Menšia nukleárna vojna by priniesla ochladenie Zeme a hlad, vyplýva z prieskumu NASA

Tím výskumníkov z NASA zvažoval dopad vojny s použitím menšieho množstva jadrových zbraní. Medzi predpokladanými dôsledkami sa objavilo aj globálne ochladenie, respektíve spomalenie globálneho otepľovania.

Aj táto téma súvisí s vojnou na Ukrajine. Ako vieme, ruský prezident Vladimir Putin uviedol do pohotovosti aj jadrové sily krajiny. Tie sú stále nastavené len ako obranné, ruská vojenská stratégia povoľuje len ich obranné použitie, džin je ale vonku a svet sa zháčil. Viacerí odborníci sa podujali odhadnúť prípadné dopady menšej vojny s použitím jadrových zbraní.

Už z čias studenej vojny, teda súperenia USA a Sovietskeho zväzu, je jasné, že globálny jadrový konflikt by spôsobil fatálne následky a priniesol by nukleárnu zimu. Odborníkov z NASA viac zaujímali dopady pri menšom konflikte. Pre výskum sa teda predpokladalo použitie 0,03 percenta materiálu z jadrových arzenálov, čo je ekvivalent sto atómových bômb zhodených na Hirošimu, píše National Geographic.

Vzniknuté požiare by do ovzdušia dostali okolo päť miliónov ton uhlíka. Ten by sa postupne usadil v troposfére a začal odrážať slnečné žiarenie. Teplota by na globálnej úrovni klesla o 1,25 stupňa Celzia, zatiaľ čo v Európe a trópoch by mohlo dôjsť k ochladeniu až o štyri stupne. Vplyvom toho by došlo k výrazným problémom s pestovaním poľnohospodárskych plodín a hladomoru spolu s početnými chorobami.

Podobné dopady ako prípadný nukleárny konflikt zvykne mať sopečná aktivita. Do ovzdušia sú chŕlené milióny ton uhlíka, ktorý následne paralyzuje leteckú dopravu a ovplyvňuje ovzdušie. Príklad je erupcia sopky Pinatubo v roku 1991, keď sa do atmosféry dostalo také množstvo znečistenia, že priemerná teplota klesla na globálnej úrovni o pol stupňa Celzia, pripomína National Geographic.