Môžu ísť slovenskí dobrovoľníci bojovať na Ukrajinu? Žilinka so Šeligom sa nezhodnú, ministerstvo nevie

S pokračujúcou ruskou inváziou na Ukrajine západné štáty hľadajú cestu, ako vojensky pomáhať Ukrajine. Najprv to boli dodávky zbraní, teraz už je reč o vyslaní bojachtivých dobrovoľníkov. Viacero európskych štátov krok podporilo, Slovensko v téme zatiaľ nemá jasno. Podľa zákona je narukovanie do zahraničia bez povolenia trestné.

Ukrajina sa stala terčom ruskej invázie a zatiaľ sa jej darí vzdorovať agresii. Kyjev odoláva, štát sa húževnato bráni a Rusku sa zatiaľ nepodarilo zlomiť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajinský líder však čelí veľkej presile. Požiadal preto o pomoc zo zahraničia – nielen zbraňami a sankciami, ale aj bojovníkmi. Bojachtivým jednotlivcom ponúkol možnosť vstúpiť do jednotiek územnej obrany ukrajinskej armády. Chce vytvoriť samostatnú divíziu nazvanú „medzinárodná légia na územnú obranu Ukrajiny“.

Môžu ísť aj Slováci?

Ukrajinská výzva zarezonovala aj na Slovensku. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý cituje zákon, je boj v radoch cudzej armády alebo ozbrojenej skupiny trestný. Zároveň je tam však dôvetok „konaná bez povolenia“.

Toho sa chytil opozičný poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). Žilinkovi vyčíta, že nevysvetlil, ako sa spáchaniu trestného činu vyhnúť. Podľa Šeligu stačí povolenie na službu v cudzej armáde od prezidentky.

Odkazuje sa na paragraf 19 zákona o brannej povinnosti, ktorý skutočne dáva hlave štátu právomoc udeliť výnimku. Lenže pred udelením výnimky čaká potenciálneho bojovníka zložitý administratívny proces. Musí si podať žiadosť 90 dní vopred na okresný úrad, získať stanovisko od viacerých ministerstiev a formálne stanovisko prezidentky je až bodkou na konci.

Ministerstvo obrany čaká na právne stanovisko

Štandard sa preto obrátil s otázkou na ministerstvo obrany. Pýtali sme sa, či chce otvoriť cestu na Ukrajinu bojachtivým dobrovoľníkom a či sa majú obracať priamo na rezort.

„Ministerstvo obrany si dalo vypracovať právnu analýzu k tejto veci, aby v čo najkratšej dobe vedelo zaujať relevantné stanovisko,“ odpovedala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

Oslovili sme aj prezidentský palác, ktorý tvrdí, že žiadne povolenie v súvislosti s vojnou na Ukrajine zatiaľ nevydal: „Prezidentka SR Zuzana Čaputová v poslednom období nevydala žiadne rozhodnutie o povolení služby v ukrajinskej armáde a ani v ruskej armáde. O službu v ozbrojených silách Ukrajiny sa slovenskí občania zaujímajú sporadicky, prevažne v rovine získavania informácií.“

Český prezident je naklonený udeleniu povolenia

Česko má pri schvaľovaní služby v cudzej armáde podobnú legislatívnu úpravu ako Slovensko. Proces je podobne zložitý a bez povolenia je to rovnako trestné.

Rozdiel je len v tom, že český prezident Miloš Zeman je naklonený vydávaniu výnimiek pre Čechov, čo chcú ísť bojovať na Ukrajinu.

Bývalý náčelník českého generálneho štábu Petr Pavel krok rovnako podporuje. „Povolenie bojovať v ukrajinskej cudzineckej légii by bolo pozitívne gesto. Ísť bojovať za správnu vec a nasadiť za niečo život a zdravie je naozaj ušľachtilé,“ cituje ho portál idnes.cz. Vzhľadom na zdĺhavý schvaľovací proces navrhol, aby odhodlaní bojovníci, čo chcú vyraziť hneď, dostali od prezidenta amnestiu.

Briti, Lotyši a Dáni sú za

Ukrajinská výzva na príchod zahraničných legionárov mala vo viacerých štátoch NATO okamžitú odozvu. Britská vláda nechce vyslať do štátu riadnych vojakov, ale ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vyhlásila, že podporuje jednotlivcov, ktorí chcú ísť bojovať po boku Ukrajincov.

V pondelok to schválil aj lotyšský parlament, podobný krok avizovalo tiež Dánsko.