Boj s pravicovým extrémizmom sa musí začať už v škôlke, vyhlásila nemecká ministerka

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová navrhla učiť o nebezpečenstve pravicového extrémizmu už aj deti v materskej škôlke. Kuriózne vyhlásenie prichádza krátko po tom, ako sociálnodemokratická politička čelila kritike za príspevok do magazínu s väzbami, naopak, na extrémizmus ľavicový.

Garnitúra sa mení, priority ostávajú. Nemecko kladie špeciálny dôraz na boj s pravicovým extrémizmom aj po výmene ministerského kabinetu, ku ktorej došlo pred niekoľkými týždňami. Trvácnosť tejto agendy je najnovšie zosobnená v novej ministerke vnútra Nancy Faeserovej.

Politička so zreteľom na tento cieľ predstavila balík opatrení na podporu demokracie. Okrem iného chce sprísniť zákon o zbraniach, propagovať spolky zamerané proti pravicovému extrémizmu alebo intenzívnejšie preverovať štátnych zamestnancov s pravicovo-extrémistickými názormi.

Už od škôlky

„Musíme rozbiť siete pravicových extrémistov,“ potvrdila svoje odhodlanie Faeserová v nedeľnom rozhovore pre tamojšie noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung. Ten sa uskutočnil pri príležitosti druhého výročia útoku v Hanau, pri ktorom rasistický Nemec zavraždil deviatich ľudí. Duševne chorý útočník následne zabil svoju matku aj seba. 

Právny štát podľa Faeserovej nesmie akceptovať množiace sa výzvy na vraždy a vyhrážky. Pripomeňme, že nový rozmer získal tento typ extrémizmu aj v súvislosti s pandémiou.

„Rozhodne bojujeme s touto živnou pôdou pre násilie, ale boj proti pravicovému extrémizmu začína oveľa skôr, a to dobrou výchovnou prácou. Začať sa musí už v škôlke,“ dodala politička SPD s tým, že deti by sa mali učiť vyhnúť sa „ideológii vylúčenia“ hravou formou.

Pokiaľ ide o dáta z poslednej evidencie, nemecké úrady v roku 2020 zaznamenali vyše 22-tisíc trestných činov súvisiacich s pravicovým extrémizmom. „Počet pravicových extrémistov v roku 2020 zvýšil na 33 300 v porovnaní s 32 080 v roku 2019,“ uvádza sa.

Ministerka na pranieri

Rezolútny plán političky prichádza krátko po tom, ako Faeserovú skritizovali opoziční poslanci z CDU/CSU za to, že napísala článok do ľavicového internetového časopisu Antifa, ktorý je napojený na organizáciu VVN-BdA (Asociácia ľudí prenasledovaných nacistickým režimom – Asociácia antifašistov).

Hoci s obsahom textu problém nemali, prekážalo im, že ministerka prispela do denníka organizácie, ktorú viaceré spolkové orgány označujú za extrémistickú. V roku 2018 k takémuto posudku dospel Bavorský úrad pre ochranu ústavy. Ten nazval VVN-BdA „najväčšou ľavicovou extrémistickou organizáciou na poli antifašizmu v Nemecku“. V roku 2020 k podobnému hodnoteniu dospel aj úrad v Hesensku.

Slepí na jedno oko?

Situácia je o to paradoxnejšia, že práve ľavicový extrémizmus patrí medzi hrozby s najväčšou tendenciou vzostupu. Bývalý šéf nemeckej civilnej kontrarozviedky Hans-Georg Maassen pred vyše rokom uviedol, že v mnohých štátoch je ľavicový extrémizmus tolerovaný a niekedy dokonca aj zastúpený vo vláde.

Jeho bujnenie potvrdila aj 22-stranová správa vypracovaná tamojším Spolkovým úradom na ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz – BFV), z ktorej citovala redakcia periodika Welt am Sonntag v júni 2020.

Podľa správy, z ktorej čerpali aj nemeckí novinári, vykazujú tendenciu k radikalizácii malé skupinky, ktoré sa odseparovali od materských zoskupení a rastie aj ich ochota používať násilie.

Správa tiež varovala, že obete tohto násilia môžu byť vybrané vopred a uvádzala, že zabitie politického oponenta v Nemecku už nie je „nemysliteľné“. Ako konštatujú zodpovední úradníci, v rámci krajnej ľavice je tiež možné „rozvíjať teroristické štruktúry“.

Podľa spolkového úradu pre ochranu ústavy počet trestných činov motivovaných ľavicovým extrémizmom dosiahol v roku 2020 nové maximum, pričom ich Nemecko zaznamenalo až 6 632. Spolkový úrad zaraďuje medzi ľavicových extrémistov 34 300 osôb.