- Regióny
Putin: Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou budeme považovať za útok. Sankcie prirovnal k vyhláseniu vojny
Vladimir Putin Na snímke ruský prezident Vladimir Putin v televíznom prenose počas vztyčovania vlajky na novom ruskom trajekte v severnom Rusku v prezidentskej rezidencii Novo Ogarjovo pri Moskve v Rusku 4. marca 2022. Foto: TASR/APVOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
19:50 Izraelský premiér rokoval s Putinom, z Moskvy odletel do Berlína
Izraelský premiér Naftali Bennett v sobotu v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nemenovaný zdroj uviedol, že Bennett z Moskvy odcestoval do Berlína na stretnutie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa vyhlásenia izraelskej vlády rozhovor Bennetta s Putinom trval približne tri hodiny. Jeho návšteva v Moskve nebola vopred avizovaná. Bennett je praktizujúci žid, ktorý v sobotu, v židovský sabat, nevykonáva oficiálne záležitosti – s výnimkou mimoriadnych udalostí.
Tlačová služba Kremľa informovala, že Putin a Bennett diskutovali „o rôznych aspektoch situácie na Ukrajine“.
Zdroj v izraelskej delegácii uviedol, že Bennettovu návštevu v Moskve odobrila aj americká strana. Nemenovaný izraelský predstaviteľ podľa AFP uviedol, že Bennettov diplomatický tlak je koordinovaný s Nemeckom a Francúzskom. Dodal, že izraelský líder vedie „pokračujúci dialóg s Ukrajinou“.
18:40 Ruská armáda oficiálne pokračuje v útokoch na mestá Mariupoľ a Volnovacha
Ruská armáda v sobotu večer oficiálne oznámila ukončenie krátkeho pokoja zbraní s cieľom umožniť evakuáciu humanitárnymi koridormi a obnovila útoky na ukrajinské mestá Mariupoľ a Volnovacha. Informovala o tom agentúra DPA.
Ukrajinské úrady plánovali počas zastavenia paľby z oboch miest evakuovať tisíce ľudí. V sobotu popoludní však informovali, že z Volnovachy sa do bezpečia podarilo prepraviť len asi 400 ľudí. V evakuácii ďalších podľa úradov bránilo ostreľovanie mesta ruskými jednotkami.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), ktorý evakuáciu civilistov z oboch miest sprostredkúval, v sobotu večer potvrdil, že prevoz civilistov do bezpečia sa neuskutoční podľa plánu.
Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková vyhlásila, že za porušenie dohody o vytvorení dvoch evakuačných koridorov z miest Mariupoľ a Volnovacha nesie zodpovednosť Rusko.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v sobotu podvečer na brífingu v Moskve informoval, že bezpečnými koridormi sa Mariupoľ a Volnovachu nepodarilo opustiť „ani jednému civilistovi“. Vyhlásil, že „obyvateľstvo týchto miest je nacionalistickými formáciami využívané ako ľudský štít“.
18:27 Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca
Tretie kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutoční v pondelok 7. marca, uviedol člen ukrajinskej delegácie, šéf parlamentnej frakcie Sluha ľudu David Arachamija. Informovala o tom televízna stanica Sky News.
17:50 Blinken navštívil hranicu Poľska s Ukrajinou, sľúbil viac finančnej pomoci
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu navštívil priechod na hraniciach Ukrajiny s Poľskom, kam v posledných dňoch pred postupujúcimi ruskými jednotkami utekajú státisíce ľudí.
Počas návštevy v záchytnom stredisku, kde je približne 3 000 vojnových utečencov, Blinken podľa agentúry AFP uviedol, že Washington vyčlení ďalších 2,75 miliardy dolárov (2,5 miliardy eur) na podporu utečencov z Ukrajiny i na podporu krajín, ktoré ich prijmú.
„Obyvatelia Poľska vedia, aké dôležité je brániť slobodu,“ povedal Blinken po sobotňajšom rokovaní s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktoré sa uskutočnilo v neďalekom meste Rzeszów ležiacom na juhovýchode Poľska. Vyzdvihol, že v reakcii na túto krízu „Poľsko robí životne dôležitú prácu“.
Rau sa zaviazal, že Poľsko nebude robiť rozdiely medzi utečencami rôznych národností. Ide o reakciu na medializované správy, že Afričanom a ďalším cudzincom utekajúcim z Ukrajiny bránia v prekročení hraníc.
Poľská pohraničná stráž v sobotu informovala, že z Ukrajiny do Poľska utieklo vyše 800-tisíc ľudí. Poľsko tak prijalo najviac utečencov z Ukrajiny spomedzi jej susedov.
16:40 Fínske železnice vypravia na trati Helsinki – Petrohrad posilové vlaky
Fínsky železničný operátor posilňuje vlakové spojenie na trati Helsinki – Petrohrad, pretože registruje rastúci záujem Rusov o odchod zo svojej vlasti. Fínska televízia Yle v sobotu informovala, že do Fínska už vysokorýchlostným vlakom triedy Allegro a autobusmi obsluhujúcimi 400-kilometrovú trasu medzi Petrohradom a Helsinkami pricestovali v posledných dňoch „tisíce ľudí“.
Hovorca štátnej železničnej spoločnosti VR Group informoval, že „vo viacerých dňoch budúceho týždňa“ sa pokúsia vypraviť posilové vlaky. Dodal, že vlaky smerom z Fínska do Ruska „sú prakticky prázdne“.
Podľa agentúry DPA sa mnohí prichádzajúci Rusi obávajú, že ruský prezident Vladimir Putin by mohol ruské hranice úplne zavrieť a vyhlásiť v krajine stanné právo, čo by bola ďalšia rana pre ťažko skúšanú ruskú opozíciu a disent. Putin však v sobotu deklaroval, že v súčasnosti neplánuje v Rusku vyhlásiť ani stanné právo, ani výnimočný stav.
15:05 Putin: Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou budeme považovať za útok
Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. Sankcie prirovnal k vyhláseniu vojny.
„Sankcie sú nástrojom boja proti Rusku. Sú ekvivalentom vyhlásenia vojny. K tomu našťastie nedošlo, ale chápeme, o čom sú tieto hrozby,“ cituje ruského prezidenta televízna stanica Sky News.
„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot. Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo.
„Stanné právo by sa malo vyhlásiť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku)… momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude,“ povedal Putin.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní spojenci však Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu. Vynucovanie bezletovej zóny by mohlo priniesť strety medzi NATO a Ruskom.
14:15 Ruský Aeroflot pozastavuje všetky medzinárodné lety, zostala zachovaná jediná linka
Ruská vlajková letecká spoločnosť Aeroflot v sobotu oznámila, že počnúc 8. marcom pozastavuje premávku na všetkých svojich medzinárodných linkách. K tomuto rozhodnutiu dospeli aerolínie v čase, keď Moskva čelí sankciám, ktoré Západ uvalil na Ruskú federáciu z dôvodu jej vojenskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Vyhlásenie Aeoroflotu o „dočasnom pozastavení medzinárodných letov od 8. marca“ sa odvoláva na nové „okolnosti, ktoré bránia letovej premávke“, avšak zároveň poznamenáva, že všetky domáce trasy zostávajú nedotknuté. To sa týka aj liniek do susedného Bieloruska, ktorá sa tak stali jedinou výnimkou.
V pondelok (28. februára) prestal Aeroflot lietať do EÚ, ktorá pre ruské lietadlá zatvorila vzdušný priestor. Podľa časopisu Aviation Week mají ruské aerolínie tri štvrtiny strojov v prenájmu a väčšinou od európskych spoločností. Uvalené sankcie umožňujú týmto firmám, aby stroje zabavili a odviezli do Únie, dopĺňa portál ceskenoviny.cz.
13:15 Tajná služba zastrelila ukrajinského vyjednávača, údajne donášal Rusom
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zabila člena ukrajinského vyjednávacieho tímu podozrivého z vlastizrady. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Zabitou osobou je údajne Denys Kiriejev, bývalý podpredseda ukrajinskej banky Oščadbank. Dôstojníci bezpečnostnej služby ho zastrelili vo chvíľach, keď sa ho pokúšali zadržať. Kiriejev bol pred niekoľkými dňami členom ukrajinskej vyjednávacej delegácie na rokovaniach s ruskými predstaviteľmi v bieloruskom meste Homeľ. SBU mala „silné dôkazy“, že donášal informácie do Ruska.
13:10 Borrell: Sprostredkovateľom v rusko-ukrajinskom konflikte by mala byť Čína
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. „Neexistuje alternatíva. My (Európania) nemôžeme byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína, o tom som presvedčený,“ povedal Borrell v rozhovore pre španielsky denník El Mundo.
Vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ, pochádzajúci zo Španielska, však zároveň pripustil, že bojujúce strany či ich podporovatelia sa v prospech takéhoto plánu zatiaľ nevyslovili. „My sme o to ešte nepožiadali a ani oni (Číňania) nie,” dodal.
Borrell v rozhovore pre španielske noviny obhajoval tiež dodávky európskych zbraní do vojnovej zóny a aj uvalenie tvrdých sankcií na Rusko. Tieto kroky boli podľa neho absolútne nevyhnutné – a to bez ohľadu na paralelné diplomatické úsilie o urovnanie konfliktu.
12:48 Evakuácia Mariupoľa sa odkladá, pretože útoky údajne neprestávajú
Úrady juhoukrajinského mesta Mariupoľ sa v sobotu rozhodli odložiť plánovanú evakuáciu civilného obyvateľstva, pretože ruské vojská údajne nedodržiavajú dohodnuté dočasné prímerie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Vzhľadom na skutočnosť, že ruská strana nedodržiava prímerie a pokračuje v ostreľovaní jednak samotného Mariupolu a aj jeho okolia, ako aj z bezpečnostných dôvodov bola evakuácia civilného obyvateľstva odložená,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.
12:24 Kremeľ: Ruská vláda musela prijať prísny zákon o šírení falošných informácií
Ruská vláda musela prijať prísny zákon o šírení falošných správ o ruskej armáde, pretože „čelí informačnej vojne“, povedal v sobotu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Zákon je nutný a bol naliehavo potrebný z dôvodu bezprecedentnej – ani nie kampane – ale dokonca informačnej vojny, ktorá sa rozpútala proti našej krajine,“ povedal hovorca Peskov, pričom zdôraznil, že vzhľadom na okolnosti bolo nutné prijať „prísny“ zákon.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý prináša tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. Táto právna norma udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia „vedome falošné informácie“ o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky.
Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na uvalenie sankcií proti Rusku.
11:15 BBC: Rusi pri Mariupoli porušujú pokoj zbraní
Reportéri BBC upozorňujú na ruské porušovanie dohodnutého pokoja zbraní. V meste počuť ostreľovanie a výbuchy.
„Rusi nás bombardujú a ostreľujú, je to šialené. V Mariupoli nie je pokoj zbraní. Civilisti sú pripravení utiecť, ale pri ostreľovaní utekať nemôžu,“ cituje BBC viceprimátora mesta Serhija Orlova.
11:01 Polícia na hraniciach s Ukrajinou za týždeň vybavila vyše 10-tisíc ľudí
Za posledných 24 hodín do soboty rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 11 208 osôb, z toho od piatka (4. 3.) večera do sobotného rána 4 376 osôb. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Od vypuknutia konfliktu vybavila polícia do sobotného rána celkovo 101 529 osôb, vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny.
Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (7 715). „Z toho od piatka 20.00 h do soboty 6.00 h 3 431,“ priblížil Slivka.
Slivka zároveň pripomenul, že cudzinecká polícia prijíma žiadosti o dočasné útočisko Ukrajincov a ich rodinných príslušníkov aj cez víkend, 24 hodín denne.
10:58 Slovenská armáda nasadí ďalšie sily na hranici s Ukrajinou
Ozbrojené sily (OS) SR nasadzujú ďalšie sily a prostriedky na podporu bezpečnosti na hranici s Ukrajinou. Pribudnú dve účelové zoskupenia, ktoré budú podporovať políciu a tiež chrániť zelenú hranicu. Zároveň pribudnú prostriedky na zabezpečenie dočasných táborov. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
„V prvom rade nasadzujeme naše prieskumné a hliadkovacie spôsobilosti tak, aby bola hranica dostatočne pokrytá zo zeme, ako aj zo vzduchu. Ďalej sa podieľame na zbere, preprave a distribúcii humanitárnej pomoci vojnovým utečencom, ako aj na výstavbe a prevádzkovaní hotspotov v súčinnosti so zložkami ministerstva vnútra,“ priblížil náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko.
Obe účelové zoskupenia by mali byť podľa jeho slov pripravené nasadiť celkovo takmer 1 500 vojakov zo všetkých druhov síl. Veliť im bude zástupca veliteľa Spoločného operačného veliteľstva Martin Michalko.
10:15 Ukrajinskí civilisti sa stavajú na odpor v Chersone a Melitopole
V Chersone vyšli do ulíc stovky Ukrajincov, protestujú proti ruskej okupácii. Vojaci sa ich pokúšajú rozohnať výstreľmi do vzduchu. Mesto na juhu Ukrajuny po ťažkých bojoch vo štvrtok ovládli Rusi.
Proti postupu ruských vojsk sa v meste Melitopol postavili ukrajinskí civilisti. Vojenskej technike bránia v postupe holými rukami. Objavili sa aj videá, na ktorých ruskí vojaci ustupujú.
Demonštranti kričia na vojakov: „Choďte domov!“
10:26 BR OSN v pondelok opäť zasadne v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Bezpečnostná rada OSN v pondelok opäť absolvuje mimoriadne zasadnutie v súvislosti s inváziou ruských vojsk na Ukrajinu. V noci na sobotu o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
Po pondelkovom verejnom zasadnutí sa táto 15-členná rada stretne aj za zatvorenými dverami, aby prediskutovala možné vypracovanie návrhu rezolúcie, povedal pre AFP diplomat pod podmienkou anonymity.
Túto neverejnú diskusiu údajne spoločne navrhli predstavitelia Mexika a Francúzska, ktorí chcú v návrhu rezolúcie vyzvať na vyhlásenie prímeria, ničím nerušený prístup pre humanitárnu pomoc a ochranu civilistov.
Spojené štáty však podľa diplomatov avizovali, že návrh rezolúcie nepodporia, pokiaľ v ňom nebude explicitne napísané, že humanitárnu krízu na Ukrajine spôsobilo Rusko.
09:15 Bratislava pripravuje veľkokapacitné centrum pomoci pre utečencov
Bratislava pripravuje zriadenie veľkokapacitného centra pomoci. Oznámil to bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že sa chystajú aj na scenár, keď v meste bude nutné ubytovať rádovo tisícky ľudí z Ukrajiny. Veľkokapacitné centrum má slúžiť ako prvý bod podpory pre utečencov, či už do Bratislavy prídu verejnou dopravou, po vlastnej osi, alebo ich štát bude koordinovane zvážať z východného Slovenska.
„Pre túto situáciu pripravujeme v spolupráci s mestskými časťami a okresným úradom aj ubytovacie kapacity pre rádovo tisícky ľudí. Má ísť prevažne o veľkokapacitné existujúce objekty, pre ktoré pripravujeme potrebné zázemie,“ priblížil na sociálnej sieti Vallo.
Bratislavská samospráva žiada štát o zabezpečenie vybavenia pre takéto objekty, napríklad lôžkami. „Aby sme však na situáciu boli ako hlavné mesto zodpovedne pripravení, toto vybavenie pripravujeme aj vo vlastnej réžii,“ podotkol primátor.
Na hlavnej vlakovej stanici zriadilo mesto informačný bod a sieť informátorov a tlmočníkov. Priamo na stanici v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky pripravili aj čakáreň pre ľudí z Ukrajiny, kde im zabezpečujú aj základné potreby.
09:00 Nexta: ukrajinská armáda miestami prechádza do protiútoku
Nezávislé bieloruské médium Nexta tvrdí, že Ukrajinci miestami podnikajú protiútoky na ruské vojská.
„Ozbrojené sily naďalej kontrolujú hranice a v niektorých častiach prechádzajú do protiútoku. Nútia nepriateľa ustupovať, spôsobujú mu zdrvujúce straty a narúšajú jeho komunikačné línie,“ uvádza Nexta.
Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že od začiatku invázie Ukrajina zneškodnila 39 ruských lietadiel a 40 vrtuľníkov.
08:40 Rusi postrelili reportérov televízie Sky News
Reportérov britskej spravodajskej televízie Sky News na Ukrajine prepadli ruskí vojaci. Referuje o tom spravodajský web BBC. Reportéra Stuarta Ramsayho zasiahli dvakrát do nepriestrelnej vesty, kameramana Richieho Mockera guľky zranili, spresňuje Sky News.
Hlavný korešpondent Sky News Stuart Ramsay uviedol, že útok na nich sa stal v pondelok, keď sa spolu so štyrmi kolegami vracal autom do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.
„Pamätám si, že som premýšľal, či moja smrť nebude bolestivá. A potom som dostal ranu do krížov,“ povedal Ramsay a s tým, že sa mu vzápätí podarilo ujsť. „Moja vesta a prilba ma takmer určite zachránili. Mali sme veľké šťastie,“ dodal Ramsay, ktorý sa momentálne nachádza v Británii.
08:20 Rusko ohlásilo zastavenie paľby na juhu Ukrajiny. Umožní odchod ľuďom z Mariupoľa
Ruské vojská zastavujú paľbu, umožnia civilistom prejsť humanitárnymi koridormi z Mariupoľa a Volnovachy. Tvrdia to ruské tlačové agentúry s odkazom na tamojšie ministerstvo obrany a portál Deutsche Welle.
Informáciu potvrdila aj ukrajinská strana a pripravuje evakuáciu oboch miest.
Na vytvorení humanitárnych koridorov sa na štvrtkových rokovaniach dohodli Rusko s Ukrajinou. Vyzerá to, že pre obyvateľov miest Mariupoľ a Volnovacha skutočne vzniknú. Obe sú na juhu Ukrajiny pri Donbase. Rusko sa ich snaží získať, čím by prepojilo územie takzvaných ľudových republík v Donbase s okupovaným Krymom.
Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupoľ je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru. „Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupoľ spod blokády,“ napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupoľský starosta Vadim Bojčenko.
„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.
05:30 V troskách budovy v meste Boroďanka zrejme uviazlo až 100 ľudí
V troskách zbombardovanej obytnej budovy v ukrajinskom meste Boroďanka neďaleko Kyjeva zrejme po stredajšom raketovom útoku uviazlo až 100 ľudí. Informovala o tom v piatok spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).
Hovorkyňa DSNS uviedla, že v troskách budovy „môže byť uviaznutých približne 100 ľudí“, avšak v tejto chvíli „nie je možné určiť presný počet“ uviaznutých ľudí. „Záchranári pre neustále ostreľovanie nemajú prístup k týmto ľuďom. Sme pripravení ľudí evakuovať hneď, ako bude dosiahnutá dohoda o zelenom koridore,“ uviedla pre CNN hovorkyňa.
Boroďanka sa nachádza severozápadne od Kyjeva a v uplynulých dňoch v nej, rovnako ako v iných okolitých mestách, neustále dochádza k ostreľovaniu. V tejto oblasti sa v súčasnosti odohrávajú najťažšie boje odvtedy, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
05:09 Strategické mesto Mariupoľ je blokované ruskými silami
Ukrajinské strategické prístavné mesto Mariupol je po niekoľkých dňoch „bezohľadných“ útokov pod „blokádou“ ruskej armády. Oznámil to v sobotu jeho starosta a vyzval na vytvorenie humanitárneho koridoru. „Zatiaľ hľadáme riešenia humanitárnych problémov a všetky možné spôsoby, ako dostať Mariupoľ spod blokády,“ napísal na webovej komunikačnej sieti Telegram mariupoľský starosta Vadim Bojčenko.
„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.
Mariupoľ sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450-tisíc obyvateľov. Mesto je ostreľované ruskými silami a odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie. Obsadením Mariupoľu by ruské invázne sily získali strategickú výhodu – spojilo by ich to s vojskami prichádzajúcimi z anektovaného Krymského polostrova, ako aj s jednotkami v proruskej separatistickej oblasti Donbas na východe Ukrajiny.
03:00 Desaťtisíce ľudí na zhromaždení v Prahe podporili Ukrajinu
Desaťtisíce ľudí vyšli v piatok večer do ulíc Prahy, žiadali mier a vyjadrovali odpor proti invázii Ruska na Ukrajinu. Menšie zhromaždenia sa konali aj v iných českých mestách. Informácie priniesol webový spravodajský portál Novinky.cz, ako aj tlačová agentúra DPA.
Akciu usporiadal spolok Milion chvilek pro demokracii. Veľa ľudí, ktorí sa zišli na Václavskom námestí v centre Prahy, nieslo ukrajinskú modro-žltú vlajku.
Tak ako demonštranti v iných európskych mestách, aj v Prahe si cez telemost vypočuli ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Ak padne Ukrajina, padne celá Európa,“ varoval Zelenskyj. Na zhromaždení prehovorili okrem iných aj herci a bývalí disidenti.
1:00 Zelenskyj skritizoval NATO za odmietnutie zriadiť bezletovú zónu nad Ukrajinou
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok skritizoval Severoatlantickú alianciu (NATO) za to, že rozhodla o nevyhlásení bezletovej zóny nad Ukrajinou. Prezident dodal, že Aliancia vedela o pravdepodobnosti ruskej agresie. „Vediac, že nové útoky a obete sú nevyhnutné, NATO sa úmyselne rozhodlo neuzavrieť oblohu nad Ukrajinou. Vedenie tejto organizácie dnes dalo zelenú ďalšiemu bombardovaniu ukrajinských miest a obcí tým, že odmietlo vyhlásiť (nad Ukrajinou) bezletovú zónu,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktorej účelom malo byť zastavenie ruského bombardovania. Západní spojenci však ruského prezidenta Vladimira Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu. „Ak by sme to urobili, máme tu niečo, čo sa môže skončiť úplnou vojnou v Európe, do ktorej sa zapojí oveľa viac krajín a spôsobí to oveľa viac ľudského utrpenia,“ dodal.
Stoltenberg ďalej varoval, že nasledujúce dni na Ukrajine budú „pravdepodobne ešte horšie“, pričom príde k „väčšiemu počtu úmrtí, k väčšiemu utrpeniu a deštrukcii“.
23:50 Diplomatický konvoj z Ukrajiny dorazil na Slovensko
Diplomatický konvoj so slovenským veľvyslancom na Ukrajine Marekom Šafinom a ďalšími zamestnancami slovenskej ambasády v Kyjeve dorazil v piatok večer na Slovensko. Na sociálnej sieti o tom informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Ivan Korčok (nominant SaS).
Šéf slovenskej diplomacie privítal konvoj, kde okrem diplomatov boli aj novinári a občania ďalších krajín. „Okrem Ukrajiny ide aj o občanov Afganistanu (rodina filmárky Sahraa Karimi), Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Japonska a Spojených štátov amerických,“ spresnil Korčok.
Po týždni v obliehanom ukrajinskom Kyjeve vyrazil konvoj v stredu (2. 3.) ráno a po viac ako 60-hodinovej ceste z ukrajinského hlavného mesta, cez Moldavsko, Rumunsko a Maďarsko prekročil v piatok večer slovenskú hranicu.
22:45 Ruské úrady zablokovali sociálnu sieť Twitter
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovala v piatok sociálnu sieť Twitter. K tomuto kroku pristúpila krátko po tom, ako bol v Rusku zablokovaný aj Facebook.
Redaktor tlačovej agentúry AFP potvrdil, že v Rusku nie je možné aktualizovať „nástenku“ na Twitteri. Roskomnadzor nevydal žiadne vyjadrenie, ktorým by vysvetlil dôvod, pre ktorý pristúpil k zablokovaniu Twitteru.
Ruské médiá však podľa AFP uvádzajú, že táto sociálna sieť bola zablokovaná na žiadosť ruského generálneho prokurátora, ktorú podal ešte 24. februára – v deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
Roskomnadzor tiež skôr v piatok oznámil, že zablokoval sociálnu sieť Facebook, pričom sa odvolal na diskrimináciu ruských médií zo strany tejto sociálnej siete.
21:50 V centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine niekoľko tisíc ľudí
Niekoľko tisíc ľudí na Námestí SNP v centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine. Jej občanom na podujatí zároveň vyjadrili podporu.
Rečníci na zhromaždení odsúdili ruskú agresiu. Pred demonštrantmi vystúpil aj premiér SR Eduard Heger (OĽaNO). „Dnes už každý môže vidieť hrôzu, ktorú pácha Vladimir Putin na Ukrajine,“ povedal. Vyzdvihol odvahu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj Ukrajincov. „Sláva ukrajinským mužom, ktorí sa vracajú na svoje územie, aby si bránili svoju vlasť,“ dodal.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš povedal, že je potrebné sankcie voči Rusku sprísniť. „Treba okamžite zastaviť nákup plynu a ropy z Ruska do celej Európy. Treba okamžite zo SWIFT-u vypnúť všetkých 300 ruských bánk,“ uviedol.
Zhromaždenia na podporu Ukrajiny sa uskutočnili vo viacerých európskych metropolách vrátane Bratislavy. Cez telemost sa s demonštrantmi spojil Zelenskyj. Vo svojom prejave vyzval námestia na minútu ticha za padlých brániacich Ukrajinu. „Keď zvíťazíme, bude to víťazstvo pre celý svet, víťazstvo demokracie,“ odkázal.
Na snímke účastníci protestného zhromaždenia Mier na Ukrajine na Námestí SNP 4. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian 21:32 Biely dom: USA nepodporujú zmenu režimu v Rusku
Biely dom nepodporuje zmenu režimu v Rusku, vyhlásila v piatok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Spravila tak po tom, ako americký senátor Lindsey Graham v televíznom vysielaní nabádal k tomu, aby niekto v Rusku zabil ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Neobhajujeme zabitie lídra cudzej krajiny alebo zmenu režimu. To nie je politika Spojených štátov,“ vyhlásila Psakiová.
Graham uviedol vo štvrtok vo vysielaní televízie Fox News, že niekto v Rusku musí začať konať a odstrániť tohto „chlapa“. Tieto vyjadrenia neskôr zopakoval aj na Twitteri.
Ďalší členovia amerického Kongresu vrátane členov Republikánskej strany Grahamov tvít označili za ľahkomyseľný, píše na svojej webovej stránke denník The Washington Post.
21:27 USA odsúdili „bezohľadný“ útok Ruska na ukrajinskú jadrovú elektráreň
„Bezohľadný“ útok Ruska na jadrovú elektráreň na Ukrajine v noci na piatok je nebezpečným vyostrením konfliktu, ktoré „priamo ohrozuje celú Európu a svet“, vyhlásila americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
„Svet sa minulú noc len s pomocou Božou tesne vyhol jadrovej katastrofe,“ povedala Thomasová Greenfieldová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.
Veľvyslanec Moskvy pri OSN Vasilij Nebenzia odmietol obvinenia, že ruské sily ostreľovali najväčšiu jadrovú elektráreň Európy v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny.
„Tieto vyhlásenia sú jednoducho nepravdivé,“ povedal Nebenzia na zasadnutí bezpečnostnej rady. „Toto všetko je súčasťou bezprecedentnej kampane lží a dezinformácií proti Rusku,“ dodal.
Vyhlásil, že ruskí vojaci sa dostali do malej prestrelky s ukrajinskými silami pri Záporoží, ale neostreľovali jadrové zariadenie.
„Prevádzka jadrovej elektrárne pokračuje normálne,“ povedal Nebenzia. „Bezpečnosť šiestich jadrových reaktorov nič neohrozuje. Nehrozí žiadny únik rádioaktívneho materiálu,“ doplnil.
Rosemary DiCarlová, námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti, na zasadnutí bezpečnostnej rady vyhlásila, že útoky na jadrové elektrárne „sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom“.
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa prihovoril bezpečnostnej rade z lietadla, ktorým smeroval do Iránu. Povedal, že je pripravený odcestovať na Ukrajinu a zaistiť tam bezpečnosť jadrových zariadení.
Foto: TASR/AP 21:00 Putin podpísal zákon o trestoch za šírenie falošných informácií o armáde
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok návrh zákona, ktorý zavedie tresty odňatia slobody až do 15 rokov za šírenie falošných správ o ruskej armáde. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
Ruský parlament tento návrh schválil v piatok. Legislatíva udeľuje tresty odňatia slobody v rôznej dĺžke a pokuty voči ľuďom, ktorí zverejnia „vedome falošné informácie“ o armáde. Prísnejšie tresty hrozia v prípade, keď úrady rozhodnú, že šírenie týchto správ mohlo mať vážne následky, píše AFP.
Putin takisto podpísal zákon, ktorý umožní udeliť pokuty alebo tresty odňatia slobody až v dĺžke troch rokov za výzvy na zavedenie sankcií proti Rusku.
Západné krajiny voči Moskve uvalili prísne sankcie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.
20:26 Ruské úrady zablokovali prístup k sociálnej sieti Facebook.
Oznámila to v piatok Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor), informovali agentúry AFP a Reuters.
„(V piatok) bolo prijaté rozhodnutie zablokovať prístup k Facebooku (patriacemu spoločnosti Meta) na území Ruskej federácie,“ uviedol Roskomnadzor, ktorý sa pri tomto rozhodnutí odvolal na „26 prípadov diskriminácie ruských médií“ zo strany Facebooku.
Redaktor AFP, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Moskve, potvrdil, že Facebook nefunguje. Stále mal však prístup k sociálnej sieti Instagram, ktorú taktiež vlastní spoločnosť Meta. K zablokovaniu Facebooku ruské úrady pristúpili týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
Podľa Roskomnadzoru prišlo k spomínaným prípadom diskriminácie ruských médií od októbra 2020 po tom, ako sociálna sieť obmedzila prístup k štátnej televízii RT a ruskej agentúre RIA Novosti.
Spoločnosť Meta tento krok Ruska zatiaľ nekomentovala. Tento týždeň však uviedla, že v Európskej únii obmedzuje prístup k televízii RT a agentúre Sputnik a že na globálnej úrovni znižuje obsah uverejňovaný ruskými štátnymi médiami na ich účtoch na Facebooku a Instagrame.
19:44 Putin a Lukašenko hovorili o záujme Bieloruska získať prístup k Baltskému moru
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že hovoril so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom o záujme Bieloruska získať prístup k Baltskému moru. TASR správu prevzala od televízie CNN.
„Dnes som hovoril s bieloruským prezidentom o tejto veci. Naši bieloruskí priatelia majú záujem o to, byť prítomní v Baltskom mori, majú záujem o vybudovanie vlastného prístavného zariadenia. Viete, že aj toto podporujem,“ uviedol Putin počas ceremónie odhalenia nového ruského trajektu. Putin sa na ceremónii nezúčastnil osobne, no jeho slová boli prenášané prostredníctvom televízneho prenosu.
Televízia CNN poukazuje na to, že Bielorusko je vnútrozemská krajina, a preto nie je jasné, aké kroky chce Rusko podniknúť pre zabezpečenie prístupu k Baltskému moru. Ruská exkláva Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Poľskom a Litvou, však leží na pobreží Baltského mora, pripomína CNN.
Pobaltské krajiny Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie, patria medzi krajiny najviac znepokojené Ruskou inváziou na Ukrajinu.
19:40 Prezidentka: Slovensku nehrozí bezprostredné riziko vojny, chráni nás NATO
Slovensku nehrozí bezprostredné riziko vojenského konfliktu, ubezpečuje prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore občanom k situácii na Ukrajine. Ľudí vyzýva, aby zostali pokojní. Pripomína, že suverenitu Slovenska chráni Severoatlantická aliancia (NATO).
„Nie je dôvod na paniku. Ostaňme pokojní a rozvážni. Našou odpoveďou na súčasnosť je, že dokážeme ďalej viesť normálne životy, a tak ako doteraz prejavovať solidaritu a poskytovať pomoc trpiacim Ukrajincom,“ uviedla prezidentka.
Čaputová vyzdvihla zjednotenie medzinárodného spoločenstva. Prezidentka poukázala aj na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré podľa jej slov oslabujú schopnosť ruského režimu viesť vojnu. Zdôraznila túžbu po mieri, ale upozornila, že jeho podmienky nemôže diktovať agresor. Ocenila, že čoraz viac známych umelcov, športovcov, biznismenov, ale aj obyčajných ruských občanov hovorí nie tejto vojne.
Zuzana Čaputová. Foto: Jakub Kotian/TASR 19:35 V centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine niekoľko tisíc ľudí
Niekoľko tisíc ľudí na Námestí SNP v centre Bratislavy žiadalo mier na Ukrajine. Jej občanom na podujatí zároveň vyjadrili podporu.
Rečníci na zhromaždení odsúdili ruskú agresiu. Pred demonštrantmi vystúpil aj premiér SR Eduard Heger (OĽANO). „Dnes už každý môže vidieť hrôzu, ktorú pácha Vladimir Putin na Ukrajine,“ povedal. Vyzdvihol odvahu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale aj Ukrajincov. „Sláva ukrajinským mužom, ktorí sa vracajú na svoje územie, aby si bránili svoju vlasť,“ dodal.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš povedal, že je potrebné sankcie voči Rusku sprísniť. „Treba okamžite zastaviť nákup plynu a ropy z Ruska do celej Európy. Treba okamžite zo SWIFT-u vypnúť všetkých 300 ruských bánk,“ uviedol.
Zhromaždenia na podporu Ukrajiny sa uskutočnili vo viacerých európskych metropolách vrátane Bratislavy. Cez telemost sa s demonštrantmi spojil Zelenskyj. Vo svojom prejave vyzval námestia na minútu ticha za padlých brániacich Ukrajinu. „Keď zvíťazíme, bude to víťazstvo pre celý svet, víťazstvo demokracie,“ odkázal.
Priebeh protestu bol pokojný, dohliadala na to aj polícia.
Na snímke účastníci protestného zhromaždenia Mier na Ukrajine na Námestí SNP 4. marca 2022 v Bratislave. Foto: TASR/AP 19:26 P. Bátor: Severoatlantická aliancia je jednotnejšia ako kedykoľvek v histórii
Severoatlantická aliancia (NATO) je v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu jednotnejšia ako kedykoľvek predtým. Vo svetle aktuálnych krokov Moskvy sa dá očakávať, že prítomnosť jednotiek vo východnom krídle NATO vrátane Slovenska bude ešte väčšia, aby boli štáty vojensky ešte silnejšie. Pre TASR to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.
„Sme pripravenejší brániť každý centimeter aliančného územia ako hocikedy v histórii a ako členské štáty budeme podporovať Ukrajinu viac ako kedykoľvek v minulosti. A naďalej budeme spoločne tlačiť na Rusko, aby prestalo s agresívnou vojnou na Ukrajine, na ktorú nemalo a nemá žiadny dôvod. Cena, ktorú Rusko už dnes platí za túto nevyprovokovanú nezákonnú vojnu, je tiež najvyššia v histórii a bude sa len zvyšovať, ak Rusko neprestane,“ uviedol Bátor.
19:05 Putin: Rusko je pripravené na dialóg, ak budú splnené všetky ruské požiadavky
Ruský prezident Vladimir Putin povedal v piatok v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že Rusko je pripravené na dialóg o Ukrajine, ak budú splnené všetky ruské požiadavky. Informoval o tom Kremeľ, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Putin „potvrdil, že Rusko je otvorené dialógu s ukrajinskou stranou, ako aj s každým, kto chce mier na Ukrajine. Ale pod podmienkou, že budú splnené všetky ruské požiadavky“, uviedol Kremeľ v oznámení.
Ruský prezident v telefonáte tiež poprel, že ruskí vojaci bombardujú ukrajinské mestá, a odmietol túto informáciu ako nepravdivú, napísal Kremeľ.
Putin Scholzovi povedal, že správy o údajných prebiehajúcich leteckých útokoch na Kyjev a ďalšie veľké mestá sú „hrubými propagandistickými klamstvami“, doplnil Kremeľ.
18:29 BBC oznámila, že sťahuje svojich novinárov z Ruska
Generálny riaditeľ britskej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC Tim Davie v piatok oznámil, že mediálna spoločnosť zastavuje svoje pokrývanie diania v Rusku. Schválená nová ruská legislatíva totiž „kriminalizuje nezávislú žurnalistiku“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
„Neostáva žiadna iná možnosť, len dočasne pozastaviť prácu všetkých novinárov zo stanice BBC News a ich podporného štábu v rámci Ruskej federácie. Popritom posudzujeme všetky ďalšie následky tohto nežiadúceho vývoja,“ dodal Davie.
Ruskí zákonodarcovia odhlasovali zákony, ktoré stanovujú tresty odňatia slobody a pokuty za šírenie „fake news“ (nepravdivých správ) o ruskej armáde či o invázii Ruska na Ukrajine.
Foto: TASR/AP 17:50 NATO: Rusko používa na Ukrajine zakázanú kazetovú muníciu
Rusko používa na Ukrajine zbrane, ktorých použitie je v rozpore s medzinárodným právom. Vyhlásil to v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Je to brutalita. Je to neľudské, porušuje to medzinárodné právo,“ uviedol Stoltenberg. Ten podľa svojich slov zároveň privítal, že Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov páchaných na Ukrajine.
Kazetové bomby obsahujú viacero menších bômb, ktoré po výbuchu dokážu zasiahnuť širokú oblasť. Veľká časť medzinárodného spoločenstva zakazuje ich používanie pre vysoké riziko zasiahnutia civilistov v prípade, ak je to táto munícia použitá v obývaných oblastiach.
Dohovor o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý používanie a skladovanie tohto typu zbraní zakazuje, podpísalo 108 štátov. Ukrajina ani Rusko sa však k tomu dohovoru nepripojili.
17:36 Avizované zatvorenie predajní IKEA v Rusku spôsobilo nákupné šialenstvo
17:22 Putin v telefonáte Scholzovi oznámil, že tretie kolo rozhovorov bude cez víkend
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa v piatok hodinu telefonicky rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vyzval Moskvu, aby okamžite zastavila všetky vojenské akcie na Ukrajine. Putin Scholzovi povedal, že cez víkend sa bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Informácie poskytol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
Scholz tiež vyzval Putina, aby umožnil prístup humanitárnej pomoci do ukrajinských oblastí, kde prebiehajú boje, a ruský prezident mu oznámil, že sa tento víkend bude konať tretie kolo rusko-ukrajinských rozhovorov. Hovorca vlády to uviedol vo vyhlásení.
Počas telefonátu sa obaja lídri dohodli na ďalších rozhovoroch, ktoré by sa mali konať čoskoro, dodal podľa Reuters hovorca.
Správu o telefonáte priniesla aj nemecká rozhlasová a televízna stanica Deutsche Welle (DW) a aj podľa nej Putin Scholzovi oznámil, že sa cez víkend má konať tretie kolo mierových rozhovorov.
16:49 Moskovské úrady zakázali demonštrácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu
Úrady v Moskve zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie. Mesto sa odvolalo na stále aktuálnu pandémiu koronavírusu. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.
Aké organizácie požiadali radnicu o verejné zhromaždenia, úrady neprezradili. Ruská opozičná zjednotená demokratická strana „Jabloko“ však ostro kritizovala inváziu prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu a oznámila, že zorganizuje protestný pochod v Moskve. DPA citovala aj ruský spravodajský portál Meduza, ktorý napísal, že do ulíc chceli vyjsť aj podporovatelia „špeciálnej vojenskej operácie“.
V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Ľudia však v uplynulých dňoch vyšli do ulíc v desiatkach ruských miest, aby protestovali proti vojne na Ukrajine, a to napriek tomu, že čelia zatýkaniu, vysokým pokutám a policajnému násiliu, píše DPA.
16:23 OSN: Počas invázie Ruska na Ukrajine bolo zabitých už 331 civilistov
Počas invázie Ruska na Ukrajine bolo dosiaľ zabitých 331 civilistov, oznámil v piatok Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Citoval ho spravodajský portál britskej stanice Sky News.
Úrad dodal, že ďalších 675 civilistov utrpelo zranenia.
16:18 Microsoft zastavuje predaj produktov a služieb v Rusku
Microsoft zastavuje predaj produktov a služieb v Rusku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Americký softvérový koncern v piatok oznámil, že pozastavuje predaj nových produktov a služieb v Rusku. Microsoft sa tak stal ďalšou veľkou západnou firmou, ktorá sa dištancuje od Moskvy po ruskom útoku na Ukrajinu, medzi ne patria napríklad Apple, Nike či Dell Technologies.
Microsoft okrem prerušenia predaja zastavuje viacero aspektov svojho podnikania v Rusku, aby jeho operácie boli v súlade s vládnymi sankciami uvalenými na Rusko, uviedol prezident koncernu Brad Smith.
Americký podnikateľ a zakladateľ Microsoftu Bill Gates na podujatí v rámci klimatického summitu COP26 v Glasgowe 2. novembra 2021. Foto: TASR/AP 15:47 EÚ zvažuje obmedzenie práv Ruska v MMF v súvislosti s inváziou na Ukrajinu
Predstavitelia Európskej únie skúmajú možnosť obmedzenia ruského vplyvu a prístupu k financiám v Medzinárodnom menovom fonde po invázii na Ukrajinu. Tento scenár, o ktorom sa teraz diskutuje, by zvýšil tlak na ruskú ekonomiku a finančný systém. A znamenal by aj dôležitý symbolický krok, ktorý by prehĺbil medzinárodnú izoláciu Moskvy.
15:33 Peskov vyzval Rusov, aby sa zjednotili okolo Putina
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyzval Rusov, aby sa zjednotili okolo osoby prezidenta Vladimira Putina. „Teraz nie je čas na rozdelenie,“ povedal novinárom Peskov v reakcii na výzvy viacerých ruských osobností, ktoré volajú po ukončení vojny. „Teraz je čas zjednotiť sa, zjednotiť sa okolo nášho prezidenta,“ dodal hovorca Kremľa.
AFP pripomenula, že odkedy Rusko minulý týždeň vyslalo na Ukrajinu pozemné jednotky, viaceré popredné ruské osobnosti agresiu Moskvy odsúdili. Mnohí ďalší však rozhodnutie Putina privítali. „Áno, skutočne, medzi kultúrnymi osobnosťami prebiehajú búrlivé debaty,“ pripustil Peskov, pričom dodal, že „mnohí z nich podporujú prezidenta“. Sú však podľa neho aj takí, „ktorí úplne nechápu podstatu toho, čo sa deje“, dodal.
VIDEO Boje v Energodare
14:47 Kuleba obvinil ruských vojakov zo znásilňovania žien na Ukrajine
Urajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba obvinil v piatok ruských vojakov zo znásilňovania žien na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že Kuleba tieto tvrdenia ničím nepodložil a nebolo ich možné nezávisle overiť. „Keď padajú bomby na vaše mestá, keď vojaci znásilňujú ženy v okupovaných mestách – a bohužiaľ, máme množstvo prípadov, keď ruskí vojaci znásilňujú ženy v ukrajinských mestách – je, samozrejme, ťažké hovoriť o účinnosti medzinárodného práva,“ povedal Kuleba po anglicky počas prejavu v londýnskom think tanku Chatham House. „Toto (medzinárodné právo) je však jediný nástroj, ktorý má naša civilizácia k dispozícii, aby sme sa zaistili, že nakoniec všetci, ktorí túto vojnu umožnili, budú postavení pred súd,“ dodal šéf ukrajinského rezortu diplomacie.
Študentky so sviečkami a plagátom s nápisom “Stop vojne” sledujú koncert Trenčín pre Ukrajinu v Trenčíne. Foto: Radovan Stoklasa/TASR 14:46 Česko zvažuje kroky voči Rusku za poškodenie konzulátu v Charkove
Česká republika zvažuje, aké kroky podnikne voči Ruskej federácii za poškodenie konzulátu v ukrajinskom Charkove. V piatok to uviedol český premiér Petr Fiala. Zároveň však zdôraznil, že vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou pod taktovkou Severoatlantickej aliancie nepripadá do úvahy.
14:24 Británia žiada pre ruský útok na ukrajinskú elektráreň zasadnutie BR OSN
Pre ruský útok na ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň žiada Spojené kráľovstvo zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Počas stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bruseli to povedala šéfka britskej diplomacie Liz Trussová. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie Sky News. Tento útok, ku ktorému došlo v noci zo štvrtka na piatok, je podľa Trussovej „hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu a je nutné, aby bola vyvodená zodpovednosť“.
13:52 Lukašenko: Bieloruské sily sa nezapoja do konfliktu na Ukrajine
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny sa na ruskej vojenskej operácii na Ukrajine aktuálne nepodieľajú a nemajú ani v úmysle sa do nej zapojiť. „Bieloruská armáda sa na špeciálnej operácii (Ruska) nepodieľala a nemá to ani v pláne,“ uviedol Lukašenko s tým, že to nie je nevyhnutné. Dodal, že Minsk nedostal nijakú žiadosť o zapojenie sa do tohto ozbrojeného konfliktu. „Nemáte dôvod na obavy,“ povedal v prejave k obyvateľom Bieloruska.
13:25 Ukrajinské jednotky odrazili ruský útok na mesto Mykolajiv, tvrdí Kyjev
Kyjev tvrdí, že ukrajinské vojenské zložky odrazili ruský útok na juhoukrajinské mesto Mykolajiv. Oznámil to Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Arestovyč dodal, že situácia v meste Mariupol, ktorý podľa miestnych úradov obliehajú ruské sily, je pod kontrolou.
13:05 Putin: Rusko bude pokračovať vo svojom rozvoji
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že bez ohľadu na to, „aké to bude ťažké“, bude jeho krajina pokračovať vo svojom rozvoji a oznámil posilnenie dopravnej a logistickej infraštruktúry. Zároveň vyzval „susedov Ruska“, aby neeskalovali napätie. Moskva si podľa neho plní všetky záväzky.
12:47 Stoltenberg a Blinken: NATO je pripravené brániť každý meter svojho územia
Mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí sa v piatok dopoludnia začalo v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie. Rokovania sa týkajú krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajine, informuje spravodajca TASR na základe vyhlásenia Aliancie pre médiá. Na mimoriadnych rokovaniach sa zúčastňujú aj ministri zahraničných vecí Fínska a Švédska, ako aj vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred začatím rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom americkej diplomacie Anthonym Blinkenom uviedol, že ministri sa pokúsia nájsť koordinovanú odpoveď na „brutálnu ruskú inváziu“ na Ukrajinu a budú sa zaoberať dlhodobými dopadmi tejto krízy.
VIDEO Zničené lietadlo AN-225 v Hostomeli
12:25 Reznikov: Museli sme potopiť našu vlajkovú loď, aby nepadla do rúk nepriateľa
Ukrajinské námorníctvo vo štvrtok zámerne potopilo vlajkovú loď svojej čiernomorskej flotily, aby tak zabránilo tomu, že by sa vojnového plavidla zmocnila ruská armáda. Oznámil to v piatok ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, napísal denník The New York Times. „V uplynulých dňoch sme museli urobiť veľa ťažkých rozhodnutí… Veliteľ vlajkovej lode s názvom Hetman Sahajdačnyj vykonal rozkaz potopiť túto loď, aby sa opravovaná fregata nedostala do rúk nepriateľa… Vybudujeme však novú flotilu, ktorá bude moderná a výkonná,“ napísal na sociálnej sieti Reznikov.
11:00 Počet obetí ruského náletu v Černihive stúpol na 47
Na 47 mŕtvych sa zvýšil počet obetí ruského náletu, ktorý vo štvrtok zasiahol obytnú oblasť v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Informoval o tom v piatok denník The Guardian s odvolaním sa na regionálnych predstaviteľov.
Podľa údajov oblastnej samosprávy zahynulo pri ostreľovaní 38 mužov a deväť žien. Agentúra Reuters predtým udávala, že o život prišlo 33 osôb.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus, ktorého citovala agentúra Reuters, vo štvrtok informoval, že rakety pri nálete zasiahli dve školy a niekoľko obytných domov.
10:49 The Times: Zelenskyj prežil už tri pokusy o atentát
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prežil za posledný týždeň, odkedy Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, najmenej tri pokusy o atentát. Informáciu priniesol v piatok britský denník The Times s odvolaním na nemenované zdroje z diplomatických kruhov, ako aj tajomníka ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany.
Plánované pokusy o zavraždenie Zelenského zo strany dvoch samostatných žoldnierskych skupín údajne zlyhali po tom, čo ukrajinské tajné služby získali vopred informácie o chystaných útokoch. „Môžem povedať, že sme dostali informácie od zdroja (z Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej Federácie), ktorý nechce byť súčasťou tejto krvavej vojny,“ povedal podľa The Times pre ukrajinské televízne stanice tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov.
Za dvoma pokusmi údajne stáli žoldnieri z Kremľom podporovanej Vagnerovej skupiny, súkromnej armády, ktorá však podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych konfliktoch vo svete. Moskva by tak ale v prípade, že by sa im atentát podarilo vykonať, mohla poprieť priame zapojenie do tohto činu, konštatujú noviny New York Post.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP „Išli tam na veľmi dôležitú misiu, ktorú by Rusi chceli poprieť – likvidácia hlavy štátu je veľká akcia,“ uviedol pre The Times nemenovaný diplomatický zdroj. „Z hľadiska významu pre ruskú suverénnu politiku by to zrejme bola dosiaľ vôbec ich najväčšia úloha. Mala by veľký dosah na vojnu,“ dodal zdroj.
V ukrajinskej metropole Kyjev podľa tvrdenia zdroja denníka The Times stále operuje viac ako 400 ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny, ktorí na Ukrajinu prenikli s cieľom zlikvidovať 24 vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov a vyvolať tak chaos v ukrajinskej vláde.
Za tretím pokusom o atentát na Zelenského, ktorý bol plánovaný na minulú sobotu, mali byť údajne čečenské špeciálne jednotky. Všetkým trom útokom sa podarilo vopred zabrániť.
10:16 Mikulec: Situáciu na hraniciach bude koordinovať nadrezortná pracovná skupina
Činnosti súvisiace s prílevom ľudí z Ukrajiny bude koordinovať nadrezortná pracovná skupina ústredného krízového štábu (ÚKŠ). Jej zriadenie schválili členovia štábu na piatkovom zasadnutí. Všetky rezorty budú mať zástupcov aj v operačnom štábe v Sobranciach, fungovať má nonstop. Informoval o tom minister vnútra Roman Mikulec.
„Jednotlivé rezorty delegovali svojich zástupcov, ľudí, ktorí budú pracovať 24/7, tak, aby mohli koordinovať jednotlivé činnosti. Jednak priamo v teréne na hraniciach a v prípade, že sa vyskytnú problémy, ktoré treba eskalovať na vyššiu úroveň, na ktorej bude možno treba rozhodovať z politického alebo strategického hľadiska,“ uviedol Mikulec, ktorý je predsedom ÚKŠ.
„Všetky ministerstvá nominujú svojich zástupcov tak, aby sme komplexne a koordinovane riešili celú problematiku,“ doplnil generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra (MV) SR Marián Dritomský. Ako vysvetlil, prvú úroveň riadenia tvorí pracovná skupina ústredného krízového štábu so zástupcami všetkých rezortov.
Roman Mikulec. Foto: TASR/Jaroslav Novák 09:55 Orbán: Kto tvrdí, že NATO ochráni Maďarsko, sa mýli
Kto tvrdí, že NATO ochráni Maďarsko, sa podľa maďarského premiéra Viktora Orbána mýli. Severoatlantická aliancia sa na takýto krok podujme totiž iba v prípade, ak sa aj Maďarsko bude samo brániť, cituje spravodajca TASR z Orbánovho vyjadrenia v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió.
Maďarský premiér takto podľa internetového vydania denníka Népszava zrejme reagoval na nedávne vyjadrenia kandidáta opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko (Egységben Magyarországért) na post predsedu vlády v aprílových parlamentných voľbách Pétera Márkiho-Zaya, ktorý tvrdil, že iba NATO dokáže ochrániť Maďarsko.
Viktor Orbán. Foto: FB Viktora Orbána „Nikto nebude riskovať svoje životy za to, aby bránil iných. NATO nás ochráni, ak aj my budeme pripravení brániť sa. Ak sa nepripravíme v čase takéhoto konfliktu, tak to nepôjde ani neskôr. My sme začali včas,“ podčiarkol Orbán.
Premiér vlani na septembrovom vojenskom cvičení maďarských ozbrojených síl na strelnici v Hajmáskéri povedal: „Silná armáda, silná krajina!“
Maďarské ozbrojené sily realizujú desaťročný program rozvoja, ktorý sa dotkne oblasti leteckej prepravy, ochrany vzdušného priestoru i kybernetickej ochrany. V rámci tohto programu rozvoja pod názvom Zrínyi 2026 posilnia prakticky všetky druhy zbraní, pričom plánujú rozšíriť kapacity vojenského priemyslu vo výrobe zbraní a munície.
09:46 Prieskum: Slováci majú v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy o seba a blízkych
Väčšina obyvateľov Slovenska má v súvislosti s vojnou na Ukrajine obavy o seba a svojich najbližších. Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke tisíc respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca.
Na otázku „Máte v súčasnej situácii, v súvislosti s vojnou na Ukrajine, obavy o seba a svojich najbližších?“ odpovedalo 40,6 percenta respondentov, že má veľké obavy, 40,2 percenta, že má trochu obavy, a iba 19,2 percenta respondentov uviedlo, že nemá obavy. Obavy pociťujú častejšie ženy. Respondenti, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, odpovedajú častejšie, že obavy nemajú.
Až 77,5 percenta odpovedajúcich pociťuje obavy z ekonomickej krízy, z rozpútania svetovej vojny má obavy 72,6 percenta a z rozšírenia vojnového konfliktu na Ukrajine na Slovensko 68,7 percenta opýtaných. O niečo menšie obavy majú respondenti z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine (53,9 %).
Väčšie obavy z krízy, z rozšírenia konfliktu či z rozpútania tretej svetovej vojny deklarujú častejšie ženy. Respondenti, ktorí nesúhlasia s naším členstvom v NATO, odpovedajú častejšie, že obavy nemajú. Títo respondenti však zároveň majú väčšie obavy z príchodu utečencov v dôsledku útoku armády Ruskej federácie na Ukrajine.
Autormi projektu, v rámci ktorého bol prieskum realizovaný, sú Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, prieskumná agentúra MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame.
09:26 V Rusku sa bude trestať šírenie nepravdivých informácií o ozbrojených silách
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, na piatkovom zasadnutí jednomyseľne prijala v druhom a treťom čítaní návrh zákona o zavedení trestnej zodpovednosti za šírenie nepravdivých informácií vo vzťahu k Ozbrojeným silám Ruskej federácie. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.
Za šírenie vedome nepravdivých informácií o ruskej armáde môže byť uložená pokuta od 700-tisíc do 1,5 milióna rubľov, trest odňatia slobody na tri roky alebo nútená práca v rovnakej dĺžke.
Za zneužitie služobného postavenia na šírenie nepravdivých informácií jednotlivcom, skupinou osôb po predchádzajúcej dohode alebo organizovanou skupinou hrozí trest odňatia slobody na päť až desať rokov. Ak by úmyselne nepravdivé údaje mali závažné následky, hrozí trest odňatia slobody na desať až 15 rokov.
Zavádzajú sa tiež peňažné tresty za diskreditáciu ozbrojených síl pre občanov (30- až 50-tisíc rubľov), úradníkov (100- až 200-tisíc rubľov) a právnické osoby (300- až 500-tisíc rubľov). Finančné pokuty hrozia aj v prípade, ak je diskreditácia spojená s výzvami na nezákonné konanie, ktoré môže ohroziť životy alebo zdravie občanov a verejnú bezpečnosť.
Štátna duma tiež jednomyseľne prijala v druhom a treťom čítaní návrh zákona, ktorý zavádza tresty za výzvy na uvalenie sankcií na Rusko cudzím štátom, skupinou štátov alebo inštitúcií.
08:54 Starosta Kyjeva: Bojujeme aj za nemecké hodnoty
Kyjevský starosta Vitalij Kličko vyzval Nemecko, aby počas vojny, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko, naďalej odhodlane stálo na strane Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Zostaňte pri nás, pretože bojujeme aj za nemecké hodnoty,“ povedal Kličko v rozhovore pre piatkovú reláciu Morgenmagazin stanice ARD. Apeloval na to, že svet sa musí zomknúť a zastaviť spoluprácu s Ruskom, v opačnom prípade to pre Ukrajinu dopadne veľmi zle.
Ako ďalej povedal starosta ukrajinskej metropoly, dôvodom ruskej invázie je skutočnosť, že Ukrajina sa chce stať súčasťou európskej rodiny.
Priblížil tiež, že Kyjev aktuálne čelí logistickým problémom a usiluje sa zabezpečiť pre svojich obyvateľov dodávky tepla, elektriny a vody, zatiaľ čo čelí ruským útokom. Túto situáciu opísal ako „hororovú“.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP 08:46 Svetová banka by mala poskytnúť Ukrajine dodatočný úver
Svetová banka by mala schváliť omnoho vyšší mimoriadny úver pre Ukrajinu, než pôvodne plánovala. Umožnia jej to garancie zo strany Holandska a Švédska, čo objem dodatočného úveru zvýši oproti predchádzajúcim plánom o viac než 140 miliónov eur. O zvýšenom úvere pre Ukrajinu by Svetová banka mala rozhodovať v piatok. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Pôvodne plánovala Svetová banka poskytnúť Ukrajine mimoriadny úver v objeme 350 miliónov USD (316 miliónov eur). Vďaka garanciám Švédska a Holandska bude môcť poskytnúť zhruba 460 miliónov eur. Holandsko garantuje zvýšenie úveru o 95 miliónov eur a Švédsko o 50 miliónov eur.
08:34 Na hraniciach s Ukrajinou vybavili za posledných 24 hodín vyše 11-tisíc osôb
Za posledných 24 hodín do piatka rána do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny celkovo 11 279 osôb, z toho za piatok ráno 4 291 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
„Celkový počet vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko je od vypuknutia konfliktu do 6.00 h dnešného dňa 90 329,“ spresnila Bárdyová.
Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké (7 934). „Z toho počas piatkového rána 3362 osôb. Na ukrajinskej strane čaká päť osobných vozidiel a desať osôb,“ informovala policajná hovorkyňa.
Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 2 027 osôb, z toho za piatok ráno 498 ľudí. „Na hraničnom priechode Veľké Slemence zase 1 318 osôb, z toho v piatok ráno 431. Vo Veľkých Slemenciach čaká na ukrajinskej strane v ranných hodinách približne päť osôb,“ doplnila Bárdyová.
08:28 Arcibiskup Ján Babjak navštívil utečencov v Ubli
Prešovský arcibiskup a metropoli Ján Babjak SJ navštívil vo štvrtok (3. 3.) hraničný priechod v Ubli. Oboznámil sa s aktuálnou situáciou, stretol sa so starostkou obce Ubľa Nadeždou Sirkovou a navštívil aj dočasné centrum, kde sa zhromažďujú, ale aj nocujú utečenci z Ukrajiny. TASR o tom informoval hovorca Prešovskej archieparchie Michal Pavlišinovič.
„Vladyka celému spoločenstvu udelil archijerejské požehnanie a uistil, že ďalej bude zotrvávať v modlitbe aj v podpore gréckokatolíckych kňazov, ktorí dobrovoľnícky slúžia na hranici. Arcibiskupský úrad podaroval na hranicu aj potrebné veci, ktoré boli požadované, a to malé balené vody, zubné kefky a pasty, dámske šampóny, hygienické potreby, igelitové vrecká na balíčky a iné,“ uviedol Pavlišinovič.
08:10 Bolsonaro a Johnson vyzvali na prímerie na Ukrajine
Brazílsky prezident Jair Bolsonaro a britský premiér Boris Johnson vo štvrtok spoločne vyzvali na vyhlásenie prímeria na Ukrajine, uviedol hovorca britského predsedu vlády po ich stretnutí. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
„Lídri sa zhodli na požiadavke, aby bolo okamžite vyhlásené prímerie na Ukrajine a povedali, že musí zavládnuť mier,“ povedal hovorca Downing Street.
Johnson uviedol, že „svet nemôže dovoliť, aby agresia prezidenta Putina uspela“, pričom odsúdil „odporné činy“ jeho režimu, v dôsledku ktorých zahynuli civilisti a boli zničené mestá.
„Brazília bola dôležitým spojencom počas druhej svetovej vojny a jej hlas je v súčasnej kríze opäť kľúčový,“ povedal Johnson Bolsonarovi.
Brazílsky krajne pravicový prezident doteraz ruskú inváziu verejne nekritizoval, všíma si AFP. V nedeľu dokonca povedal, že jeho krajina bude v súvislosti s vojnou na Ukrajine „neutrálna“.
08:04 V Bratislave sa uskutoční protest Mier Ukrajine, cez telemost vystúpi Zelenskyj
V Bratislave na Námestí SNP sa v piatok od 17.00 h uskutoční protest Mier Ukrajine. O 18.00 h sa cez telemost pripojí prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v živom vystúpení pre viacero európskych metropol súčasne. TASR o tom informovala za organizátorov Katarína Zagorski.
Ukrajinský prezident sa cez telemost spojí s viacerými európskymi mestami, v ktorých budú prebiehať zhromaždenia proti Rusku. Podľa spoluorganizátora zhromaždenia v Bratislave Mariána Kulicha sa Zelenskyj spojí s európskymi mestami cez službu Zoom, lebo sám chce vidieť jednotlivé mestá a účastníkov zhromaždení. Pripoja sa aj mestá ako Praha, Frankfurt, Lyon, Tbilisi či Viedeň.
06:48 India v rozhovoroch s partnermi neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu
Indický premiér Naréndra Módí vo štvrtok počas rozhovorov s lídrami Spojených štátov, Austrálie a Japonska opäť odmietol odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho zdôraznil, že táto skupina krajín by sa mala ďalej sústreďovať na regionálne záležitosti.
TASR o tom informuje na základe spravodajstva poskytnutého tlačovou agentúrou AFP.
India sa v súvislosti so svojimi vzťahmi so Západom a Moskvou dlhodobo pohybuje na „tenkom ľade“. Rusko dodáva krajine väčšinu zbraní. Ruský prezident Vladimir Putin a ním nariadená nedávna invázia na susednú Ukrajinu iba zdôraznila náročnosť vyvažovania vzťahov medzi Západom a Moskvou.
Po tom, ako sa Módí vo štvrtok virtuálne stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, austrálskym premiérom Scottom Morrisonom a predsedom japonskej vlády Fumiom Kišidom, bolo vydané ich spoločné vyhlásenie, ale kancelária indického lídra zverejnila aj svoje samostatné stanovisko.
Módí „podčiarkol, že štvorica týchto krajín musí zostať sústredená na svoje základné ciele – podporu mieru, stability a prosperity v indo-pacifickom regióne“, tvrdí jeho úrad.
„Na stretnutí sa diskutovalo o vývoji na Ukrajine vrátane humanitárnych následkov. Premiér zdôraznil potrebu vrátiť sa na cestu dialógu a diplomacie,“ uviedla Módího kancelária.
India opakovane nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby zastavili vzájomné nevraživé akcie, ale priamemu odsúdeniu vojenského útoku Moskvy na územie Ukrajiny sa Naí Dillí vyhýba.
India rokovala so svojimi partnermi v rámci bezpečnostno-strategickej organizácie Štvorstranný bezpečnostný dialóg (QSD), ktorá vznikla v roku 2007 a zahŕňa aj spoločné vojenské cvičenia členských krajín.
Naréndra Módí a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP 03:07 V Rusku sú čiastočne nedostupné viaceré spravodajské weby.
Sociálna sieť Facebook a viaceré spravodajské webové stránky sú v Rusku čiastočne nedostupné, informovala v piatok agentúra AFP.
Novinári AFP v Moskve nemali prístup na Facebook, ako ani na internetové stránky médií ako Meduza, Deutsche Welle, Rádio Sloboda (RFE/RL) či ruskojazyčná verzia stanica BBC. Mimovládna organizácia GlobalCheck tiež potvrdila, že tieto stránky sú čiastočne nedostupné.
Nezávislý web Meduza na svojom účte na Telegrame uviedol, že stránka už nie je dostupná pre „niektorých používateľov“ v Rusku, no od úradov nedostal oznámenie o zablokovaní.
Začiatkom tohto týždňa ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o „obmedzenie prístupu“ k nezávislej ruskej televíznej stanici Dožď a liberálnej rozhlasovej stanici Echo Moskva.
01:36 Spojené štáty poskytnú dočasný azyl obyvateľom Ukrajiny
Spojené štáty udelia štatút dočasnej ochrany obyvateľom Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú na americkom území. Toto opatrenie im umožní zostať v USA po dobu 18 mesiacov. TASR tieto informácie prevzala od agentúr AP a AFP.
„Naplánovaný a nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu vyústil do pokračujúcej vojny a nezmyselného násilia, a Ukrajincov prinútil hľadať útočisko v iných krajinách,“ uviedol vo vyhlásení minister pre vnútornú bezpečnosť USA Alejandro Mayorkas.
00:47 Česko daruje Ukrajine ďalšie zbrane, na Slovensko pripravuje vyslať vojakov
Česká vláda na mimoriadnom štvrtkovom rokovaní schválila poslanie zbraní, munície a ďalšieho vojenského materiálu na Ukrajinu v hodnote 17 miliónov českých korún. Ide o dar od českých zbrojárskych firiem. Informoval o tom v noci na piatok spravodajský server Novinky.cz.
„Vzhľadom na to, že ide o vojenský materiál, tak to musel procesovať náš rezort. Chcela by som spoločnostiam veľmi ďakovať, pretože táto pomoc nie je jediná,“ povedala po rokovaní vlády česká ministerka obrany Jana Černochová.
Černochová tiež podľa spravodajskej stanice ČT24 uviedla, že v rámci posilnenia východného krídla NATO jej rezort pripravuje vyslanie vojakov na Slovensko. Mala by podľa nej vzniknúť tzv. battlegroup, ktorá bude v krajine pri hraniciach s Ukrajinou operovať a okrem českých a slovenských vojakov v nej budú aj jednotky z Maďarska, Rumunska a Bulharska. „Česká republika by do tejto skupiny uvoľnila 400 osôb,“ dodala ministerka.
Už v stredu ministri rozhodli, že Česko Ukrajine daruje zdravotnícky materiál z armádnych zásob za zhruba 21 miliónov českých korún. Doteraz na Ukrajinu ministerstvo obrany poslalo vojenský materiál za viac ako 600 miliónov českých korún, pripomenuli Novinky.cz.
Predchádzajúci vývoj sme online sledovali tu:
Ďalšie články
Gröhling: PS v niektorých návrhoch uletelo. Štát nemôžete viesť mafiánsky ani aktivisticky
