Pápež urobil gesto pokory voči Putinovi. Odkázal mu: Veľmi ťa prosím...

Rozhovor s vatikánskym nunciom na Ukrajine arcibiskupom Visvaldasom Kulbokasom, ktorý zostal v Kyjeve. Nuncius Kulbokas približuje postoj katolíckej cirkvi k tejto vojne.

V predvečer ruskej invázie na Ukrajinu väčšina diplomatických jednotiek evakuovala svojich predstaviteľov z ukrajinských miest. Mnohí diplomati opustili Ukrajinu z obavy o svoj život. Na Ukrajine naopak zostal veľvyslanec Svätej stolice na Ukrajine, arcibiskup Visvaldas Kulbokas (ročník 1974). V rozhovore pre ukrajinský portál Unian vysvetlil, prečo verí, že Ukrajina zvíťazí. Prinášame preklad tohto rozhovoru.

Monsignor Visvaldas, vy ste neopustili Kyjev ani vtedy, keď západné krajiny varovali Ukrajinu pred blížiacou sa eskaláciou z Ruska a stiahli svojich diplomatov, ani keď ruské rakety už leteli na ukrajinské mestá. Povedzte nám, prečo ste sa rozhodli zostať?

Tu je celkom jasná odpoveď. Moja misia veľvyslanca Svätej stolice má dva aspekty. Ide o zastúpenie Vatikánu pred ukrajinskou vládou a v ukrajinských cirkevných spoločenstvách. Predovšetkým je to starostlivosť o cirkevné spoločenstvá – gréckokatolícke aj rímskokatolícke, úloha biskupa je aj pastoračná. Kde má byť pastier a kňaz? Musí byť so svojimi ľuďmi. Ak ma sem poslal pápež František, moja misia je tu.

Kyjev je denne ostreľovaný a často počuť sirény protivzdušnej obrany. Ako vyzerá váš deň teraz?

Počas dňa sledujeme situáciu. Každý deň prežívame pod znamením „Pozor!“ Niekedy nastáva letecký útok, vtedy treba byť v úkryte. To najdôležitejšie mám vždy pri sebe. S rehoľnými sestrami sme prispôsobili úkryt aj na bohoslužby. Ak je situácia nejasná, najlepšie je modliť sa dole v podzemí.

Ste ešte v súčasnosti v kontakte s Vatikánom?

Keď sa objavia nejaké informácie o súčasnej situácii, mám povinnosť sa o ne podeliť s Vatikánom. Je potrebné sa rozprávať s vatikánskym štátnym sekretárom a jeho asistentmi, no nie vždy je to možné. Nie vždy na takúto prácu zostáva čas a energia. Je potrebné prežiť, to sa týka každého občana Kyjeva. Nikdy nevieme, kedy náš dom utŕži zásah. Vo všeobecnosti však kontakt s Vatikánom trvá nepretržite. Kým sa dokážeme spojiť, tak sme v kontakte, komunikujeme ráno, poobede aj večer.

Pravdepodobne ste zachytili, že štátny sekretár kardinál Pietro Parolin počas Valného zhromaždenia OSN zopakoval, že Svätá stolica je tiež pripravená byť platformou pre dialóg medzi Ukrajinou a Ruskom. Myslíte si, že nastane taká príležitosť na dialóg?

To závisí od všetkých zúčastnených strán. Ukrajina je za, už dávno žiadala o takúto možnosť. Hľadanie priestoru a možnosti pre dialóg je vždy základným postojom Svätej stolice. Ale donútiť nemožno nikoho. Misia Svätej stolice je dvojaká: byť platformou pre prípadné rokovania, ale aj zjednocovať ľudí v modlitbe a láske, pretože tieto veci sú také mocné, že môžu priniesť pokoj všetkým.  

Čo si myslíte, že je podstatné pre taký druh dialógu?

Z pohľadu cirkvi nastáva vojnová situácia preto, lebo jedna krajina sleduje jednu politickú koncepciu, druhá inú, medzi nimi je konflikt a jedni bojujú proti druhým. Politicky je tu dosť ťažké nájsť východisko aj počas rokovaní. Ukrajina bojuje preto, aby obránila svoju krajinu. V Ukrajine je podobný počet pravoslávnych a katolíckych veriacich. Všetci sa teraz rovnako modlia za tých, čo vedú krajinu, aj za armádu. Modlime sa, aby vláda konala a chránila ľudí. Modlime sa za vojakov, aby splnili svoju úlohu a obránili krajinu.

Znamená to, že cirkev nemôže byť neutrálna?

Ukrajina dnes obhajuje svoje právo na existenciu. Poslanie cirkvi nemôžeme označiť za neutrálne. Neutralita je politické vyjadrenie. Cirkev jasne rozlišuje medzi týmito dvoma aspektmi. Prvým je samotný čin. Pápež František sa napríklad jasne vyjadril, že vojna je diabolský akt. Ďalším aspektom je človek, ktorý túto vojnu podnecuje. Cirkev a ja ako pastier sa vždy pozeráme na agresora ako na brata. Mojou úlohou je duchovne ho zachrániť. Cirkev hovorí, že to všetko nesmie prerásť do nenávisti. Čo ale počujem a vidím v týchto dňoch? Som v Kyjeve a dostávam toľko správ! „Sme s tebou! Myslíme na teba!“ A viem, že to nie sú prázdne slová! Ľudia, moji priatelia, ani v noci nespia. Sledujú, čo sa deje, sú s nami.

Je to takmer globálna solidarita s Ukrajinou. Dá sa povedať, že Kyjev sa stal hlavným mestom svetového diania. Ľudia hovoria, že sa tu dnes rozhoduje o osude nás všetkých.

Rád používam tento príklad: Predstavte si, že ste Bohom. Stvorili ste človeka a potom ste zistili, že ľudstvo sa začína navzájom milovať tak, ako teraz miluje Kyjev a Ukrajinu. Potom Boh usúdi: „Ľudstvo je zjednotené a solidárne. Opäť sa vrátilo k bratstvu. No, už niet žiadneho dôvodu, aby vojna pokračovala.“ Chcem tým povedať, že aj my Bohu pomáhame odstraňovať všetky príčiny vojny. V čase tejto tragédie je úlohou každého rásť v láske a solidarite. Keď sa duchovne staneme bratmi, vojna sa skončí.

Deň po ruskej invázii na Ukrajinu sa pápež František osobne dostavil na ruské veľvyslanectvo vo Vatikáne v rozpore s protokolom, podľa ktorého mal vatikánsky minister zahraničných vecí predvolať veľvyslanca. O čom sa na tomto stretnutí hovorilo?

To, že pápež osobne navštívil ruského veľvyslanca pri Svätej stolici, je niečo symbolické, akoby veľmi silné znamenie. Ako poznamenali novinári v Ríme, nikto si nepamätá prípad, keď pápež išiel za veľvyslancom samotným. A František to osobne urobil. To, čo odznelo na stretnutí, objasnil vatikánsky štátny sekretár kardinál Parolin. Pápež poukázal, že vojna nemôže vyriešiť problémy. To znamená, že pápež pokorne a súčasne unáhlene žiadal o ukončenie vojny.

Myslíte si, že Vatikán bol v Rusku vypočutý?

To môžeme súdiť len podľa dosiahnutých výsledkov. Každý by však mal robiť to, čo môže. Ak budem mať možnosť vyjadriť svoj názor, urobím to. Chcel by som tiež dodať, že tí moji priatelia, ktorí myslia na Ukrajinu a modlia sa za ňu, v týchto dňoch neustále píšu, že dostávajú akoby vnuknutia modliť sa ešte viac. V modlitbe cítia, že Ukrajinu ochraňujú anjeli. To znamená, že každý sa na ňu pozerá s veľkou nádejou. Preto sa mi zdá, že sa blížime k takej úrovni globálnej solidarity, že táto vojna bude zastavená. Dúfam, že to čoskoro skončí. Koniec koncov, nemá zmysel v tom pokračovať, keď sa celé ľudstvo spojilo.

Aké ďalšie úsilie môže Vatikán vynaložiť na zastavenie vojny? Uvažuje sa o stretnutí pápeža Františka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom?

Ísť za ruským veľvyslancom je v niektorých ohľadoch ešte silnejšie ako rozhovor s prezidentom Putinom. Ukazuje to veľkú a pokornú požiadavku, pápež mu v pokore hovorí: „Veľmi ťa prosím…“ Ale pápež má, samozrejme, stále možnosť hľadať priamy kontakt s prezidentom Putinom. Je to na ňom.

Aké humanitárne úlohy v súčasnosti vykonáva katolícka cirkev na Ukrajine?

Jednou z úloh je umožniť ľuďom prístup do úkrytu pod kostolmi. Konanie bohoslužieb je ďalšou úlohou, aj keď to je už skôr duchovná úloha. Ak je to možné, cirkev sa snaží dostať k ľuďom humanitárnu pomoc.
Ťažko mi však povedať, v akom stave je tento proces. Problematike sa venuje v rámci cirkvi aj Štátny sekretariát aj veľvyslanectvo Ukrajiny pri Svätej stolici. Viem, že existuje dlhočizný zoznam toho, čo treba. Ide o lieky, oblečenie, potraviny. A množstvo ďalších vecí. Samozrejme, je ťažké poskytnúť túto pomoc tu. Štátny sekretariát je preto v priamom kontakte s veľvyslanectvom Ukrajiny, aby zistil, ako najlepšie a kam poslať pomoc. Tak rozhodol Vatikán. Okrem toho, katolícke cirkvi v rôznych krajinách sa snažia posielať pomoc aj inými linkami. Napríklad cez medzinárodnú charitatívnu nadáciu Caritas. Je to na jednotlivých dohodách. A tu vláda rozhoduje, kto tú pomoc potrebuje najviac.

Pápež František pred necelým týždňom vyzval všetkých veriacich, aby sa modlili za ukončenie konfliktu na Ukrajine. A on sám viedol modlitbu vo Vatikáne. Ako často v Petrovej bazilike možno počuť modlitbu za Ukrajinu?

Som si istý, že sám pápež a jeho spoločníci sa za Ukrajinu modlia každé ráno. Pamätáme si, že 26. január bol na celom svete dňom modlitieb za Ukrajinu. Podobne v stredu 2. marca pápež opäť všetkých pozval k modlitbe za Ukrajinu. Sú to veľmi symbolické dni, keď sa nemodlí len samotný pápež, ale pozýva všetkých k spoločnej modlitbe. Potom sa z toho stane veľmi silná spoločná modlitba. Je to symbol a obrovská duchovná sila.

Ako by sa teraz mali modliť veriaci na Ukrajine?

Na Ukrajine je veľa veriacich. Som si istý, že každý má svoj spôsob, ako sa modlí. Pokorne sa obraciame k Pánovi a v srdci premýšľame o tom, aký svet vytvárame my sami. Začína to našimi každodennými vzťahmi: ako rešpektujem toho druhého, ako bránim svoje zásady a svoju pravdu. Pretože niekedy zabúdame brániť spravodlivosť. Modlitba nás premieňa. Napokon tiež prosíme Pána, aby nám daroval vytúžený mier.

Rozhovor pôvodne vyšiel na stránke časopisu Unian, vychádza so súhlasom redakcie. Preložil o. Rastislav Dluhý.