28. februára, 06:40

Rusi tiahnu na Kyjev v 27 kilometrovom vojenskom konvoji, ukazujú satelitné snímky

Rusi tiahnu na Kyjev v 27 kilometrovom vojenskom konvoji, ukazujú satelitné snímkyNa satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP

VOJNA NA UKRAJINE: SLEDOVALI SME ONLINE

PONDELOK

22:29 12 ruských diplomatov pri OSN vyhostili zo Spojených štátov

Celkovo 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť do 7. marca územie Spojených štátov. Oznámil to v pondelok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že sa k záležitosti nebude vyjadrovať.

Ruská misia pri OSN (Organizácii Spojených národov) má približne 100 členov, píše AFP s odvolaním sa na nemenovaný ruský diplomatický zdroj.

21:53 EÚ uvalila sankcie pre inváziu na Ukrajinu na ďalších ľudí, i na hovorcu Kremľa

Európska únia pridala v pondelok na sankčnú listinu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ďalších ruských oligarchov napojených na Kremeľ, ako aj Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Reuters a portálu Meduza.io.

EÚ oznámila, že zmrazila majetok a uvalila zákaz na udelenie víz pre ďalších 26 ľudí, pričom sú medzi nimi ruskí oligarchovia a podnikatelia, ktorí obchodujú v ropnom, bankovom a finančnom sektore, ako i vládni predstavitelia, vysokí predstavitelia ruskej armády a „propagandisti, ktorí prispeli k šíreniu protiukrajinskej propagandy“.

Na sankčnom zoznam sa ocitol napríklad už spomínaný hovorca Kremľa. Ďalej šéf ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin i šéf ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Nikolaj Tokarev.

Okrem toho bol zoznam rozšírený aj o oligarchov ako Ališer Usmanov, Piotr Aven, Alexandr Ponomarenko, aj o ruského bankára Michaila Fridmana.

Spomedzi predstaviteľov ruskej vlády sa na zozname ocitol napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Černyšenko, ale i mnohí ruskí poprední novinári, píše Reuters.

Toto kolo sankcií zasiahlo aj ruskú poisťovaciu spoločnosť SOGAZ, ktorá sa zameriava na plynárenský priemysel.

Dmitrij Peskov. Foto. TASR/AP

21:36 Pri pokuse o útek z Ukrajiny bol zabitý izraelský občan

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že pri pokuse o útek z Ukrajiny do Moldavska prišiel o život občan Izraela. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že Izraelčan „sa nachádzal na Ukrajine v kolóne áut smerujúcej k moldavských hraniciam a bol zabitý pri streľbe, ktorá zasiahla jeho auto“.

Príslušné úrady sú v kontakte s mužovou manželkou, ktorá je na Ukrajine s ich deťmi, dodal rezort zahraničia.

Kto na vozidlo strieľal, ministerstvo neuviedlo.

Od štvrtkového začiatku ruskej invázie ušlo z Ukrajiny podľa ministerstva približne 2000 Izraelčanov.

21:18 Čaputová spolu s ďalšími prezidentmi vyzývajú na rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ

Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s ďalšími siedmimi prezidentmi členských krajín Európskej únie (EÚ) vyzývajú k rýchlemu prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. Urobili tak v otvorenom liste členským štátom EÚ. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Členské štáty EÚ vyzývajú, aby sa zjednotili a vyjadrili najvyššiu politickú podporu Ukrajine a umožnili inštitúciám EÚ podniknúť kroky na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a začatie procesu prístupových rokovaní. „Sú hlboko presvedčení, že Ukrajina si zaslúži bezodkladné začatie prístupového procesu na vstup do Európskej únie,“ doplnil Strižinec.

Prezidenti Bulharskej republiky, Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky zároveň opätovne v liste potvrdili svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej ľudom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Ešte predtým vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

Na snímke prezidentka SR Zuzana Èaputová poèas tlaèovej konferencie k referendu a aktuálnej epidemickej situácii 10. novembra 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

21:02 Francúzsko sťahuje svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do Ľvova

Francúzsko presťahuje svoje veľvyslanectvo na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova, ktorý sa nachádza na západe krajiny. V pondelok to oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že Francúzsko je poslednou západnou krajinou, ktorá k tomuto kroku pristúpila.

20:52 Aj Nórsko pošle zbrane na Ukrajinu

Nórsko v pondelok oznámilo, že pošle zbrane na Ukrajinu. Pridalo sa tak k ďalším európskym krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili v reakcii na ruskú inváziu. S odvolaním sa na vládu v Osle o tom informovala agentúra Reuters.

Nórsko daruje 2000 protitankových zbraní typu M72, uviedla vláda vo vyhlásení.

„Nórsko má prísnu politiku týkajúcu sa vývozu vojenského materiálu, ale Ukrajina v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam,“ zdôvodnil nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Nórska uplatňovanej od 50. rokov 20. storočia v nedodávaní zbraní do krajín mimo NATO, ktoré sú vo vojne alebo im hrozí ozbrojený konflikt

20:49 Maxar: Ku Kyjevu smeruje ruský vojenský konvoj dlhý 27 kilometrov

Satelitné snímky urobené v pondelok súkromnou americkou spoločnosťou Maxar Technologies ukázali, že ruské pozemné sily sa aj naďalej presúvajú zo severu bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev. Ide o obrovský vojenský konvoj, ktorý má dĺžku až 27 kilometrov. TASR informácie prevzala od agentúr AP a Reuters.

Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory. Tento konvoj sa v pondelok nachádzal zhruba 25 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny.

Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.

20:37 Britský ropný koncern Shell podobne ako ďalšie firmy odchádza z Ruska.

Shell oznámil, že sa zbaví všetkých svojich podielov v spoločných podnikoch s ruským Gazpromom. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorá podľa britského koncernu ohrozuje európsku bezpečnosť.

Shell uviedol, že predá 27,5-percentný podiel v exportnom termináli LNG Sachalin-2, 50-percentný podiel v Salym Petroleum Development, rovnako ako ukončí svoje zapojenie do projektu plynovodu Nord Stream 2.

Na archívnej snímke z 29. júla 2020 logo ropného koncernu Shell na čerpacej stanici v nemeckom meste Fürstenwalde. Foto: TASR/DPA

20:28 Agro: EÚ sa obáva vplyvu vojny na Ukrajine na potravinovú bezpečnosť

Ruská invázia na Ukrajinu a sankcie Európskej únie (EÚ) proti Moskve budú bolestivé pre poľnohospodárov, spotrebiteľov, výrobcov hnojív a vývozcov poľnohospodárskych produktov, varovala v pondelok Európska komisia (EK).

Nákupcovia obilia sa musia pripraviť na nárast cien, keďže na Rusko a Ukrajinu pripadá viac než 30 % globálneho obchodu so pšenicou, 32 % s jačmeňom, 17 % s kukuricou a viac než 50 % obchodu so slnečnicovými olejmi, semenami a potravinami, uviedol tajomník Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka  Michael Scannell.

EÚ tiež dováža z regiónu veľké množstvo krmiva a hnojív a európski producenti hnojív sú závislí na ruskom plyne.

20:10 Navaľného stúpenci vyzvali na občiansku neposlušnosť kvôli Ukrajine

Stúpenci väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v pondelok vyzvali na protestnú akciu občianskej neposlušnosti. Ĺudia tak majú preukázať svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a snaží sa všetkých donútiť, aby si mysleli, že to Ukrajina napadla Rusko, to znamená my všetci. Nie je to tak,“ uviedol Navaľného tím na sociálnej sieti Twitter.

„Musíme všetkým ukázať, že vojnu nepodporujeme. Vyzývame Rusov na občiansku neposlušnosť. Nebuďte ticho,“ uvádza sa ďalej v príspevku.

Alexej Navaľnyj. Foto: TASR/AP

19:44 Premiér: Apeluje, aby táto vojna nevzbudila nenávisť voči občanom Ruska

Nedovoľme, aby táto vojna v nás vzbudila nenávisť voči občanom Ruska. Odsúďme vojnu a tých, ktorí ju páchajú. Apeluje premiér Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti.

Upozornil, že zvlášť v takýchto vypätých chvíľach musíme rozlišovať medzi ruskou vládou, ktorá je zodpovedná za rozpútanie vojny na Ukrajine, a obyčajnými ruskými občanmi. „Vojna je obrovská záťaž na psychiku. Obnaží v nás to dobré i zlé. Myslite na to, že aj na Slovensku sa nachádzajú ľudia ruskej národnosti a malo by byť naším spoločným želaním, aby sa u nás cítili bezpečne. Majú to teraz veľmi ťažké,“ uviedol premiér.

Ako doplnil, mnohí majú svoje rodiny v Rusku, ktoré sa podľa jeho slov „premenilo na nebezpečnú totalitu a voči oponentom režimu je nemilosrdné“.

19:33 FIFA a UEFA vylúčili ruské národné tímy aj kluby zo všetkých súťaží

Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) aj Európska futbalová únia (UEFA) vylúčili v pondelok reprezentačné tímy aj kluby z Ruska zo všetkých súťaží. Trest za ruskú inváziu na Ukrajinu platí až do odvolania. Rusko si nezahrá marcovú baráž o postup na MS 2022 do Kataru a Spartak Moskva skončil v osemfinále Európskej ligy.

„Futbalové hnutie je stopercentne jednotné a vyjadruje solidaritu ľuďom zasiahnutým na Ukrajine. Prezidenti oboch organizácií dúfajú, že situácia na Ukrajine sa rýchlo a významne zlepší, aby sa futbal opäť mohol stať nositeľom jednoty a mieru medzi ľuďmi,“ uvádza sa na webe uefa.com.

Rusi mali v semifinále play off nastúpiť 24. marca proti Poľsku. V prípade úspechu by v záverečnom súboji o miestenku do Kataru nastúpili proti víťazovi zápasu Švédsko – Česko. Poliaci aj obaja potenciálni súperi vo finále baráže však pre napadnutie Ukrajiny odmietli proti Rusku hrať. Ženská reprezentácia sa nezúčastní na júlovom európskom šampionáte v Anglicku, na ktorý sa kvalifikovala. Do štvrťfinále EL podľa agentúry DPA priamo postúpil nemecký klub RB Lipsko, ktorý mal byť pôvodne súperom Spartaka Moskva.

UEFA navyše s okamžitou platnosťou ukončila sponzorské partnerstvo s energetickým gigantom Gazprom, ktorého väčšinový vlastník je Ruská federácia. Týka sa to Ligy majstrov, EURO 2024 aj ďalších súťaží. Gazprom bol jedným z najväčších sponzorov riadiacej organizácie európskeho futbalu, kontrakt, ktorý platil do roku 2024, mal údajne hodnotu približne 40 miliónov eur ročne.

Na archívnej snímke z 26. februára 2022 člen výkonného výboru FIFA Theo Zwanziger z Nemecka hovorí s novinármi po stretnutí výboru v Zürichu. Foto: TASR/AP

19:20 Strelectvo-ME: ESC odobrala Rusku organizáciu augustového šampionátu

Európskej strelecká konfederácia (ESC) v pondelok na svojom oficiálnom webe oznámila, že augustové majstrovstvá Európy vo vzduchových a brokových disciplínach sa nebudú konať v Rusku. Nový hostiteľ podujatia zatiaľ nie je známy, termín by sa však nemal meniť.

19:15 Fínsko podľa vlády prijalo „historické“ rozhodnutie a pošle Ukrajine zbrane

Fínsko pošle Ukrajine 1500 raketometov, 2500 útočných pušiek, 150.000 kusov munície a 70.000 potravinových vojenských balíkov, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.

„Pre Fínsko ide o historické rozhodnutie,“ uviedla fínska premiérka Sanna Marinová.

Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Fínska, ktoré si zachováva status nezúčastnenej krajiny, odkedy sa Sovietsky zväz v roku 1956 vzdal námornej základne na juhu Fínska.

Fínsko v nedeľu oznámilo, že dodá Ukrajine helmy, nepriestrelné vesty a balíčky prvej pomoci a zároveň povolilo Estónsku, aby na Ukrajinu poslalo poľné delá, ktoré predtým vlastnilo Fínsko.

Fínsko je členom Európskej únie, nie je však súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). S touto vojenskou alianciou vedenou Spojenými štátmi má však uzavretú zmluvu o partnerstve, pripomína AFP.

18:50 Fiala: ČR podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ

Český premiér Petr Fiala v pondelok povedal, že Česká republika podporuje úsilie Ukrajiny stať sa členskou krajinou Európskej únie.

„Musíme v tejto chvíli dať jasne najavo, že Ukrajina je vítaná v európskom spoločenstve demokratických krajín,“ povedal Fiala, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ČT 24.

„Som síce zástanca štandardných procedúr, teraz však nie sme v štandardnej situácii,“ uviedol Fiala.

Nový český premiér Petr Fiala prichádza privítať predsedu Európskej rady Charlesa Michela (nie je na snímke) v Prahe vo štvrtok 13. januára 2022. Foto: TASR/AP

18:42 Británia zakázala ruským plavidlám vstup do svojich prístavov

Britský minister dopravy Grant Shapps nariadil v pondelok všetkým prístavom v Spojenom kráľovstve, aby ruským plavidlám nepovolili zakotviť v nich. Spojené kráľovstvo týmto opatrením reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Z dôvodu konania (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine dávam jasne najavo, že tieto plavidlá tu nie sú vítané,“ napísal Shapps v pondelok na Twitteri. Vláda podľa jeho slov čoskoro prijme príslušnú legislatívu.

18:24 Poľsko chce, aby Ukrajina vstúpila do EÚ čo najskôr

Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii „je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.

„Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie,“ povedal Sadoš.

18:11 Putin zakázal obyvateľom a firmám prevádzať peniaze do zahraničia

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok zakázal obyvateľom prevádzať peniaze do zahraničia, píšu agentúry AFP a Bloomberg. Ide o opatrenie prijaté na podporu ruského rubľa, ktorého hodnota v dôsledku západných sankcií prudko klesla.

Muž si prezerá výmenné kurzy dolára a eura voči rubľu pred zmenárňou v Moskve v pondelok 9. marca 2020. Foto: TASR/AP

18:01 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa skončili

Pondelňajšie mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa skončili. Delegácie oboch strán sa vrátia do svojich hlavných miest na ďalšie konzultácie pred tým, ako sa uskutoční druhé kolo rokovaní. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a AFP.

„Delegácie sa vracajú do svojich hlavných miest na konzultácie a diskutovali o možnosti čoskoro sa stretnúť na druhom kole rokovaní,“ uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil.

Podoľak podľa televízie CNN zároveň uviedol, že obe „strany určili niekoľko prioritných tém, pri ktorých boli naznačené určité rozhodnutia.

Ruská strana taktiež potvrdila ochotu pokračovať v rokovaniach. „Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať,“ uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij.  

Stôl pred začiatkom mierových rozhovory medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Homeľskej oblasti v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP

17:58 Zelenskyj požiadal o členstvo Ukrajiny v EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Ukrajinský parlament (Verchovna rada) na svojom oficiálnom účte na Twitteri napísal, že Zelenskyj už podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Parlament to označil za „historickú chvíľu“.

Zelenskyj už skôr v pondelok vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu,“ vyhlásil prezident.

„Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné,“ dodal Zelenskyj.

17:50 Šéf diplomacie EÚ: Ruská invázia na Ukrajinu je čoraz neľútostnejšia

Ruská invázia na Ukrajinu sa stáva čoraz neľútostnejšou, vyhlásil v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v súvislosti so správami o útokoch na obytné oblasti. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Ruská vojenská kampaň sa stáva čoraz neľútostnejšou a ukrajinské ozbrojené sily sa bránia s odvahou,“ povedal novinárom Borrell.

Invázia Ruska na Ukrajinu si podľa šéfa diplomacie EÚ vyžiadala už „veľa civilných obetí“ a prílev ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, sa podľa neho zvyšuje.

Ministri obrany Európskej únie rokovali v pondelok v Bruseli o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 500 miliónov eur.

„V tejto situácii je naša podpora ukrajinských ozbrojených síl kľúčová,“ povedal po stretnutí ministrov Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.

Kolumbíjsky pouličný umelec žijúci v Berlíne Arte Vilu maľuje na stenu obraz ukrajinskej ženy v tradičnom odeve v Berlíne v pondelok 28. februára 2022. Foto: TASR/AP

17:31 VZ OSN začalo mimoriadne zasadnutie o ruskej invázii na Ukrajine

Valné zhromaždenie (VZ) OSN v pondelok začalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

VZ OSN má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsúdi „nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“ Ruska na Ukrajine a bude žiadať okamžité stiahnutie ruských síl. Hlasovanie o tejto rezolúcii by sa mohlo posunúť až na utorok, píše AFP.

17:20 Putin: Podmienkou pre koniec bojov je uznanie Krymu a demilitarizácia Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol v pondelok počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Vladimir Putin uviedol, že dohoda je možná iba vtedy, ak budú bezpodmienečne zohľadnené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta lídri spolu hovorili približne 90 minút a Macron počas telefonátu zopakoval Putinovi požiadavky medzinárodného spoločenstva na zastavenie ruskej ofenzívy na Ukrajine.

Francúzsky prezident ďalej vyzval Putina, aby ruská armáda zastavila útoky na civilné obyvateľstvo, aby sa zachovala civilná infraštruktúra na Ukrajine a bol zabezpečený bezpečný prístup ku kľúčovým cestným tepnám, najmä tým južne od Kyjeva.

„Prezident Putin potvrdil svoju ochotu zaviazať sa k týmto trom bodom,“ uviedla Macronová kancelária vo vyhlásení.

Podľa televízie CNN Macron po telefonáte s Putinom zavolal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

17:03 DPA: V Kolíne nad Rýnom sa zišlo na pochode proti vojne štvrť milióna ľudí

Až zhruba štvrť milióna ľudí vyšlo do ulíc nemeckého Kolína nad Rýnom, aby sa zúčastnili na pochode za mier a demokraciu, ktorý nahradil tradičný karnevalový Ružový pondelok (Rosenmontag). Informovala o tom tamojšia polícia. Správu priniesla agentúra DPA s tým, že napriek obrovskému počtu ľudí sa udalosť zaobišla bez incidentov.

„Myslím si, že toto je najdôležitejší Ružový pondelok, odkedy som sa narodil,“ povedal 57-ročný nemecký hudobník Peter Brings pre televíziu WDR.

Mnohí z účastníkov pochodu niesli transparenty s nápismi „Putin, Choď domov“ či „Drahí Rusi, buďte Rusmi, a nie Putinovcami“.

V deň začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa organizátori karnevalu rozhodli zorganizovať demonštráciu za mier. Prezident kolínskeho Karnevalu Christoph Kuckelkorn a starostka mesta Henriette Rekerová vo svojich prejavoch vyjadrili solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí invázií zo strany Ruska.

Účastník karnevalu sleduje tisíce demonštrantov počas mierového pochodu proti vojne na Ukrajine v Kolíne nad Rýnom v pondelok 28. februára 2022. Tradičná karnevalová prehliadka bola zrušená kvôli ruskej invázii na Ukrajine. Namiesto prehliadky sa v meste konal mierový protest. Foto: TASR/AP

16:38 Do Poľska už podľa Morawieckeho prišlo približne 300-tisíc Ukrajincov

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok povedal, že do Poľska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) prišlo už približne 300-tisíc Ukrajincov a mnohí ďalší sa pokúšajú dostať k hraniciam.

„Ruský útok na Ukrajinu spôsobil humanitárnu krízu; ruská armáda začala útočiť na civilné miesta,“ povedal poľský premiér s dôvetkom, že do jeho krajiny prichádza každý deň približne 100-tisíc utečencov z Ukrajiny.

16:30 Česko vyšle na slovensko-ukrajinskú hranicu 50 policajtov

Česká polícia v pondelok oznámila, že na žiadosť slovenskej polície vysiela na slovensko-ukrajinskú hranicu 50 policajtov. Ich úlohou bude pomáhať pri registrácii osôb prekračujúcich štátnu hranicu.

„Z dôvodu bezpečnosti nebudeme oznamovať detaily prepravy českého kontingentu ani presný čas,“ napísala Polícia ČR na Twitteri.  

16:26 Podľa Británie je hlavným cieľom sankcií zvrhnutie Putina, nie zmena režimu

Účelom západných sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu je zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok hovorca britského premiéra Borisa Johnsona. Odmietol však, že hlavným cieľom sankcií je zmena režimu.

Hovorca, ktorý vystupuje anonymne, to vyhlásil na dennom brífingu po tom, ako Británia, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Putinovi sériu prísnych opatrení.

„Reštrikcie, ktoré zavádzame a ktoré zavádza i veľká časť sveta, majú zvrhnúť Putinovo vládnutie. Zaviedli sme rozsiahle sankcie, naším cieľom je zasadiť Putinovi a jeho režimu finančnú ranu, aby sme zablokovali ruskú vojnovú mašinériu, ktorá sa pokúša podmaniť si demokratickú európsku krajinu,“ povedal novinárom Johnsonov hovorca, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

Hovorca však pod nátlakom na vysvetlenie širších cieľov sankčných opatrení uviedol: „Nesnažíme sa o nič v zmysle zmeny režimu. Hovoríme tu jasne o tom, ako zastavíme Rusko v jeho úsilí podrobiť si demokratickú krajinu. To je celé posolstvo.“

Boris Johnson. Foto: TASR/AP

16:20 Naď: Ministri obrany EÚ potvrdili záujem aktívne konať na podporu Ukrajiny

Ministri obrany Európskej únie (EÚ) potvrdili jednotnú pozíciu a záujem aktívne konať na podporu Ukrajiny. Po ich pondelkovom rokovaní o tom informoval minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). Témami stretnutia bola aj informácia od viacerých členských štátov o dodávkach vybavenia pre Ukrajinu či boj proti ruskej vojnovej propagande. 

„Zároveň sme privítali spustenie asistenčného opatrenia na nákup humanitárneho a vojenského vybavenia pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur,“ priblížil Naď vo vyhlásení, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Ústrednou témou nášho rokovania bola aj ruská vojnová propaganda. Zhodli sme sa, že v záujme ochrany slobody a demokracie je nevyhnutné sa tejto prokremeľskej mašinérii rázne postaviť,“ dodal minister.

16:15 Medzinárodný olympijský výbor odporučil vylúčenie Ruska a Bieloruska z medzinárodných súťaží

Exekutíva Medzinárodného olympijského výboru (MOV) odporučila v pondelok všetkým športovým federáciám, aby neumožnili účasť športovcov a funkcionárov z Ruska a Bieloruska na medzinárodných podujatiach. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odobrala ocenenie Olympijský rad. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú podporuje aj Bielorusko.

Exekutíva v prvom rade odporučila organizátorom všetkých medzinárodných športových podujatí, aby nepozývali ruských a bieloruských športovcov a funkcionárov. Ak to pre krátkosť času alebo právne dôvody nie je možné, VV MOV dôrazne apeloval na medzinárodné športové federácie, aby Rusi a Bielorusi štartovali iba ako neutrálni športovci bez národných symbolov, farieb, vlajok či hymien. Týka sa to už nadchádzajúcich paralympijských hier v Pekingu (4. až 13. marca).

MOV zopakoval výzvu, aby federácie neorganizovali žiadne podujatia v Rusku ani Bielorusku, ktorú vydal už 25. februára – deň po ruskom vpáde na Ukrajinu.

Prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach rozpráva počas záverečného ceremoniálu zimných olympijských hier ZOH 2022 v Pekingu 20. februára 2022. Foto: TASR/AP

15:59 Maďarsko nepovolí transport smrtonosných zbraní cez svoje územie

Maďarská vláda v pondelok rozhodla, že nepovolí transport smrtonosných zbraní cez územie Maďarska, oznámil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó prostredníctvom videozáznamu zverejneného na Facebooku. Šéf maďarskej diplomacie po prílete do Kosova uviedol, že vypukla vojna, ktorú Maďari nechceli a ani nechcú. „Chceme mier v celom regióne,“ zdôraznil.

„Sme povinní zabezpečiť, aby Maďarsko nebolo účastníkom vojny na Ukrajine. Maďarsko súhlasilo s aktivovaním Európskeho mierového nástroja, avšak dali sme jasne najavo, že nepošleme na Ukrajinu jednotky ani zbrane. Dnes sme priniesli ďalšie rozhodnutie, že cez územie Maďarska nebudú prevážané smrtonosné zbrane,“ povedal maďarský minister.

Takéto transporty by podľa jeho slov mohli byť terčom násilných vojenských akcií. „My sme povinní zaručiť bezpečnosť Maďarska a jej obyvateľov,“ zopakoval Szijjártó.

15:40 Neutrálne Švajčiarsko zavádza voči Rusku sankcie

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis v pondelok oznámil, že jeho krajina prijala sankcie voči Rusku. Opatrenia sú podľa neho rovnaké, ako sankcie zo strany Európskej únie. „Je to veľký krok pre Švajčiarsko,“ povedal Cassis na tlačovej konferencii po tom, ako neutrálna alpská krajina niekoľko dní váhala, či sa pripojí k medzinárodnému kroku sankcionovať Moskvu za útok na jej suseda.

15:38 Lavrov zrušil cestu do Ženevy pre sankcie EÚ uvalené na ruské lety

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zrušil svoju cestu do švajčiarskej Ženevy, kde sa mal v utorok zúčastniť na Konferencii o odzbrojovaní, ktorú organizuje Rada OSN pre ľudské práva.

15:32 MOV je za vylúčenie Ruska a Bieloruska z medzinárodných súťaží

Exekutíva Medzinárodného olympijského výboru odporučila v pondelok všetkým športovým federáciám, aby neumožnili účasť športovcov a funkcionárov z Ruska a Bieloruska na medzinárodných podujatiach. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, na ktorej sa podieľa aj Bielorusko.

https://dennikstandard.sk/175412/sojgu-ruske-jadrove-sily-su-v-osobitnom-rezime-bojovej-povinnosti/

15:05 Novinárov vyhnali z rusko-ukrajinských rokovaní

Bieloruský minister zahraničných vecí Vladimir Makei ubezpečil na začiatku rokovaní obe strany, že sú v bezpečí.

Novinárov však z rokovacej miestnosti hneď po jeho úvodnom príhovore vyhnali.

15:01 Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane vonkajšej hranice

Slovensko požiada agentúru Frontex o pomoc pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice. „Ako krajina v prvej línii si totiž uvedomujeme, že ide o vonkajšiu hranicu celého schengenského priestoru,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) rokovaní ministrov pre vnútorné záležitosti v Bruseli.

14:46 USA uvalili sankcie na ruskú centrálnu banku aj ruský štátny investičný fond

Spojené štáty americké pre ruskú inváziu na Ukrajinu prijali nové sankcie namierené proti ruskej centrálnej banke. Zablokovali všetky transakcie Američanov, ktorých súčasťou je ruská centrálna banka, ruský štátny investičný fond a ruské ministerstvo financií.

Tvrdé ekonomické sankcie, ktoré uvalili USA a ich spojenci na ruskú centrálnu banku a ďalšie dôležité ruské finančné inštitúcie, zrejme výrazne zvýšia infláciu v krajine, obmedzia jej kúpyschopnosť a investície, uviedli predstavitelia USA v pondelok, keď nové sankcie vstúpili do platnosti.

14:37 Rusko uzatvorilo svoj vzdušný priestor pre 36 krajín, vrátane Slovenska

Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v pondelok oznámila, že zatvára vzdušný priestor pre letecké spoločnosti z 36 krajín. Tento krok je odvetou za zákaz letov ruských leteckých spoločností a strojov zo strany „európskych štátov“. TASR má k dispozícií oficiálny PDF súbor všetkých štátov, ktorý agentúra Rosaviacija zaradila na „čierny zoznam“. Je medzi nimi aj Slovensko.

14:28 Vznikol ruský protivojnový výbor, jeho členmi sú Chodorkovskij i Kasparov

Predstavitelia ruskej opozície a kritici Kremľa Michail Chodorkovskij, Dmitrij Gudkov a Sergej Gurijev založili ruský „protivojnový výbor“, ktorého cieľom je zjednotiť odporcov agresie Ruska voči Ukrajine. Zakladatelia výboru uvádzajú, že sa cítia byť „morálne zodpovední“ za to, že nedokázali zabrániť vojne. Dodávajú však tiež, že „priami účastníci invázie – generáli, ktorí vypracovali plán a politické vedenie Ruska – by sa mali nazývať vojnovými zločincami“.  Členom protivojnového výboru sú napr. aj svetoznámy šachista a kritik Kremľa Garry Kasparov, novinár Jevgenij Kiseľov či spisovateľ Viktor Šenderovič.

Ruský kritik politiky Kremľa a bývalý šéf koncernu Jukos Michail Borisovič Chodorkovskij. Foto: TASR/AP

14:22 Szijjártó: Utečencov z Ukrajiny posielajú z hraníc so SR k maďarským

Na ukrajinsko-slovenských hraniciach je situácia s utečencami už nekontrolovateľná, preto veľkú časť davu utečencov presmerujú k ukrajinsko-maďarským hraniciam, kde ich Maďarsko prijíma, oznámil v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

14:06 Peskov: Putin pracuje na odpovedi na sankcie Západu

Ruský prezident Vladimir Putin pracuje na ekonomickej reakcii na sankcie uvalené na Rusko Západom po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu. Uviedol to v pondelok v Kremli jeho hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že sankcie zavedené proti samotnému Putinovi sú zbytočné. Peskov vysvetlil, že Rusko pripravovalo plány na možné sankcie Západu, vrátane tých najprísnejších, pomerne dlho. Existujú plány reakcie, boli vypracované a implementujú sa, keď sa objavia problémy, uviedol Peskov.

14:00 Čaputová podporila rozšírenie Európskej únie o Ukrajinu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vyslovila v pondelok za rozšírenie Európskej únie o Ukrajinu. „Ukrajina je Európa. A mala by byť aj v Európskej únii. Súhlasím s výzvou (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, aby EÚ spravila rozhodný krok smerom k členstvu Ukrajiny v EÚ. Je načase,“ uviedla Čaputová.

13:42 Ukrajina: Ruské rakety zabili v Charkove desiatky ľudí, tvrdí ministerstvo vnútra

Pri ostreľovaní ukrajinského Charkova ruskou armádou zahynuli v pondelok desiatky ľudí a stovky utrpeli zranenia, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. „Na Charkov práve vystrelili grady (rakety). Desiaty mŕtvych a stovky zranených,“ napísal na Facebooku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Miestni predstavitelia tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta v nedeľu uviedli, že ukrajinské jednotky nad ním opäť získali plnú kontrolu po pouličných bojoch s ruskými vojakmi.

13:17 Michel: V EÚ sú na prijatie Ukrajiny rozdielne názory

Predseda Európskej rady  Charles Michel v pondelok uviedol, že medzi 27 členskými štátmi EÚ existujú nezhody týkajúce sa rozšírenia eurobloku. Dodal, že  Ukrajina bude musieť predložiť oficiálnu žiadosť o pristúpenie a následne budú musieť členské štáty prísť s jednomyseľným stanoviskom.

13:10 Ruská ekonomická realita sa zmenila

Ruská ekonomická realita sa zmenila. Uviedol to v pondelok hovorca Kremľa s dodatkom, že nevidí dôvod pochybovať o efektívnosti a spoľahlivosti centrálnej banky, ktorá zvýšila úrokové sadzby na 20 % v snahe ochrániť ekonomiku pred bezprecedentnými sankciami Západu. Centrálna banka zaviedla tiež určité kapitálové kontroly, keďže Západ sa snaží obmedziť jej schopnosť čerpať zahraničné devízové a zlaté rezervy v hodnote 640 miliárd USD (570,61 miliardy eur).

Západ vylúčil tiež významné ruské banky z globálnej finančnej siete SWIFT, čo sťažuje veriteľom a spoločnostiam v Rusku uskutočňovať a prijímať platby zo zahraničia. Tieto kroky poslali rubeľ v pondelok na rekordné minimá. „Ekonomická realita sa výrazne zmenila,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Sú to prísne sankcie, sú problematické, ale Rusko má potenciál kompenzovať škody,“ vyhlásil.

13:00 Z ukrajinských hraníc prichádzajú správy o rasovej diskriminácii Afričanov

Nigérijská vláda vyzvala v pondelok ukrajinskú pohraničnú stráž, aby s jej občanmi zaobchádzala rovnako ako s ostatnými utečencami unikajúcimi pred vojnou. Reagovala tak na množiace sa správy o rasovej diskriminácii Afričanov na ukrajinských hraniciach. „Objavili sa poľutovaniahodné správy o ukrajinských policajtoch a bezpečnostnom personáli, ktorí odmietli povoliť Nigérijčanom nastúpiť do autobusov a vlakov smerujúcich na ukrajinsko-poľskú hranicu,“ uviedol poradca nigérijskej prezidentskej kancelárie Garba Shehnu.

12:36 Fínsko nepovolí Rusku a Bielorusku štart na domácich MS

Fínsko neumožní štart Rusku a Bielorusku na tohtoročných majstrovstvách sveta v hokeji, ktoré sa uskutočnia od 13. do 29. mája v  Helsinkách a Tampere. Zároveň požaduje vylúčenie oboch krajín zo všetkých medzinárodných hokejových akcií. V pondelok to na oficiálnej stránke tamojšej federácie uviedol jej predseda Harri Nummela.

12:31 Slovensko uzatvára vzdušný priestor pre lietadlá Ruskej federácie

Od pondelka je zakázaný vstup, výstup alebo prelet vzdušným priestorom Slovenskej republiky pre lietadlá Ruskej federácie. Informoval o tom na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

11:34 Začali sa rozhovory Ukrajiny a Ruska

V blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice sa v pondelok začali rokovania zástupcov Ruska a Ukrajiny, ktorá deklarovala, že bude žiadať „okamžité prímerie a stiahnutie jednotiek z územia Ukrajiny“. Začiatok rozhovorov pre agentúru Reuters potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rokovanie sa koná v Bielorusku neďaleko ukrajinskej hranice, na brehu rieky Pripiať.

11:27 Ozbrojené sily SR Očakáva sa, že na stranu Ruska sa v najbližšom čase pripojí aj Bielorusko

Za posledných 24 hodín nedošlo k výraznej zmene vojenskej situácie v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruské jednotky stále nedokázali obkľúčiť hlavné mesto Kyjev a, naopak, boli donútené na niektorých smeroch ustúpiť. Podľa viacerých správ sa očakáva, že k agresii na strane Ruska sa v najbližšom čase pripojí aj Bielorusko. Uviedol to hovorca Ozbrojených síl SR Štefan Zemanovič.

„Ozbrojeným silám Ukrajiny sa podarilo zadržiavať ruské vojská pri mestách Černihiv, Sumy, Charkov, protivník tu nedosiahol takmer žiadne územné zisky a, naopak, utrpel väčšie straty najmä na živej sile (mŕtvi i ranení) i zničenej obrnenej a zabezpečovacej technike. Najväčšie zisky ruské ozbrojené sily dosiahli na juhu Ukrajiny smerom z Chersonu na Mikolajiv,“ priblížil Zemanovič. Doplnil, že z mesta Melitopoľ postupovali ruské ozbrojené sily na sever na Zaporožie a na východ, kde sa im podarilo obkľúčiť mesto Mariupoľ.

10:55 Vláda Litvy požiada Medzinárodný trestný súd, aby sa zaoberal dianím na Ukrajine

Litovská vláda v pondelok oznámila, že požiada prokurátorov Medzinárodného trestného súdu, aby vyšetrili podozrenia zo spáchania „vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine“. Informovala o tom agentúra Reuters. „Každý deň prichádzajú nové materiály, ale už ich máme dosť na to, aby sme mohli podať žiadosť,“ povedala litovská premiérka Ingrida Šimonyté na zasadnutí vlády vysielanom aj v televízii.

VIDEO: Paľba ruských raketometov v Chersonskej oblasti

10:27 Zelenskyj žiada okamžité začlenenie Ukrajiny do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najnovšom videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu. Zelenskyj zároveň uviedol, že doteraz bolo na Ukrajine zabitých 4500 ruských vojakov. Ruské ostreľovanie podľa neho zabilo 16 detí, ďalších 45 bolo podľa neho zranených. Tieto čísla nebolo možné bezprostredne overiť.

10:23 Británia neeviduje žiadnu veľkú zmenu vo vojenských jadrových kapacitách Ruska

Britská vláda neeviduje žiadne výrazné zmeny v ruskom vojenskom jadrovom programe, povedal v pondelok britský minister obrany Ben Wallace s tým, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť tieto zbrane hromadného ničenia do stavu pohotovosti má odpútať pozornosť od toho, že vojna na Ukrajine nejde podľa jeho predstáv.

„Nie je tam žiadna významná zmena,“ povedal Wallace v súvislosti s ruskými jadrovými zbraňami. Rozhodnutie uviesť ich do stavu pohotovosti je podľa šéfa britského rezortu obrany „prejavom sily“ v čase, keď sa postup ruských síl na Ukrajine spomalil.

10:15 Lotyšsko umožnilo svojim občanom bojovať na Ukrajine

Lotyšský parlament v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí schválil zmeny zákona o národnej bezpečnosti, ktoré občanom krajiny umožnia bojovať na Ukrajine.

10:08 Ukrajinská delegácia už dorazila na mierové rokovania v Bielorusku

Bielorusko zverejnilo zábery z miesta, kde sa onedlho začnú rokovania Ukrajiny s Ruskom. Kyjev následne informoval, že jeho delegácia už na miesto dorazila. „Miesto na rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku je pripravené, čaká sa na príchod delegácií,“ oznámilo krátko predtým na sociálnych sieťach bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza stanica BBC. K príspevku pridalo aj fotografiu dlhého stola, za ktorým viseli ukrajinská, ruská a bieloruská vlajka.

09:48 Ruská centrálna banka zvýšila kľúčový úrok na 20 percent. 

Ruská centrálna banka v pondelok oznámila, že zvyšuje svoju kľúčovú úrokovú sadzbu až na 20 % z 9,5 %, keďže Západ uvalil na Moskvu prísne sankcie pre inváziu jej armády na Ukrajinu. „Predstavenstvo sa rozhodlo zvýšiť kľúčovú sadzbu na 20 %,“ informovala centrálna banka vo vyhlásení. Uviedla tiež, že dôvodom prijatia núdzových opatrení je drastická zmena externých podmienok pre ruskú ekonomiku.

09:38 Čečenci v exile sú pripravení ísť bojovať na Ukrajinu proti ruským jednotkám

Čečenský politik Achmed Zakajev, ktorý je exilovým vodcom neuznanej Čečenskej republiky Ičkerija, oznámil, že Čečenci žijúci v Európe sú pripravení podieľať sa na obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. Ako informovala stanica Rádio Sloboda, Zakajev súčasne zdôraznil, že ešte pred vyslaním Čečencov je potrebné uzavrieť dohodu o vojenskej spolupráci s ukrajinským vedením, aby „boli naši dobrovoľníci chránení Ženevským dohovorom“.

09:25 Ruská armáda tvrdí, že získala vzdušnú nadvládu nad Ukrajinou

Ruská armáda v pondelok uviedla, že získala vzdušnú nadvládu nad ukrajinským územím. Zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že civilistov využíva ako ľudské štíty, pričom zdôraznila, že obyčajní ľudia môžu „slobodne“ opustiť Kyjev. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.

„Všetci civilisti v meste môžu slobodne opustiť ukrajinskú metropolu po diaľnici Kyjev-Vasyľkiv. Tento smer je otvorený a bezpečný,“ povedal v televíznom vystúpení hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.

08:55 ECB: Sberbank Europe a jej dcérske spoločnosti v EÚ zlyhávajú

Európska centrálna banka sa domnieva, že Sberbank Europe a jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú. Uvádza sa to v hodnotení, ktoré sa vzťahuje na tri subjekty pod priamym dohľadom ECB: Sberbank Europe so sídlom v Rakúsku a jej dcérske spoločnosti v Chorvátsku a Slovinsku. Sberbank Europe je plne vlastnená dcérska spoločnosť ruskej Sberbank, ktorej väčšinovým vlastníkom je Ruská federácia.

08:51 Prieskum: Zelenského podporuje vyše 90 percent Ukrajincov

Vyše 90 percent Ukrajincov tvrdí, že podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyplýva to z prieskumu, ktorý počas uplynulého víkendu realizovala ukrajinská mimovládna sociologická skupina Rejting, pričom o jeho výsledkoch informoval v pondelok denník The Guardian.

Do prieskumu sa zapojilo 2000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou obyvateľov polostrova Krym a tiež oblastí ovládaných separatistami na východe Ukrajiny. Dovedna 91 percent z nich vyjadrilo podporu Zelenskému, šesť percent ho nepodporovalo a tri percentá sa v tejto otázke nevedeli rozhodnúť. The Guardian upozorňuje na to, že oproti vlaňajšiemu decembru ide o trojnásobný nárast Zelenského podpory.

08:09 Financie: Rubeľ sa v pondelok prepadol na rekordné minimum

Rubeľ sa v pondelok prepadol na rekordné minimum a dolár oproti väčšine mien prudko vzrástol po tom, ako západné štáty oznámili nové sankcie na potrestanie Ruska za jeho inváziu na Ukrajinu a prezident Vladimir Putin uviedol svoje jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti.

Kurz rubľa na začiatku obchodovania v Ázii klesol až na 119 RUB/USD, čím prekonal svoje predchádzajúce minimum 90 RUB/USD. Neskôr sa jeho pokles zmiernil na 109 RUB/USD.

K pádu rubľa došlo napriek tomu, že ruská centrálna banka oznámila množstvo krokov na podporu domácich trhov. Sankcie Západu vrátane rozhodnutia o vylúčení významných ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT a tiež reštriktívne opatrenia, ktoré zabránili centrálnej banke použiť svoje zahraničné rezervy na zmiernenie sankcií, však tvrdo zasiahli rubeľ.

07:38 Times: Na Ukrajine je komando vagnerovcov s rozkazom zavraždiť Zelenského

V ukrajinskej metropole Kyjev operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali z Kremľa rozkaz zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vládu a pripraviť pre Moskvu pôdu na prevzatie kontroly. Napísal to vo svojom pondelkovom vydaní britský denník The Times bez uvedenia zdroja.

Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete.

Komando vagnerovcov podľa denníka The Times priletelo pred piatimi týždňami z Afriky na Ukrajinu s rozkazom odstrániť Zelenského vládu, a to výmenou za „zaujímavý“ finančný bonus.

Vagnerovci bývajú spájaní s blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina – miliardárom Jevgenijom Prigožinom. Jednotky Vagnerovej skupiny údajne slúžia ruským súkromným a štátnym záujmom na Ukrajine, v Sýrii a v Líbyi. Táto firma svoje služby ponúkla i miestnym predstaviteľom v subsaharskej Afrike vrátane bývalej francúzskej kolónie Mali a v Stredoafrickej republike, píše agentúra AFP.

06:55 Google zablokoval používateľom na Ukrajine dve funkcie s údajmi v reálnom čase

Americká spoločnosť Google v súvislosti s vpádom ruskej armády na Ukrajinu zablokovala tamojším používateľom vo svojej službe Google Maps dve funkcie, ktoré poskytujú informácie v reálnom čase. TASR získala túto informáciu z webovej stránky televízie CNN.

Prvá deaktivovaná funkcia zobrazovala hustotu premávky a bola využívaná na monitorovanie konfliktu z diaľky. Google však poznamenal, že v režime navigácie je stále dostupná.

Druhá dočasne zablokovaná funkcia s názvom Live Busyness zobrazovala vyťaženosť konkrétneho miesta v rôznych časoch.

Spoločnosť Google uviedla, že tieto opatrenia prijala po konzultácii s miestnymi predstaviteľmi v záujme bezpečnosti obyvateľov Ukrajiny.

Google tiež oznámil, že zakázal ruským štátnym médiám zobrazovať reklamy na svojich platformách. Pripojil sa tak k podobnému sobotňajšiemu rozhodnutiu svojej dcérskej spoločnosti YouTube.

Tento krok nasleduje po vlne kritiky platforiem tzv. Big Tech, teda piatich technologických gigantov (Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft), že aj po začiatku invázie umožňujú ruským firmám umiestňovať reklamu.

V piatok spoločnosť Meta, prevádzkujúca sieť Facebook, oznámila, že na svojich platformách pozastaví zobrazovanie reklamy ruských štátnych médií.

Organizácia NetBlocks so sídlom v Londýne, špecializujúca sa na kybernetickú bezpečnosť, v tejto súvislosti podľa agentúry AP informovala, že v Rusku je Facebook fakticky blokovaný. Jeho stránky sa buď nenačítajú vôbec, alebo tak pomaly, že táto platforma je de facto nepoužiteľná.

Podobne je to s Twitterom, ktorý dočasne zastavil zobrazovanie reklamy na Ukrajine aj v Rusku.

Obmedzenia fungovania Twitteru a Facebooku možno v Rusku obísť pomocou Virtuálnej privátnej siete (VPN), čo využívajú napríklad používatelia v pevninskej Číne.

05:53 Bolsonaro: V rusko-ukrajinskom konflikte bude Brazília neutrálna

Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu „neutrálna“. Informovali o tom agentúra AFP a televízia CNN.

Bolsonaro, ktorý sa 16. februára, osem dní pred začiatkom invázie, stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, bez ďalšej konkretizácia uviedol, že jeho ruský náprotivok sa mu počas ich dlhého rozhovoru zveril s niektorými „utajovanými“ skutočnosťami týkajúcimi sa Ukrajiny. Bolsonaro zasa Putinovi povedal, že Brazília si vo veci vojny zachová neutrálnu pozíciu a zostáva „naklonená mieru“.

„Nestaviame sa na žiadnu stranu,“ povedal Bolsonaro novinárom na tlačovej konferencii počas dovolenky. „Budeme naďalej neutrálni a čo najviac pomáhať pri hľadaní riešenia.“

03:57 Austrália uvalila sankcie a Putina a členov ruskej bezpečnostnej rady

Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok to potvrdil austrálsky premiér Scott Morrison. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

Morrison uviedol, že sankcie týkajúce sa finančnej oblasti a cestovania nadobudli účinnosť od tejto polnoci. Okrem Putina sa týkajú zostávajúcich stálych členov ruskej bezpečnostnej rady, teda ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua, premiéra Michaila Mišustina a ministra vnútra Vladimira Kolokolceva.

Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc. Podrobnosti o vojenskom vybavení budú oznámené čoskoro, uviedol Morrisonov úrad.

Scott Morrison reaguje počas tlačovej konferencie v Canberre v pondelok 7. februára 2022. Foto: TASR/AP

02:58 Lukašenko si v referende ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu.

Ďalšou dôležitou zmenou ústavy, na ktorú upozornila britská televízia Sky News, je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území. Stalo by sa tak po prvý raz od rozpadu Sovietskeho zväzu, keď sa ich Minsk vzdal.

„Ak (Západ) presunie jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby nám vrátil jadrové zbrane, ktorých som sa vzdal bez akýchkoľvek podmienok,“ cituje Sky News Lukašenka.

Novela ústavy Lukašenkovi tiež zaručuje doživotnú beztrestnosť, ak sa stiahne z politiky, a umožňuje trvalé umiestnenie ruských jednotiek na území Bieloruska.

Bieloruská opozícia hlasovanie už vopred označila za nezákonné a nemienia ho uznať ani západné krajiny.

01:37 Von der Leyenová je za členstvo Ukrajiny v EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews.

„S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete,“ povedala šéfka EK. Ďalej konštatovala, že EÚ úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že postupom času k nej už vlastne patrí. „Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie),“ uviedla von der Leyenová.

Na margo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom povedala: „Je dôležité, aby ukrajinská strana súhlasila s mierovými rozhovormi a aby podmienky vyhovovali ukrajinskej strane. Vo všeobecnosti je vždy lepšie mať mier ako bojovať. No dôvera v (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina je úplne naštrbená.“

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

00:36 Rusko: Aeroflot dočasne pozastavil lety do Európy

Ruský národný letecký dopravca Aeroflot od pondelka dočasne pozastavil svoje lety z Moskvy a Petrohradu do viacerých európskych destinácií, vrátane letov prevádzkovaných spoločnosťou Rossiya Airlines. Urobil tak z dôvodu uzavretia vzdušného priestoru viacerými európskymi krajinami pre ruské lietadlá. Aeroflot to oznámil v nedeľu večer na svojej webovej stránke.

Predbežne do 26. marca sú pozastavené lety do Ľubľany, Bukurešti, Rigy a Prahy. Do 23. mája Aeroflot nelieta do Londýna a Dublinu, do 24. mája do Sofie a do 25. mája do Varšavy. Do 4. marca sú zrušené lety do Kišiňova.

Cestujúcim, ktorí chcú napriek tomu cestovať do/z hlavného mesta Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže byť v závislosti od dostupnosti ponúknutý let iných spoločností s tranzitom v Európe, píše Aeroflot.

NEDEĽA

23:48 Johnson: Putinovo uvedenie jadrových zbraní do pohotovosti má odvrátiť pozornosť

Britský premiér Boris Johnson v nedeľu povedal, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť do stavu pohotovosti ruské jadrové zbrane má odpútať pozornosť od toho, čo sa na Ukrajine naozaj deje. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Sú to nevinní ľudia, ktorí čelia úplne nevyprovokovanej agresii. V skutočnosti sa deje to, že sa bránia, možno účinnejšie a s väčším odporom, ako Kremeľ očakával,“ povedal Johnson.

VIDEO Výbuch v Čerkaskej oblasti

23:17 Ľudia na celom svete demonštrovali proti invázii Ruska na Ukrajinu

Státisíce ľudí na celom svete vyšli v nedeľu do ulíc miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ľudia kráčajú po Ulici 17. júna pred zhromaždením proti ruskej invázii na Ukrajine, 27. februára 2022 v Berlíne. Foto: TASR/AP

22:14 Bezpečnostná rada OSN schválila mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia o Ukrajine

Bezpečnostná rada OSN v nedeľu v hlasovaní odsúhlasila zriedkavé mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré bude venované ruskému útoku na Ukrajinu. Mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia sa uskutoční v pondelok. Malo by dať príležitosť všetkým 193 členským krajinám, aby vyjadrili svoje názory na ruskú inváziu.

21:14 Rusi majú hrať baráž podľa FIFA bez vlajky a hymny na neutrálnej pôde

Ruskí futbalisti nebudú hrať zápasy baráže o postup na MS 2022 v Katare na domácej pôde. Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) ich presunula na neutrálnu pôdu. Na stretnutí nebude môcť viať ruská vlajka a nebude sa hrať ruská hymna. Hráči nastúpia pod hlavičkou Ruskej futbalovej únie.

Rusi mali podľa žrebu v baráži nastúpiť 24. marca na domácom trávniku proti Poľsku. V prípade úspechu by v záverečnom súboji o miestenku do Kataru nastúpili taktiež doma proti víťazovi zápasu Švédsko – Česko. Všetci traja potencionálni súperi však pre rusko-ukrajinský konflikt odmietli proti Rusku nastúpiť.

20:34 Mikulec: EÚ eviduje vyše 300-tisíc ukrajinských utečencov; SR cez 31-tisíc

V priebehu nedele údaje o počte utečencov, ktorí opúšťajú Ukrajinu napadnutú vojskami Ruskej federácie narastal, a k večeru Európska únia evidovala už vyše 300 000 ukrajinských utečencov. Uvádza spravodajca TASR z Bruselu po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti.

Uvedené informácie potvrdil aj minister vnútra SR Roman Mikulec, ktorý spresnil, že slovenské úrady mali v nedeľu večer údaje o vyše 31 000 občanoch Ukrajiny, ktorí prekročili hranice Slovenskej republiky.

20:32 EÚ: Viac ako siedmim miliónom hrozí v prípade pokračovania vojny vysídlenie

Viac ako siedmim miliónom ľudí hrozí vysídlenie v prípade, ak bude vojna na Ukrajine pokračovať. Oznámil to v nedeľu eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič. Lenarčič na Twitteri napísal, že počas ruskej invázie na Ukrajinu platia najvyššiu cenu civilisti.

20:30 Vitalij Kličko: Kyjev je obkľúčený

Hlavné mesto Ukrajiny Kyjev je obkľúčené ruskými vojskami. Evakuácia je odteraz nemožná. Pre agentúru AP to uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

20:23 Bielorusi protestovali proti napadnutiu Ukrajiny Ruskom

Stovky ľudí protestovali v nedeľu v Bielorusku proti invázii Ruska na Ukrajine, napriek tomu, že  autoritárska bieloruská vláda je na strane Moskvy.

Protivojnové zhromaždenia sa konali v najmenej 12 bieloruských mestách a obhajcovia ľudských práv hlásili, že zatknutých bolo vyše 170 ľudí.

19:14 Biely dom: Putin „vymýšľa hrozby, ktoré neexistujú“

Biely dom reagoval v nedeľu na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina nariadiť uvedenie „zastrašujúcich zbraní“ do stavu najvyššej pohotovosti. Šéf Kremľa „vymýšľa hrozby, ktoré neexistujú, aby ospravedlnil ďalšiu agresiu“, citovala Biely dom tlačová agentúra DPA.

„Rusko nebolo nikdy ohrozované Severoatlantickou alianciou, tak ako nebolo ohrozované ani Ukrajinou,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Toto všetko sú výmysly prezidenta Putina a my sa proti tomu vzoprieme. Máme možnosti obrániť sa,“ dodala.

19:03 EÚ zavádza ďalšie opatrenia voči Rusku vrátane uzavretia vzdušného priestoru

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v nedeľu oznámili ďalšie opatrenia voči Rusku vrátane uzavretia vzdušného priestoru EÚ pre ruské lietadlá. Opatrenia zasiahnu aj bieloruský režim. Informuje spravodajca TASR z Bruselu.

Šéfka eurokomisie vo vyhlásení pre médiá upozornila, vôbec po prvýkrát vo svojej histórii bude EÚ financovať nákup a dodávku zbraní a ďalšieho obranného vybavenia pre krajinu, ktorá sa ocitla pod ozbrojeným útokom.“Toto je prelomový moment,“ priznala von der Leyenová. Zároveň dodala, že Únia opäť posilňuje svoje sankcie voči Kremľu a tiež voči bieloruskému režimu.

„Po prvé, zatvárame pre Rusov vzdušný priestor EÚ,“ uviedla. „Navrhujeme zákaz pre všetky lietadlá vlastnené Ruskom, registrované v Rusku alebo lietadlá riadené Ruskom,“ vysvetlila šéfka exekutívy EÚ. Spresnila, že tieto lietadlá už nebudú môcť pristávať na území EÚ a ani z neho vzlietať, a takisto nebudú môcť uskutočňovať prelety ponad územím jej členských krajín. To sa bude vzťahovať na každé lietadlo, ktoré vlastní, prenajíma alebo inak kontroluje ruská právnická alebo fyzická osoba. Von der Leyenová dodala, že sa to vzťahuje aj na súkromné lietadlá ruských oligarchov.

Ukrajinský vojak fajčí cigaretu neďaleko Charkova. Foto: TASR/AP

Ako druhý bezprecedentný krok sa EÚ rozhodla zakázať pôsobenie ruskej mediálnej mašinérie na jej území. Podľa Von der Leyenovej to znamená, že ruským štátom vlastnené médiá Russia Today (RT) a Sputnik, ako aj ich dcérske spoločnosti, už nebudú môcť šíriť „svoje lži na ospravedlnenie Putinovej vojny a na rozdeľovanie Európskej únie“.

Do tretice sa EÚ v nedeľňajšom rozhodnutí zamerala aj na „druhého agresora“ vo vojne proti Ukrajine – na režim Alexandra Lukašenka v Bielorusku – uvádza von der Leyenová vo vyhlásení. Nový balík sankcií má postihnúť najdôležitejšie sektory bieloruskej ekonomiky, čo znamená zastavenie bieloruských vývozov produktov z minerálnych palív, tabaku, dreva, cementu, železa a ocele. Únia okrem toho voči Bielorusku rozšíri aj vývozné obmedzenia, ktoré už zaviedla na tovary s dvojakým použitím pre Rusko.

Nové sankcie Bruselu postihnú aj tých Bielorusov, ktorí pomáhajú ruskému vojnovému úsiliu. V neposlednom rade von der Leyenová uviedla, že krajiny EÚ „s otvorenou náručou“ vítajú tých Ukrajincov, ktorí museli utiecť pred Putinovými bombami. Predsedníčka EK takisto pripomenula, že Európska únia spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi v sobotu večer oznámila nové sankcie voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Medzi nimi figuruje vylúčenie niekoľkých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT.

18:26 Rusko priznalo, že medzi jeho vojakmi na Ukrajine sú „mŕtvi a ranení“

Ruská armáda v nedeľu, na štvrtý deň jej invázie na Ukrajine, priznala, že medzi jej vojakmi sú aj „zabití a ranení“. Armáda však nespresnila, koľko Rusov pri útokoch zahynulo.

„Ruskí vojaci prejavujú odvahu a hrdinstvo, keď plnia bojové úlohy v špeciálnej vojenskej operácii. Žiaľ, medzi našimi spolubojovníkmi sú aj zabití a ranení,“ vyhlásil v ruskej štátnej televízii hovorca armády Igor Konašenkov.        

18:24 Od juhu postupuje na Kyjev veľký ruský konvoj vojenských vozidiel

Z juhu postupuje na ukrajinské hlavné mesto Kyjev veľká kolóna ruských vojenských vozidiel. V nedeľu o tom informoval poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. „Vieme, kam smerujú, a sme pripravení,“ dodal Denysenko. Až doteraz útočili ruskí vojaci na Kyjev zo severozápadu a severovýchodu.

Kruté boje medzi ukrajinskými a ruskými vojakmi prebiehajú o ovládnutie letiska v meste Vasylkiv, juhozápadne od Kyjeva, uviedli ukrajinské ozbrojené sily. V meste Pryluky, východne od Kyjeva, bolo zničených niekoľko ruských tankov. Podľa ukrajinskej armády jej vojaci takisto odrazili veľké útoky na severozápadné kyjevské predmestia Hostomeľ a Irpiň.

V oblasti mesta Buča blízko Kyjeva overené video zachytávalo vojenské vozidlá, ako ostreľujú domy a spôsobujú škody. Mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny s jedným miliónom obyvateľov sa znovu úplne dostalo pod kontrolu ukrajinskej armády po tom, čo doň ruskí vojaci vstúpili v nedeľu ráno, informoval tamojší guvernér.

VIDEO Obyvatelia obce v Záporožskej oblasti údajne zablokovali prejazd ruských tankov

17:29 Ukrajinský minister: Rusi zničili najväčšie lietadlo na svete Antonov An-225

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu oznámil, že ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete Antonov An-225. Informovala o tom britská stanica BBC na svojom webe.

Lietadlo bolo skonštruované v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu. Podľa BBC je jeho nákladný priestor taký dlhý, ako bol prvý let bratov Wrightovcov (približne 43 metrov).

17:19 Stoltenberg: Putinov stav jadrovej pohotovosti je „nezodpovedný a nebezpečný“

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť do stavu pohotovosti jadrové sily sa rovná „nezodpovednému“ správaniu, uviedla v nedeľu Severoatlantická aliancia.

„Toto je nebezpečná rétorika. Je to správanie, ktoré je nezodpovedné,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pre stanicu CNN v čase zvýšeného napätia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. „Samozrejme, keď túto rétoriku skombinujete s tým, čo robia na území Ukrajiny, vedú vojnu proti jednej nezávislej suverénnej krajine, vykonávajú plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu. Toto pridáva situácii závažnosť,“ podotkol šéf NATO.

17:13 Sulík: Skvapalnený plyn, ktorý preváža tanker, už smeruje na Slovensko

Skvapalnený plyn, ktorý preváža tanker, už smeruje na Slovensko do zásobníkov. Na sociálnej sieti o tom informoval minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). „Vďaka tejto dodávke budeme mať pohodlne dosť plynu až do konca marca alebo do konca vykurovacej sezóny nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky, a to bez akýchkoľvek prerušení,“ skonštatoval minister.

Slovenský plynárenský priemysel podľa slov Sulíka diverzifikuje (rozčleňuje) nielen trasy, ale aj zdroje, aby Slovensko nebolo závislé od plynu cez Ukrajinu. „V týchto aktivitách budeme ďalej pokračovať,“ poznamenal.

17:12 Rusi sa snažia vybrať cez bankomaty zahraničné meny

V Rusku sa v nedeľu tvoria rady pri bankomatoch po celej krajine. Ľudia sa snažia vybrať si zahraničné meny, keďže nové sankcie proti Moskve za inváziu na Ukrajinu vyvolali strach z kolapsu rubľa.

Snahy získať cudzie meny nezastavilo ani to, že niektoré banky predávali doláre o viac ako tretinu drahšie ako v piatok (25. 2.) po skončení obchodovania na moskovskej burze. Kurz rubľa pri týchto výberoch dokonca prekročil psychologicky dôležitú úroveň 100 RUB za dolár, o ktorej mnohí ekonómovia vyhlasovali, že vyvolá zvýšenie úrokovej sadzby ruskej centrálnej banky. Rusmi otriasli správy, že Európa im zatvára svoj vzdušný priestor a populárne platobné systémy ako ApplePay prestanú fungovať.

16:48 Kuleba: Ukrajina na rozhovoroch s Ruskom „nekapituluje“

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu povedal, že Kyjev sa pred Ruskom na rozhovoroch o invázii neskloní, a obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že rozkazom na uvedenie jadrových síl do najvyššieho stavu pohotovosti sa snaží zvýšiť „tlak“. Informovali o tom tlačová agentúra AFP a portál britskej stanice BBC.

„Nepodľahneme, nekapitulujeme, nevzdáme sa ani jediného kúska svojho územia,“ uviedol Kuleba na tlačovej konferencii vysielanej online.

Kuleba zdôraznil, že ak Rusko, ktoré vo štvrtok napadlo Ukrajinu, použije proti nej jadrové zbrane, bude to „pre svet katastrofa“.

„Ale to nás nezlomí,“ vyhlásil.

Jeho výroky nasledovali po tom, čo ruský prezident Putin nariadil armáde, aby uviedla svoje jadrové sily do „osobitného stavu pohotovosti“ – čo je najvyšší stupeň pohotovosti.

Ukrajinský minister na tlačovej konferencii dodal: „Tento príkaz prezidenta Putina prišiel krátko po oznámení, že delegácie oboch krajín sú pripravené stretnúť sa (na mierových rokovaniach).“

„Tento oznam alebo príkaz vnímame ako pokus zvýšiť tlak na ukrajinskú delegáciu. Ale my sa pred týmto tlakom neskloníme. Na rozhovory pôjdeme s veľmi jednoduchým postojom. Pôjdeme si tam vypočuť, čo chce Rusko povedať, a povieme im, čo si o tom všetkom myslíme,“ vysvetlil Kuleba.

Dodal: „Ukrajina sa nerúca. Krvácame, ale ďalej sa úspešne bránime.“

Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského predtým v nedeľu oznámila, že Ukrajina súhlasí s rokovaniami s Ruskom na bieloruských hraniciach. Kancelária na sociálnej sieti Telegram uviedla, že ukrajinská a ruská delegácia sa stretnú „bez predbežných podmienok“ neďaleko rieky Pripiať na ukrajinsko-bieloruskej hranici.

16:47 Žilinka vyjadril svojej ukrajinskej rezortnej kolegyni podporu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka vyjadril v nedeľu generálnej prokurátorke Ukrajiny Iryne Venediktovej podporu v jej krokoch a úsilí za obnovenie mieru a zákonnosti v Ukrajine.

Žilinka na sociálnej sieti uviedol, že ukrajinskej generálnej prokurátorke tlmočil aj prejavy podpory od prokurátorov a zamestnancov slovenskej prokuratúry a možnosti odbornej a humanitárnej pomoci. „Sme pripravení ju poskytnúť kolegom z ukrajinskej prokuratúry,“ uviedol generálny prokurátor SR.

FOTO: Zničený ruský tank T-90

16:40 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu bude v stredu mimoriadne rokovať o situácii na Ukrajine

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) bude v stredu vo Viedni na mimoriadnom zasadaní rokovať o situácii na Ukrajine. Zíde sa Rada guvernérov 35-člennej organizácie, uviedla v nedeľu MAAE. Informovala o tom agentúra APA.

Schôdzku podľa diplomatických zdrojov zvolali členské štáty rady Kanada a Poľsko na žiadosť Ukrajiny. Ruské jednotky po vojenskej invázii na Ukrajinu prevzali kontrolu nad jadrovou elektrárňou v Černobyle, pripomína APA. MAAE v nedeľu tiež uviedla, že pri najnovšom útoku na skládku jadrového odpadu v Kyjeve nedošlo k žiadnym škodám, píše APA.

15:50 Ruskí protivojnoví aktivisti napriek zatýkaniu opäť vyšli do ulíc miest

Ruskí protivojnoví aktivisti vyšli aj v nedeľu do ulíc od Moskvy po Sibír na protest proti invázii Ruska na Ukrajinu napriek každodennému zatýkaniu stoviek demonštrantov. Informovala o tom agentúra AFP.

Demonštranti sa schádzali na protestných zhromaždeniach či pochodovali centrami miest, skandujúc „Nie vojne!“ v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil uvedenie jadrových síl do stavu pohotovosti. Protesty proti invázii na Ukrajinu sa v Rusku začali vo štvrtok a odvtedy pokračovali každým dňom aj napriek tomu, že ruská polícia pohotovo zakročila voči takýmto zhromaždeniam a začala zatýkať ich účastníkov.

Nedeľňajšie protesty sa zdali menšie než tie, ktoré sa konali vo štvrtok, v prvý deň ruského útoku na Ukrajine, keď sa v Moskve a Petrohrade zišli tisíce ľudí. Ich skutočný rozsah však bolo ťažké posúdiť, konštatuje AFP.

15:19 Naď: Dúfam, že Putinovi ani len nenapadne použiť jadrové zbrane

14:10 Putin prikázal uviesť jadrové sily do bojovej pohotovosti

(tasr)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.