Europarlament požaduje sprísnenie sankcií voči Rusku. Napríklad aj obmedzenie dovozu ropy a plynu

mimoriadne zasadnutie Európskeho parlamentu Europoslanci majú oblečené alebo držia tričká na podporu Ukrajiny počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v mimoriadnom uznesení podporili prísnejšie sankcie voči Rusku a privítali snahy udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Šéf Európskej rady Charles Michel v tejto súvislosti uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna.

Europoslanci v uznesení, ktoré podporili 637 hlasmi (13 poslancov bolo proti a 26 sa hlasovania zdržalo), čo najdôraznejšie odsúdili ilegálnu ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzvali Kremeľ, aby ukončil všetky vojenské aktivity v tejto krajine. Schválený dokument zároveň odsudzuje úlohu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka pri útoku ruských síl na Ukrajinu.

Európski zákonodarcovia kategoricky odmietli ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia, čo predstavuje hrozbu jadrovej eskalácie konfliktu, a Moskve pripomenuli, že Rusko má medzinárodné záväzky v tejto oblasti.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny

Poslanci vyzvali Európsku komisiu a členské krajiny EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.

Uznesenie vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Takýto postup by mal byť v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ a založený na zásluhách, uvádza sa v texte. Medzitým by Únia mala pokračovať v práci na integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ v súlade s už existujúcou dohodou o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.

Europoslanci stoja a tlieskajú po vystúpení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP

Obmedzenie dovozu plynu a ropy

Poslanci privítali rýchle prijatie nových sankcií EÚ, zároveň však požadujú širšie reštriktívne opatrenia zamerané na strategické oslabenie ruskej ekonomiky a priemyselnej základne. Podľa nich by sa mal obmedziť najmä dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn. Nové investície EÚ v Rusku a nové ruské investície v EÚ by sa mali zakázať. Všetky ruské banky by mali byť zablokované v európskom finančnom systéme a Rusku by mal byť zakázaný prístup do systému SWIFT.

Europarlament vo svojom uznesení žiada, aby sa rozsah sankcií vrátane vylúčenia zo systému SWIFT rozšíril aj na Bielorusko, ktoré priamo podporuje ruské invázne sily na Ukrajine.

Pri sankčných opatreniach europoslanci žiadajú, aby sa cielené sankcie voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj oligarchom a predstaviteľom blízkym vedeniu krajín prijímali veľmi rýchlo.

Okrem toho by EÚ a jej členské a pridružené krajiny mali preveriť všetkých príjemcov pobytu podľa investičných programov, čiže držiteľov takzvaných „zlatých víz“, a zrušiť „zlaté pasy“ najmä tým bohatým ruským občanom, ktorí majú prepojenie na sankcionované osoby a spoločnosti, a ich rodinám.

Obranné zbrane pre Ukrajinu

Uznesenie vyzýva krajiny EÚ, aby Ukrajine čo možno najrýchlejšie poskytli obranné zbrane v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu. Poslanci podporili aj zvýšenú spoluprácu ukrajinských a európskych spravodajských služieb.

Parlament privítal záväzok EÚ aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť všetkým utečencom z Ukrajiny okamžitý prístup k ochrane. Podľa poslancov by sa zodpovednosť za prijatie utečencov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ mala rozdeliť medzi krajiny EÚ rovnomerne.

Za hlasovali aj poslanci Fideszu

Aj poslanci EP z maďarskej vládnej strany Fidesz schválili v utorok v EP správu o sankciách voči Rusku vrátane tých, ktoré sa týkajú zastavenia projektu rozširovania atómovej elektrárne v Paksi či sankcií voči budapeštianskej pobočke Medzinárodnej investičnej banky, ktorú maďarská opozícia označuje za „ruskú špionážnu banku“. Upozornil na to na Facebooku europoslanec za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) István Ujhelyi.

Na mimoriadnej tlačovej besede v Bruseli Ujhelyi podľa spravodajského servera Index.hu povedal, že sankcie sa týkajú z maďarského hľadiska až troch dôležitých oblastí.

Vlajky Ukrajiny a Európskej únie vejú pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP

Výzva na ukončenie spolupráce v nukleárnej oblasti

Európsky parlament členské krajiny vyzval, aby ukončili všetky formy spolupráce s Ruskom v nukleárnej oblasti a zakázali pôsobenie uvedenej banky (Medzinárodná investičná banka) na území Únie.

Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán v nedeľu opakovane potvrdil, že jeho krajina podporí všetky sankcie, ktoré členské krajiny EÚ voči Rusku prijmú. Zdôraznil však, že zo sankcií treba vynechať projekt rozšírenia atómovej elektrárne v meste Paksi, pretože na to doplatia Maďari.

„Kým ja budem premiérom, sankcie neohrozia bezpečnosť dodávok energií, maďarsko-ruské vzťahy a ani znižovanie režijných nákladov maďarských domácností,“ zdôraznil vtedy Orbán.

Čo tomu predchádzalo

Európska únia musí vážne zvážiť, že ponúkne Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Vyhlásil to v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá.

Europarlament v utorok popoludní mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorá už šiesty deň čelí útokom ruskej armády. Európskych zákonodarcov prostredníctvom videoprenosu oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Michel: Snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je symbolická, politická a legitímna

Michel v pléne EP uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je „symbolická, politická a legitímna“. Dodal, že chápe emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta na rýchle prijatie jeho krajiny do eurobloku, ale upozornil, že rozhodnutia musia byť prijímané na základe rozhodnutí členských krajín EÚ, pričom poukázal na to, že rôzne krajiny EÚ majú rôzne pohľady na žiadosť Kyjeva a rozširovanie Únie.

Podľa jeho slov ruskú inváziu na Ukrajine možno nazvať „geopolitickým terorizmom“, pričom „brutálna“ a masívna invázia je neopodstatnená, nevyprovokovaná a založená na ohavných klamstvách. „Deje sa z jediného dôvodu: pretože na námestí Majdan sa Ukrajinci rozhodli pre slobodu, demokraciu a právny štát,“ uviedol Michel.

Von der Leyenová: Vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť dlhú cestu

Von der Leyenová vo svojom vystúpení upozornila, že vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť „dlhú cestu“, zároveň však odkázala, že Ukrajina „patrí do našej európskej rodiny“.

Podľa jej vyjadrenia malo rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu za následok zjednotenie medzinárodného spoločenstva proti Rusku. „Ak chcel Putin rozdeliť Európsku úniu, oslabiť NATO a rozbiť medzinárodné spoločenstvo, urobil presný opak,“ odkázala šéfka eurokomisie. A spresnila, že vojna na Ukrajine znamená pre Európu „okamih pravdy“, lebo ide o kolíziu medzi právnym štátom a rečou zbraní, medzi poriadkom založenom na pravidlách a „holou agresiou“.

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Borrell: Na dosiahnutie mieru treba dvoch, na rozpútanie vojny stačí jeden

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred europoslancami uviedol, že na dosiahnutie mieru treba dvoch, kým na rozpútanie vojny stačí iba jeden, čo práve ukázal ruský prezident. „Musíme výrazne zvýšiť našu schopnosť odstrašovania, aby sme zabránili vojne. Obrana právneho štátu a posilňovanie obchodných vzťahov nebudú stačiť na to, aby sa svet zmenil na mierové miesto,“ opísal situáciu.

Zelenskyj v EP: Nikto nás nezlomí, sme silní

Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu.

„Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy,“ vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. TASR o tom informuje na základe živého prenosu z EP.

Zelenskyj ďalej vyhlásil, že Ukrajinci bojujú za európske hodnoty, a pokiaľ ich Európa nenechá osamote, tak vyhrajú. „Nikto nás nezlomí, sme silní, sme Ukrajinci,“ povedal ukrajinský prezident a vyjadril presvedčenie, že jeho krajina si zaslúži byť súčasťou Európskej únie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa pripojil online počas mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Bruseli. Foto: TASR/AP

„Ukážte, že ste s nami. Dokážte, že nás neopustíte. Dokážte, že ste naozaj Európania a potom život zvíťazí nad smrťou a svetlo zvíťazí nad temnotou,“ pokračoval Zelenskyj.

Európske spoločenstvo bude podľa neho s Ukrajinou oveľa silnejšie a, naopak, bez EÚ bude Ukrajina v boji proti Rusku osamelá.

(tasr)


Ďalšie články