1. marca, 06:35

Letecký útok zasiahol televíznu vežu v Kyjeve. Zelenskyj: Musíte prestať bombardovať, inak rokovania nemajú zmysel

Letecký útok zasiahol televíznu vežu v Kyjeve. Zelenskyj: Musíte prestať bombardovať, inak rokovania nemajú zmyselVladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE

22:15 EÚ zakázala dve ruské médiá a určité banky vylúčila zo SWIFT-u

Európska únia v utorok rozhodla o zákaze vysielania ruských štátnych médií RT (Russia Today) a Sputnik v EÚ. Takisto rozhodla o vylúčení „určitých“ ruských bánk zo systému SWIFT. Informovalo o tom Francúzsko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Toto rozhodnutie vstúpi do platnosti v stredu po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Brusel zintenzívňuje svoj sankčný režim voči Moskve po tom, ako Rusko minulý štvrtok (24. februára) začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.

Rozhodnutie o vylúčení z medzibankového platobného systému SWIFT sa týka siedmich bánk, dodala DPA s tým, že podľa jej zdrojov z diplomatických kruhov medzi sankcionované finančné inštitúcie nemá patriť najväčšia ruská banka Sberbank.

21:54 Británia oznámila sankcie voči Bielorusku

Britská vláda v utorok oznámila, že Spojené kráľovstvo zavádza sankcie voči Bielorusku za jeho úlohu v ruskej invázii na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ stanice BBC a oficiálnej tlačovej správy britskej vlády.

Bieloruský „režim aktívne pomáha ruskej nezákonnej invázii a podporuje ju a pocíti hospodárske následky svojej podpory (ruského prezidenta Vladimira) Putina“, uviedla britská ministerka obrany Liz Trussová.

Tento prvý balík sankcií zasiahne náčelníka generálneho štábu bieloruskej armády a prvého námestníka ministra obrany Viktora Guleviča a ďalších troch námestníkov ministerstva obrany, oznámila britská vláda.

21:03 Putinov priateľ a francúzsky herec Depardieu nesúhlasí s bratovražednou vojnou

Francúzsky herec Gérard Depardieu, priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, v utorok vystúpil proti vojne na Ukrajine a vyzval na rokovania. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. „Rusko a Ukrajina boli vždy bratské krajiny,“ povedala 73-ročná filmová hviezda pre AFP v telefonáte. „Som proti bratovražednej vojne. Vravím ’zložte zbrane a rokujte’,“ uviedol Depardieu.

Herec vyvolal v roku 2013 veľké pobúrenie, keď odišiel z Francúzska a prijal ruské občianstvo – urobil to na protest proti navrhovanému zvýšeniu daní pre bohatých ľudí vo svojej vlasti.

Putin ho hostil na večeri, kde mu aj odovzdal nové občianstvo, a Depardieu ho následne zahrnul chválou. „Poviem, čo si myslím o Putinovi: ruský národ potrebuje takúto osobu – s ruskou povahou. Putin sa snaží vrátiť ľudu trochu dôstojnosti,“ uviedol francúzsky herec po večeri.

Iba minulý mesiac, keď sa vystupňovalo napätie na ukrajinskej hranici, si Depardieu otvoril účet na sociálnej sieti Instagram a zverejnil tam fotografiu, na ktorej objíma Putina. Pre francúzsku televíziu tiež povedal: „Dajte Vladimirovi pokoj.“

Gérard Depardieu. Foto: TASR/AP

20:54 Medzinárodný súdny dvor bude na budúci týždeň pojednávať o konflikte na Ukrajine

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu v utorok uviedol, že pojednávanie v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine sa uskutoční budúci týždeň.

„Medzinárodný súdny dvor, hlavný súdny orgán Organizácie Spojených národov, uskutoční verejné pojednávanie v prípade obvinenia z genocídy podľa Dohovoru o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy (Ukrajina vs. Ruská Federácia) v pondelok 7. a v utorok 8. marca 2022,“ uvádza sa vo vyhlásení MSD.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že Ukrajina podala na Rusko žalobu na MSD, pretože „Rusko sa musí zodpovedať za to, že manipulovalo s pojmom genocídy, aby ospravedlnilo svoju agresiu“. Kyjev tiež hlavný súdny orgán OSN žiada, aby Rusku nariadil okamžite zastaviť vojenské aktivity.

Ako informovala AFP, hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) pritom v pondelok oznámil, že ICC taktiež začne vyšetrovanie „situácie na Ukrajine“.

20:22 Postup ruských jednotiek na Kyjev sa podľa amerických zdrojov zastavil

Ruské jednotky majú problémy so zásobovaním vlastných vojakov potravinami a pohonnými látkami, uviedol v utorok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Podľa predstaviteľa Pentagónu, ktorý chcel zostať v anonymite, morálka medzi niektorými ruskými jednotkami „ochabuje“, najmä z dôvodu tvrdého odporu Ukrajincov.

„Zdá sa, že nedosahuje veľký pokrok,“ povedal predstaviteľ o postupe ruskej armády smerom k hlavnému mestu Kyjev, ktorý sa podľa neho zastavil.

Podľa tohto zdroja nie je jasné, prečo má Rusko logistické problémy a či boli spôsobené chybami v plánovaní alebo realizácii.

Keď sa ho novinári niekoľkokrát pýtali, o aké informácie a zdroje sa opierajú vyjadrenia o problémoch na ruskej strane, predstaviteľ Pentagónu ich odmietol komentovať.

Varoval však, že ruské jednotky by sa pravdepodobne mohli preskupovať a prehodnocovať svoju stratégiu, pričom poznamenal, že Rusko môže stále čerpať z obrovského množstva vojenských zdrojov, ktoré má k dispozícii.

USA odhadujú, že Rusko doteraz na Ukrajine nasadilo viac ako 80 percent vojakov, ktorí boli predtým zhromaždení pri hraniciach.

20:14 Rusko zablokovalo nezávislé médiá pre pokrývanie udalostí na Ukrajine

Rusko sa rozhodlo zablokovať nezávislú ruskú televíznu stanicu Dožď a liberálnu rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, pretože poskytujú „zámerne nepravdivé informácie“ o ruskej invázii na Ukrajine.

Ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o „obmedzenie prístupu“ k spomínaným médiám, pretože uverejňujú materiál s výzvami na „extrémistickú činnosť“ a „cielene a systematicky“ publikujú „zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov počas špeciálnej operácie“ na Ukrajine.

Podľa agentúry AFP boli webové stránky oboch týchto staníc v Rusku nedostupné už krátko po tom, ako ruská prokuratúra zverejnila k veci vyhlásenie.

Alexej Venediktov, šéfredaktor rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá je jednou z najstarších ruských rozhlasových staníc, na sociálnej sieti Telegram uviedol, že stanica bola stiahnutá z vysielania.

19:39 Charkov zasiahla kazetová munícia, myslia si experti. Rusko to popiera

Na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov bolo v pondelok vypálených viacero kazetových bômb, uviedli dvaja experti na muníciu po preskúmaní záberov zverejnených na sociálnych sieťach. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters, ktorá geograficky lokalizovala dve videá zobrazujúce výbuchy a záblesky nad obytnou oblasťou v meste s takmer jeden a pol miliónom obyvateľov.

„Zdá sa, že Charkov bol terčom viacerých útokov kazetovou muníciou,“ povedal Sam Dubberley z medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW).

Bývalý dôstojník britskej armády a špecialista na biologické a chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon je tiež toho názoru, že v Charkove bola „s najväčšou pravdepodobnosťou“ použitá kazetová munícia.

„Vyzerá to veľmi podobne ako kazetové bomby, ktoré som videl v Iraku a Sýrii,“ uviedol britský odborník pre Reuters. „Viaceré explózie pri dopade každej hlavice naznačujú použitie kazetovej munície,“ dodal.

Veľvyslanec Ukrajiny v Spojených štátoch obvinil v pondelok Rusko z útoku kazetovými a vákuovými bombami. Ide o zbrane, ktorých používanie dlhodobo odsudzujú viaceré medzinárodné organizácie, píše Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku, či Rusko na Ukrajine používa kazetovú muníciu a vákuové bomby, povedal, že „je to nepochybne falošná správa“. Ruské operácie sú podľa neho zamerané na vojenské ciele, nie na civilné.

Reuters pripomína, že Rusko a Ukrajina sa nepripojili k Dohovoru o kazetovej munícii z roku 2008, ktorý podpísalo 108 štátov. Zmluva zakazuje používanie a skladovanie tohto typu zbraní.

19:17 Putin zopakoval podmienky pre ukončenie vojenskej operácie na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin znovu vyhlásil, že vláda v Kyjeve musí uznať „Luhanskú aj Doneckú ľudovú republiku“, je to podmienka pre ukončenie „vojenskej operácie“ na Ukrajine. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na Kremeľ.

Kyjev musí takisto uznať suverenitu Ruska nad Krymským polostrovom v Čiernom mori a zaviazať sa, že sa zrieka jadrových zbraní aj v budúcnosti, oznámil Kremeľ.

Okrem toho musí byť prozápadná Ukrajina demilitarizovaná a musí prijať neutrálny štatút, citoval Kremeľ Putina.

Bolo to prvé vyhlásenie tohto druhu po tom, čo zástupcovia Ukrajiny a Ruska mali v pondelok v Bielorusku mierové rozhovory. Ich prvé stretnutie sa skončilo bez prelomového výsledku.

19:14 Pri útoku na televíznu vežu v Kyjeve zahynulo päť ľudí

Pri utorkových raketových útokoch zameraných na televíznu vežu v Kyjeve zahynuli piati ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia, informovala AFP.

„O 18.00 h zahynuli piati ľudia a piati utrpeli zranenia počas ostreľovania kyjevskej televíznej veže,“ uviedla ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na sociálnej sieti Facebook.

Služba túto aktualizáciu ponúkla po tom, ako bolo zverejnené video, ktoré zachytáva park v blízkosti veže, kde bolo po útoku vidieť na zemi ležať niekoľko tiel, uvádza televízia CNN.

Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička bola pri útoku na televíznu vežu poškodená trafostanica, ktorá jej dodáva elektrinu, ako aj nejaké ďalšie časti jej technického vybavenia.

Zdalo sa, že väčšina ukrajinských programov fungovala normálne už hodinu po útoku, píše AFP. Vysielanie niektorých staníc bolo totiž po útoku prerušené.

19:05 Diplomati v Ženeve hromadne bojkotovali Lavrovov prejav. Odišli zo sály

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN a diplomati zo širokého spektra krajín v utorok hromadne odišli zo sály, keď ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prednášal prejav na Konferencii OSN o odzbrojení v Ženeve. Informovala o tom tlačová agentúra AFP, ktorej novinár sa nachádzal v miestnosti.

Diplomati sa postavili a odpustili miestnosť, keď sa spustil Lavrovov vopred nahratý videopríhovor – protestovali tak proti invázii Moskvy na Ukrajine.

Medzi mnohými diplomatmi, ktorí odišli, keď sa začalo prehrávať video, bola aj ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN v Ženeve Jevhenija Filipenková. Miestnosť zostala takmer prázdna.

Diplomati sa následne vonku zhromaždili pred ukrajinskou vlajkou a začali silno tlieskať, takže potlesk bolo počuť aj v sále, kde pokračoval Lavrovov prejav. Sedela v nej však iba hŕstka veľvyslancov z krajín ako Jemen, Sýria, Venezuela a Tunisko a počúvala ruského ministra.

Lavrov v prejave obvinil z krízy Kyjev a varoval, že sa pokúša vyrobiť jadrové zbrane. „Môžem vás uistiť, že Rusko ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva… podniká všetky potrebné opatrenia, aby zabránilo výskytu jadrových zbraní a súvisiacich technológií na Ukrajine,“ vyhlásil.

18:59 Agresora musíme zastaviť čím skôr, povedal Zelenskyj Bidenovi

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v telefonickom rozhovore s americkým prezidentom Joeom Bidenom v utorok povedal, že je dôležité čím skôr zastaviť „agresora“ Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a vyjadrenia Zelenského na sociálnej sieti.

Zelenskyj na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonický rozhovor s Bidenom. „Agresora musíme zastaviť čo najskôr,“ napísal.

Prezidenti podľa jeho slov takisto hovorili o vedúcom postavení USA v spojitosti so sankciami proti Rusku a obrannej pomoci Ukrajine. Ukrajinský prezident sa tiež Bidenovi poďakoval za podporu.

18:47 OSN žiada 1,7 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine

Organizácia Spojených národov vyzvala v utorok na balík okamžitej humanitárnej pomoci vo výške 1,7 miliardy dolárov pre ľudí, ktorých postihla ruská invázia na Ukrajinu, ako aj ľudí utekajúcich pred vojnou. Informovala o tom agentúra AFP.

OSN odhaduje, že pomoc a ochranu bude na Ukrajine potrebovať 12 miliónov ľudí, pričom predpokladá, že pomoc v susedných krajinách budú v najbližších mesiacoch potrebovať viac ako štyri milióny ukrajinských utečencov.

OSN v rámci svojej bleskovej výzvy požaduje 1,1 miliardy dolárov na pomoc šiestim miliónom ľudí na Ukrajine počas prvých troch mesiacov. Až 40 percent týchto prostriedkov sa prerozdelí ľuďom ihneď vo forme finančnej hotovosti.

Program pomoci zahŕňa aj potraviny, pitnú vodu a hygienické potreby, ďalej podporu zdravotníckych a vzdelávacích služieb a pomoc pri obnove poškodených domov.

Cieľom tejto plánovanej pomoci je tiež podporiť miestne orgány pri udržiavaní a zriaďovaní tranzitných a prijímacích stredísk pre vysídlených ľudí.

18:15 Johnson označil ostreľovanie Charkova za absolútne choré

Britský premiér Boris Johnson označil v utorok bombardovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov ruskou armádou za „absolútne choré“ s tým, že sa podobá masakre civilistov, ku ktorej došlo v 90. rokoch v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Informovala o tom agentúra AFP.

„To, čo sa deje v Charkove, je absolútne choré a ak mi to niečo pripomína, tak ostreľovanie sarajevského trhu, ostreľovanie nevinných ľudí v Bosne,“ povedal Johnson novinárom počas návštevy základne NATO v estónskom hlavnom meste Tallinn.

Johnson v utorok takisto podľa agentúry Reuters zdôraznil, že britskí vojaci nebudú bojovať proti ruským silám na Ukrajine a že nedávne posily zostanú „pevne v rámci hraníc členských krajín NATO“.

Boris Johnson počas návštevy leteckej základne Kráľovských vzdušných síl v anglickom meste Waddington. Foto: TASR/AP

17:34 Letecký útok zasiahol televíznu vežu v Kyjeve

Pri leteckom útoku, ktorý zrejme uskutočnila ruská armáda, bola v utorok zasiahnutá hlavná televízna veža v Kyjeve, čím sa prerušilo vysielanie niektorých ukrajinských štátnych médií. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá uvádza, že štruktúra veže ostala neporušená.

„Programy nebudú chvíľu fungovať. Záložné vysielanie niektorých kanálov bude k dispozícii v blízkej budúcnosti,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Zároveň dodalo, že bolo poškodené vybavenie veže.

Tento rezort potvrdil útok na televíznu vežu po tom, ako sa na sociálnych sieťach objavili fotografie a videá, na ktorých bolo možné vidieť televíznu vežu obklopenú dymom, píše televízia CNN.

Ruské ministerstvo obrany pritom už skôr informovalo o plánovaných útokoch v Kyjeve, pričom ruská armáda sa podľa hovorcu rezortu obrany má v pláne zamerať na ukrajinské prenosové uzly, čím podľa CNN zrejme narážal práve na komunikačné veže či veľké antény. Ruské ministerstvo zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov ešte predtým varoval, že sa Rusko pripravuje na „rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu“, ktorej cieľom je „zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády“, píše CNN. Reznikov spresnil, že Rusko plánuje vytvoriť „komunikačné problémy“ a následne si vymyslieť správy, že ukrajinská armáda a vláda „súhlasili, že sa vzdajú“.

17:23 Zelenskyj: Rusko musí zastaviť bombardovanie, inak rokovania nemajú zmysel

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Rusko musí zastaviť bombardovanie ukrajinských miest skôr, ako sa začnú zmysluplné rokovania o prímerí. Informovala o tom televízia Sky News.

Zelenskyj ďalej vyzval členov Severoatlantickej aliancie (NATO), aby zaviedli bezletovú zónu nad Ukrajinou na zastavenie ruského letectva, pričom tvrdil, že by išlo o preventívne opatrenie a jeho úmyslom by nebolo zatiahnuť Alianciu do vojny s Ruskom.

Agentúra Reuters a ďalšie západné médiá predtým informovali o tom, že druhé kolo rusko-ukrajinských mierových rozhovorov by sa malo uskutočniť už v stredu 2. marca. Všetky média sa však odvolali na ruskú štátnu agentúru TASS. Tej to údajne potvrdili zdroje oboznámené so situáciou.

Po prvom kole rokovaní, ktoré sa uskutočnili v pondelok a nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky, obe strany uviedli, že sa v najbližších dňoch opäť stretnú, píše Reuters.

16:59 Blinken spochybnil členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok spochybnil, či si Rusko zaslúži byť naďalej členom Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v súvislosti so svojou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Blinken vo videopríhovore na 49. zasadnutí UNHRC v Ženeve uviedol, že „zločiny“, ktorých sa Rusko dopúšťa na Ukrajine, „sa každou hodinou stupňujú“, pričom poukázal na to, že sa Rusko útočí aj „na nemocnice, školy a obytné budovy“, píše stanica CNN.

Antony Blinken. Foto: TASR/AP

„(Rusko) ničí kritickú infraštruktúru, ktorá poskytuje miliónom ľudí naprieč Ukrajinou pitnú vodu, plyn, ktorá ich chráni pred umrznutím, a elektrickú energiu. Civilné autobusy, autá a dokonca sanitky sú ostreľované. Rusko toto na Ukrajine robí každý deň,“ uviedol Blinken.

Podľa šéfa americkej diplomacie by sa humanitárna kríza a kríza spojná s dodržiavaním ľudských práv na Ukrajine „iba zhoršila“ po víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina v tomto konflikte. „Ak prezident Putin uspeje vo svojich spomenutých cieľoch týkajúcich sa zvrhnutia demokraticky zvolenej ukrajinskej vlády, kríza spojená s ľudskými právami a humanitárna kríza sa iba zhoršia,“ uviedol Blinken.

16:41 Medvedev: Nezabudnite, že ekonomické vojny sa často zmenili na skutočné

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa v utorok ohradil proti vyjadreniam francúzskeho ministra financií Bruna Le Maira, ktorý vyhlásil, že Francúzsko vedie s Ruskom ekonomickú vojnu v súvislosti s napadnutím Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

„Dávajte si pozor na jazyk, páni,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie. „Nezabudnite, že sa v histórii ľudstva ekonomické vojny pomerne často zmenili na skutočné,“ dodal bývalý ruský prezident.

„Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku… sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá,“ povedal Le Maire vo vysielaní stanice Franceinfo. Francúzsky minister si myslí, že sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko spôsobia kolaps jeho ekonomiky.

Medvedev už minulý týždeň uviedol, že Rusko bude vo svojej operácii na Ukrajine pokračovať, až kým nedosiahne ciele stanovené prezidentom Putinom, a to bez ohľadu na uvalené sankcie. Moskva podľa Medvedeva diplomatické vzťahy so Západom nepotrebuje.

16:35 Čečenský vodca Kadyrov potvrdil zabitie dvoch svojich bojovníkov na Ukrajine

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov potvrdil, že v bojoch proti ukrajinským „nacionalistom“ boli zabití dvaja z jeho mužov a šesť ďalších utrpelo zranenia. V utorok o tom informovala nemecká tlačová agentúra DPA.

„Áno, ľudia vo vojne umierajú a túto životnú dráhu si oni vybrali,“ uviedol o dvoch mŕtvych čečenských vojakoch. Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie v severnom Kaukaze.

Kadyrov, ktorého podporuje Kremeľ, je prvým predstaviteľom na ruskej strane, ktorý oznámil počet obetí počas útočenia na Ukrajine. Rusko ju napadlo minulý týždeň 24. februára.

Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP

16:32 Naď chce dať návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku na vládu budúci týždeň

Minister obrany Jaroslav Naď by chcel predložiť návrh na prítomnosť vojakov NATO na Slovensku v rámci tzv. predsunutej prítomnosti na rokovanie vlády budúci týždeň. Národná rada SR by mohla rokovať o návrhu ešte na marcovej schôdzi. S dodaním systému Patriot na posilnenie protivzdušnej obrany sa podľa Naďa ráta najneskôr do 15. apríla. Uviedol to v relácii televízie Markíza Na telo plus.

V rámci predsunutej prítomnosti by na Slovensko mohli prísť Česi, Nemci, Holanďania, Poliaci a Slovinci. Americkí vojaci by prišli, ak by USA poskytli radarové systémy Sentinel na ochranu vzdušného systému na východnej hranici, aby ich obsluhovali. Časť českých vojakov by sa mohla starať o kybernetickú bezpečnosť, celkovo by ich mohlo byť okolo 400.

Minister obrany je za členstvo Ukrajiny v Európskej únii i NATO. Bolo by to podľa neho dobré z ekonomického aj bezpečnostného hľadiska. „Nemalo by to byť samozrejme zo dňa na deň, mal by to byť nejaký proces, ale mali by sme im dať nejakú jasnú perspektívu,“ povedal o členstve Ukrajiny v Únii.

16:25 Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc ukrajinských utečencov

Britský premiér Boris Johnson upozornil v utorok na čoraz väčšiu humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Varoval pritom, že počet utečencov z Ukrajiny môže dosiahnuť milióny, a ponúkol, že Británia by mohla prijať vyše 200-tisíc z nich, uvádza agentúra Reuters.

Johnsonov hovorca novinárom povedal, že Londýn pre Ukrajincov rozširuje pravidlá pre tzv. zjednocovanie rodín, aby im tak umožnil priviezť do Británie svojich rodičov, súrodencov, dospelé deti či starých rodičov.

16:21 Po invázii na Ukrajinu chce vstúpiť do poľskej armády viac ľudí

Výrazne viac mužov a žien v Poľsku chce vstúpiť do armády po ruskej invázii na Ukrajinu, vyplýva z utorňajších údajov ministerstva obrany vo Varšave. Podľa údajov ministerstva požiadalo posledný februárový týždeň o službu v ozbrojených silách 2 200 ľudí. Predtým to bolo okolo 400 žiadateľov týždenne.

Vzrástol aj záujem o vstup do poľských pozemných Ozbrojených síl územnej obrany (WOT), ktorých dobrovoľníci trénujú jeden víkend v mesiaci.

16:15 Po ruskej invázii na Ukrajinu prišli do Nemecka ďalší americkí vojaci

Do Nemecka v pondelok dorazili ďalší vojaci americkej armády – po tom, ako Severoatlantická aliancia po ruskej invázii na Ukrajinu prvýkrát aktivovala svoje sily rýchlej reakcie na obranné účely. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR s odkazom na utorňajšie vyhlásenie tlačového odboru NATO.

Podľa tlačovej správy NATO americkí vojaci z bojového oddielu 1. obrnenej brigády, 3. pešej divízie opustili základňu vo Fort Stewart v USA a v pondelok prileteli na medzinárodné letisko v Norimbergu.

Vojaci budú mať základňu vo výcvikovom priestore Grafenwöhr v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, hoci americký minister obrany Lloyd Austin naznačil, že v prípade potreby môžu byť presunutí aj na územie iných spojeneckých krajín v Európe.

Po napadnutí Ukrajiny ruskými jednotkami príkaz na presun do Nemecka dostalo celkovo viac ako 7-tisíc amerických vojakov.

16:10 Čínsky minister zahraničia zavolal Kulebovi: Pekingu je „hlboko ľúto“, že vypukol konflikt

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v utorok rozprával s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom a vyzval na vyriešenie krízy prostredníctvom vyjednávaní. Informovali o tom čínske štátne médiá. Peking zastáva opatrný, problémový diplomatický postoj k napadnutiu Ukrajiny Ruskom, svojím blízkym spojencom, píše tlačová agentúra AFP.

Šéf čínskej diplomacie Wang zatelefonoval Kulebovi. Povedal mu, že Peking „hlboko ľutuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom vypukol konflikt, a mimoriadne pozorne sleduje všetky ujmy spôsobené civlistom“, uviedla čínska štátna televízia CCTV. Dodala, že Wang vyzval obe krajiny, aby „spôsob riešenia tejto záležitosti našli cez vyjednávania“.

Peking aj v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s vojnou na Ukrajine – práve v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku, ako napísala AFP.

16:05 Johanssonová: Z Ukrajiny dosiaľ utieklo vyše 400-tisíc ľudí

Z Ukrajiny dosiaľ utieklo do susedných krajín vyše 400-tisíc ľudí. Pomoc hľadajú najmä v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Pripraviť sa však treba na milióny utečencov. Uviedla to európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. V Bratislave sa stretla s ministrami vnútra, zahraničných vecí i neziskových organizácií, ako aj veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku.

Ylva Johanssonová. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Komisárka skonštatovala, že cieľom jej návštevy, či už na Slovensku alebo v pondelok (28. 2.) v Rumunsku, je zmapovať reálne potreby v súvislosti s krízou na Ukrajine. Predpokladá, že vo štvrtok (3. 3.) EÚ aktivuje po prvý raz v histórii smernicu o dočasnej pomoci. Platiť bude vo všetkých členských krajinách.  

Aktivácia smernice by podľa komisárky mala zabezpečiť čo najúčinnejšiu pomoc Ukrajincom. Napríklad by mala poskytnúť právny základ pre ochranu utečencov z Ukrajiny aj po 90 dňoch, počas ktorých sa môžu v súčasnosti Ukrajinci s pasom pohybovať bez víz na území EÚ. Rovnako by sa mala zjednotiť ochrana pre ľudí bez cestovných dokladov. V smernici má byť aj zoznam práv ľudí z Ukrajiny, napríklad právo pracovať.

16:00 Ruská armáda varovala pred útokmi v Kyjeve, vyzvala obyvateľov na odchod

Ruské vojská plánujú napadnúť infraštruktúru Ukrajinskej bezpečnostnej služby v Kyjeve. Oznámilo to v utorok ruské ministerstvo obrany, ktoré zároveň vyzvalo obyvateľov Kyjeva, ktorí žijú v blízkosti takýchto objektov, aby opustili svoje domovy.

„Vyzývame obyvateľov Kyjeva žijúcich v blízkosti prenosových uzlov, aby opustili svoje domovy,“ uviedol hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. Podľa redaktorky televízie CNN Clarissy Wardovej odkazuje ruský rezort obrany výrazom „prenosové uzly“ na „komunikačné veže, čiže veľké antény a tomu podobné zariadenia“. Podľa ukrajinského ministra obrany Olexija Reznikova sa Rusko pripravuje na „rozsiahlu informačnú a psychologickú operáciu“, ktorej cieľom je „zlomiť odpor Ukrajincov a ukrajinskej armády“, píše CNN.

15:52 Weber pre EuroNews: Orbán hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, na ktorej strane stojí. Maďarská vláda hrá v prípade Ukrajiny dvojakú hru, cituje v utorok spravodajca TASR z vyhlásenia lídra poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfreda Webera pre spravodajskú stanicu EuroNews.

Bavorský politik Weber reakcii na otázku, ako vníma rozhodnutie maďarskej vlády zakázať transport zbraní NATO a EÚ cez územie Maďarska, zdôraznil, že väčšina sveta sa v tejto otázke jednoznačne rozhodla. Maďarsko sa svojím oficiálnym postojom Maďarska usiluje zabrániť tomu, aby bolo zavlečené do vojenského konfliktu, a aby chránilo Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti, píše EuroNews.

15:12 Video: Miestni obyvatelia sa postavili na odpor ruským vojakom v meste Kupyansk

14:53 Stoltenberg v Poľsku: Putin zničil mier v Európe

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok povedal, že ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu „zničil mier v Európe“. Rusko zároveň vyzval, aby ukončilo vojnu a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny. Dodal, že NATO na Ukrajinu nepošle vojakov ani bojové lietadlá, keďže sa nechce zapojiť do tohto ozbrojeného konfliktu, uvádza denník The Guardian.

Stoltenberg sa takto vyjadril počas návštevy leteckej základne v poľskom meste Lask, kde sa stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. „Prezident Putin zničil mier v Európe. Členské krajiny Alianacie odsudzujú neopodstatnenú a brutálnu inváziu na Ukrajine,“ povedal Stoltenberg novinárom na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, uvádza agentúra AFP.

Šéf NATO dodal, že „ruský útok (na Ukrajinu) je úplne neprijateľný a umožnilo ho Bielorusko“.  Zdôraznil tiež, že NATO „nebude súčasťou tohto konfliktu“ s Ruskom. Aliancia je však zároveň podľa jeho slov pripravená „brániť každý centimeter“ svojho územia a nedávno posilnila svoje východné krídlo.

14:24 Letisko v ruskom Taganrogu horí, ukazujú videá na sociálnych sieťach. Zasiahnuť ho mala ukrajinská raketa

Letisko v Taganrogu v ruskej Rostovskej oblasti je údajne v plameňoch, zasiahnuť ho mala ukrajinská taktická raketa, ktorá dopadla neďaleko dopravného lietadla IL-76.

14:21 Premiér: SR podporuje vstup Ukrajiny do EÚ, potrebuje jasnú európsku perspektívu

„Premiér Eduard Heger sa opakovane vyjadril, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Ukrajinský ľud práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. Hovoriť však o detailoch tohto procesu, je predčasné. Podstatná je solidarita,“ uviedla pre TASR hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.

13:50 Ukrajinský parlament: Bieloruské jednotky vstúpili na územie Ukrajiny

Jednotky Bieloruska vstúpili do Černihivskej oblasti Ukrajiny, nachádzajú sa severne od Kyjeva. Informácia zaznela na oficiálnom twitterovom účte ukrajinského parlamentu.

VIDEO Ruské jednotky v Chersone

13:35 Čo znamená tajomné písmeno „Z“ a ďalšie písmená na ruských tankoch?

Ukrajinský parlament tvrdí, že písmeno Z označuje jednotky z územia Ruskej federácie. Z v štvorci zas ruské jednotky z Krymu. Písmeno O je vyhradené bieloruské vojská a veľké V pre námornú pechotu. Písmenom X majú byť označení čečenskí vojaci a A je určená pre špeciálne jednotky.

13:28 Ruské ostreľovanie Charkova si vyžiadalo najmenej desať obetí, tvrdí Heraščenko

Pri utorňajšom ostreľovaní centra ukrajinského mesta Charkov ruskými vojskami zahynulo najmenej desať civilistov a 35 ďalších utrpelo zranenia, uviedol na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. „Trosky sa (momentálne) odstraňujú a obetí a zranených bude ešte viac,“ dodal Heraščenko.

13:11 Zelenskyj v europarlamente: Nikto nás nezlomí, sme silní

Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu. „Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy,“ vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev.

12:56 Čínski dovozcovia pozastavujú nákupy ruského uhlia, majú problém s financovaním

Čínski obchodníci začali zastavovať dovoz uhlia z Ruska, keďže majú problém so zafinancovaním kontraktov zo strany domácich bánk. Dôvodom sú obavy inštitúcií z možných sankcií po invázii Ruska na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

12:44 Peskov: Je priskoro robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach

Je priskoro na robiť závery o ukrajinsko-ruských mierových rokovaniach, ktoré sa uskutočnili v pondelok. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Uviedol, že ruská delegácia informovala ruského prezidenta Vladimira Putina o obsahu rozhovorov, ale je zatiaľ „priskoro na vyhodnotenie“ ich záverov.

11:55 Z Ukrajiny utieklo už viac ako 660-tisíc ľudí

Od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny do susedných krajín už viac ako 660-tisíc ľudí. V utorok to oznámil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). „Počty exponenciálne rastú… Týmto tempom smerujeme k  najväčšej utečeneckej kríze v Európe v tomto storočí,“ uviedla hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová.

UNHCR ešte v pondelok zverejnil informáciu, že priamo na Ukrajine je „vnútorne presídlených“ zrejme viac ako 100-tisíc ľudí.

11:42 Ukrajina hovorí o vyše 5,7 tisíca zabitých a vyše 200 zajatých ruských vojakoch

Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že počas prvých piatich dní ruskej invázie zabila 5 710 ruských vojakov. Vo videozázname na Facebooku to povedal hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády, uvádza stanica BBC.

Hovorca tiež uviedol, že ukrajinská armáda okrem toho zajala vyše 200 ruských vojakov. Tvrdil tiež, že zničených bolo 198 ruských tankov, 29 lietadiel, 846 obrnených vozidiel a 29 vrtuľníkov.

BBC upozornila, že tieto tvrdenia nedokáže nezávisle overiť. Zároveň však podotkla, že aj britské ministerstvo obrany sa domnieva, že Moskva počas doterajších bojov na Ukrajine utrpela veľké straty.

Ľudia kráčajú okolo zničených aút a armádneho vozidla v ukrajinskom meste Brovary neďaleko Kyjeva. Foto: TASR/AP

11:40 Británia na svoj sankčný zoznam pridala ruskú banku Sberbank

Britské ministerstvo financií pridalo na svoj sankčný zoznam banku Sberbank, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov hypotekárnych úverov v Rusku. Britská vláda ešte v pondelok avizovala, že zmrazí aktíva všetkých ruských bánk na svojom území a nariadila britským prístavom, aby odmietli všetky ruské lode, pripomína AFP.

Európska pobočka Sberbank je už teraz na pokraji zrútenia po tom, čo na ňu uvalil sankcie euroblok, píše AFP. Západné sankcie podľa britského vicepremiéra Dominica Raaba spôsobia, že ruskí oligarchovia vyvinú tlak na prezidenta Vladimira Putina, aby stiahol vojská z Ukrajiny.

USA a Európska únia sa tento víkend dohodli, že v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu vylúčia niektoré ruské banky – vrátane Sberbank – zo systému medzibankových platieb SWIFT a zmrazia devízové rezervy ruskej centrálnej banky.

Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. povedal v utorok francúzsky minister financií Bruno Le Maire.

11:14 Šojgu: Budeme pokračovať v operácii, kým nedosiahneme stanovené ciele

Rusko bude pokračovať vo vojenskej ofenzíve na Ukrajine, kým „nedosiahne svoje ciele“, povedal v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Šéf silového rezortu ďalej uviedol, že cieľom Moskvy je „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny, ako aj údajná ochrana Ruska pred „vojenskou hrozbou“, ktorú podľa neho vytvorili západné krajiny.

„Našou hlavnou úlohou je chrániť Ruskú federáciu pred vojenskou hrozbou, ktorú predstavujú západné krajiny, snažiace sa využiť ukrajinský ľud v boji proti našej krajine,“ tvrdil Šojgu, ktorý vojenskú inváziu naďalej označoval ako „špeciálnu operáciu.“   

10:32 Lukašenko: Predbežné odhady výsledkov rokovaní sú opatrne optimistické

Podľa bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka stretnutie ruskej a ukrajinskej delegácie prináša podľa predbežných hodnotení „opatrný optimizmus“. Lukašenko označil ukrajinských a ruských vyjednávačov za fešákov a ich prácu za brilantnú. Informuje o tom agentúra Ria Novosti. Delegácie ruských a ukrajinských vyjednávačoch začali rokovania v pondelok na bielorusko-ukrajinských hraniciach.

VIDEO: Ruské jednotky vstupujú do Chersonu

10:31 Ukrajina: Mariupol je bez elektriny; starosta hlási civilné obete ostreľovania

Obyvatelia strategicky dôležitého ukrajinského mesta Mariupol sa po intenzívnych útokoch ruských vojsk ocitli bez elektriny, oznámil v utorok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Z mesta tiež hlásia civilné obete.

„Mariupol a Volnovacha sú naše!“ napísal Kyrylenko na Facebooku. „Obe mestá sú pod tlakom nepriateľa, ale držia sa. V Mariupole prerušili elektrické vedenie a mesto je bez prúdu,“ dodal. Mestá sa síce podľa Kyrylenka držia, starosta Mariupola však upozornil, že jeho mesto je podľa sústavným tlakom ruských rakiet.

10:22 Kanály ruských médií RT a Sputnik na YouTube sú v Európe zablokované

Americká videoplatforma YouTube v utorok zablokovala pre svojich užívateľov v Európe kanály ruských provládnych médií RT a Sputnik. Dôvodom je podľa jej predstaviteľov „prebiehajúca vojna na Ukrajine“.

„S okamžitou platnosťou blokujeme YouTube kanály RT a Sputniku v celej Európe,“ uviedla táto dcérska spoločnosť firmy Google v e-maili, z ktorého cituje AFP.

10:03 Voronin o vojne na Ukrajine: „Je to ako z hororového filmu“

Bývalý ukrajinský futbalový reprezentant Andrij Voronin sa poďakoval ľuďom, ktorí prejavili krajine solidaritu po napadnutí Ruskom. Podľa jeho slov vojna na Ukrajine pripomína zábery z hororového filmu.

„Celý svet podporuje Ukrajinu. Aj veľa Rusov je proti Vladimirovi Putinovi. Dostávam množstvo správ od mojich bývalých spoluhráčov i ďalších športovcov. Všetkým je veľmi ľúto, že Ukrajina je vo vojne,“ uviedol rodák z Odesy v rozhovore pre magazín Bild.

09:57 Le Maire: Cieľom západných sankcií je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky

Sankcie uvalené západnými krajinami na Rusko za jeho inváziu na Ukrajine spôsobia kolaps jeho ekonomiky. Je o tom presvedčený francúzsky minister financií Bruno Le Maire. „Sme v totálnej hospodárskej a finančnej vojne proti Rusku. Cieľom sankcií prijatých v uplynulých dňoch je spôsobiť kolaps ruskej ekonomiky. Tieto sankcie budú aplikované, kým sa (ruský prezident) Vladimir Putin nespamätá,“ povedal minister financií vo vysielaní stanice Franceinfo.

Bruno Le Maire ďalej uviedol, že rozloženie síl medzi Ruskom a Európskou úniou je „úplne“ v prospech EÚ, ktorá je v procese „objavovania vlastnej ekonomickej sily“.

09:40 Čečenský vodca Kadyrov priznal prvé straty medzi svojimi jednotkami na Ukrajine

Na Ukrajine zahynuli prví čečenskí vojaci, ktorí bojujú po boku Ruska. Potvrdil to v utorok vodca tejto autonómnej republiky Ruskej federácie Ramzan Kadyrov. „Bohužiaľ, medzi rodákmi z Čečenskej republiky sú už straty. Dvaja zomreli, šesť ďalších utrpelo rôzne zranenia,“ uviedol Kadyrov, bývalý povstalec a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina prostredníctvom aplikácie na odosielanie správ Telegram.

09:35 Samosprávnu budovu v centre Charkova zasiahla raketa

Ukrajinské médiá informujú, že v centre Charkova došlo v utorok k ruskému raketovému útoku, ktorého terčom sa stala budova miestnej samosprávy na tamojšom Námestí slobody. Uvádzajú to stanica BBC i denník The Guardian.

Videozáznam, zachytávající dopadnutie rakety do prednej časti budovy a následný obrovský výbuch, sa objavil na sociálnych sieťach. Dosiaľ z mesta nehlásili obete na životoch ani zranených.

08:48 Gubernátor: Pri ostreľovaní vojenskej základne zahynulo 70 ukrajinských vojakov

Pri ostreľovaní ukrajinskej vojenskej základne v meste Ochtyrka ležiacom na severovýchode Ukrajiny zahynulo podľa miestneho gubernátora viac ako 70 ukrajinských vojakov. Gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj to uviedol v príspevku na sociálnej sieti Telegram, citovala ho televízia Sky News.

Žyvyckyj napísal, že delostrelecká paľba zasiahla zmienenú základňu, pričom zahynulo približne 70 ukrajinských vojakov. Na mieste podľa neho zasahuje ukrajinská pohotovostná služba a dobrovoľníci a z trosiek vynášajú mŕtve telá.

Žyvyckyj dodal, že straty utrpela aj ruská armáda, pričom telá mnohých ruských vojakov odvážajú pracovníci Červeného kríža. Na Telegrame zároveň zverejnil fotografie zasiahnutej a značne poškodenej základne.

08:22 Ruská armáda sa nachádza na okraji mesta Cherson, tvrdí jeho starosta

Ruskí vojaci postúpili už k predmestiam mesta Cherson ležiaceho na juhu Ukrajiny, kde zriaďujú kontrolné stanovištia. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšieho starostu.

„Ruská armáda zriaďuje kontrolné stanovištia na vstupoch do Chersonu,“ uviedol starosta Ihor Kolychajev na Facebooku. „Cherson bol a zostane ukrajinský,“ dodal.

Ruské pozemné jednotky minulý týždeň vo štvrtok vstúpili na južnú Ukrajinu z územia polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

07:51 Austrália poskytne Ukrajine vojenské vybavenie i humanitárnu pomoc

Austrálska vláda podporí Ukrajinu vojenským vybavením a humanitárnou pomocou v celkovej výške 105 miliónov austrálskych dolárov (68 miliónov eur). V utorok o tom s odvolaním sa na premiéra Scotta Morrisona informovala agentúra DPA.

Dve tretiny z uvedenej čiastky budú vynaložené na „smrtiace i nesmrtiace obranné vybavenie“, uviedol Morrison. Aké zbrane a ďalšie vybavenie jeho krajina pre Ukrajinu dodá, nechcel premiér prezradiť, aby neposkytol Rusku ďalšie informácie.

Napriek tomu poznamenal: „Hovoríme o raketách a munícii, o pomoci Ukrajincom brániť svoju krajinu.“ Vojenský materiál má byť na Ukrajinu doručený v spolupráci s NATO. Ešte minulý týždeň Morrisonova vláda tvrdila, že na Ukrajinu pošle len nesmrtiace vojenské vybavenie.

Okrem zbraní poskytne Austrália Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 35 miliónov austrálskych dolárov cez medzinárodné organizácie zabezpečujúce prístrešky, jedlo, lekársku starostlivosť, pitnú vodu a vzdelanie.

Austrália od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára uvalila sankcie na viac ako 350 občanov Ruska a 13 občanov Bieloruska. V pondelok sankcie rozšírila aj na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Podľa Morrisona sa začína ukazovať, že sankcie, ktoré mnohé štáty uvalili na Rusko, sú účinné.

07:34 Zeman sa stavia priaznivo k výnimke, aby mohli Česi bojovať na Ukrajinu

Český prezident Miloš Zeman by podporil výnimku pre Čechov, ktorí chcú ísť dobrovoľne bojovať na Ukrajinu. Pre webový spravodajský portál Novinky.cz to v pondelok povedal jeho hovorca Jiří Ovčáček.

„Žiadatelia sa obracajú na ministerstvo obrany, ktoré žiadosť posúdi spoločne s ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom vnútra. Až potom žiadosť putuje do vojenskej kancelárie a k pánovi prezidentovi. Bude teda bezpochyby záležať na odporúčaní vládnych rezortov,“ uviedol Zemanov hovorca.

Prezident bude o tejto otázke vo štvrtok hovoriť s premiérom Petrom Fialom. Tiež si chce vyžiadať stanoviská ministerstva obrany a ministerstva zahraničných vecí.

Fiala k tomu uviedol, že by bol za umožnenie účasti občanov ČR v bojoch o Ukrajinu v individuálnych prípadoch. Za nezodpovedné však považuje vyjadrovať sa ku kolektívnej účasti.

Na zapojenie sa do obrany Ukrajiny, ktorá sa od štvrtka bráni proti rozsiahlej ruskej invázii, vyzval cudzincov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Česi tak môžu legálne urobiť iba v prípade udelenia výnimky od prezidenta republiky. Bez nej by tomu, kto by šiel bojovať na územie cudzej krajiny, hrozilo podľa trestného zákonníka až päť rokov väzenia, pripomínajú Novinky.

Senátor Václav Láska avizoval, že pripravuje novelu, ktorá by to mala zrušiť. Predložiť ju chce vláde a poslancom. Niektoré krajiny už službu v ukrajinskej armáde svojim občanom povolili.

Miloš Zeman: Foto: TASR/AP

07:12 Ukrajina ponúka ruským vojakom, ktorí sa dobrovoľne vzdajú, amnestiu aj odmenu

Ukrajina uviedla, že udelí amnestiu a dá peniaze ruským vojakom, ktorí „dobrovoľne zložia zbrane“. Na sociálnej sieti Facebook to v pondelok uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

„Poslali vás do našej krajiny, aby ste zabíjali a boli zabití. Tí z vás, ktorí sa nechcú stať vrahmi alebo prísť o život, môžu byť zachránení… Garantujeme vám plnú amnestiu a peňažnú odmenu, ak dobrovoľne zložíte zbrane,“ uvádza Reznikov na Facebooku.

Šéf ukrajinského rezortu obrany ďalej spresňuje, že ruskí vojaci, ktorí sa vzdajú, dostanú kompenzáciu vo výške päť miliónov rubľov (41 000 eur).

„Nikoho, kto si vyberie cestu okupácie, nečaká zľutovanie,“ varuje Reznikov v príspevku.

06:45 Medzinárodný trestný súd začne vyšetrovanie situácie na Ukrajine

Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu začne vyšetrovanie „situácie na Ukrajine“. V pondelok to oznámil hlavný prokurátor ICC Karim Khan, informovala agentúra AFP.

„Dnes by som chcel oznámiť, že som sa rozhodol čo najrýchlejšie začať vyšetrovanie situácie na Ukrajine,“ uviedol Khan vo vyhlásení. Podľa jeho slov totiž existuje dôvod domnievať sa, že od roku 2014 boli „na Ukrajine spáchané údajné vojnové zločiny aj zločiny proti ľudskosti“.

ICC už viedol predbežné vyšetrovanie zločinov spojených s násilným potlačením proeurópskych protestov v Kyjeve v rokoch 2013 – 2014 zo strany proruskej ukrajinskej vlády, ako aj obvinení zo zločinov na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a na východe Ukrajiny, kde Rusko od roku 2014 podporuje separatistov, píše agentúra AP.

V decembri 2020 vtedajšia prokurátorka ICC Fatou Bensoudaová povedala, že vyšetrovanie odhalilo náznaky, že „na Ukrajine bola spáchaná široká škála činov predstavujúcich vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v rámci jurisdikcie súdu“. Prokurátori ICC však ešte nepožiadali sudcov tohto orgánu o odsúhlasenie vyšetrovania v plnom rozsahu.

Khan tvrdí, že teraz chce začať vyšetrovanie zvažované jeho predchodkyňou a rozšíriť ho o zločiny spáchané v bojoch od minulotýždňovej ruskej invázie na Ukrajinu.

Na archívnej snímke z 31. marca 2021 pohľad na Medzinárodný súdny dvor (ICC) v Haagu. Foto: TASR/AP

06:24 Kuleba: USA prisľúbili Ukrajine pomoc vrátane dodávok zbraní a sankcií voči Rusku

Spojené štáty ponúkli Ukrajine ďalšiu pomoc v súvislosti s ruskou inváziou, a to vo forme dodávok zbraní a tiež uvalenia dodatočných sankcií voči Moskve. Povedal to v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého o podpore USA v telefonickom rozhovore uistil jeho americký rezortný partner Anthony Blinken. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Počas nášho telefonátu minister Blinken potvrdil, že podpora USA pre Ukrajinu zostáva neochvejná,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri. „Zdôraznil som, že Ukrajina túži po mieri, avšak pokiaľ na nás Rusko útočí, potrebujeme viac sankcií a zbraní. Minister (Blinken) ma uistil o oboch,“ uviedol s tým, že následne spoločne koordinovali ďalšie kroky.

Washington v súlade so západnými spojencami už implementoval viacero sankcií voči Rusku s cieľom obmedziť jeho prístup k zahraničným fondom, investíciám a technológiám, pripomína Reuters.

USA tiež Ukrajine poskytli dodávky zbraní vlani na jeseň, ako aj v decembri a uplynulý piatok americký prezident Joe Biden nariadil rezortu zahraničných vecí uvoľniť zo zásob USA ďalšie zbrane v hodnote 350 miliónov dolárov.

Washington však odmieta požiadavku Kyjeva, aby Západ vytvoril nad Ukrajinou bezletovú zónu. Tento krok by totiž podľa USA viedol k priamemu konfliktu západných síl s ruskou armádou.

06:07 Facebook obmedzí prístup k ruským médiám RT a Sputnik v EÚ

Americká spoločnosť Meta, prevádzkovateľ sociálnej siete Facebook, ako aj Twitter v pondelok ohlásili kroky v boji proti dezinformáciám ohľadom ruského útoku na Ukrajinu, ktoré sa objavujú na ruských štátom kontrolovaných médiách na ich online platformách. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Spoločnosť Meta obmedzí prístup k ruským štátnym médiám RT a Sputnik v celej Európskej únii, oznámil šéf pre globálne záležitosti Nick Clegg v pondelkovom príspevku na Twitteri. Dodal, že Meta tak reaguje na žiadosť zo strany vlád mnohých krajín a EÚ. Západ totiž uvedené ruské médiá obviňuje, že sú prokremeľské a slúžia na podporu vojenskej invázie na Ukrajinu.

Twitter oznámil, že k tvítom, v ktorých sa zdieľajú odkazy na ruské štátne médiá, umiestni varovania a podnikne kroky na značné obmedzenie cirkulácie takéhoto obsahu.

Aplikácia TikTok takisto rozhodla o obmedzení prístupu k ruským štátnym médiám na svojich platformách v EÚ. Softvérový gigant Microsoft zase ohlásil, že stanicu RT sťahuje zo svojho obchodu s aplikáciami.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu oznámila, že EÚ zakáže dve spomenuté ruské médiá, ktoré označila za „mediálnu mašinériu Kremľa“. Ich cieľom je, ako kritizovala, šíriť lži ruského prezidenta Vladimira Putina ospravedlňujúce jeho vojnu proti Ukrajine.

Mark Zuckerberg oznamuje, že spoločnosť Facebook sa premenuje na Meta počas virtuálneho podujatia v kalifornskom Sausalite vo štvrtok 28. októbra 2021. Foto: TASR/AP

04:50 Maxar: Ruský vojenský konvoj smerujúci na Kyjev má až 64 kilometrov

Ruský vojenský konvoj, ktorý sa zo severu presúva bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev, je zrejme omnoho dlhší než sa spočiatku zdalo. Ako ukázali najnovšie satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z pondelka, dĺžka kolóny vojenských vozidiel je namiesto 27 kilometrov až približne 64 kilometrov. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory a siaha od letiska Hostomeľ severozápadne od Kyjeva po obec Pribirsk nachádzajúcu sa medzi Kyjevom a Černobyľom.

Maxar takisto uviedla, že na juhu Bieloruska – vo vzdialenosti menej než 32 kilometrov od ukrajinskej hranice – zaznamenala rozmiestnenie ďalších jednotiek pechoty a vrtuľníkov.

O pohybe bieloruských jednotiek k ukrajinským hraniciam informovala aj ukrajinská armáda. Ako napísal ukrajinský generálny štáb na Facebooku, niekoľko bieloruských jednotiek sa dalo do pohybu smerom na región Volyň na severozápade Ukrajiny. Tieto informácie však podľa agentúry DPA nie je možné nezávisle overiť.

Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.

Útoky na Kyjev a Charkov pokračovali aj v noci z pondelka na utorok. V Charkove sa terčom ruskej armády stali trafostanice, ako píše DPA s odvolaním sa na tamojšieho primátora Ihora Terechova, ktorého citovala agentúra Ukrinform. Útoky v tomto meste údajne spôsobovali problémy s dodávkami elektriny a vody. V pondelok si útoky v Charkove vyžiadali najmenej 11 obetí na životoch a desiatky zranených. Zničených bolo 87 obytných budov.

Na satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP

03:35 OVD-Info: V Rusku zadržali na protestoch voči invázii na Ukrajinu vyše 6 400 ľudí

Najmenej 413 osôb v 13 ruských mestách bolo v pondelok zadržaných za účasť na demonštráciách proti vojne na Ukrajine. Celkový počet zatknutých protestujúcich sa tak od štvrtka, keď Rusko spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu na Ukrajinu, zvýšil na 6 440. Vyplýva to z údajov webu OVD-Info, ktorý v Rusku monitoruje policajné zásahy, píše agentúra DPA.

Približne polovicu ľudí (3 126) zadržali počas piatich dní od začiatku invázie na Ukrajinu v hlavnom meste Moskva, zatiaľ čo 2 084 osôb zatkli v Petrohrade. Viac ako 100 osôb zadržali policajné sily v Jekaterinburgu, Krasnodare a Nižnom Novgorode.

Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa protesty konali už v 103 ruských mestách. Ruské úrady opakovane varujú, aby sa obyvatelia na týchto nepovolených zhromaždeniach nezúčastňovali, pričom ako dôvod uvádzajú okrem iného pandémiu COVID-19. DPA približuje, že ruské bezpečnostné sily voči demonštrantom zasahujú mimoriadne brutálnym spôsobom.

01:47 Kanada ohlásila zákaz dovozu ropy z Ruska, Ukrajine poskytne ďalšie zbrane

Kanadský premiér Justin Trudeau ohlásil v pondelok zákaz dovozu ropy z Ruska. Tento krok zdôvodnil slovami, že výnosy z ropy slúžili tiež na podporu ruského prezidenta Vladimira Putina a tamojších oligarchov. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

„Dnes oznamujeme zákaz akéhokoľvek dovozu nerafinovanej ropy z Ruska – priemyslu, z ktorého prezident Putin a jeho oligarchovia značne profitovali,“ povedal Trudeau na tlačovej konferencii. „A keďže Kanada v posledných rokoch dovážala veľmi malé množstvo (ropy z Ruska), toto opatrenie vysiela silné posolstvo,“ dodal.

Trudeau tiež pred novinármi uviedol, že Kanada dodá na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej invázii protitankové zbrane a muníciu. „Kanada bude pokračovať v poskytovaní podpory hrdinskej obrane Ukrajiny proti ruskej armáde,“ povedal podľa agentúry Reuters. „Táto zbytočná vojna sa musí skončiť ihneď,“ vyzval s tým, že straty budú len rásť.

Ministerka obrany Anita Anandová spresnila, že Ottawa poskytne Kyjevu „tak rýchlo ako to bude možné v najbližších dňoch“ 100 protitankových zbraní a 2 000 rakiet.

Kanada už predtým poslala Ukrajine tri zásielky zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Podporila zároveň množstvo sankcií voči Moskve vrátane vylúčenia niektorých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT. Kanada zohrala aj úlohu čo sa týka obmedzení ruskej centrálnej banky v prístupe k jej devízovým rezervám.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová už skôr v pondelok avizovala, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), medzi ktoré patrí aj Kanada, plánuje prijať voči Rusku ďalšie sankcie.

Kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP

00:48 Zelenskyj vyzval na globálny zákaz prístupu Ruska na letiská a do prístavov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval na celosvetový zákaz prístupu ruských lietadiel a lodí na zahraničné letiská a do prístavov. Ako povedal vo videu na Facebooku, má ísť o potrestanie Ruska za vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Musíme uzavrieť vstup pre tento štát (Rusko) do všetkých prístavov, všetkých prieplavov a na všetky letiská na svete,“ uviedol Zelenskyj na spomínanej sociálnej sieti. Medzinárodné spoločenstvo vyzval, aby zvážilo „úplné uzavretie neba pre ruské rakety, lietadlá a vrtuľníky“.

Spojené štáty však v pondelok odmietli vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Ako uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová, znamenalo by to totiž vojnu USA s Ruskom, napísala agentúra DPA. Prezident USA Joe Biden podľa Psakiovej dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyslať amerických vojakov do vojny s Ruskom. Vytvorenie bezletovej zóny by však bolo krokom týmto smerom, poznamenala. „Vyžadovalo by si to nasadenie americkej armády na jej vymáhanie, čo by znamenalo priamy konflikt, potenciálne priamy konflikt a potenciálne vojnu s Ruskom, do ktorej sa nechceme zapojiť,“ povedala.

Zelenskyj tiež podľa agentúry Reuters obvinil Rusko z páchania vojnových zločinov a uviedol, že by sa z nich malo zodpovedať pred medzinárodným tribunálom. V bombardovaní ukrajinských miest totiž podľa jeho slov údajne pokračovalo aj počas prvého kola mierových rokovaní medzi predstaviteľmi Ukrajiny a Ruska, ktoré sa konali v pondelok na ukrajinsko-bieloruských hraniciach.

„Férové rokovania môžu prebiehať len vtedy, ak jedna strana voči druhej neútočí raketovým delostrelectvom práve v momente rokovaní,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.