť niektoré oblasti bojov.

11:17 Rusko zatklo 5-tisíc ľudí za jediný deň protestov proti vojne na Ukrajine

Rusko zadržalo vyše 5-tisíc ľudí, ktorí v nedeľu v desiatkach miest protestovali proti útoku prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu. Moskva tvrdo zasahuje proti každému, kto sa stavia proti vojenskému napadnutiu Ukrajiny Ruskom, pripomína tlačová agentúra AFP.

Ruská nezávislá skupina OVD-Info, ktorá monitoruje zatýkanie počas protestov, uviedla, že polícia zadržala na protivojnových protestoch najmenej 5 016 ľudí v 60 mestách.

Je to nevídaný počet zadržaných za jediný deň a oveľa vyšší než počas zatýkania vo vlne protestov, ktoré vypukli v Rusku vlani, keď úrady uväznili opozičného lídra Alexeja Navaľného. Ten vyzval Rusov, aby protestovali proti vojne, a tento apel poslal z väzenskej cely.

OVD-Info uviedlo, že v Moskve zatkli 2 394 ľudí. V Petrohrade zaznamenala táto skupina najmenej 1 253 zatknutých. Protesty sa konali aj v menších mestách v rôznych ruských oblastiach.

 Protestujúcim v Rusku hrozia tresty odňatia slobody, ak vyjdú do ulíc.

10:46 Medzinárodný súdny dvor sa začal zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko

Medzinárodný súdny dvor (MSD) sa začal v pondelok zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko za tvrdenia, že v dvoch neuznaných republikách na svojom území páchala genocídu. Kyjev žiada súd OSN, aby okamžite prikázal Rusku prerušiť vojenské operácie na Ukrajine. Ruská federácia pojednávanie bojkotovala. Do Haagu nevyslala žiadnych zástupcov. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Súd s poľutovaním prijal rozhodnutie Ruska nezúčastniť sa na (pojednávaní),“ povedala predsedajúca sudkyňa Joan Donoghueová na začiatku procesu.

Prípad sa sústreďuje na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ je potrebná „na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde“ na východe Ukrajiny.

Naopak Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.

https://standard.sk/178300/peking-priatelstvo-medzi-cinou-a-ruskom-je-pevne-ako-skala/

10:40 Pri nedeľňajšom útoku na letisko vo Vinnycii zahynulo deväť ľudí

Deväť ľudí zahynulo pri nedeľňajšom raketovom útoku na letisko v ukrajinskom meste Vinnycia, 200 kilometrov juhozápadne od metropoly Kyjev, informovala v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské záchranné služby.

Záchranári uviedli, že v pondelok ráno vytiahli z trosiek 15 ľudí. „Deväť z nich bolo mŕtvych – päť civilistov a štyria vojaci,“ uviedli záchranári na sociálnej sieti Telegram s tým, že naďalej pátrajú po preživších.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia. „Práve som bol informovaný o raketovom útoku na Vinnyciu. Osem rakiet… Letisko bolo úplne zničené,“ povedal Zelenskyj a opäť vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby nad Ukrajinou vyhlásila bezletovú zónu.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu vyhlásil, že „akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom“.

NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu.

10:25 Borrell: Z Ukrajiny môže ujsť 5 miliónov ľudí, ak bude Rusko ďalej bombardovať

Až päť miliónov Ukrajincov ujde podľa očakávaní zo svojej vlasti, ak bude Rusko pokračovať v bombardovaní Ukrajiny, varoval v pondelok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Dodal, že Európa sa musí pripraviť na príchod týchto utečencov. Informácie priniesol britský denník The Guardian.

„Musíme sa pripraviť na prijatie približne piatich miliónov ľudí… Musíme zmobilizovať všetky prostriedky EÚ na pomoc tým krajinám, ktoré už prijímajú ľudí. Potrebujeme viac škôl, viac prijímacích centier – viac všetkého,“ dodal Borrell.

10:07 Britský rezort obrany: Rusko sa snaží obmedziť prístup Ukrajincov k informáciám

Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že spravodajské služby naznačujú, že Rusko sa útokmi na komunikačnú infraštruktúru snaží obmedziť prístup Ukrajincov k informáciám. Silový rezort o tom informoval prostredníctvom sociálnej siete Twitter, informovali televízia CNN a denník The Guardian.

„Rusko sa pravdepodobne zameriava na ukrajinskú komunikačnú infraštruktúru, aby obmedzilo prístup ukrajinských občanov k spoľahlivým správam a informáciám,“ uviedlo britské ministerstvo na Twitteri.

„Rusko včera (nedeľa) údajne zaútočilo na televíznu vežu v Charkove. Podobný útok sa odohral na televíznu vežu v Kyjeve 1. marca 2022,“ uviedol Londýn, podľa ktorého je v dôsledku ruských útokov na infraštruktúru prerušený na mnohých miestach Ukrajiny aj prístup na internet. Už počas minulého týždňa boli hlásené výpadky internetu v mestách Mariupol, Sumy a Charkov.

09:32 Ukrajina označila ruské koridory vedúce do Bieloruska alebo Ruska za nemorálne

Ukrajina označila v pondelok ruský návrh týkajúci sa humanitárnych koridorov, ktoré vedú do Bieloruska alebo Ruska, za „úplne nemorálny“, informovala stanica BBC.

Ukrajinským občanom by malo byť umožnené opustiť svoje domovy cez ukrajinské územie, uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Toto je úplne nemorálny príbeh. Utrpenie ľudí sa používa na vytvorenie želaného televízneho obrazu,“ uviedol Zelenského hovorca v písomnej správe, z ktorej citovala agentúra Reuters.

09:17 Na hranice s Ukrajinou má prísť pomôcť 50 českých vojakov

Na Slovensko by malo prísť z Českej republiky 50 profesionálnych vojakov s technikou. Dôvodom je humanitárna pomoc v súvislosti s hromadným prílevom vojnových utečencov z Ukrajiny. V pondelok o ich prítomnosti na území SR rozhodla vláda.

Ministerstvo obrany ako predkladateľ návrhu objasnilo, že príslušníci českej armády na základe partnerskej ponuky majú pomôcť slovenským bezpečnostným zložkám zvládať organizačno-logistický nápor pri pokračujúcom náraste počtu utečencov prekračujúcich ukrajinsko-slovenské hranice.

09:10 Niektoré humanitárne koridory vedú do Bieloruska alebo Ruska

Rusko oznámilo, že v pondelok otvára humanitárne koridory vo viacerých ukrajinských mestách a pozastavuje paľbu. Podľa stanice BBC evakuačné trasy, zverejnené ruskou tlačovou agentúrou RIA Novosti, ukazujú, že civilisti budú môcť odísť aj do Ruska a Bieloruska.

Koridor z Kyjeva povedie do Bieloruska a civilisti z Charkova budú mať iba koridor do Ruska. Koridory z miest Mariupol a Sumy povedú do ďalších ukrajinských miest, ale aj do Ruska, uvádza BBC.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AFP oznámilo, že ruské sily vyhlásili od pondelka 10.00 h miestneho času (8.00 h SEČ) pozastavenie paľby a otvorenie humanitárnych koridorov.

Takéto koridory, ktoré umožnia odchod civilistov do bezpečia, majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

09:07 Na hraniciach s Ukrajinou vybavili celkovo už takmer 130-tisíc osôb

Za posledných 24 hodín do pondelka rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 14 202 osôb, z toho od nedele (6. 3.) večera do pondelkového rána 5 361 osôb. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.

Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko od vypuknutia konfliktu je do pondelňajšieho rána 128 170.

09:05 Netflix pozastavuje poskytovanie svojej služby v Rusku

Americká spoločnosť Netflix v nedeľu oznámila, že pozastavuje poskytovanie svojej služby v Ruskej federácii. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.

„Vzhľadom na okolnosti na mieste sme sa rozhodli pozastaviť našu službu v Rusku,“ uviedla vo vyhlásení pre portál Variety hovorkyňa Netflixu Emily Feingoldová

08:47 V Srbsku boli akcie na podporu Ukrajiny a Rusov protestujúcich proti Putinovi

Zhromaždenia na podporu Ukrajiny a na protest proti invázii Ruska v tejto susednej krajine sa konali v nedeľu v srbskej metropole Belehrad a v druhom najväčšom meste Nový Sad. V pondelok o tom informovala chorvátska tlačová agentúra HINA.

Protestujúci vyzývali na súdržnosť s Ukrajincami a aj s Rusmi, ktorí protestujú vo svojej krajine proti vojne a proti plánom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Niekoľko stoviek Ukrajincov žijúcich v Srbsku a občianski aktivisti niesli pútače s nápismi „Zastavte vojnu“, „Nech svetu vládne mier a nič iné len mier“, „Zastavte ruskú agresiu“ či pútač s podobou Putina a s odkazom „Chcem ho vidieť v Haagu“.

Na rozdiel od tohto zhromaždenia na podporu Ukrajiny, kde protestujúci vyzývali na „ukončenie agresie Ruska“, sa stretli aj desiatky demonštrantov, ktorí žiadali, aby „Srbsko podporilo Rusko“ a „uznalo nezávislosť Luhanskej aj Doneckej ľudovej republiky“. Uznanie týchto samozvaných republík na východe Ukrajiny oznámil Kremeľ pred začiatkom invázie.

Títo protestujúci niesli fotografie obetí náletov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Srbsku v roku 1999 a skandovali heslá proti členstvu v NATO a Európskej únii.

08:33 The Wall Street Journal: Rusi verbujú Sýrčanov do vojny na Ukrajine

Rusko verbuje sýrskych bojovníkov skúsených v boji v mestských oblastiach, aby sa zapojili do vojny na Ukrajine. Informoval o tom v nedeľu americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Moskva, ktorá 24. februára spustila inváziu na Ukrajinu, v posledných dňoch naverbovala bojovníkov zo Sýrie v nádeji, že pomôžu pri dobytí Kyjeva, povedali podľa agentúry AFP denníku štyria americkí predstavitelia.

Rusko vstúpilo do sýrskej občianskej vojny v roku 2015 na strane režimu prezidenta Bašára Asada. Krajina sa už viac ako desať rokov zmieta v konflikte poznačenom mestskými bojmi.

Jeden zo zdrojov povedal, že niektorí bojovníci sú už v Rusku pripravení zapojiť sa do boja na Ukrajine, hoci nebolo bezprostredne jasné, koľko bojovníkov bolo dosiaľ naverbovaných. Ďalšie podrobnosti predstavitelia USA neuviedli.

Do ukrajinského konfliktu už vstúpili zahraniční bojovníci na oboch stranách, všíma si AFP.

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, zverejnil videá čečenských bojovníkov, ktorí sa pripojili k útoku a Ukrajinu, a potvrdil, že niektorí z nich boli zabití v bojoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zase oznámil, že do krajiny pricestovalo približne 20.000 zahraničných dobrovoľníkov, aby sa zapojili do boja proti Rusku.

Po tom, čo Rusko ovládlo juhoukrajinské prístavné mesto Cherson a zintenzívnilo ostreľovanie miest po celej Ukrajine, hrozí obkľúčenie aj samotnej metropole Kyjev i druhému najväčšiemu mestu Charkov na východe.

07:39 Ruská armáda otvorí humanitárne koridory v niektorých ukrajinských mestách

Ruská armáda oznámila, že v pondelok predpoludním zastaví paľbu a umožní evakuáciu humanitárnymi koridormi v niektorých ukrajinských mestách. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Ruské ministerstvo obrany podľa AFP oznámilo, že ruské sily vyhlásili od pondelka 10.00 h miestneho času (8.00 h SEČ) pozastavenie paľby a otvorenie humanitárnych koridorov.

Takéto koridory, ktoré umožnia odchod civilistov do bezpečia, majú byť otvorené v hlavnom meste Kyjev, v prístave Mariupol na juhovýchode a v mestách Charkov a Sumy na severovýchode Ukrajiny, píše DPA s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej armády.

Zastavenie paľby prišlo podľa armády na žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajinská strana zatiaľ toto prímerie nepotvrdila, dodáva DPA.

06:20 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko pripravuje útok na Kyjev

Britské ministerstvo obrany sa domnieva, že ruské sily dosiahli za posledných 48 hodín na Ukrajine minimálne územné zisky, pričom ich jednotky narazili na tvrdý odpor a čelia slabej logistickej podpore. Ukrajinskí velitelia však varovali, že ruská armáda preskupuje svojich vojakov a plánuje totálny útok na hlavné mesto Kyjev. TASR tieto správy prevzala od stanice BBC a agentúry DPA.

Britský rezort obrany vo svojej najnovšej aktualizácii situačnej správy spravodajskej služby uviedol, že je „veľmi nepravdepodobné, že Rusko „k dnešnému dňu úspešne dosiahlo svoje plánované ciele“.

Ministerstvo však dodalo, že za posledných 24 hodín „ruské letecké a delostrelecké útoky naďalej vo zvýšenej miere zasahovali vojenské a civilné miesta v ukrajinských mestách“.

„Nedávne útoky boli zamerané na Charkov, Mykolajiv a Černihiv a obzvlášť silné boli v Mariupole,“ uvádza sa v správe.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl však varoval, že ruské jednotky „začali zhromažďovať zdroje na útok na Kyjev“. Ukrajinská armáda tvrdí, že cieľom ruských vojakov je prevziať plnú kontrolu nad kyjevskými predmestiami Irpiň a Buča, píše agentúra DPA.

05:13 Reuters: Podľa USA nehrozí bezprostredný ruský obojživelný útok na Odesu

Spojené štáty nepredpokladajú, že hrozí bezprostredný ruský obojživelný útok na Odesu alebo jej okolie. Informovala o tom v noci na pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného nemenovaného predstaviteľa USA. Na Ukrajine totiž vládnu obavy z možného útoku ruských síl na toto prístavné mesto.

Predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, odhadol, že Rusko od začiatku invázie odpálilo približne 600 rakiet a nasadilo na Ukrajinu zhruba 95 percent vopred pripravených bojových síl.

03:50 Británia poskytne ďalších 100 miliónov dolárov na pomoc Ukrajine

Británia poskytne ďalších 100 miliónov dolárov (91,5 milióna eur) na pomoc Ukrajine. V nedeľu to oznámil britský premiér Boris Johnson. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.

Vo vyhlásení Downing Street sa uvádza, že zmienená suma, ktorú poskytne Spojené kráľovstvo prostredníctvom Svetovej banky, pôjde na fungovanie kľúčových vládnych inštitúcií. Johnson už predtým sľúbil, že Británia na humanitárnu a ďalšiu pomoc Ukrajine vyčlení 220 miliónov libier (264,31 milióna eur).

„Zatiaľ čo iba (ruský prezident Vladimir) Putin môže ukončiť utrpenie na Ukrajine, tieto ďalšie financie budú naďalej pomáhať tým, ktorí čelia zhoršujúcej sa humanitárnej situácii,“ povedal Johnson.

02:57 Ukrajina: Zelenskyj zopakoval, že sankcie voči Rusku nie sú dostatočné

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu kritizoval západných lídrov za to, že nereagovali na vyhlásenie ruského ministerstva obrany, že zasiahne ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. Takisto vyzval na uvalenie prísnejších sankcií voči Moskve. Informovali o tom agentúra AP a stanica Sky News.

„Na zajtra Rusko oficiálne oznámilo ostreľovanie nášho územia. Našich podnikov komplexu obrany,“ povedal Zelenskyj v príhovore podľa televízie CNN. „Pracujú tam tisíce ľudí. Neďaleko žijú státisíce…. Toto je vražda. Úmyselná vražda,“ uviedol.

„Nepočul som ani jediného svetového lídra na toto reagovať,“ povedal Zelenskyj. „Táto drzosť agresora je jasným signálom pre Západ, že sankcie uvalené na Rusko nie sú dostatočné,“ vyhlásil.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na zorganizovanie „tribunálu“, ktorý by postavil pred súd tých, ktorí nariaďujú a páchajú takéto zločiny.

01:38 Ruská armáda v noci zintenzívnila ostreľovanie niektorých miest

Ruské jednotky v nedeľu neskoro večer zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky na niektoré ukrajinské mestá. Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AP.

„Posledná vlna raketových útokov prišla po zotmení,“ povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie. Silnému ostreľovaniu boli vystavené predmestia hlavného mesta Kyjeva, ďalej mestá Černihiv, Mykolajiv a Charkov.

Charkovské úrady uviedli, že v meste bola poškodená televízna veža a ťažké delostrelectvo zasiahlo obytné oblasti. Podľa Arestovyča mesto odráža ruský útok. V Černihive sú podľa tamojších úradov všetky oblasti vystavené raketovému útoku.

Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, kde snahy o evakuáciu obyvateľov v nedeľu zlyhali, za „katastrofálnu“. Povedal, že vláda robí všetko pre to, aby evakuácie obnovila. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupoľ a Volnovacha.

NEDEĽA

23:42 TikTok pozastavuje v Rusku živé vysielanie a nahrávanie nového obsahu

Služba krátkych videí TikTok sa rozhodla, že svojím používateľom v Rusku dočasne pozastaví nahrávanie nového obsahu a živé vysielanie. Toto rozhodnutie je reakciou na nový zákon o dezinformáciách o ruskej armáde a trestoch za ne.

Podľa agentúry AFP o tom informovala tlačová služba TikTok s tým, že prehodnocuje bezpečnostné dôsledky nového zákona.

Pre používateľov služby TikTok v Rusku tak zostane v aplikácii dostupná iba funkcia prijímania a posielania správ. Kedy budú odomknuté zvyšné funkcie, sociálna sieť neuviedla.

22:59 Do Poľska prišlo už vyše milión utečencov z Ukrajiny

Do Poľska prišlo od začiatku ruskej invázie z 24. februára na Ukrajinu viac ako milión utečencov. V nedeľu o tom informovala poľská pohraničná stráž, píše agentúra AFP.

„Dnes o 20.00 h počet ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny do Poľska, prekročil hranicu jeden milión. Ide o milión ľudských tragédií,“ uviedla pohraničná stráž na Twitteri.

Na hlavnej železničnej stanici v meste Krakov na juhu Poľska bolo zriadené dočasné prijímacie stredisko, kde prichádzali stovky ľudí z Ukrajiny. Mnohí z nich cestujú ďalej do krajín západnej Európy.

OSN uviedla, že z Ukrajiny pred vojnou utieklo už 1,5 milióna ľudí, pričom organizácia očakáva, že ich počet sa môže zvýšiť až na štyri milióny.

Poľská pobočka medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) medzitým na Facebooku apelovala na Poľsko, aby nezabudlo na migrantov z Blízkeho východu, ktorí uviazli pri poľsko-bieloruských hraniciach. Nerovnaké zaobchádzanie s cudzincami na základe ich štátnej príslušnosti AI označila za „obrovskú nespravodlivosť“.

21:47 Francúzsko posiela na Ukrajinu v rámci svojej lekárskej pomoci aj jódové tablety

Francúzsko posiela na Ukrajinu lekársku pomoc vrátane jódových tabliet, ktoré pomáhajú chrániť ľudí pred účinkami rádioaktívneho žiarenia, uviedol v nedeľu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.

Potvrdil tak slová francúzskeho veľvyslanca na Ukrajine  Étienna de Poncins, ktorý pred tým v rozhovore pre televíziu BFM informoval, že súčasťou zásielky lekárskej pomoci pre Ukrajinu bude aj 2,5 milióna kusov jódových tabliet. Tie by mohli poslúžiť ako profylaxia pri nehode na jadrovom zariadení.

20:46 Na protivojnových protestoch v Rusku zadržali viac ako 4 300 ľudí

Ruská polícia zadržala v nedeľu na protivojnových protestoch, ktoré sa konali v rôznych mestách krajiny, viac ako 4 300 ľudí.

Podľa agentúry Reuters to uviedla nezávislá skupina OVD-Info monitorujúca protesty, ktorá dodala, že protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu sa konali v 56 ruských mestách.

Ruské ministerstvo vnútra pred tým – podľa Reuters – uviedlo, že polícia zadržala približne 3 500 ľudí, z toho 1 700 v Moskve, 750 v Petrohrade a 1 061 v iných mestách. Celkovo sa na protestoch podľa rezortu vnútra zúčastnilo 5 200 ľudí.

Skupina OVD-Info však uviedla, že zdokumentovala zadržanie najmenej 4 366 ľudí v 56 rôznych mestách Ruskej federácie.

Marija Kuznecovová, hovorkyňa OVD-Info, poukázala na to, že „dnes sme svedkami dosť veľkých protestov, dokonca aj v sibírskych mestách, kde sme len zriedka vídali taký počet zatknutí“.

Posledné protesty s podobným počtom zatknutí sa v Rusku uskutočnili v januári roku 2021, keď tisíce ľudí požadovali prepustenie opozičného vodcu Alexeja Navaľného, ktorého polícia zatkla priamo na letisku, bezprostredne po jeho návrate z Nemecka, kde sa liečil a zotavoval z otravy nervovou látkou triedy novičok.

Reuters dodal, že niektoré ruské štátom kontrolované médiá v nedeľu priniesli krátke správy o nedeľňajších protestoch, ale nezaradili ich medzi priority svojho spravodajstva.      

Ruská tlačová agentúra RIA informovala, že námestie Manežnaja, ležiace v centre Moskvy a neďaleko od Kremľa, „oslobodila“ polícia, ktorá zatkla niektorých účastníkov nepovoleného protestu proti takzvanej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – takto vpád ruských síl na územie susedného štátu označuje ruské politické a vojenské vedenie.

RIA tiež priniesla zábery, ako priaznivci politiky Kremľa jazdia v autách v kolónach po moskovskom nábreží s ruskými vlajkami. Na autách mali nálepky, v ktorých heslá obsahovali písmená „Z“ a „V“ – používané ruskými silami ako rozlišovací znak na tankoch a obrnených vozidlách operujúcich na Ukrajine.

Svetové agentúry informovali, že protivojnové protesty sa v nedeľu opäť konali vo viacerých mestách sveta.

Podľa Reuters sa k nim pridalo aj najväčšie mesto Kazachstanu Alma-Ata, kde na protivojnový míting prišlo asi 2 000 ľudí. Reuters poznamenal, že túto informáciu prevzatú zo sociálnych sietí sa mu nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.

19:56 MAAE je znepokojená problémami v komunikácii s jadrovou elektrárňou v Záporoží

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad správami o prerušení komunikácie so Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorá bola tento týždeň obsadená ruskými jednotkami útočiacimi na Ukrajine.

Ruské sily zaútočili na elektráreň v piatok a zmocnili sa jej, pripomenula agentúra AFP. Podľa MAAE, odvolávajúcej sa na ukrajinské úrady, vedenie elektrárne sa teraz musí podriaďovať rozkazom veliteľa ruských síl.

Ukrajina tiež oznámila, že ruské sily vypli elektrárni niektoré mobilné siete a internet a že telefónne linky, e-maily a fax už nefungujú. Komunikácia prostredníctvom mobilných telefónov je stále možná, ale v nízkej kvalite, uviedla MAAE.

Riaditeľ MAAE Rafael Grossi v súvislosti s touto situáciou vyhlásil, že je „mimoriadne znepokojený“, uviedla v nedeľu televízia Sky News.      

Vysvetlil, že na to, aby bolo možné prevádzkovať elektráreň bezpečne, „manažment a zamestnanci musia mať možnosť vykonávať svoje povinnosti v stabilných podmienkach bez neprimeraného vonkajšieho zasahovania alebo tlaku“.

19:22 Rusko varuje Rumunsko a ďalšie štáty pred vojenskou pomocou Ukrajine

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu. Podľa agentúry AP na to v nedeľu na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.

Ruské ministerstvo obrany má podľa neho „spoľahlivé informácie o ukrajinských bojových lietadlách, ktoré predtým odleteli do Rumunska a iných krajín“ susediacich s Ukrajinou. Konašenkov v mene Ruska upozornil, že „využitie siete letísk týchto krajín na odstavenie ukrajinských vojenských lietadiel s ich následným nasadením proti ruským ozbrojeným silám bude možné považovať za zapojenie sa týchto štátov do ozbrojeného konfliktu“.

Televízia Sky News poznamenala, že toto varovanie prichádza práve v čase, keď Poľsko uvažuje o dodávke svojich bojových lietadiel na Ukrajinu. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v tejto súvislosti povedal, že jeho krajina „veľmi aktívne hovorí“ o poskytnutí vojenských lietadiel Poľsku ako rezervy v prípade, že Varšava pošle svoje lietadlá na Ukrajinu.

18:23 USA majú údajne dôveryhodné informácie o zámerných útokoch na civilistov na Ukrajine

Od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine zabitých viac ako 360 civilistov, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu.

Podľa televízie CNN sa vo vyhlásení konštatuje, že počas 11 dní trvania konfliktu na Ukrajine bolo zranených 1 123 civilistov, pričom 364 z nich utrpelo smrteľné zranenia. OHCHR vo svojej bilancii pripustil, že skutočné počty obetí i zranených sú pravdepodobne „podstatne vyššie“, a to najmä na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, odkiaľ sa údaje o obetiach nepodarilo získať do uzávierky pred zverejnením daného materiálu.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu uviedol, že USA získali „veľmi dôveryhodné správy o úmyselných útokoch na civilistov“ na Ukrajine, ktoré by mohli byť považované za vojnový zločin. Dodal, že USA majú k dispozícii aj „veľmi dôveryhodné správy o použití určitých zbraní“.

Blinkenove tvrdenia v televíznom programe State of the Union nasledujú po minulotýždňových komentároch amerického prezidenta Joea Bidena, že Rusko sa pri útokoch na Ukrajinu úmyselne zameriavalo na civilistov.

Obvinenie voči Rusku vzniesol aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý tvrdí, že Rusko na Ukrajine použilo kazetovú muníciu a vákuové bomby – zbrane, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v nedeľu odsúdila útoky na zdravotníckych pracovníkov na Ukrajine a uviedla, že overila najmenej šesť takýchto útokov, pri ktorých zahynulo šesť ľudí a ďalších 11 bolo zranených.

Útoky na zdravotníckych pracovníkov sú porušením medzinárodného humanitárneho práva, upozornil na Twitteri generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

OSN podľa televízie CNN uviedla, že zintenzívni svoje humanitárne operácie na Ukrajine aj mimo nej a Bezpečnostná rada OSN naplánovala na pondelok svoje zasadnutie venované zhoršujúcej sa humanitárnej situácii.

17:32 Evakuácia civilistov z Mariupoľu nevyšla ani na druhýkrát

Ukrajinské úrady v nedeľu potvrdili, že neúspešný bol aj druhý, nedeľný, pokus o evakuáciu civilistov z juhoukrajinského prístavného mesta Mariupoľ, ktoré je obkľúčené ruskými jednotkami.

Spravodajská televízia CNN citovala z vyjadrenia Pavla Kyrylenka, šéfa administratívy Doneckej oblasti, ktorý informoval, že konvoj s evakuantmi ani v nedeľu nemohol opustiť mesto. „Rusi začali preskupovať svoje sily a intenzívne ostreľovať mesto. Je mimoriadne nebezpečné evakuovať ľudí v takýchto podmienkach,“ napísal Kyrylenko na Facebooku.

„Konvoj s humanitárnou pomocou, ktorý dnes odišiel z mesta Záporožie (Zaporižžia) smerom na Mariupoľ, ešte nedorazil do cieľa a momentálne je na ceste,“ informoval Kyrylenko.

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) v nedeľu na sieti Twitter zverejnil sériu príspevkov, v ktorých potvrdil, že pokus o evakuáciu civilistov z Mariupoľu opäť nebol úspešný.

MVČK deklaroval, že jeho tímy zostávajú v Mariupoli a sú pripravené pomôcť pri ďalších pokusoch o evakuáciu – „ak strany dosiahnu dohodu, ktorú však musia implementovať a rešpektovať oni sami“. Ľudia v Mariupole a na iných miestach po celej Ukrajine zažívajú zúfalé situácie, upozorňuje MVČK. Pripomína, že civilistov „treba chrániť“, nesmú byť cieľom.

Zo zodpovednosti za zmarenie už dvoch pokusov o evakuáciu civilistov z ukrajinského prístavného mesta, ktoré je obkľúčené ruskými jednotkami, obvinil ruský prezident Vladimir Putin Ukrajinu. Ukrajina vraj neplní dohody o podmienkach evakuácie a dohodnuté humanitárne prímerie využíva na preskupenie svojich síl. Putin to vyhlásil v telefonickom rozhovore, ktorý v nedeľu absolvoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

16:03 Putin opäť telefonoval s Macronom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu opäť telefonoval so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom. Oznámil to v nedeľu Elyzejský palác s tým, že rozhovor sa konal z iniciatívy francúzskeho prezidenta a trval od poludnia do 13:45 nášho času. Informovala o tom televízia BFM.

Macron počas rozhovoru tlmočil znepokojenie európskej verejnosti, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární na území Ukrajiny. Putin ho v tejto súvislosti podrobne informoval o „provokácii organizovanej ukrajinskými radikálmi“ v areáli Záporožskej jadrovej elektrárne, do ktorej sa – podľa Putina – zapojila aj sabotážna skupina.

Televízia Sky News uviedla, že Putin zo zodpovednosti za túto „provokáciu“ obvinil Ukrajinu. Kremeľ v nedeľu poznamenal, že „prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne v normálnom režime zabezpečujú ruské jednotky v spolupráci s ukrajinskou bezpečnostnou zložkou a personálom“ elektrárne.

Prezidenti Francúzska a Ruska spolu naposledy hovorili vo štvrtok. Macron po tomto telefonáte s Putinom vyjadril obavy, že pokiaľ ide o konflikt na území Ukrajiny, „to najhoršie ešte len príde“. Putin vtedy totiž vyjadril „veľké odhodlanie“ pokračovať vo svojej ofenzíve, ktorej cieľom je „ovládnuť“ celú krajinu, uviedol Elyzejský palác.

15:33 Čaputová: Vstup NATO do priameho konfliktu by znamenal svetovú vojnu

Ak by sa NATO zapojilo do priameho aktívneho vojenského konfliktu s Ruskom na Ukrajine, znamenalo by to vstup do tretej svetovej vojny. Myslí si to prezidentka SR Zuzana Čaputová. V diskusnej relácii televízie Markíza Na telo tiež uviedla, že treba robiť ďalšie sankcie voči Rusku a ďalšie kroky pomoci voči Ukrajine. Hlava štátu nemá informácie o tom, že by sa mala schvaľovať ďalšia vojenská pomoc Slovenska pre Ukrajinu.

„Prekročiť hranicu aktívneho boja našich ozbrojených síl na Ukrajine by znamenal vstup do tretej svetovej vojny,“ vyhlásila prezidentka. Zároveň uviedla, že sa nestotožňuje so slovami ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že by NATO a EÚ trpeli v rámci svojho postoja nejednotou.

15:18 Turecký prezident Erdogan vyzval počas telefonátu s Putinom na vyhlásenie prímeria na celej Ukrajine

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie Erdoganovej kancelárie.

„Bezodkladné vyhlásenie všeobecného prímeria by uľahčilo dospieť k politickému riešeniu, ako aj poskytnúť potrebnú humanitárnu pomoc,“ povedal Erdogan, pričom Putina vyzval, aby umožnil vytvorenie humanitárnych koridorov na Ukrajine.

Ankara je podľa tureckého prezidenta pripravená „všetkými prostriedkami prispieť k mierovému riešeniu (tejto krízy).“

Lídri spolu telefonovali niekoľko dní pred plánovaným začiatkom diplomatickej konferencie v juhotureckom meste Antalya. Konferencie, ktorá bude trvať o 11. do 13. marca sa plánuje zúčastniť ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov aj jeho ukrajinský náprotivok Dmytro Kuleba. Ankara dúfa, že sa jej podarí počas konferencie zorganizovať priame rozhovory medzi Kulebom a Lavrovom, komentuje AFP.

14:48 Aj druhý pokus o evakuáciu Mariupoľa zlyhal, Rusko stále útočí

Druhý pokus evakuovať civilistov z obliehaného Mariupoľu zlyhal, pretože ruská armáda údajne nedodržala dohodnuté prímerie a toto ukrajinské mesto stále ostreľuje. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinského ministerstva vnútra Antona Geraščenka.

Plánované evakuácie civilného obyvateľstva cez dohodnuté humanitárne koridory nie sú momentálne možné v dôsledku ruských útokov, napísal Geraščenko prostredníctvom aplikácie Telegram.

Podľa predstaviteľa separatistickej samozvanej Doneckej ľudovej republiky však dohodnuté prímerie porušujú ukrajinské bezpečnostné zložky, informovala medzičasom stanica Sky News s odvolaním sa na ruskú agentúru Interfax.

Ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ, momentálne obkľúčené ruskými jednotkami, v nedeľu oznámilo, že sa znovu pokúsi o evakuáciu svojho civilného obyvateľstva, keďže predošlý podobný sobotný pokus sa v dôsledku porušenia prímeria nepodaril.

14:42 Milan Krajniak posilu z NATO víta, Marián Kéry zo Smeru to nepovažuje za potrebné

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) kvituje návrh na posilnenie ochrany hraníc Slovenska a teda aj NATO vojakmi z iných krajín, predovšetkým zo susedného Česka. Takisto víta pomoc prostredníctvom systému protivzdušnej obrany Patriot spolu s obsluhou zariadenia nemeckými a holandskými vojakmi.

Predseda zahraničného parlamentného výboru Marián Kéry (Smer-SD) však nerozumie, prečo je prítomnosť vojska NATO na území Slovenska potrebná. Názory si vymenili v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Kéry argumentuje, že prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Eduard Heger ubezpečujú Slovákov, že bezprostredné riziko krajine nehrozí.

Krajniak pripomenul, že ochrániť našu hranicu by mali prísť najmä českí vojaci, ich kontingent je najväčší, počíta sa približne so 400 vojakmi, ak to parlament schváli. Ďalej pôjde o menšie počty vojakov z Holandska a Nemecka, ktorí by mali prísť aj so systémom Patriot. To podľa ministra vyrieši problémy Slovenska s nedostatočnou protivzdušnou obranou.

Diskutéri sa nezhodli ani na potrebe „vypínania“ stránok so škodlivým obsahom obhajujúcim vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine. Kéry tvrdil, že poslanci Smeru chceli zahlasovať za legislatívne zmeny, ktoré mali pomôcť utečencom, avšak keďže k tomu koalícia „prilepila“ aj právomoc Národného bezpečnostného úradu dočasne odstaviť dezinformačné kanály, nemohli za to zahlasovať. Kéry si myslí, že takýmto spôsobom vláda prispieva k cenzúre.

Krajniak sa zase odvolával na legislatívu, ktorá umožňuje takéto webstránky za určitých podmienok vypínať už tri roky, pričom ju schvaľovala ešte vláda Smeru-SD. Nová legislatíva bola podľa neho potrebná preto, lebo je tu reálna hrozba kybernetických útokov.

14:31 Väčšina Slovákov súhlasí s naším členstvom v NATO, sme však rezervovanejší voči USA

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza. Za členstvo v aliancii je 61 percent opýtaných. Naopak, väčšina našincov nesúhlasí s rozmiestnením amerických vojakov na Slovensku. Za ich príchod je len 29 percent opýtaných.

Prítomnosť vojakov NATO by odsúhlasila polovica ľudí, proti bolo 45-percent. Platí to však pod podmienkou, ak by sme si mohli vybrať, z ktorých krajín vojaci aliancie budú.

Opäť sa potvrdilo, že podpora NATO je u nás väčšia, než sú naše sympatie voči americkým vojakom, respektíve voči americkej bezpečnostnej politike – a že tieto dva aspekty jednej mince treba pri hodnotení postoja Slovákov voči našim politicko-vojenským partnerom rozlišovať.

14:24 Ruská armáda podľa Zelenského úplne zničila letisko v meste Vinnycia

Ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia na strednej Ukrajine, uviedol v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Práve som bol informovaný o raketovom útoku na Vinnyciu. Osem rakiet… Letisko bolo úplne zničené,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v novom videopríhovore opäť vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby nad Ukrajinou vyhlásila bezletovú zónu, píše stanica Sky News.

„Zabezpečte humanitárnu bezletovú zónu,“ povedal. „Toto je vaša humanitárna povinnosť – chrániť nás, chrániť ľudí,“ dodal ukrajinský prezident.

„Dokážete to spraviť. Ak to nespravíte, ak nám neposkytnete aspoň (bojové) lietadlá, aby sme sa mohli brániť, tak môžeme dospieť k jedinému možnému záveru – že chcete, aby nás pomaly zabili,“ povedal Zelenskyj.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu vyhlásil, že „akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom“.

NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že jeho Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu.

14:06 Pápež František vyslal na Ukrajinu dvoch kardinálov

Pápež František vyjadril v nedeľu ľútosť a smútok nad „potokmi krvi a sĺz“, ktoré po ruskej invázii tečú cez Ukrajinu, a vyslovil požiadavku na vytvorenie humanitárneho koridoru pre utečencov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

„Ukrajinou tečú potoky krvi a sĺz. Toto nie je len vojenská operácia, ale vojna rozsievajúca smrť, skazu a utrpenie,“ povedal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v rámci pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na rímskom Námestí sv. Petra.

Pápež zároveň oznámil, že vyslal na Ukrajinu dvoch kardinálov, čo je podľa AFP veľmi nezvyčajným krokom. „Svätá stolica je ochotná urobiť čokoľvek, aby mohla slúžiť záujmom mieru,“ vysvetlil pápež František.

Na Ukrajinu sa vydali pápežský almužník kardinál Konrad Krajewski a kardinál Michael Czerny, úradujúci prefekt dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju.

František nespresnil, kedy presne boli kardináli na Ukrajinu vyslaní, zdôraznil len, že s posolstvom „vojna je šialenstvo“ reprezentujú obaja títo cirkevní hodnostári nielen pápeža samotného, ale aj všetkých kresťanov.

13:47 Polícia v Rusku zadržala ďalších 1 100 protivojnových demonštrantov

Ruská polícia zadržala v nedeľu vo viacerých mestách dokopy viac ako 1 100 ľudí, ktorí protestovali proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ľudskoprávnu skupinu OVD-Info.

Do 14:20 h moskovského času (12:20 nášho času) bolo vo viac ako 35 mestách zadržaných dokopy 1 103 demonštrantov, vyplýva z údajov OVD-Info. Odkedy ruské vojska 24. februára zaútočili na Ukrajinu, ruská polícia podľa tejto skupiny zadržala už 9 472 ľudí, ktorí protestovali proti útoku na ich západného suseda.

V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Moskovské úrady v piatok zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) následne nariadila ruským médiám, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za „napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny“ s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.

13:17 Ukrajina upozorňuje, že Rusko sa chystá ostreľovať prístavné mesto Odesa

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu upozornil, že ruské jednotky sa chystajú ostreľovať ťažkými zbraňami Odesu, historické prístavné mesto na pobreží Čierneho mora.

„Chystajú sa ostreľovať Odesu. Odesu!“ uviedol najvyšší ukrajinský predstaviteľ vo videoposolstve. „Rusi vždy chodievali do Odesy. A vždy v Odese pocítili len vrúcnosť. Len srdečnosť. A teraz? Bomby na Odesu? Delá na Odesu? Rakety na Odesu?“ nechal sa počuť ukrajinský prezident.

„Bude to vojnový zločin. Bude to historický zločin,“ zdôraznil Zelenskyj.

Odesa je kozmopolitné prístavné mesto na čiernomorskom pobreží južnej Ukrajiny. Má takmer milión obyvateľov hovoriacich po rusky i po ukrajinsky a žije tam aj bulharská či židovská menšina.

13:02 USA pracujú na dohode o dodávke stíhačiek z Poľska na Ukrajinu

Spojené štáty intenzívne pracujú na dosiahnutí dohody s Poľskom o dodávkach bojových lietadiel pre ukrajinskú armádu, povedal v nedeľu amerických minister zahraničných vecí Antony Blinken počas svojej pracovnej návštevy Moldavska.

„Neviem vám povedať konkrétny časový horizont, ale môžem povedať, že na tom pracujeme veľmi, veľmi aktívne,“ povedal Blinken novinárom v Moldavsku.

Viaceré americké médiá v sobotu uviedli, že americkí predstavitelia im povedali o možnej dohode, v rámci ktorej by Poľsko poslalo Ukrajine stíhačky sovietskej výroby výmenou za americké stíhačky typu F-16 od Washingtonu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada od východoeurópskych krajín, aby Ukrajine dodali svoje ruské stíhačky, na ktoré sú ukrajinskí vojenskí piloti zvyknutí, pripomína AFP. Washington minulý týždeň schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 350 miliónov dolárov.

12:46 Podľa OSN za posledných desať dní opustilo Ukrajinu 1,5 milióna utečencov

Počet ľudí utekajúcich z Ukrajiny pred ruskou inváziou dosiahol už 1,5 milióna, čo znamená, že ide o dosiaľ „najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu“ v Európe od obdobia druhej svetovej vojny, uvádza podľa agentúry AFP Organizácia Spojených národov.

„Za desať dní prešlo z Ukrajiny do susedných krajín vyše 1,5 milióna utečencov – najrýchlejšie narastajúca utečenecká kríza v Európe od druhej svetovej vojny,“ napísala OSN vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti Twitter.

V sobotu navštívil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken priechod na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, kam v posledných dňoch pred postupujúcimi ruskými jednotkami utekajú státisíce ľudí.

Počas návštevy v záchytnom stredisku, kde je približne 3000 vojnových utečencov, Blinken uviedol, že Washington vyčlení na podporu utečencov z Ukrajiny i na podporu  krajín, ktoré ich prijmú, ďalších 2,75 miliardy dolárov.

Poľská pohraničná stráž v ten istý deň oznámila, že z Ukrajiny do Poľska utieklo približne 827 600 ľudí. Poľsko tak podľa AFP prijalo najviac utečencov z Ukrajiny. Náporu utečencov sú však vystavení aj ďalší susedia Ukrajiny: Maďarsko, Moldavsko, Rumunsko a Slovensko.

11:07 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom

Riešili spolu situáciu na Ukrajine. Zároveň s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovoril izraelský premiér Naftali Bennett. Ten sa včera stretol s Putinom aj s nemeckým kancelárom Scholzom.

10:28 Podľa britského ministerstva obrany „rozsah a sila ukrajinského odporu Rusko naďalej prekvapuje“

Aj preto musí Moskva meniť taktiku a zameriava sa na obývané oblasti, aby zlomila domácu morálku.  

Ukrajinská armáda brzdí ruský postup aj tým, že vedie svojich dobrovoľníkov civilnej obrany, aby namiesto obrnených vozov útočili na nákladiaky s palivom. Sú totiž často neozbrojené a obsluhované slabo vycvičenými vojakmi.

9:48 Dnes od poludnia by mala pokračovať evakuácia obyvateľov Mariupoľa

Evakuácia podľa radnice začne o 12:00 (11:00 nášho času). Evakuáciu má umožniť dočasné prímerie, to však včera nebolo dodržiavané. V Mariupoľe je uväznených približne 400-tisíc civilistov.

Zástupca mariupoľského starostu Serhej Orlov pre rozhlasovú stanicu BBC uviedol, že humanitárne prímerie na evakuáciu civilistov z mesta netrvalo v sobotu viac ako 30 minút. Kým však Ukrajinci tvrdia, že prímerie porušili ruské jednotky, Moskva deklarovala, že „obyvateľstvo týchto miest je nacionalistickými formáciami využívané ako živý štít“.

Prímerie malo v sobotu trvať päť hodín a dohliadať naň mal Červený kríž. Orlov však vyhlásil, že jeho mesto bolo pod „neustálou paľbou“ už krátko po tom, čo prímerie malo začať platiť. Terčom útokov boli školy, škôlky i autobusy, ktoré mali slúžiť na evakuáciu civilistov.

Starosta Vadym Bojčenko tvrdí, že jeho mesto čelí „humanitárnej blokáde“, pretože bolo kompletne odrezané od technickej infraštruktúry. Ruské jednotky podľa neho prerušili všetkých 15 elektrických vedení do mesta a Mariupoľ je bez elektriny už päť dní.

9:50 Rusko vo vojne stratilo podľa Ukrajincov už 11-tisíc vojakov

Podľa aktualizovaných informácií ukrajinského generálneho štábu vo vojne zahynulo už 11-tisíc ruských vojakov. Rusi stratili dovedna 285 tankov, 985 obrnených vozidiel, 44 lietadiel a 48 helikoptér. Informácie však nie je možné nezávisle overiť, ruská strana svoje straty nereportuje.  

9:38 Putin navýšil odmeny pre rodiny mŕtvych a zranených vojakov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos o dodatočnom vyplatení piatich miliónov rubľov (približne 30-tisíc eur) rodinám vojakov, ktorí zahynuli počas bojov na Ukrajine a v Sýrii. V prípade zranenia vojak dostane tri milióny rubľov. (Kommersant).

9:12 Delostrelecké ostreľovanie strategického prístavného mesta Mariupoľ pokračuje aj v nedeľu

Starosta mesta Vadym Bojčenko obvinil ruské jednotky, že jeho obyvateľov fakticky vzali do zajatia. 

Ruská ofenzíva pokračuje aj na severovýchode Ukrajiny. Agresor sa preskupuje na útok na Černihiv a Nižyn. Výbuchy bolo v noci počuť aj v Charkove, v ktorom zhorel výškový obytný dom. Silný výbuch sa ozval aj v Kyjeve, podľa informácií agentúry Unian šlo o raketu, ktorú zostrelila ukrajinská protiletecká obrana.

8:11 Cez hranicu z Ukrajiny prišiel včera na Slovensko úplne sám 11-ročný chlapec zo Záporožia

Chlapec mal jednu igelitku, pas a telefónne číslo napísané na ruke, prišiel úplne sám, pretože jeho rodičia museli zostať na Ukrajine. O malom hrdinovi informovala slovenská polícia. Dobrovoľníci sa o neho ochotne postarali, odviedli ho do tepla a zabezpečili mu jedlo a pitie, ktoré mu nabalili aj na ďalšiu cestu.

„Všetkých si získal svojím úsmevom, nebojácnosťou a odhodlaním, hodným skutočného hrdinu,“ píše Polícia SR na svojom facebookovom profile. „Vďaka číslu na ruke a kúsku papiera v pase sa podarilo skontaktovať s blízkymi, ktorí si po neho neskôr prišli, a celý príbeh sa dobre skončil.“

6:16 Čína: Sme proti všetkým krokom, ktoré prilievajú olej do ohňa na Ukrajine

Čínsky minister zahraničia Wang I uviedol v rozhovore s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, že Čína je proti akýmkoľvek krokom, ktoré „prilievajú olej do ohňa“ na Ukrajine. Blinken reagoval, že svet sleduje, ktoré národy sa zasadzujú za princípy slobody a suverenity.

Podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí štátnici spolu hovorili telefonicky v sobotu.

Wang vyzval, aby sa bezprostredná kríza riešila na rokovaniach a aby sa viedli rozhovory o vytvorení vyváženého európskeho bezpečnostného mechanizmu. Wang zdôraznil, že USA a Európa by mali venovať pozornosť negatívnemu vplyvu expanzie NATO na východ na bezpečnosť Ruska.

Podľa amerického ministerstva zahraničia Blinken zdôraznil, že svet v reakcii na ruskú agresiu koná jednotne a uistil, že Moskva zaplatí vysokú cenu.

Čína nesúhlasí so sankciami uvalenými na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Tvrdí, že by sa síce mala rešpektovať suverenita a územná celistvosť všetkých národov, no sankcie vytvárajú nové problémy a narúšajú proces politického urovnania.

4:52 Zelenskyj poďakoval Elonovi Muskovi za pomoc

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval americkému miliardárovi Elonovi Muskovi za to, že svojou satelitnou internetovou službou Starlink podporil Ukrajinu, informovala agentúra DPA.

„Budúci týždeň dostaneme ďalšiu várku systémov Starlink pre zničené mestá,“ uviedol Zelenskyj na Twitteri a Muskovi poďakoval za „podporu Ukrajiny slovami aj skutkami“. Ukrajinský líder to uviedol počas rozhovoru s Muskom. Zelensky uviedol, že „prediskutovali aj možné vesmírne projekty“. Doplnil, že hovoriť o tom ale bude až po vojne.

Starlink, ktorý vybudovala Muskova firma SpaceX, pomôže Ukrajincom získať prístup na internet v prípade zlyhania alebo zničenia telekomunikačných sietí. Satelitná internetová služba prenáša internetové údaje do vesmíru prostredníctvom rádiových signálov. Pozemné stanice na Zemi vysielajú signály satelitom na obežnej dráhe, a tie ich následne prenášajú späť užívateľom na Zemi.

Starlink prevádzkuje viac ako 2000 satelitov a pozemné stanice, ktoré poskytujú internet, sú rozmiestnené po celom svete.

4:09 Izraelský premiér sa stretol so Scholzom hneď po návšteve Moskvy

Izraelský premiér Naftali Bennett sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne. Informoval ho o svojom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bennett a Scholz spolu hovorili hodinu a pol, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita.

Bennett a Scholz sa dohodli, že zostanú v úzkom kontakte. Ich hlavným cieľom zostáva čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, dodal Hebestreit. Scholz navštívil Moskvu len pred tromi dňami, pričom Bennett priletel do Berlína priamo po sobotňajšom rozhovore s Putinom.

Podľa vyhlásenia izraelskej vlády rozhovor Bennetta s Putinom trval približne tri hodiny. Jeho návšteva v Moskve nebola vopred avizovaná. Zdroje uvádzajú, že Bennett sa po návšteve Moskvy rozprával s americkými, nemeckými a francúzskymi predstaviteľmi, a telefonoval tiež s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

2:56 Mariupoľ čelí humanitárnej blokáde

Starosta juhoukrajinského prístavu Mariupoľ Vadym Bojčenko uviedol, že jeho mesto čelí „humanitárnej blokáde“, pretože bolo kompletne odrezané od technickej infraštruktúry. Ruské jednotky prerušili všetkých 15 elektrických vedení do mesta a Mariupoľ je bez elektriny už päť dní. TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ukrajinskú televíziu.

Starosta informoval, že ľudia sa v bytoch trasú od zimy, pretože teplárne sú poháňané elektrinou. Ani mobilná komunikácia nefunguje bez elektriny, vysvetlil Bojčenko a dodal, že ešte predtým, ako začala vojna, bol odpojený hlavný vodovod a po piatich dňoch vojny sa minula aj rezervná voda.

Ruskú stranu obvinil, že postupovala veľmi metodicky, aby prerušila všetky dodávky do mesta a zvýšila tak tlak. Bojčenko tiež obvinil Rusov z toho, že strieľali na autobusy, ktoré mali odviezť ľudí z mesta cez humanitárny koridor.

Z 50 plne natankovaných autobusov zostalo iba 20, informoval Bojčenko a dodal, že pri ďalšej príležitosti evakuovať obyvateľstvo už možno nebudú mať žiadne autobusy. Tieto informácie však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.

Bojčenko žiadal, aby bol zriadený koridor, cez ktorý by obliehané mesto mohli opustiť starí ľudia, ženy a deti.

1:57 Zelenskyj telefonoval s Bidenom, prediskutovali finančnú podporu a sankcie

Ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj oznámil, že v nedeľu telefonoval so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom. Hovorili spolu o finančnej podpore a sankciách proti Rusku. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„V rámci nepretržitého dialógu som mal ďalší rozhovor s @POTUS [twitterový účet prezidenta USA],“ napísal Zelenskyj na Twitteri. „Na programe boli otázky bezpečnosti, finančnej podpory pre Ukrajinu a pokračovania sankcií proti Rusku,“ napísal Zelenskyj.

1:12 Mastercard a Visa pozastavujú operácie v Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu

V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu prevádzkovatelia platobných kariet Mastercard a Visa pozastavili svoje aktivity v Rusku. Mastercard uviedla, že jej sieť už nebude podporovať karty vydané ruskými bankami a akákoľvek karta vydaná mimo tejto krajiny nebude fungovať v ruských obchodoch a bankomatoch, informovala agentúra AP.

„Toto rozhodnutie sa nerodilo ľahko,“ uviedla spoločnosť Mastercard vo vyhlásení a dodala, že pre tento krok sa rozhodla po diskusiách so zákazníkmi, partnermi a vládami.

Spoločnosť Visa informovala, že spolu s klientmi a partnermi v Rusku pracuje na zastavení všetkých transakcií Visa v najbližších dňoch. „Sme nútení konať po nevyprovokovanej ruskej invázii na Ukrajinu a po neprijateľných udalostiach, ktorých sme svedkami,“ uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ spoločnosti Visa Al Kelly.

Visa a Mastercard zablokovali ruským bankám prístup do svojich platobných sietí už začiatkom týždňa.

(tasr)