Hlavné správy a právny štát. Čo by sa malo stať teraz

A to je súdny spor.

Presne to totiž odlišuje právny štát od štátu, kde vládne svojvôľa, hoc aj opretá o zákon a väčšinu v parlamente. Práve súd by mal vyhodnotiť, či Hlavné správy šírili propagandu alebo nie, prípadne či si Rusi cez Hlavné správy financovali svoju propagandu.

Štát (konkrétne Národný bezpečnostný úrad) včera siahol k radikálnemu opatreniu a zablokoval Hlavné správy. Takú právomoc mu dáva novela zákona, ktorú za jeden a pol dňa schválila vláda, parlament aj podpísala prezidentka. Kritéria blokovania (vypnutia média) sú však stanovené nejasne, a preto môžu byť zneužiteľné. Je teda vo verejnom záujme, aby sme sa o tomto prípade dozvedeli viac.

NBÚ tvrdí, že konal z vlastnej iniciatívy na základe nového paragrafu 27b. Problém sa v ods. 3 vymedzuje takto:

„Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.“

Tieto opatrenia pritom majú byť „primerané vo vzťahu k možným rizikám spojeným s blokovaním“.

Čo z toho naplnili Hlavné správy?

Na tú otázku musí dať odpoveď NBÚ.

Šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko, s ktorým som včera večer telefonoval, dôvody NBÚ nepozná. Nikto mu ich neoznámil. NBÚ to odmieta komentovať, všetko sa obmedzuje len na jednu tlačovú správu.

Zákon NBÚ neviaže oznámením svojho rozhodnutia vydavateľovi či redakcii, iba „osobe, ktorá prevádzkuje infraštruktúru, na ktorej je blokovanie potrebné vykonať a ktorá je povinná vykonať blokovanie“.

Keďže o tomto opatrení proti Hlavným správam vopred na Facebooku informoval minister obrany Naď, je dôvod na zvýšenú pozornosť. Aby sa situácia vyjasnila, Hlavné správy by mali Národný bezpečnostný úrad zažalovať, aby sme zistili, či nedošlo k prekročeniu zákona.

Sopko mi včera do telefónu povedal, že sa určite plánujú s Naďom súdiť pre jeho výroky, že ich financujú Rusi, keďže to podľa neho nie je pravda a vie to ľahko preukázať. Ruská ambasáda si mala zaplatiť len pár tlačových správ, ktorými informovali svojich občanov pred voľbami a podobne. Rádovo malo ísť o pár stoviek eur.

Ak je to tak, nie je to nekalé financovanie ani žiadna propaganda. Hlavné správy navyše ruskú agresiu proti Ukrajine odsúdili, záujem inej mocnosti by sa v takomto prípade preukazoval ťažko.

Pokiaľ však existujú verejnosti neznáme dôkazy, ktoré ukážu závažné finančné toky medzi Kremľom a Hlavnými správami, treba ich dať na stôl. NBÚ by preto po svojom rozhodnutí mal čeliť súdnemu sporu.

Netreba sa veľmi pohoršovať ani znervózňovať tým, že ide o médium, ktoré mnohým – prepytujem – smrdí. Tiež nepatrím medzi čitateľov Hlavných správ, tamojšie texty ma veľmi nezaujímali. Ich profesijné poklesky z minulosti, najmä kontakty s Kočnerom, flirtovanie s Harabinom a ďalšími politickými chuligánmi, aj nedávne nadbiehanie Smeru plus občasné hľadanie hranice medzi lžou a provokáciou, urážalo vkus. Sami sme na stránkach Štandardu na závažné pochybenia a podivnosti okolo Hlavných správ upozorňovali.

Ak ale môžu Harabin, Kotleba či Fico kandidovať vo voľbách, nie je dôvod cenzurovať médiá, ktoré im nadbiehajú.

https://standard.sk/138401/hlavne-spravy-prekrocili-rubikon-vyzyvaju-na-zabijanie-vladnych-politikov/

Musím ale povedať aj bé. Občas som si tento portál otvoril a prečítal si veci, ktoré inde jednoducho neboli.

Naposledy napríklad text listu, ktorým ruské ministerstvo financií oficiálne (asi týždeň pred agresiou) reagovalo na americkú odpoveď na ich požiadavky. Z toho textu išla obava, myslel som si, že to bude obava z obsadenia časti Donbasu, že sa teda zopakuje Krym, ale Putin zašiel napokon ešte ďalej. Ten text bol užitočný, pomáhal chápať dianie. Nepísalo pritom o ňom veľa médií, jeho znenie sa objavilo v ruštine na BBC a v slovenčine na Hlavných správach. Malo to informačnú hodnotu.

Keď už spomínam charakter tohto média, nemali by sme zabúdať na lekciu z vlastných dejín. Komunisti tiež obmedzovali umeleckú slobodu skupinám, ktorých pesničky nemohli osloviť väčšinu ani spoločenskú elitu. Sloboda sa vždy najľahšie obmedzuje vtedy, keď máte na svojej strane väčšinu a pocit ohrozenia. Keď tí druhí väčšine vadia.

Lenže slobodní advokáti a disidenti bránili hudbu a slobodné umenie aj vtedy, keď sa im nepáčilo, keď bola jej forma nevkusná alebo upadlá. Lebo princíp. Rovnaký princíp treba hájiť aj dnes.

Boli časy, keď liberalizmus znamenal obranu pred každým obmedzením slobody zo strany štátu. Dnes, keď náš režim nazývame liberálnym, sa tento princíp akosi ľahko vytratil. Ak ale liberálna demokracia znamená deľbu a kontrolu moci, a nie farbu jeho rozhodnutí, potom je potrebný súd a hĺbkové vyjasnenie tejto kauzy.

Médium nemožno vypnúť len tak, bez jasného a preukázaného zdôvodnenia a po prečítaní si názoru jedného, inak nevkusne vulgárneho politika. Tak radikálne rozhodnutie musí byť odôvodnené a škodlivosť pre spoločnosť musí byť zreteľná a vážna. Inak by sme predsa mohli vypnúť aj médium, ktoré hájilo vojnu v Iraku a dostávalo nejakú podporu zo strany americkej ambasády. A to predsa nemienime. Lebo tušíme, že vážne ohrozenie spoločnosti a hlúpe názory sú dve odlišné veci.

Ak sme právny štát, včera sa niečo začalo, nie skončilo.

Doplňujúca poznámka

Dnes ráno, po zverejnení tohto komentáru, sme aktualizovali text o dôvodoch, pre ktoré boli Hlavné správy zablokované. Minister Mikulec tvrdí, že dôvodom boli dezinformácie Hlavných správ o utečencoch z Blízkeho východu na východnej hranici. Ak je to tak, stále platí, že súd by mal rozhodnúť, či je takéto krajné opatrenie primerané.