1. marca, 16:10

Cez Slovensko sa prepravuje viac ruského plynu ako pred vojnou. Ceny ropy sú na maximách

Cez Slovensko sa prepravuje viac ruského plynu ako pred vojnou. Ceny ropy sú na maximáchPlynové potrubie vo Veľkých Kapušanoch. Foto: TASR/František Iván

Intervencia ruských vojsk na Ukrajinu výrazne hýbe cenami na komoditných burzách. Spoločnosť Nord Stream 2 uvažuje o vyhlásení insolvencie. Čína má problém, ako zaplatiť za ruské uhlie. Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Rubľu sa podarilo zmazať veľké straty z predchádzajúcich dní.

Vývoz zemného plynu z Ruska do krajín mimo bývalého Sovietskeho zväzu klesol v prvých dvoch mesiacoch tohto roka takmer o tretinu. Uviedol to v utorok ruský plynárenský koncern Gazprom a napísala to agentúra Reuters.

V januári a vo februári vyviezol Gazprom mimo štátov bývalého ZSSR celkovo 23,2 miliardy kubických metrov plynu. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to znamená pokles o 32,6 percenta.

Čo sa týka produkcie plynu, tá sa medziročne prakticky nemenila. Podľa Gazpromu dosiahla jeho produkcia za dané obdobie 84,9 miliardy kubických metrov.

Preprava plynu cez Slovensko sa v posledných dňoch výrazne zvýšila

Tranzit ruského plynu cez Slovensko do západnej Európy sa však napriek ruskej invázii na Ukrajinu v posledných februárových dňoch oproti predchádzajúcemu obdobiu viac ako zdvojnásobil. Od piatka (25. 2.) priteká na Slovensko cez vstup vo Veľkých Kapušanoch viac ako 80 miliónov kubických metrov ruského zemného plynu denne. Situácia sa nezmenila ani na začiatku marca. Vyplýva to z údajov zverejnených prepravcom plynu Eustream.

Obavy z prerušenia dodávok ruského plynu do Európy po eskalácii konfliktu na Ukrajine a prijatí sankcií voči Rusku sa tak zatiaľ nenaplnili. Preprava ruského plynu z Ukrajiny na Slovensko sa začiatkom februára držala na úrovni 50 – 60 miliónov kubických metrov denne, no po 10. februári klesla na priemerných 28 miliónov kubíkov. Situácia sa začala meniť od štvrtka (24. 2.), keď na Slovensko pritieklo 58 miliónov kubických metrov plynu.

Aktuálne sa tak preprava plynu z Ruska cez Ukrajinu približuje situácii v novembri a decembri, keď vo Veľkých Kapušanoch denne evidovali od 70 do 90 miliónov kubických metrov plynu denne.

Na Slovensku však zostáva iba malá časť dodaného plynu, väčšina odchádza cez Rakúsko ďalej do krajín západnej Európy.

Taliansko si krátkodobo poradí aj bez ruského plynu

Taliansko by v krátkodobom horizonte dokázalo zvládnuť úplný výpadok dodávok plynu z Ruska. Vyhlásil to v utorok premiér Mario Draghi. Dodal však, že takýto scenár by skomplikoval krajine nasledujúce zimy.

Talianska vláda je tiež pripravená poskytnúť dodatočnú podporu firmám a domácnostiam, keďže ruská invázia na Ukrajinu a následné narušenie obchodných vzťahov ešte viac zvýšili ceny energií, povedal Draghi v parlamente.

Taliansko sa snaží znížiť svoju závislosť od Ruska, ktoré sa na importe plynu podieľa viac ako 40 percentami.

Podľa Draghiho je aktuálne Taliansko schopné absorbovať akýkoľvek nárast dopytu po plyne vďaka zásobám v skladoch alebo iným zdrojom dovozu, keďže zima ustupuje a teploty sa zvyšujú.

Okrem toho Taliansko tiež pracovalo na zvýšení dodávok z iných krajín, ako sú Alžírsko a Azerbajdžan, ako aj na väčšom využívaní terminálov na skvapalnený zemný plyn, informoval Draghi.

Spoločnosť Nord Stream 2 zvažuje vyhlásenie insolvencie

Vo Švajčiarsku sídliaca spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá postavila plynovod Severný prúd 2, uvažuje nad podaním žiadosti o insolvenciu. Ako informuje Reuters, uviedli to dva zdroje oboznámené s informáciami.

Zdroje, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že Nord Stream 2 AG v súčasnosti pracuje na vyriešení niektorých svojich pohľadávok a už tento týždeň by firma mohla podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.

Plynovod Nord Stream 2 v Lubmine na severozápade Nemecka. Foto: TASR/DPA

Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá je registrovaná vo Švajčiarsku a jej vlastníkom je Gazprom, dokončila vlani projekt plynovodu Severný prúd 2 za 11 miliárd dolárov (9,82 miliardy eur). Ten by mal dodávať plyn priamo z Ruska do Nemecka popod Baltické more, čo znamená, že dodávky obídu Ukrajinu.

Napriek tomu, že projekt je už hotový, komerčná prevádzka sa ešte nespustila. Najskôr musí na plynovodný projekt vydať osvedčenie Nemecko a následne Európska komisia. Nemecko však už 22. februára pozastavilo certifikáciu plynovodu. Reagovalo tak na uznanie dvoch separatistických regiónov za nezávislé štáty, pričom Rusko tam následne vyslalo vojakov.

Ceny ropy vyskočili a sú na 7-ročných maximách

Cena americkej ropy v utorok vyskočila o viac než 10 percent a dostala sa najvyššie od júna 2014. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. Situáciu na trhu neupokojila ani správa, že Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) uvoľní ropu zo svojich rezerv.

Cena aprílového kontraktu na americkú ropu WTI stúpla o 10,8 percenta na 106,29 dolára (95,22 eura) za barel (159 litrov). Májový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zdražel o 9,4 percenta na 107,15 dolára za barel. Cena Brentu sa dostala najvyššie od júla 2014. Ešte ráno sa pritom predávala pod sto dolárov za barel, informoval Bloomberg.

Ceny ropy sa dostali nad 100 USD za barel minulý štvrtok (24. 2.), keď Rusko napadlo Ukrajinu, čo podporilo obavy z narušenia dodávok z Ruska, ktoré patrí medzi veľkých exportérov čierneho zlata. Vtedy sa vyšplhali na 105,79 dolára za barel.

Cena hliníka sa posunula bližšie k rekordu

Cena hliníka sa po zmiernení v závere predchádzajúceho obchodovania v utorok opäť zvýšila a posunula sa bližšie k rekordu, ktorý zaznamenala počas pondelkového (28. 2.) obchodovania. Cenu komodity tlačia nahor sprísňujúce sa sankcie západných krajín proti Rusku, ktoré zvyšujú obavy z obmedzenia dodávok hliníka.

Cena trojmesačného kontraktu na hliník na Londýnskej burze kovov vzrástla v dopoludňajších hodinách v utorok o 0,8 percenta na 3 396 dolárov (3 032 eura) za tonu. Posunula sa tak bližšie k historickému maximu na úrovni 3 525 dolárov za tonu, ktoré dosiahla nakrátko počas pondelkového obchodovania.

Za február zaznamenal kontrakt rast o 11,5 percenta. To je najvýraznejší mesačný rast od roku 2018.

Prečo pozastavujú čínski dovozcovia nákupy ruského uhlia

Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. Informuje o tom Reuters.

Ceny uhlia od ostatných veľkých exportérov, ako Indonézia, Austrália a Južná Afrika zaznamenali tento týždeň prudký rast, pričom referenčná cena uhlia v austrálskom prístave Newcastle vzrástla v pondelok (28. 2.) o 15 percent na rekordných 274,50 dolára (245,11 eura) za tonu.

Čína je najväčším dovozcom ruského uhlia. V minulom roku kúpila od Ruska viac než 50 miliónov ton suroviny v hodnote približne 7,4 miliardy dolárov. Rusko sa na celkovom čínskom dovoze uhlia podieľa zhruba 15 percentami, pričom je druhým najväčším dodávateľom uhlia do Číny po Indonézii.

„Po sankciách voči Rusku súvisiacich s medzinárodným platobným systémom SWIFT väčšina bánk pozastavila vydávanie akreditívov. Keďže takmer všetky kontrakty sú v dolároch, nemáme ako platby zrealizovať,“ povedal jeden z čínskych obchodníkov v súvislosti s dovozom uhlia z Ruska. Ďalší dovozcovia v súčasnosti rokujú s ruskými exportérmi o tom, že by platby prvýkrát uskutočnili v čínskej mene.

Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008

Ceny pšenice sa dostali najvyššie od roku 2008. Obchodníci sa z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu obávajú narušenia dodávok. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

Cena májového kontraktu na pšenicu na chicagskej burze CBOT v utorok stúpla až na 984 centov (8,79 eura) za bušel (27,216 kg). Cena referenčného termínovaného kontraktu na pšenicu sa dostala najvyššie od apríla 2008, keď dosiahla 985,5 centa za bušel.

Podľa banky JPMorgan je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi štyroch najväčších exportérov.

Z medzinárodného obchodu s pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton podľa Bank of America pripadá 17 percent na Rusko a 12 percent na Ukrajinu.

Rubeľ zmazal časť veľkých strát

Ruská mena rubeľ v utorok na začiatku obchodovania v Moskve zmazala časť z veľkých strát z predchádzajúceho dňa. Vďaka obchodovaniu na domácom trhu sa rubeľ drží nad rekordným minimom, ale na zahraničných trhoch zostal pod tlakom tvrdých sankcií Západu.

Ruská mena našla určitú podporu po tom, ako úrady v Moskve nariadili exportujúcim spoločnostiam, medzi ktorými sú niektorí z najväčších svetových producentov energií od Gazpromu po Rosnefť, aby predali 80 percent svojich devízových výnosov na ruskom trhu, pretože schopnosť centrálnej banky intervenovať na devízových trhoch je pre sankcie obmedzená.

Kurz ruskej meny sa v Moskve do 9:07 h stredoeurópskeho času zvýšil oproti doláru o 3,3 percenta na 91,49 RUB/USD a oproti euru stúpol o 3,4 percenta na 102,40 RUB/EUR.

Rubeľ sa prepadol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, v jednom bode stratil tretinu svojej hodnoty, ale núdzové zvýšenie úrokových sadzieb ruskej centrálnej banky a ďalšie opatrenia, ktoré prijala, ho pomohli stabilizovať.

Slabý rubeľ zasiahne životnú úroveň v Rusku a rozdúcha už aj tak vysokú infláciu. Očakáva sa tiež, že západné sankcie spôsobia nedostatok základných tovarov.

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.