Pápež a vojna. V čom sa líši František od Jána Pavla II. a prečo

O ruskej invázii na Ukrajine sa veľa píše aj v Ríme. Pápež František sa k vojne vyjadruje kriticky a nesúhlasne, ale zároveň inak, ako to robil jeho predchodca Ján Pavol II. v prípade Iraku. Postoj Ríma je v tomto prípade aj objektívne menej dôležitý. Preventívnu vojnu totiž vedie Rusko, a nie Amerika, preto hlas pápeža nehrá takú rolu.

Navyše je tu aj iný kontext. Aktuálna situácia na Ukrajine podľa pozorovateľov stavia do ťažkostí zahraničnú politiku Svätej stolice, keďže František nadviazal nebývalé vzťahy s ruským pravoslávím. Moskovský patriarchát vojnu neodsúdil, no vyzval na modlitbu, urýchlenú obnovu mieru a na to, aby sa všetky strany konfliktu vyhli civilným obetiam. Pápež František ale opätovne prehovoril proti vojne, keď navštívil Ambasádu Ruskej federácie pri Svätej stolici. Pre Rusov a pravoslávnu časť Európy však pápež nie je tým, čím je pre západný svet.

Je tu aj druhý rozmer, pápež František pred pár rokmi stavil na dohodu s komunistickou Čínou, čo sa tiež obracia proti nemu. Čína sa v tejto vojne správa ako spojenec Ruska, vatikánska politika k Číne sa tak podľa niektorých opäť ukazuje ako nevýhodná nielen pre čínskych katolíkov, ale aj pre Svätú stolicu, pre Rím totiž vraj znamená samé ústupky voči tamojšiemu režimu, za ktoré nič významné nedostáva.

Čo by teda mal pápež v tejto situácii robiť?

To sú už otázky, ktoré si kladú vatikanisti posledné dni, pokúsim sa niektoré pohľady a komentáre sprostredkovať. Rímsky biskup by napriek všetkému mohol byť mediátor krízy na Ukrajine, myslia si niektorí vatikanisti. Aby sa to stalo, František by mal pomenovať veci jasným menom: Rusko, Ukrajina, invázia, medzinárodné právo, ale keďže to nespravil, „premrhal príležitosť“ zaujať ráznu, jasnú a vhodnú pozíciu, napísal vatikanista z Latinskej Ameriky. „Putin je na vrchole moci a delíria“, a tak je vraj márna opatrná, ustráchaná politika a aj snaha o mediáciu:

„Pre najvýznamnejších a najrelevantnejších náboženských lídrov nie je čas na mlčanie.“

Bergogliovci (ako sa v tunajších médiách hovorí advokátom pápeža Františka) argumentujú, že pápežova diplomacia vskutočnosti pracuje, a to aj bez silných slov, čo Apoštolskému stolcu ponecháva priestor na žiaducu mediáciu a negociácie. Aj oni teda volajú po väčšej angažovanosti pápeža.

„Na zastavenie ukrajinského konfliktu nestačí diplomacia: je nevyhnutné zapojiť aj verejnú mienku a cirkvi. Stále existuje príliš veľa náboženských nacionalizmov a rozdelení,“ komentoval Andrea Riccardi, zakladateľ Komunity svätého Egídia, ktorá v Ríme organizuje modlitebné akcie za pokoj a mier v slovanskej krajine.

Špekuluje sa, že pápež by mohol vymenovať ukrajinského gréckokatolíckeho arcibiskupa Sviatoslava Ševčuka za patriarchu. Síce by šlo o formalitu, no zdôraznil by sa historický i aktuálny význam tejto cirkvi v čase ruskej invázie, ktorú umožnil a hájil prezident Ruskej federácie Vladimir Putin. O tom, že by pontifik Ševčuka mohol „kreovať“ za kardinála, teda ešte viac vyzdvihnúť jeho význam a hlas, komentátori nepísali.

Je tu aj zaujímavý kontext z minulosti. Jorge Bergoglio bol ešte pred zvolením za pápeža arcibiskupom Buenos Aires a to práve v čase, keď tamojšiu komunitu Ukrajincov viedol Sviatoslav Ševčuk. Dobre sa teda poznajú. Jeho terajší titul je „veľký“ či „hlavný“ arcibiskup. Momentálne sa spolu s ďalšími má nachádzať v protileteckom kryte pod katedrálou v Kyjeve.

Hoci sa o tom v Ríme nepíše, možno dodať, že pápež ani iní predstavitelia cirkví dnes nehovoria o vojne tak, ako to robil svätý Ján Pavol II. Cirkev má tradíciu spravodlivej vojny, rozpracované učenie o tom, kedy je vojna legitímna a kedy nie. Práve v takýchto chvíľach by malo zaznieť, že útočná preventívna vojna spravodlivá nie je. Nielen z Ríma, ale aj zo strany slovenských duchovných autorít vrátane tých pravoslávnych.

Zasadala pápežova reformná Rada kardinálov

Dejú sa však aj iné veci. Rímsky biskup so svojimi najbližšími spolupracovníkmi diskutoval o diplomacii a synodalite ako o procese načúvania a rozlišovania, čo si vyžaduje obrátenie kňazov i laikov, informovala Svätá stolica. Pápež a kardináli si vypočuli prednášku teologičky, ktorá prehovorila o úlohe ženy a o mariánskom princípe v cirkvi. Komuniké Ukrajinu nespomína. O nedávnych reformách sme písali v minulom prehľade vatikanistov.

Španielska cirkev bude mať vlastnú správu o zneužívaní

Španielska biskupská konferencia sa pripravuje na vypracovanie správy o zneužívaní v cirkvi. Túto úlohu zverila súkromnej právnickej firme, ktorá bude pracovať 12 mesiacov. Vlastnú správu si želá aj socialistický premiér Pedro Sánchez, ktorý chce vyšetrovaciu komisiu z poverenia parlamentu, čo môže politizovať delikátnu otázku. S vlastnými číslami obetí prišiel i denník El País. Podobná správa sa čaká aj v talianskej cirkvi.

V Argentíne sa začalo pojednávanie s biskupom Oscarom Zanchettom, ktorého pápež František v minulosti povolal do služby vo Vatikáne. Je obžalovaný zo zneužívania.

Vatikánske financie sa opäť dostali do médií, aj keď len sčasti

Švajčiarska banka Credit Suisse vraj spravuje účty, na ktorých je takmer 100 miliárd švajčiarskych frankov nezákonného či trestného pôvodu. Vyplýva to zo záverov medzinárodnej investigatívnej siete, ktorá spolupracuje so svetovými médiami. V najnovšom úniku tajných dát sa objavil aj účet, ktorý vlastní Vatikán.

Zaznamenali na ňom transakciu vo výške 350 miliónov eur „na údajne podvodnú investíciu do londýnskej nehnuteľnosti, ktorá je v centre prebiehajúceho trestného procesu s niekoľkými obžalovanými vrátane kardinála“ Giovanniho Becciua. Ide o takzvaný „proces storočia“, v ktorom figuruje aj Cecilia Marognová a bankár Gianluigi Torzi. Toho najnovšie vyšetrujú v Taliansku v súvise s ďalším podvodom.

Banka investigatícov obviňuje z tendečnej intrepretácie a používania nepresných, čiastočných a selektívnych informácií. Credit Suisse tiež tvrdí, že väčšinu týchto účtov už zrušila alebo boli v procese rušenia v čase zverejnenia úniku dát. Dodala, že prijala náležité a dôležité opatrenia a značne investovala do prevencie pred finančnou kriminalitou.

Svätá stolica ani mnohí vatikanisti sa však k prípadu nevyjadrili a viac sa sústredia na ďalšie pojednávanie v rámci spomínaného megaprocesu, ktorý bude v najbližších dňoch.

Citát týždňa

Pôvodne sme vybrali niečo iné, ale musíme dať za pravdu kňazovi, že najsilnejší výrok zaznel z úst kyjevského metropolitu Onufrija:

„Ukrajinský a ruský národ vyšli z krstiteľnice Dnepra a vojna medzi týmito národmi je opakovaním hriechu Kaina, ktorý zo závisti zabil vlastného brata.“