28. februára, 12:45

Nočná reportáž z hraničného priechodu Ubľa: Okrem matiek s deťmi pribúda Afričanov

Nočná reportáž z hraničného priechodu Ubľa: Okrem matiek s deťmi pribúda AfričanovNoc na hranici. Foto: Tony Frič

Je nedeľa krátko po polnoci, v Ubli sa rozhodnem odbočiť najprv ku škole, aby som sa pozrel na to, ako to tam funguje, pozdravil dobrovoľníkov, opýtal sa na prezidentku. Nakoniec sa nič z toho nekoná.

Už pred školou vidím, že situácia je dramaticky odlišná od toho, čo som tu videl ešte v sobotu. Pred školou stojí množstvo autobusov, okolo postáva toľko ľudí, že mám problém dostať sa do telocvične, kde mali byť pôvodne všetci títo ľudia sústredení. Všade panuje čulý ruch.

Pri stolíku s občerstvením počujem, ako sa jedna žena s malými deťmi ospravedlňuje pani z obecného úradu, ktorá vydáva stravu, že si berie trochu viac jedla. „Tridsať hodín som nič nejedla,“ hovorí. Pani z obecného úradu sa rozplače. Po chvíli však pokračuje v práci. Tu nie je čas na slzy.

Pýtam sa starostky Ubli Nadeždy Sirkovej, ktorá sa kvôli utečeneckej kríze v obci predčasne vrátila z liečenia, čo je príčinou toho, že sa situácia tak dramaticky zmenila. „Teraz je už situácia dobrá, asi pred hodinou tu bolo možno dvakrát toľko ľudí,“ hovorí mi. Nedokážem si to predstaviť. Nikto nevie povedať, čo sa stalo. Na otázku, kam tých ľudí odvážajú, mi starostka hovorí, že najviac autobusov odišlo do Bardejova. Teraz zbierajú ľudí do Vranova nad Topľou. Keď k jednému takémuto autobusu nasmerujem skupinku študentov, šofér sa ma pýta, kde vo Vranove ich má vysadiť. Ospravedlňujem sa, že som len novinár. Našťastie mu neďaleko stojaci ľudia vravia, že opodiaľ telefonujúci pán to práve zisťuje.

Vnútri aj vonku stretávam aj niekoľko skupín ľudí pochádzajúcich z Afriky či Ázie, ktorí od nedele rána začali vo väčšom množstve prekračovať slovensko-ukrajinskú hranicu. Po ženách s deťmi sú podľa môjho pozorovania druhou najväčšou skupinou utečencov. Hneď pri bráne školy stojí päť marockých mladíkov a dve dievčatá. Lámavou angličtinou mi vysvetľujú, že hľadajú miesto, kde by sa mohli vyspať, lebo sú veľmi unavení. Viem o ubytovaní v Snine, kde by sa mohli uchýliť, zháňam pre nich odvoz.

Skúšam to medzi Čechmi ponúkajúcimi odvoz zadarmo, jedného z nich som tu stretol už včera. Dnes sa z hranice presunuli pred školu. Majú tu už svoje vlastné stanovište. Vravím im, že mám partiu siedmich ľudí, pre ktorých by som mal ubytovanie. Pozerajú sa do zoznamov. Jednu dodávku už majú plnú, najbližšia odchádza až pred treťou nadránom. To je ešte viac ako hodina.

Vidieť však, že českí dobrovoľníci to majú na hranici čoraz lepšie zorganizované. Rozdelili sa na tri skupiny. Prvou sú šoféri, druhou akísi recruiteri a treťou tí, čo majú na starosti zoznamy. Funguje to tak, že ak príde česká dodávka do Uble, nahlási ľuďom, ktorí majú zoznamy, koľko ľudí môžu odviesť, kam idú a kedy odchádzajú. Recruiteri medzitým obchádzajú utečencov a hľadajú osoby do voľných dodávok. Ak niekoho nájdu, dajú to vedieť tým, čo majú zoznamy, aby ich prepojili s dodávkou, ktorá ich odvezie.

Pri ich stánku stretávam Hanku, ktorá plní funkciu recruiterky. Prišla sem z Prahy. Ona a dvaja jej kolegovia z divadla prišli na hranice s deväťmiestnou dodávkou. „Chlapci teraz spia. O tri hodiny vyrážame,“ vraví mi. Keď sa s ňou rozprávam, má obsadené už štyri miesta. Utečencom je ochotná pomôcť aj s ubytovaním.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.