1. marca, 09:44

Snaha krotiť vojnových štváčov je správna, no lov na niektoré mená je mimo a prekračuje hranice

Snaha krotiť vojnových štváčov je správna, no lov na niektoré mená je mimo a prekračuje hraniceIlustračné foto: TASR/AP

Tlieskať Rusom na Ukrajine je neľudské a choré, no pri umlčiavaní takzvaných vojnových štváčov môžeme z vaničky ľahko spolu s vodou vyliať aj dieťa. Samozvaní arbitri, ktorí pri vybraných osobách šermujú aj štvrťstoročným väzením, sa už teraz dopúšťajú obrovských faulov.

Na jeseň minulého roka sa v reakcii na pandemickú situáciu zrodila na Slovensku myšlienka posielať ľudí za prejavené názory a sprostredkované správy do väzenia. Jej autorom bola ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Navrhovala, aby bol Trestný zákon doplnený o takzvaný trestný čin šírenia nepravdivej informácie. Previnilcom by v prípade preukázania viny hrozil až 10-ročný trest odňatia slobody.

Dnes možno povedať, že iniciatíva Kolíkovej zapadla prachom. Narazila totiž nielen na odpor koaličných partnerov, ale aj tých, ktorí by mali dodržiavanie nového pravidla vynucovať. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic navrhované ustanovenie dokonca označil za „koniec slobody prejavu“.

Z mimoriadnej situácie do mimoriadnej situácie

Po niekoľkých týždňoch až mesiacoch sa vidina najtvrdšieho trestnoprávneho postihu za verbálny prejav stala aktuálnou znovu. Jeho proponenti sa dnes už ale neodvolávajú na covidovú situáciu, ale primárne na vojnu na Ukrajine, ktorú – hoci sa odohráva v susednom štáte – vnímame, akoby sme boli vo vojne aj my sami.

Aby ste ma rozumeli, nejde tu o nejaké sympatie, každému je jasné, kto je agresor a kto sa bráni. O to nejde. Podstatou je to, či vojna v susednom štáte oprávňuje vládu, aby sme doma s propagandistami vysporiadali tak, akoby sme v tej vojne boli sami. A ešte medzi propagandistov zamiešali aj tých, ktorí síce vojnu neschvaľujú, navyše pred ňou varovali, ale ich dôvody sa nám nepáčia.

Navyše, rozdiel je už aj v tom, že zástancovia tohto opatrenia už dnes nemusia požadovať zmenu legislatívy. V Trestnom zákone totiž objavili zabudnutý paragraf 417, ktorý hovorí o ohrození mieru, alebo zrozumiteľnejšie, o šírení vojnovej propagandy. Výstrelom z Aurory je ostrý článok TV JOJ zo soboty.

„Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov,“ znie základná skutková podstata.

Môže to však byť aj horšie. „Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie,“ uvádza sa v zákone ďalej.

Nie je štváč ako… ten, kto neštve vôbec

Najpremotivovanejší samozvaní arbitri vo verejnom priestore medzičasom už aj stihli rozhodnúť, kto presne by si mal posedieť za mrežami. Tí menej nabrúsení zatiaľ iba ukazujú prstom alebo spisujú zoznamy vojnových (čítaj ruských) propagandistov.

Z verejne známych mien ide napríklad o Ľuboša Blahu, Jána Čarnogurského, Roberta Fica, Andreja Danka, Štefana Harabina, Annu Belousovovú, Eduarda Chmelára, Vladimíra Palka, Martina Leidenfrosta, Daga Daniša, Martina Jakubca či mnohých ďalších.

Štefan Harabin. Foto: Martin Baumann/TASR

Zaujímavý je bližší pohľad na zoznam údajných vinníkov. Účelovo sa v ňom miešajú ľudia, ktorí upozorňovali, že rastie význam faktorov, ktoré môžu viesť k vojne (napríklad tým, že Ukrajina má byť v NATO), čo sú názory, ktoré podpisovali rešpektovaní autori ako George Kennan, Henry Kissinger, George Friedman či zastávali ho európske štáty (Nemecko, Francúzsko), pričom títo autori si vojnu neželali a odsúdili ju s tými, ktorí sa z vojny pudovo tešia. Ak ale zmažeme rozdiel medzi Kissingerom a Putinom, v našom prípade medzi myslením Palka a potleskom Jakubca, niekde je chyba.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.