Vojenský expert: Rusi postupujú pomalšie, než si želali

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: AP/TASR Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a ruský minister obrany Sergej Šojgu. Foto: AP/TASR

V rozhovore pre Štandard to uviedol vojenský analytik Dumitru Minzarari z nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky. Podobne to vidia však aj iní vojenskí experti.

Mnohí analytici a politológovia si v posledných dvoch dňoch na sociálnych sieťach sypú popol na hlavu za to, že dlhodobo podceňovali hrozbu ruského vojenského vpádu na Ukrajinu, keďže takýto krok pôsobil politicky aj ekonomicky neracionálne. Jedna skupina expertov však, naopak, dlhodobo varovala, že bez ohľadu na zdanlivú iracionalitu je Rusko pripravené inváziu skutočne uskutočniť.

Tou skupinou boli vojenskí analytici, ktorí neporovnávali politické za a proti, ale podrobne analyzovali jednotlivé kroky ruských ozbrojených síl. Spomedzi mnohých možno spomenúť napríklad Michaela Kofmana, ktorý dokonca vopred pripravil mapu pravdepodobného ruského ťaženia, alebo českého experta Jana Kofroňa z Karlovej univerzity v Prahe.

Zmena režimu, nie obsadenie celej Ukrajiny

Dumitru Minzarari sa stotožňuje s názorom väčšiny vojenských expertov, že Rusi neplánujú postupnú územnú okupáciu Ukrajiny, ale rýchly postup na Kyjev s cieľom zmeniť režim v susednom štáte. Naznačuje to podľa jeho slov snaha ruských síl o rýchle obsadenie strategicky dôležitého letiska Hostomeľ pomocou výsadkárov a neskôr aj využitie diverzantov v ukrajinských uniformách, ktorí sa pokúsili do mesta preniknúť.

Rozsah bojových operácií, ktoré sa vedú hneď na viacerých frontoch, vyplýva podľa názoru experta z bežnej strategickej vojenskej logiky, ktorej cieľom je zamestnať protivníka a znemožniť mu obranu tam, kde je najpotrebnejšia.

Dumitru Minzarari. Foto: autor

Pre potreby prípadnej bábkovej vlády už má Kremeľ podľa Minzarariho pravdepodobne pripravených jemu lojálnych ukrajinských politikov. „Nemôžu to byť nejaké neznáme postavičky. Musia mať určitú mieru legitimity a aj miestnej podpory,“ uviedol.

Ako expert ďalej zdôraznil, od takto ustanovenej vlády Moskva očakáva, že vyzve ukrajinskú armádu, aby ukončila ozbrojený odpor, pričom súčasnú ukrajinskú vládu označí za „nelegitímnu juntu“. Zároveň by sa pokúsili legitimizovať ruskú vojenskú prítomnosť na Ukrajine pomocou oficiálnej žiadosti o pomoc pri potlačení zvyšných síl „nelegitímnej vlády“.

Viacerí experti sa čudujú, že Rusko zatiaľ nevyradilo na Ukrajine elektrickú sieť a dostupnosť k internetu, pričom špekulujú, že Rusom môže ísť o to, aby Ukrajinci videli vojnu s cieľom vyvolať tak paniku. Podľa Minzarariho existuje aj jednoduchšie vysvetlenie. „Ak chce Kremeľ na Ukrajine dosadiť bábkovú vládu, musí sa čo najviac vyhýbať útokom na ukrajinskú civilnú infraštruktúru.“

S týmto názorom sa okrem mnohých iných stotožňuje aj Rob Lee z katedry vojnových štúdií na King’s College London. Podľa jeho názoru sa ruská armáda rozhodla nevyužívať naplno svoj palebný potenciál, aby sa vyhla obetiam na ukrajinskom civilnom obyvateľstve, pretože tie by Moskve „skomplikovali dosiahnutie jej dlhodobejších politických plánov“.

Za veľkú chybu ruského velenia v tomto smere však Minzarari považuje udalosti, ku ktorým došlo na Haďom ostrove. Miestna ukrajinská posádka malej vojenskej základne dostala od ruského námorníctva možnosť vzdať sa. Po tom, ako Ukrajinci na ponuku odpovedali vulgárne, boli Rusmi do posledného muža pobití. Z vulgárnej odpovede sa medzitým stal na Ukrajine slogan, meme a celkovo symbol odporu voči ruským vojskám. „Podľa mňa to bola obrovská chyba ruského velenia. Bola to príliš malá základňa na to, aby predstavovala reálnu hrozbu. Fakt, že zabili každého na ostrove, vyvolal verejné pobúrenie a poškodil imidž Ruska.“

Rozhovor ruského námorníctva s ukrajinskou základňou na Haďom ostrove. Všetci 13 ukrajinskí vojaci na ostrove boli zabití. Zdroj: Twitter

Stále vpred, avšak pomalšie, než by si Kremeľ želal

Z hľadiska hodnotenia efektivity ruskej operácie expert odhaduje, že „ide pravdepodobne pomalšie, než si Rusi želali. Je veľmi pravdepodobné, že plánovali obsadiť Kyjev za prvých 24 až 48 hodín“. Analytik zdôraznil, že čím dlhšie bude operácia trvať, tým komplikovanejšia bude pre Kremeľ celková situácia. Bude viac ničenia a aj silnejšia mobilizácia medzinárodného spoločenstva. „Ak sa konflikt pretiahne, na Ukrajinu môže začať prúdiť viac pomoci, a to aj vo forme zbraní a dokonca aj dobrovoľníkov.“

S týmto názorom súhlasí aj Kofman. „Vyzerá to tak, že ruské jednotky očakávali rýchlejší kolaps ukrajinskej armády a väčšie územné zisky,“ napísal s tým, že aj snaha Rusov vyradiť ukrajinskú protivzdušnú obranu priniesla len „zmiešané výsledky“. Vojenský analytik však zároveň varoval pred unáhlenými závermi v takejto ranej etape vojny. Zdôraznil pritom, že Rusi doteraz nasadili len tretinu, nanajvýš polovicu síl, ktoré majú k dispozícii na hraniciach s Ukrajinou.

V kontexte vyhlásení ukrajinskej vlády o tom, že Rusi stratili už vyše tisíc vojakov, Minzarari upozorňuje, že máme len veľmi málo informácií o skutočnej intenzite bojov. „Na viacerých záberoch sme videli veľmi intenzívne využitie delostrelectva a reaktívnych raketometných systémov. Najväčšie straty sú väčšinou práve vtedy, keď sú využité takéto zbraňové systémy,“ povedal s tým, že mnohé iné správy nemôžeme overiť. „Ale tisíc mŕtvych za deň? To je celkom otázne, najmä ak vezmeme do úvahy, že boj nie je vedený proti opevneným pozíciám. Voči podobným vyhláseniam sa preto staviam trocha skepticky. To číslo by mohlo sedieť za predpokladu, že intenzita bojov na južnom fronte bola mimoriadne vysoká,“ dodal.

Bez priamejšej pomoci Západu bude mať Moskva stále navrch

Podstatným faktorom ruskej invázie na Ukrajinu je podľa Minzarariho skutočnosť, že reakcia Západu bola doteraz „veľkým sklamaním“. Rusko podľa jeho slov zaútočilo na Ukrajinu preto, lebo predpokladalo, že Západ „nezájde ďalej než za deklarácie a sankcie“. A vývoj z tohto hľadiska sa uberá „presne podľa predpokladov Ruska“. „Pokiaľ Západ Ukrajine nepomôže tak, aby dokázala zvýšiť straty útočiacich ruských vojsk pomocou technologicky vyspelých zbraní, ako aj vyslaním súkromných vojenských spoločností a dobrovoľníkov, tak za predpokladu, že ukrajinskí vojaci nebudú mať mimoriadne vysokú morálku, budú prevalcovaní,“ varoval. Len priamejšia vojenská pomoc Ukrajine zo strany Západu môže podľa Minzarariho dotlačiť Putina k vyjednávaciemu stolu. „Teraz má navrch a nemá dôvod rokovať.“


Ďalšie články