Putin vo vyhlásení vojny: Nechceme Ukrajinu obsadiť, ale demilitarizovať a denacifikovať

Pozorné zahľadenie sa na text vyhlásenia, ktorým ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil vojnu susednému štátu, naznačuje aj možné ďalšie územné nároky.

„Okolnosti si od nás vyžadujú rozhodné a rýchle činy. Ľudové republiky Donbasu sa na Rusko obrátili so žiadosťou o pomoc. V tejto súvislosti som v súlade s článkom 51, časťou 7 Charty OSN, so súhlasom Rady federácie a v súlade so zmluvami o priateľstve a vzájomnej pomoci s DĽR a LĽR, ktoré ratifikovalo Federálne zhromaždenie, rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol ruský prezident vo svojom štvrtkovom vyhlásení k ruskému národu.

Zmena režimu aj možné územné nároky

Ruský líder pritom zdôraznil, že plánom Ruska nie je Ukrajinu obsadiť, ale demilitarizovať ju. Za povšimnutie stojí Putinova rétorika a výrazy, ktoré sa vo svojom naratíve rozhodol použiť. Jeho vyhlásenie sa opieralo o výrazy ako genocída [ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny, pozn. red.], kyjevský režim namiesto ukrajinská vláda, ruskí občania [východnej Ukrajiny, pozn. red.] a denacifikácia.

Zatiaľ čo demilitarizácia znamená rozhodné oslabenie vojenskej kapacity a ambícií štátu, denacifikácia je odkaz na politickú orientáciu tamojšej vlády. Nazývať ju „nacisitickou“ je, samozrejme, hrubá propaganda.

Potrebu zahájiť bojové operácie voči susednému štátu Putin odôvodnil deterministickým tvrdením, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je nevyhnutná a neskôr by k nej došlo tak či tak. „Je to len otázka času. Pripravujú sa a čakajú na správny okamih. Teraz ešte navyše vyhlasujú, že by mali vlastniť jadrové zbrane. To im my nedovolíme,“ uviedol Putin. Dodal, že Rusko „sa nemôže cítiť bezpečne, rozvíjať sa a existovať“, ak z Ukrajiny prichádzajú takéto hrozby. Zdôraznil pri tom najmä neprijateľnosť vstupu Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

Putin sa následne obrátil aj k ukrajinským vojakom: „Vážení kamaráti. Vaši otcovia, dedovia a pradedovia nebojovali pri obrane našej spoločnej vlasti s nacistami preto, aby sa moci v Kyjeve chopili dnešní neonacisti,“ vyhlásil a vyzval ich, aby pokojne zložili zbrane a vrátili sa domov.

Prejav, ktorým ruský prezident vyhlásil vojnu Ukrajine, v sebe skrýva aj pravdepodobný hlavný cieľ ruskej invázie. Tým je podľa výrazov a argumentácie Putina primárne zmena orientácie vlády v Kyjeve na Západ. Putin však popritom vytvoril argumentačne aj predpoklady pre možnú ďalšiu zmenu ukrajinských hraníc, otázkou je, či to znamená zmenu aj nad rámec už naznačeného pripojenia zvyšku Luhanskej a Doneckej oblasti k separatistickým entitám na východe Ukrajiny. Nezabudol totiž zdôrazniť, že pri vzniku ZSSR a ani po druhej svetovej vojne sa obyvateľov území, ktoré pripadli „novej Ukrajine“, nikto nepýtal na ich názor.

„Zrada a sila spravodlivosti“

Druhú časť svojho prejavu ruský líder venoval tomu, čo on považuje za príčinu dnešnej situácie. Jej korene vidí v štrukturálnej slabosti, ktorá postihla Sovietsky zväz v 80. rokoch v dôsledku „paralýzy štátnej moci a vôle – čo sa stalo prvým krokom k degradácii moci…“

Podľa jeho slov stačilo len to, že sovietska moc stratila vieru v seba „a hotovo – rovnováha síl vo svete bola narušená. To priviedlo k tomu, že vtedajšie zmluvy a dohody dnes už neplatia“. Ruský líder tým pravdepodobne narážal na údajný sľub Západu generálnemu tajomníkovi ÚV KSSZ Michailovi Gorbačovovi, že Severoatlantická aliancia sa nebude rozširovať ďalej na východ.    

Táto slabosť a strata sebadôvery, po ktorej nasledoval rozpad Sovietskeho zväzu, priviedla podľa jeho slov k zvyku Západu a najmä NATO, komunikovať z pozície „výnimočnosti a neomylnosti“, ako aj k pohŕdaniu „ruskými záujmami a legitímnymi požiadavkami“.

Putin v tejto súvislosti zdôraznil, že dnešné Rusko je pripravené na akýkoľvek vývoj situácie s tým, že skutočná sila tohto štátu vyplýva, na rozdiel od impérií opierajúcich sa len o hrubú silu a lži, z pravdy. „Vážení občania Ruska, prosperita, ako aj samotná existencia štátov a národov a taktiež ich úspech a životaschopnosť vždy čerpajú z mocných koreňov – ich kultúrnych hodnôt a skúsenosti predkov,“ vyhlásil. Dodal, že táto schopnosť prosperovať a prežívať závisí v rovnakej miere aj od schopnosti štátov „rýchlo sa adaptovať na neustále sa meniaci život, od súdržnosti spoločnosti, jej pripravenosti konsolidovať sa a zhromaždiť všetky sily s cieľom napredovať“.

Putin na záver zdôraznil, že v súvislosti so začiatkom operácie na Donbase ráta s konsolidovanou podporou parlamentu a podporou Rusov. „V konečnom dôsledku, ako to bolo vždy v histórii, osud Ruska je v spoľahlivých rukách nášho multietnického národa. A to znamená, že prijaté rozhodnutia budú realizované, stanovené ciele budú dosiahnuté, bezpečnosť našej vlasti bude garantovaná. Verím vo vašu podporu, v tú nepremožiteľnú silu, ktorú nám dáva láska k vlasti,“ uzavrel.