Čínsky zákaz kryptomien má opačný efekt. Emisie z ich ťažby dosiahli úroveň niektorých štátov

Výsledky nedávneho prieskumu ukazujú, že po zákaze ťažby kryptomien v Číne sa väčšina zainteresovaných presunula do krajín, kde je výroba elektrickej energie ešte škodlivejšia pre životné prostredie. Vplyv ťažby sa ráta v megatonách oxidu uhličitého ročne.

Ťažba kryptomien sa stáva čoraz modernejšou. S tým však prichádza úskalie, akým je nadpriemerne vysoká spotreba energie počítačov, cez ktoré sa „mince“ ťažia, teda vyrábajú. Niektoré z nich využívajú viac energie ako celé štáty. Aj preto bola ťažba označená za neekologickú a od zákazu v Číne si svet sľuboval, že sa ťažba stane ekologickejšou.

Dostavil sa ale celkom opačný efekt. Z prieskumu odborníkov z univerzít v Mníchove, Amsterdame či americkom Massachusetts vyplýva, že ťažba sa stala ešte viac neekologickou. Ročne vyprodukuje vyše 65 megaton oxidu uhličitého, čo je porovnateľné s emisiami celého Grécka, informuje denník The New York Times.

Dôvodom je, že väčšina ľudí ťažiacich kryptomeny sa presunula do krajín, kde sú zdroje elektrickej energie ešte menej ekologické. Ide hlavne o Kazachstan a Spojené štáty americké, kde sa elektrina vyrába spaľovaním fosílnych palív ako uhlie či plyn. Podiel elektrickej energie pochádzajúcej z ekologickejších, napríklad vodných či veterných elektrární, využitej na následnú ťažbu kryptomien sa medzi rokmi 2020 a 2021 znížil zo 42 na 25 percent, píše The New York Times.

Správy poukazujúce na neekologickosť ťažby kryptomien sa vynárajú v čase, keď sa tieto alternatívne meny stávajú čoraz populárnejšími. V ekonomickom svete si ako meradlo vzostupu či pádu získali postavenie porovnateľné s komoditami ako ropa či americký dolár.