Analytik Karpiš: Slováci sú predlžení. Sme ako Španieli pred finančnou krízou

Sme v kríze spôsobenej pandémiou a zásahmi štátu. Čo môžu očakávať v roku 2021 zadlžení ľudia, napríklad tí, čo majú pokúpené nehnuteľnosti cez hypotekárne úvery?

Existuje hospodársky cyklus, ktorý je definovaný nezamestnanosťou, a finančný cyklus, ktorý je viacmenej definovaný zadlžením domácností. Tendencia domácností je zadlžovať sa. Často to preženú a prichádza problém so splácaním, nastáva vlna defaultov [neschopnosti splácať dlh – pozn. red.] a reštrukturalizácií domácností. Vplýva to na bankový systém. Keď je v ňom vyššia miera nesplácaných úverov a banky majú tenšiu vrstvu vlastného kapitálu, je tendencia, že ich to ťahá nadol. Finančný cyklus vo vyspelom svete trvá približne dvadsať rokov.

Čo pokrýva tých dvadsať rokov?

Od dna po vrchol. Od vyčistenia súvahy domácností až po maximálne zadlženie, keď banky už nevedia do domácností natlačiť viac hypoték a začnú sa tam prejavovať tendencie nesplácania. Nehnuteľnosti sú najdôležitejšia zložka majetku domácností. Slovenský finančný cyklus sa začal v rokoch 1998 až 2000. Bola tam menová kríza, finančná kríza, reštrukturalizácia bánk. Hypotéky nedostal takmer nikto, podnikatelia platili úroky vo výške 28 percent.

Vtedy boli banky vo veľmi zlom stave.

A domácnosti nemali takmer žiadne úvery. Odvtedy zadlženie domácností stále rastie. V roku 2009 sme na Slovensku finančnú krízu nemali, banky boli zdravé. Zaváhali sme, keď sa na chvíľu zastavilo zadlžovanie. To, čo sa dialo potom, predbehlo dovtedajšie tempo zadlžovania. Nasledujúcich desať rokov sme na Slovensku boli majstrami Európy v zadlžovaní. Slovensko je nové Španielsko.

V čom?

To, čo sa dialo pred poslednou finančnou krízou v Španielsku, sa tu dialo posledných pár rokov. Preto som vo februári 2020, ešte pred pandémiou, ohlasoval, že jablko je zrelé. Odpadnúť by malo tak či tak. I keby neprišla pandémia a rástli by sme ďalej, mal by som pocit, že slovenské domácnosti sú predlžené a že zažijeme nejakú korekciu v podobe stagnovania cien nehnuteľností, defaultov nejakej časti domácností. Keď sa pozriete na štatistiku, 70 percent ekonomicky aktívnych domácností má nejakú formu dlhu, pričom v tretine z nich sú splátky vyššie ako 50 percent disponibilného príjmu. To je definícia predlženosti. A to bolo pred pandémiou. Môže začať rásť nezamestnanosť. Doteraz išla nahor len mierne o dva percentuálne body, lebo sú tu programy na udržanie zamestnanosti.

Tie sa raz vyčerpajú.

Keď sa to skončí a firmy budú musieť platiť zamestnancov na základe toho, čo vyprodukujú a predajú, a nie na základe toho, že im niekto pošle peniaze, čo bude? Časť zamestnaných vo firmách, je vlastne nezamestnaná, lebo keď sa pozriete na odpracované hodiny v eurozóne, klesli o 15 percent. Ak si to priznáme, mali by sme mať výrazne vyššiu nezamestnanosť. A my to platíme zo štátneho dlhu. Keď firmy začnú vypúšťať nezamestnaných von, viac slovenských domácností príde o príjem, viac slovenských nezamestnaných nebude vedieť splácať hypotéky. Cítim riziko.

Čo to spraví s cenami nehnuteľností?

Niet veľa dôvodov, prečo by ceny nehnuteľností mali ďalej rásť. Keď zoberiem do úvahy akýkoľvek model, sú nadhodnotené. Kombinácia toho, že niektorí ľudia nevedia splácať hypotéky a vracajú nehnuteľnosti späť, je potenciálnou rozbuškou pre slovenské banky. Hypoték je príliš veľa. Najväčšia časť potenciálnych problémov sú pre banky práve hypotéky.     

Do akej miery môže spôsobiť ukončenie možnosti odkladať si splátky úverov, čo pripadne na začiatok roka 2021, urýchliť krízu splácania úverov, o ktorej ste hovorili?

Nie kríza, ja hovorím, že to je hrozba. A tá sa udeje na základe vývoja nezamestnanosti. Nemôžeme vylúčiť, že keď sa ekonomika otvorí, začne rýchlo rásť. Dostatočne rýchlo, aby nasávala nezamestnaných, ktorých bude pribúdať. Napriek tomu som presvedčený, že v nasledujúcich piatich rokoch budú mať domácnosti problém s dlhom. Ak by to nebolo rastom nezamestnanosti, mohol by to spôsobiť rast úrokov. Nízke úroky bude možné mať len dovtedy, kým bude nízka cenová inflácia. Ak by sa zmenil trend a začala by rásť inflácia, centrálne banky budú musieť zvyšovať úroky. To bude znamenať testovanie odolnosti systému, či udrží také množstvo dlhu, aké má. Obávam sa, že nie.

Čo by znamenalo zvyšovanie úrokov?

Systém je z hľadiska rastu úrokov extrémne zraniteľný. Ak by začali rásť úroky, napríklad, že úver na hypotéke by nebol jedno percento, ale dve, toto všetko by sa zrýchlilo. Ľudia chronicky podceňujú exponenciálny počet. Rozhodujú sa vstúpiť do 30-ročného dlhu na základe jednoročnej ceny. To nie je dobrá stratégia. O to zhubnejší je vplyv centrálnej banky, keď ich láka do toho dlhu znižovaním úrokov. Na Slovensku sme mali niekoľko rokov úrok z hypotéky nižší než cenovú infláciu. To je lákanie do dlhovej pasce. To je absurdná situácia z hľadiska kapitalizmu, lebo žiaden racionálny aktér v kapitalizme by vám nepožičal za menej, než je cenová inflácia.

Ako je možné, že nastala takáto anomália?

Mali sme to len vďaka tomu, že Európska centrálna banka vyrábala peniaze. Dávala ich do komerčných bánk a tie ich ponúkali domácnostiam. To je zraniteľnosť. Keď príde inflácia, zrýchlene uvidíme veľa negatívnych efektov. Spotrebiteľská inflácia podľa mňa príde, lebo peniaze išli domácnostiam, do rúk ľuďom, ktorí sedia doma a nepracujú. Ak týchto ľudí raz pustíme z domu, začnú míňať. V ekonomike je o 20 až 30 percent peňazí viac, než bolo pred rokom. Oni tie peniaze majú a keď ich raz pustíme do sveta, použijú ich.

Sami spustia infláciu?

Keď sa pozriete na úspory domácností v eurozóne, majú ich nadmerné v objeme štyroch až piatich percent hrubého domáceho produktu [HDP]. To je priehrada, ktorá čaká na to, že si vydýchneme. Nestačí, že ich ľudí len pustíme von. Oni musia uveriť, že už bude dobre, že sme to už vyriešili, vakcinácia funguje, nepríde tretia, štvrtá vlna. Keď raz uveria a pustia peniaze do ekonomiky, ceny spotrebných statkov budú rásť.        

Tento scenár hrozí v eurozóne a rovnako na Slovensku?

Na Slovensku čakám vzhľadom na relatívne ekonomické dobiehanie starých členských krajín rýchlejší rast tak HDP, ako aj spotrebiteľskej cenovej inflácie. Tá ale podľa mňa zrejme prekvapí celý vyspelý svet, ktorý sa veselo zadlžoval očakávajúc japonský scenár dlhodobej cenovej stagnácie.