25. februára, 06:30

Ako to bolo pred sto rokmi: Samostatnú Ukrajinu si podrobili boľševici z Ruska

Ako to bolo pred sto rokmi: Samostatnú Ukrajinu si podrobili boľševici z RuskaUkrajinu napokon ovládli boľševici z Ruska. Úplne vpravo na obrázku sedí vodca ruských boľševikov Vladimír Lenin. Foto: wikipedia.org

V závere prvej svetovej vojny získala Ukrajina samostatnosť. Bola krátka a krvavá. Vystriedalo sa tu desať vlád, kým sa po viacerých útokoch nadobro podriadila Moskve.

Počas prvej ruskej revolúcie v rokoch 1906 až 1906, keď sa cár vzdal absolutistickej moci a jej časť pririekol parlamentu – Dume, si všetky vtedajšie ukrajinské politické strany priali autonómiu Ukrajiny v rámci ríše. Poslanci Dumy za Ukrajinu i miestna tlač žiadali povolenie používania ukrajinského jazyka v školách a na úradoch, odstránenie obmedzovania tlače, priestor na vytváranie vlastných národných inštitúcií. Svojich požiadaviek sa domáhali po reštrikciách proti používaniu ukrajinčiny uvalených cárom v roku 1876.

Ako píše tím štyroch desiatok ruských historikov okolo Andreja Zubova v Dejinách Ruska 20. storočia citujúc vtedajší tlačový orgán nacionálnych demokratov Mychajla Hruševského, v tomto čase nešlo o snahu za odtrhnutie od Ruska, ale o naplnenie „autonómno-federatívnych ideálov Ukrajincov“.

Národné hnutie malo úspech. Príkladom je, že sa predalo stotisíc výtlačkov národného kalendára vydaného v ukrajinčine. Spomínaný Hruševskyj vydal v miestnom jazyku dielo História ukrajinského národa, ktorého sa predalo desaťtisíc exemplárov.       

Toto vzopnutie malo dosah aj na náš štát, ktorým bolo vtedy Rakúsko-Uhorsko. V Haliči vyvolal medzi miestnymi Rusínmi či Ukrajincami prejavy spolupatričnosti s ruskou Ukrajinou a tým sympatie k federalizovanému Rusku, ak by sa také niečo naplnilo. Národné obrodenie však vyvolalo odpor medzi Rusmi či poruštenými Ukrajincami, ktorí obývali priemyselné a kultúrne centrá. Títo mali tiež zastúpenie v Dume a obávali sa, že z Ruska sa môže vyštiepiť Malorusko, ako nazývali ukrajinské oblasti, teritoriálne siahajúce až k Volge a Kaukazu. Toto územie by sa potom mohlo na federatívnom princípe pripojiť k Rakúsko-Uhorsku.  

Práve tieto obavy viedli vládny režim k obmedzovaniu ukrajinských spolkov a potom aj k potláčaniu ukrajinčiny. Po roku 1910 si cársky režim začal viesť zoznam ľudí, ktorí poštou odoberali ukrajinské noviny. Človek zo zoznamu mal zatvorené dvere do štátnej služby. V roku 1914 zakázali oslavy stého výročia narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorý mal byť nepriateľom jednotného Ruska.  

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.