EÚ: Rusko bude čeliť izolácii. Lídrov Únie večer čaká mimoriadny samit o Ukrajine, chcú schváliť ďalšie sankcie

Rusko po útoku na Ukrajinu čaká izolácia a ešte tvrdšie sankcie, avizuje Únia. Vo štvrtok večer budú o téme diskutovať na mimoriadnom samite v Bruseli lídri členských štátov. Účasť potvrdil aj slovenský premiér Eduard Heger.

Čím agresívnejšie Rusko koná, tým tvrdšiu reakciu pocíti. Také posolstvo zaznieva z Bruselu a jednotlivých členských štátov. Hovorí sa o izolácii, tvrdých sankciách a dodávkach zbraní a humanitárnej pomoci na Ukrajinu, ktorá sa stala terčom ruskej invázie.

„Nedovolíme, aby prezident Putin zničil základy európskej bezpečnostnej architektúry. Nemal by podceňovať odhodlanie a silu našich demokracií. EÚ stojí za Ukrajinou a jej ľuďmi,“ uviedla na sociálnej sieti šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Podporu Ukrajine vyslovil taktiež šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „EÚ odpovie čo najdôraznejšie a dohodne sa na čo najprísnejšom balíku sankcií, aký sme kedy prijali. Prezident Putin musí zastaviť túto nezmyselnú agresiu,“ konštatoval na sociálnej sieti, pričom vyjadril Ukrajine podporu.

Podľa Borrella je počínanie Ruska najväčším porušením medzinárodného práva. „Európa zažíva jeden zo svojich najtemnejších momentov od konca druhej svetovej vojny.“

Mimoriadny samit

O ôsmej večer sa v Bruseli začne mimoriadny samit lídrov členských štátov. Chystá sa naň aj premiér Eduard Heger.

„Je to zo strany Ruska neospravedlniteľný barbarský čin, hrubé porušenie medzinárodného práva. Znova nám pred očami ožil ruský imperializmus v jeho agresívnej, militantnej podobe,“ uviedol Heger. Slovensko podľa jeho slov stojí pri ukrajinskom ľude.

Jednou z otázok bude, akú pomoc poskytne EÚ Ukrajine. Kým na humanitárnej a finančnej sa členské štáty zhodnúť dokázali, v prípade dodávok zbraní nie sú jednotné. Krok doteraz odmietalo Nemecko, ktoré síce Ukrajine pomáha finančne najviac, ale namiesto zbraní poslalo len prilby. Podobne opatrné je Slovensko, susednému štátu sme poskytli humanitárnu pomoc a odmínovacie vozidlá Božena. Pre porovnanie, Česko a pobaltské štáty sľúbili poslať Kyjevu delostrelecké granáty a protitankové strely.

Tvrdšie sankcie

Lídri avizujú zámer prijať tvrdšie sankcie proti Rusku. Otázkou je, či sa na tom dokážu zhodnúť všetci. Taliansky premiér minulý týždeň nesúhlasil so sankciami na dovoz plynu. „Diskutujeme s EÚ o sankciách a dali sme najavo, že by mali byť zamerané na konkrétne sektory okrem energetiky,“ tvrdil ešte v piatok Mario Draghi. Taliansko dováža z Ruska 90 percent plynu a je jedným z najväčších ruských klientov v Európe.

Podľa diplomatických zdrojov portálu Politico malo ešte v stredu Taliansko aj Maďarsko proti tvrdším sankciám námietky. Všetko môžu zmeniť aktuálne ruské útoky na Ukrajine, ktoré postupne eskalujú. Po ostreľovaní ruská armáda vstúpila na územie Ukrajiny z viacerých strán. Viaceré mestá hlásia streľbu, Rusi zničili ukrajinské letiská aj protilietadlovú obranu a pribúdajú vojenské i civilné obete.

Zdroje z prostredia francúzskej vlády zasa podľa Politico avizujú, že na samite bude reč o prerozdeľovaní utečencov z Ukrajiny medzi jednotlivé členské štáty. Slovensko sa na príchod utekajúcich Ukrajincov už pripravuje.

SlovenskoPrezidentke Čaputovej sa na sociálnych sieťach pre konflikt na Ukrajine vyhrážali smrťou. Polícia koná

Diskutovanou možnosťou je tiež odstavenie Ruska od medzinárodného bankového systému SWIFT, ktoré by Rusko finančne izolovalo. O kroku by mali rovnako hovoriť lídri na samite v Bruseli.

EÚ sankcionuje Rusko už roky

Európska únia prvé kolo sankcií proti Rusku definitívne schválila v stredu popoludní v reakcii na uznanie separatistických republík a narušenie územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska.

Aktuálne tak na sankčnom zozname figuruje už dovedna 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií a firiem, uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.

Už roky pritom platia európske sankcie, ktoré nasledovali po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Únia ich opakovane predlžuje.

Doteraz platné reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz dovozu výrobkov pochádzajúcich z Krymu či Sevastopoľa do EÚ. Zakazujú tiež firmám sídliacim v členských štátoch EÚ, aby na Kryme či v Sevastopole investovali alebo podnikali v oblasti cestovného ruchu. Obmedzeniam podlieha aj vývoz určitého tovaru či technológií z EÚ na Krym, prípadne na použitie v tamojších odvetviach dopravy, telekomunikácií a energetiky alebo na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu ropy, zemného plynu a nerastných surovín.