Rusi na rozdiel od USA jadrové sily výrazne modernizovali. Americká protiraketová obrana by nestačila, hovorí odborník

Na nedatovanej snímke odpálenie medzikontinentálnej balistickej strely niekde v Rusku. Foto: TASR/AP Na nedatovanej snímke odpálenie medzikontinentálnej balistickej strely niekde v Rusku. Foto: TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin šermuje jadrovými zbraňami v čase, keď nikto na ruské územie neútočí a prekračuje celý rad stupienkov na eskalačnom rebríku. To je veľmi nebezpečné. Chvalabohu za Joea Bidena, Emmanuela Macrona a ďalších predstaviteľov, ktorí to ignorujú a neodpovedajú rovnakou mincou. Zodpovedný prístup by v budúcnosti mal viesť k lepšej informovanosti obyvateľstva. Mali by sa obnoviť skúšky sirén a ľuďom povedať, kde by sa mohli schovať, hovorí odborník na jadrové odstrašovanie Petr Suchý.

Ruské jadrové sily sú v režime bojovej pohotovosti. Čo si pod tým predstaviť?

My, ktorí situáciu od pomerne nejasného prehlásenia Putina sledujeme, vedieme debaty, že čo to vlastne znamená. Domnieva sa totiž to, že Ruská federácia má časť svojich jadrových zbraní v pohotovostnom režime neustále. Popredný ruský odborník Pavel Podvig napríklad zastáva názor, že došlo k zmene v systéme command and control (velení a komunikácie) tak, že by tieto zbrane mali byť spustiteľné v kratšom čase alebo spustiteľné vôbec. Predpokladá sa, že pred Putinovým vyhlásením by bola táto doba dlhšia.

Nevieme veľa o tom, aký stupeň ruské jadrové sily v súčasnosti majú. Dúfame však, že nedochádza k nastaveniu automatického režimu, hoci ani to by nebol úplne problém. Na rozdiel od Putina, ktorý sa zrejme úplne zbláznil, sa západní politici správajú veľmi zodpovedne a nereagujú naňho eskalujúcim spôsobom, ktorý by Putinovi vyhovoval.

Čo je to automatický režim?

Vtedy, keď radary včasného varovania zahlásia, že došlo k útoku na Rusko a blížia sa naň nepriateľské jadrové zbrane, dôjde k odpalu. Na tomto mieste by som chcel čitateľov upokojiť. Nie je potrebné vyvolávať hystériu. Stačí, že je hysterický Putin a v posledných týždňoch až rokoch nezvláda svoje nervy. Tento režim aj podľa ruských odborníkov totiž nebol aplikovaný ani počas studenej vojny.

Do akej miery je vyhlásenie bojovej myšlienky, keď to môžeme interpretovať tak, že Putinovi povolili nervy, a do akej miery ide o racionálne rozhodnutie? Kremeľ povedal, že išlo o reakciu na vyjadrenie britskej ministerky zahraničných vecí Liz Trussovej, ktorá oznámila, že Briti môžu ísť bojovať na Ukrajinu.

V jadrových otázkach sa s racionalitou pracuje po desaťročia. Všetci vieme, že je to vágny pojem, pod ktorým si každý predstaví niečo iné. V histórii poznáme prekvapujúce incidenty, keď niektorí aktéri konali z perspektívy iných neracionálne, ale zo svojej vlastnej pozície vnímali svoj postup ako úplne premyslený a racionálny.

Na jednej strane je Putin úplne posadnutý vnímaním Ukrajiny ako akejsi zásadnej hrozby. Jeho vyjadrenia o tom, že Ukrajinci sú nacisti, narkomani a pokúšali sa získať jadrové zbrane, sú úplne absurdné a dokazujú, že to asi nemá v hlave úplne v poriadku.

Na druhej strane zrejme zvažuje kroky a snaží sa pokračovať v tragickej hre, ktorú rozohral už pred rokmi. Týmito deklaráciami sa snaží znervózniť a odradiť Západ od ďalšieho angažovania. Putin vlastne popiera teóriu jadrového odstrašovania. Šermuje jadrovými zbraňami v čase, keď nikto na ruské územie neútočí a prekračuje celý rad stupienkov na eskalačnom rebríku. To je veľmi nebezpečné. Chvalabohu za Joea Bidena, Emmanuela Macrona a ďalších predstaviteľov, ktorí to ignorujú a neodpovedajú rovnakou mincou. Pre Putina by to bola ďalšia zámienka eskalovať konflikt a ukazovať na škaredý Západ. Rusi uväznení v mediálnej izolácii majú tendenciu stále mu to konzumovať.

Putin sa v minulosti vyjadril, že Rusko ako prvé jadrové zbrane nepoužije.

Rusi výrazne utlmili deklaráciu zo 70. rokov, keď Brežnev sľúbil, že Ríša zla nepoužije jadrové zbrane ako prvá. Ani vtedy sa táto deklarácia nebrala ako stopercentne dôveryhodná. Od ruských autorov a vtedajších príslušníkov ruských ozbrojených síl vieme, že sovietska generalita mala na túto vec odlišný názor a v prípade potreby by na nejaké deklarácie neprihliadala.

V ruskej jadrovej doktríne sa v posledných rokoch udialo niekoľko zmien. Tie deklarujú, že Rusko môže použiť jadrové sily aj v prípade, ak proti nemu nikto nepoužil jadrovú silu. To je ďalšia vec, na ktorú sa Putin snaží smerovať pozornosť.

Ruské jadrové ponorky Knieža Vladimir a Jekaterinburg kotvia na námornej základni v ruskom meste Gadžijevo.

Cieľom je zrejme vyvolať u protivníka neistotu.

Pevne dúfam, že ani Putin nechce jadrové zbrane použiť. Skôr ich používa v zmysle akéhosi nukleárneho terorizmu. On neodstrašuje. Predvádza primitívne, veľmi nebezpečné vyhrážanie, šikanovanie svetového spoločenstva a najmä aktérov v ruskom susedstve.

Rusko je za Putina úplne nedôveryhodný hráč. Nemá cenu zaoberať sa tým, čo bude rešpektovať, lebo nerešpektuje absolútne nič. Kremeľ pošliapal celý rad noriem, multilaterálnych zmlúv, princípy OSN či Záverečný helsinský akt. Nemennosť hraníc pošliapal anexiou Krymu. Porušil Budapeštianske memorandum, ktorým sa Ukrajina na začiatku 90. rokov vzdala svojho jadrového potenciálu. Bol by som veľmi opatrný. Súčasnému Rusku sa nedá dôverovať v ničom. Musíme dosiahnuť, aby za rozpútanú agresiu zaplatilo cenu, ktorá bude bolieť nielen Vladimira Putina, ale aj všetkých okolo neho, ktorí tomu nedokázali zabrániť.

Do akej miery budú sankcie a ekonomický kolaps Ruska účinnou stratégiou? Pri historickom exkurze vidíme, že sankcie skôr upevňovali autoritatívne režimy, napríklad v Iráne alebo na Kube. Prípadne ak by došlo ku kolapsu režimu, nehrozí podobná situácia ako po rozpade ZSSR, že jadrový materiál nebude dostatočne zabezpečený a jadrová hrozba zo strany Ruska sa ešte zväčší?

To sa dostávame skôr na pole špekulácií. Sankcie majú svoj zmysel, ak sa uplatňujú dlhodobo, razantne a panuje na nich široká zhoda. To sa na rozdiel od Putinových očakávaní skutočne stalo. Putin neočakával, že sa svetové spoločenstvo takto postaví k ním rozpútanej tragédii. Popri sankciách je potrebné do najvyššej možnej miery podporovať Ukrajinu. Musíme jej dodávať vojenský materiál, ktorý jej pomôže čeliť ruskému vpádu.

Čo sa nebezpečenstva týka, nemusíme sa baviť o vzdialenej budúcnosti. Rusko vedie šialenec, ktorý ak uspeje na Ukrajine, bude ohrozovať ďalšie štáty vo svojom okolí. Koniec koncov tak činí kontinuálne už vyše 20 rokov – len inými spôsobmi a v menšej intenzite. Putin si brúsi zuby aj na stredoeurópske štáty, ktoré patrili pod Sovietsky zväz. Škoda, že mu v tom rad ľudí pomáhal. Či už to boli rôzni Zaorálkovia, Hamáčkovia, Zemanovia alebo na Slovensku Ficovia, ktorí protestovali na námestiach v čase podpisu obrannej zmluvy s USA.

Rusi tento týždeň usporiadali rozsiahle cvičenie strategických síl. Jadrové ponorky vyslali do Severného ľadového oceánu, mobilné odpaľovače sa vraj „túlali“ v lesoch Sibíri. Ako tie ruské jadrové sily vlastne vyzerajú? Na čo sa najviac spoliehajú?

V strategických silách spravila Ruská federácia za posledné štvrťstoročie obrovský krok dopredu. Mám na mysli jadrové zbrane s interkontinentálnym dosahom umiestnené na nosičoch. Na rozdiel od Spojených štátov Rusko svoju triádu s výnimkou leteckej zložky zaujímavo modernizovalo a nahrádza zastaralé nosiče zo sovietskych čias. Modernizovalo pozemnú časť, interkontinentálne balistické strely SLBM a Bulava. Aj strategické bombardéry Tu-95 a Tu-160 sú v použiteľnom stave a Rusko ich pravidelne využíva na demonštráciu sily pri území členských štátov NATO.

Druhým aspektom sú taktické zbrane využívané najmä na poistenie alebo menšie vzdialenosti. Aj tam sa modernizovali nosiče a Rusko je v istej výhode. Nosič rakiet Iskander má duálne využitie a môže odpáliť aj jadrové strely. Dúfam, že si Západ uvedomí, aké falošné sú diskusie o stiahnutí všetkých taktických síl z územia členov NATO. Tie majú okolo 160 voľne padajúcich bômb, zatiaľ čo Rusko má v tomto smere troj- až štvornásobnú prevahu.

A čo supermoderné zbrane ako okrídlený hypersonický klzák Avangard s rýchlosťou Mach 27, ktorý sa dokáže vyhýbať nepriateľským strelám? Majú ich Rusi v hojnom počte?

Nedokážem to presne povedať, ale zatiaľ je to v zásade irelevantné. Podľa môjho názoru vidíme, že Rusi postupujú proti Ukrajine nevyberavým spôsobom, ktorý naberá na intenzite a čoraz menej diskriminuje povahu cieľa. Šermovanie supermodernými zbraňami slúži Kremľu na posilnenie ega. V Putinových prejavoch to vidíme 20 rokov.

Argumentovanie o tom, ako jeho systémy prekonajú aj tie najsofistikovanejšie raketové systémy, na druhej strane hystericky reaguje na pozornosť, ktorú štáty venujú obmedzeným systémom protiraketovej obrany. Rusi sa nemajú čím chváliť v civilnom sektore a nedokážu konkurovať Západu a ázijským štátom v oblasti priemyslu. Môžu sa len hrdiť veľmi nebezpečnými vojenskými prostriedkami, v ktorých dokážu držať krok.

Odpálenie medzikontinentálnej balistickej strely niekde v Rusku.

Američania posledných 20 rokov budovali protiraketovú obranu. Do akej miery by boli účinnou obranou proti ruským jadrovým silám?

Obranou by boli, neodvažujem sa však odhadnúť, ako efektívne by boli systémy umiestnené v Európe, lebo tie sa budovali skôr v rámci scenárov útoku z Blízkeho východu. Spojené štáty však disponujú obranným systémom, ktorého interceptory [strely, ktoré majú zostreliť nepriateľské rakety, pozn. red.] sú umiestnené na Aljaške. Ten by mal byť efektívny, ale neviem, do akej miery. Rusko má mnohonásobne vyšší počet strategických zbraní než USA interceptorov. Kalkulácie plánovania totiž donedávna rátali s konfliktom s inými aktérmi, ako je napríklad Severná Kórea, ale nie Rusko so šialeným Vladimirom Putinom.

To sa zrejme v najbližších rokoch v americkej zahraničnej politike zmení.

Nielen v tej americkej. Malo by sa to zmeniť aj v politike každého členského štátu EÚ vrátane Česka a Slovenska. Som rád, že na rozdiel od iných politikov, ktorí Putina dlhodobo podporovali, Miloš Zeman urobil krok smerom k zachráneniu si tváre a urobil obrat vo veľmi krátkom čase. Verím, že to, čo sa deje, je budíček pre každého triezvo uvažujúceho politika a občana.

Čo keby došlo k najhoršiemu, teda jadrovému konfliktu? Ako by uvažovali Rusi? Vystrelili by jadrové hlavice aj na mestá ako Bratislava, Brno či Praha, alebo by sa skôr zamerali na vojenské ciele? Alebo by náš región ušetrili?

Nechcem na to vôbec odpovedať. Je to pre mňa natoľko nepredstaviteľné, že to nedokážem obsiahnuť. Pokiaľ by takéto uvažovanie malo mať prvky racionality a postupovalo by sa učebnicovo, dávalo by zmysel útočiť na vojenské ciele nepriateľa. Pokiaľ máme do činenia s psychicky veľmi labilným indivíduom, ktoré sa chce na konci života a po fiasku, ktorému čelí, pomstiť svetu naokolo, mohlo by ísť aj o útok na populáciu. Netrúfam si predikovať, ako by postupoval Vladimir Putin a či by ušetril Bratislavu kvôli užitočným idiotom ako Robert Fico alebo Marian Kotleba.

Ak túto krízu prežijeme, budú podľa vás deti v nasledujúcich rokoch nacvičovať civilnú obranu a schovávať sa zase v školách pod stoly tak, ako to bolo počas studenej vojny?

Chcel by som čitateľov skutočne upokojiť. Nepanikáril by som. Panika ničomu nepomáha, a preto ju nechcem vyvolávať. Myslím si, že zodpovedný prístup by v budúcnosti mal viesť k lepšej informovanosti obyvateľstva. Mali by sa obnoviť skúšky sirén a časť opatrení, ktorá ľuďom vysvetlí, kde by sa mohli schovať a ako sa v podobných situáciách správať. Tieto situácie by vôbec neškodili – berme si príklad z Izraela. Žijeme vo zvláštnych časoch. Veľmi dobre si pamätám na studenú vojnu a súdružky učiteľky, ktoré nám neustále premeriavali tváre kvôli plynovým maskám. Niektoré vtedajšie počiny boli skôr prejavom hlúposti súdruhov a súdružiek v ére komunizmu a k tomu by som sa vôbec nevracal. Vidíme, že ich pohrobkovia sú stále naokolo, ale snáď v čoraz menšej miere.

Foto: TASR/AP

Petr Suchý. Foto: FB FSS MUNI

Narodený v roku 1970, pôsobí na Katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Špecializuje sa na zahraničnú a bezpečnostnú politiku USA, jadrovú problematiku, odstrašovanie, kontrolu zbrojenia a odzbrojovania.


Ďalšie články