25. februára, 17:00

Komunistický puč vo februári 1948 v Československu: ani to nebolelo

Komunistický puč vo februári 1948 v Československu: ani to neboleloV lete 1948 pricestoval do Bratislavy šéf československých komunistov Klement Gottwald (vpravo) už ako prezident štátu. Privítal ho Gustáv Husák (vľavo), vtedy ešte jeden z najvplyvnejších slovenských komunistov. Foto: TASR

Mnohí ľudia si v jarných mesiacoch roka 1948 neuvedomovali, čo sa vlastne stalo. Komunisti sa dostali k moci ústavnou cestou, využili slabosť iných strán a podporu vo verejnosti, predovšetkým v českej časti štátu. Mali prepracovanú stratégiu, nič nenechali na náhodu. Svojich odporcov dorazili až v májových voľbách.    

Pred 74 rokmi ovládli komunisti Československo, aby sa na 41 rokov usadili v štáte ako jediná vládna sila. Podujali sa na experiment vytvorenia beztriednej spoločnosti podľa marxistických doktrín, kde bude výrobný majetok spoločný. Vzorom bol Stalinov Sovietsky zväz, ktorý potom panoval nad celým blokom štátov strednej a východnej Európy vrátane Československa.

Československo bolo na rozdiel od iných podrobených štátov predsa len špecifický prípad. Na rozdiel od Poľska či Maďarska tu v medzivojnovom období fungoval demokratický režim so slobodnými voľbami, do ktorých sa pravidelne zapájala aj komunistická strana. Vo vláde bolo síce väčšinou vidieť tú istú skupinu politických strán, ale tie museli pravidelne obhajovať svoje pozície pred voličmi.  

Po obnovení Československa v roku 1945 sa mal režim vrátiť do pôvodných koľají. Možné to však nebolo z viacerých dôvodov. V mnohých európskych štátoch sa vytvorili vlády národnej jednoty, aby obnovili zničené hospodárstvo, v našich končinách to bolo tak isto. Do systému nevpustili strany, ktoré sa podieľali na režimoch tesne pred vojnou a počas nej, na Slovensku tak vypadla z politickej scény Hlinkova ľudová strana.

Šesť strán vytvorilo vládu Národného frontu, podiely si rozdelili po vzájomnej dohode. Opozícia neexistovala. Po prvých povojnových voľbách v roku 1946 si na základe výsledkov hlasovania vládne strany pomenili pozície, najviac si polepšili českí komunisti a slovenská Demokratická strana.

Stále sa však pokračovalo v režime takzvanej riadenej demokracie, teda v systéme jednotného Národného frontu bez opozičných strán. Zmeniť sa to malo na jar 1948, keď sa chystali ďalšie parlamentné voľby. Československo sa malo vrátiť do predvojnového stavu. Nič také sa už nestihlo, lebo 25. februára 1948 strhli na seba moc nadobro komunisti.

Tvárou režimu v rokoch 1945 až 1948 bol prezident Československa Edvard Beneš. Foto: TASR

Na rozdiel od iných štátov, ktoré sa postupom Červenej armády na západ dostali do sovietskej zóny a kde Sovieti pretláčali boľševické režimy násilným spôsobom, v Československu nechali veci na voľnejší priebeh, lebo komunistická strana tu bola historicky silná. Hoci viacerými spôsobmi, napríklad zákazom prijatia pomoci z Marshallovho plánu v roku 1947, dávali jasne najavo, že dni slobodného rozhodovania v Československu sú spočítané, napokon sa mohli naozaj spoľahnúť na miestnych komunistov, ktorí si usilovnosťou a cieľavedomým postupom na vrchol moci poradili sami.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.