Muži majú menšiu pravdepodobnosť, že sa nakazia, ale je oveľa pravdepodobnejšie, že bude mať vážny priebeh a na Covid zomrú.

Čínsky koronavírus nerešpektuje rovnosť pohlaví. Je to mužská choroba. Všetci lekári z prvej línie jednotiek intenzívnej starostlivosti po celom svete popisujú typického pacienta s ťažkým priebehom choroby Covid-19 rovnako. Muž staršieho veku, obézny, s niekoľkými chorobami. Cukrovkou, vysokým tlakom, chorým srdcom. Muž zasiahnutý civilizačnými chorobami, ku ktorým si sám výrazne prispel svojím životným štýlom. Nezdravým jedlom, nadmerným pitím alkoholu, nedostatkom pohybu, stresom.

Muž má podľa oficiálnych štatistík o niečo menšiu pravdepodobnosť než žena, že sa nakazí čínskym koronavírusom. Napriek tomu je oveľa pravdepodobnejšie, že bude mať vážny priebeh a s nákazou koronavírusu zomrie.

Podľa štatistík Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky bolo medzi nakazenými 52,35 percenta žien. Medzi tými, ktorí s Covidom zomreli, je ale 57,78 percenta mužov. Žena má podstatne vyššiu šancu, že bude mať bezpríznakový alebo ľahký priebeh choroby. Vo všetkých vekových kategóriách až do 85 rokov zomrelo podstatne viac mužov. V mnohých z nich násobne viac. Pomer sa láme až po 85 roku. V tomto veku umiera viac nakazených žien, čo je dané tým, že tohto veku sa dožíva výrazne viac žien ako mužov.

Ženská imunita

Rozdiely medzi ženami a mužmi, ktorí s Covidom po jeho ťažkom priebehu zomreli, sú aj v ostatných generáciách. Dáta sú do konca novembra. Z nich je jasne vidieť, že choroba si vyberá obete medzi starými a tými, ktorí pri nákaze trpeli ďalšími chronickými chorobami. Z 9007 českých obetí Covidu do konca novembra bolo len 207 mladších ako päťdesiatpäť rokov. Je to len 2,3 percenta všetkých zomrelých s Covidom. Z nich bolo 72 žien. Skoro dve tretiny všetkých zomrelých v generácii päťdesiatpäť mínus sú muži.

Veľké rozdiely medzi ženskými a mužskými obeťami čínskeho vírusu sú aj v ďalších kategóriách. V generácii medzi 55 a 64 rokov zomrelo 145 žien a 362 mužov. V generácii 65 až 74 rokov to bolo 639 žien a 1416 mužov. Aj tu je to stále ešte dvojnásobok mužských obetí proti tým ženským.

Foto: anastasie/flickr.com

S narastajúcim vekom sa rozdiel zmenšuje. Nádej dožitia mužov je v Česku u mužov 77,33 roka, u žien 82,35 roka. V generácii 75 až 84 rokov už žije výrazne viac žien ako mužov. Medzi zosnulými s čínskym vírusom v tomto veku, ale napriek tomu ešte stále s náskokom, dominujú muži. Zomrelo ich 1995, žien 1437. Pomer sa otáča až v najstaršej generácii nad 85 rokov. V nej zomrelo 1613 žien a 1193 mužov. Úmrtnosť u mužov je výrazne vyššia.

Čínsky vírus je civilizačným vírusom. Kopíruje civilizačné choroby. Po takmer roku života s ním je už zrejmé, kto sú tí rizikoví, koho skutočne ohrozuje na živote a mal by sa chrániť. Medzi tými rizikovými je podstatne viac mužov ako žien. Práve medzi mužmi sú totiž v podstatne vyššej miere rozšírené civilizačné neduhy a komorbidity, ktoré celkovo skracujú život – nákaza čínskym koronavírusom tento efekt zosilňuje až násobí.

Dlhší zdravý život

Ženy majú celkovo lepšiu imunitu. Čiastočne je to dané geneticky, viac ale štýlom života. Ženské hormóny, ktoré súvisia s tým, že ženy môžu mať deti, so sebou nesú vrodene lepšiu genetickú výbavu. Práve preto sa ženy nielen dožívajú v priemere zhruba o štyri roky vyššieho veku ako muži, ale dožívajú sa aj o niekoľko rokov vyššieho veku v zdraví. V časoch rýchlo sa rozvíjajúcej medicíny, schopnej udržiavať pri živote aj ľudí s veľmi vážnymi problémami, sa práve dožitie v zdraví stáva čoraz ostrejšie sledovanou kategóriou. Dožitie v zdraví (Healthy Life Expectancy) nie je tvrdo vymedzená kategória. Je to subjektívne vnímaný stav, keď má človek dojem, že nemá žiadnu chorobu, ktorá by ho výrazne obmedzovala v živote podľa jeho predstáv.

V Európe sa najvyššieho veku dožívajú Švajčiari. Ženy v priemere 86,02 a muži 82,25 roka. Takže švajčiarski muži žijú ešte skoro o dva roky dlhšie než české ženy. Keď ide o náročnejšie kritérium dožitia v zdraví, muži sa tam dožívajú v zdraví v priemere 72,2 a ženy 72,8 roka. V Česku je rozdiel podstatne väčší. Zatiaľ čo ženy sa v dĺžke života v zdraví s 70,6 roka takmer približujú Švajčiarkám, muži to bez vážnych obmedzujúcich chorôb v priemere dotiahnu len k 67 rokom. Rozdiel v dĺžke zdravého života medzi pohlaviami je u nás väčší ako vo vyspelých krajinách Európy. Nemci sa bez vážnych obmedzujúcich chorôb a ťažkostí dožijú v priemere 69,7, Nemky 72,1 roka. Vo Francúzsku je rozdiel menší, muži sa v zdraví v priemere dožívajú 71,1 a ženy 73,1 roka. Vážne komplikácie a úmrtie s Covidom trend dožitia v zdraví kopírujú.

Čínsky vírus útočí presne tam, kde sa vyskytujú civilizačné choroby. Jedným z hlavných spúšťačov a príčin je obezita. Vo väčšine vyspelých krajín zasahuje častejšie mužov ako ženy. V Česku je 21,7 percenta obéznych mužov a 19,6 percenta obéznych žien. Sú aj výnimky, napríklad v Holandsku prevažujú obézne ženy (16,2 percenta populácie) nad mužmi (12,6 percenta). V Spojených štátoch je stav proporčný – s 31,8 percentami obéznych žien a 31,5 percentami mužov. Za obezitu sa považuje BMI vyšší ako 30 (Body Mass Index, pomer medzi telesnou hmotnosťou a druhou mocninou výšky v metroch, BMI = hmotnosť v kg / výška v m na druhú). Práve obezita je jedným z hlavných rizikových faktorov u nákazy Covidom. Je vysoko pravdepodobné, že obézni budú mať veľmi vážny priebeh, pretože majú (práve kvôli obezite) civilizačné choroby ako vysoký krvný tlak alebo cukrovku.

Zdroj: wikimedia

Lenže riziká týchto ťažkostí sú aj u nadváhy. Za tú sa považuje BMI vyššie ako 25. Mužov s nadváhou máme v Českej republike takmer najviac z celej Európskej únie: 65 percent. Pred nami sú Chorváti s 67,5 percenta a Malta s 66,8 percentami. Priemer celej Európskej únie je 59,2 percenta mužov s nadváhou. Pre porovnanie: v susednom Nemecku je ich 60,2 percenta, vo Veľkej Británii 60,8 percenta, v Rakúsku 56,5 percenta. Vo Francúzsku má nadváhu 53,6 percenta mužov. Muži v strednej Európe trpia podobne ako Česi nadváhou častejšie ako na západe a severe kontinentu. V Maďarsku má nadváhu 62,3, na Slovensku 63 a v Poľsku 64 percent mužov. Len nepatrne menej ako v Česku. Češky sú naopak v nadváhe s 49,8 percenta až siedme v Európskej únii. Už samotná nadváha predstavuje nábeh k civilizačným chorobám.

Foto: anmaro/flickr.com

Estrogén verzus testosterón

Jednou z pravdepodobných príčin dlhšieho života žien je podľa všetkého pohlavný hormón estrogén. Až do nástupu klimaktéria chráni väčšinu z nich pred kardiovaskulárnymi chorobami. Tie sa stali v modernej dobe najčastejším dôvodom úmrtia. A práve srdcové choroby sú vážnym rizikovým faktorom u covidu. Infarkt alebo iné vážne srdcové ťažkosti sa dnes začínajú objavovať už u tridsiatnikov a štyridsiatnikov. U žien skôr po päťdesiatke, teda po menopauze, keď im vyhasnú vaječníky a hladina estrogénu sa prudko zníži. Ženy potom začínajú v infarktoch a mŕtviciach doháňať muža. Ale nikdy ich úplne nedoženú.

Ďalším dôvodom, prečo si koronavírus vyberá medzi mužmi oveľa viac obetí, je ten, že obezita u nich má oveľa deštruktívnejší vplyv na organizmus. Pánsky typ obezity je výrazne rizikovejší, pretože mužom sa tuk hromadí v oblasti brucha a komplikuje fungovanie vnútorných orgánov. U žien sa tuk rozprestrie aj na bokoch a stehnách. Nadbytočné kilá zvyšujú riziko mnohých chorôb, hlavne srdcovo-cievnych chorôb, ale aj najrôznejších typov rakoviny alebo cukrovky, ktorá pacientovi ničí najmä cievy. Všetky tieto choroby zvyšujú u mužov pravdepodobnosť úmrtia na Covid-19.

Ako ďalší dôvod, prečo sú muži náchylnejší k skoršiemu úmrtiu, uvádzajú odborníci mužský pohlavný hormón testosterón. Do akej miery môže tento hormón a s ním súvisiace stresové hormóny ovplyvňovať zvýšené riziká ochorenia ciev a srdca, vrátane určitého potlačenia imunitného systému, zatiaľ nie je úplne prebádané.

K horšej pánskej imunitnej výbave, často sprevádzaná posmešnými slovami, ako muža kosí každé prechladnutie, sa pridáva horší životný štýl. Väzba príčin a dôsledkov môže viesť oboma smermi. Rad prieskumov v rôznych krajinách ukazuje, že ženy o seba dbajú výrazne viac ako muži. Vo väčšej miere sa zaujímajú o svoje zdravie, o životný štýl a viac sa hýbu. Je to prirodzene dané tým, že im viac záleží na tom, ako vyzerajú. Cez všetky feministické reči o rovnosti je fyzický vzhľad a atraktivita u žien výrazne dôležitejšia ako u mužov. Ako vo vzťahoch, tak v práci. Ženy si toho sú veľmi dobre vedomé a na svojom vzhľade – a tým pádom aj zdraví – starostlivo pracujú. Tým pracujú aj na svojej imunite a sú menej zraniteľné a zasiahnuteľné vírusom.

Podľa štatistík chodia ženy k praktickému lekárovi a zubárovi jedenapolkrát častejšie ako muži. Špecializovaného lekára navštevujú dokonca dvaapolkrát častejšie. Práve ženy hltajú oveľa viac všetky informácie o zdraví a rôzne časopisy a weby o zdravom životnom štýle mieri práve na ne. Ženatí muži sa dožívajú vyššieho veku, okrem iného aj preto, že starosť o ich zdravie do značnej časti preberajú ich ženy. Práve ony ich veľmi často dotlačia so zdravotnými komplikáciami k doktorovi. Preto napríklad urológovia necielili svojho času kampaň venovanú liečbe porúch erekcie a problémom s prostatou len na postihnutých pánov, ale aj na ich partnerky.

Genetická výbava daná rolou mať deti nie je tým hlavným dôvodom, prečo ženy žijú dlhšie, zdravšie, menej ich zasahujú civilizačné choroby, a tým pádom aj koronavírus. Tým hlavným motívom je, že dokázali výrazne lepšie využiť rozmach zdravotníctva a vzostup životnej a civilizačnej úrovne. Fakt, že muži žijú kratšie ako ženy, neplatil vždycky. Vedci z kalifornskej univerzity UCLA analyzovali údaje o zdravotnom stave 1763 osôb v trinástich vyspelých krajinách. Išlo o ľudí narodených medzi rokmi 1800 a 1935. Zistili, že rozdiel v skorší úmrtnosti sa začal výraznejšie prejavovať až na konci 19. a na začiatku 20. storočia. Ako sa zlepšovala hygiena, životné podmienky, lekárska starostlivosť, prevencia proti infekčným chorobám, ale napríklad aj strava, predlžoval sa život oboch pohlaví. V prípade žien však viac. Podľa názoru vedcov ženy dokázali využívať všetkých týchto výdobytkov moderných spoločností obratnejšie a efektívnejšie ako muži. So vzostupom modernej medicíny sa rozdiely v dĺžke života a hlavne v dĺžke dožitia v zdraví ďalej prehlbujú.

Očkovacie skeptičky

Tento trend sa teraz výrazne premieta do rozdielu v názoroch na očkovanie proti čínskemu vírusu. Ženy sú k nemu vo väčšine krajín výrazne skeptickejšie než muži. Môže to mať niekoľko vysvetlení. Koronavírus je pre ne menším rizikom, takže môžu racionálne považovať vakcínu za menej dôležitú. Tým, že sú celkovo rodinnými „domácimi lekármi“, budú pravdepodobne aj o všetkom okolo vakcíny na koronavírus lepšie informované. Tým pádom si budú tiež klásť výrazne viac otázok, či je vakcína bezpečná, aké môže mať vedľajšie účinky. Budú sa výrazne viac zamýšľať nad tým, či nie je rizikom jej veľmi rýchly vývoj.

Na snímke minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (O¼ANO) počas očkovania proti ochoreniu Covid-19 zdravotnou sestrou vo Fakultnej nemocnici v Nitre v sobotu 26. decembra 2020. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry STEM pre ministerstvo zdravotníctva sa chce nechať očkovať 44 percent mužov a 34 percent žien. Vakcínu odmieta 50 percent mužov a 41 percent žien. Silnejší ženský vakcinoskepticismus nie je slovenským fenoménom. V Spojených štátoch, kde už bola vakcína schválená a v pondelok 14. decembra, keď odchádzalo do tlačiarne vydanie týždenníka Echo, sa začínalo očkovať, si chce nechať podľa prieskumu Reuters / Ipsos pichnúť vakcínu 55 percent žien a 68 percent mužov. Získanie žien pre očkovanie bude podľa riaditeľa ústavu pre behaviorálnu a implementačnú vedu School of Public Health na Univerzite Johna Hopkinsa úplne zásadné. Práve preto, že ony rozhodnú, či sa rodina nechá zaočkovať.

Výskumníci z Ipsosu sa Američaniek odmietajúcich očkovanie pýtali, prečo si nechcú nechať vakcínu pichnúť. Šesťdesiat percent z nich povedalo, že sa obávajú nechať očkovať vakcínou, ktorá bola schválená tak rekordne rýchlo. Pre 48 percent z nich rizika novej vakcíny prevyšujú jej prínos. Ďalších 38 percent Američaniek, ktoré sa nechcú nechať očkovať, neverí firmám, ktoré vakcíny vyrábajú, a 27 percent si myslí, že ich očkovanie proti vírusu neochráni.

Je to veľmi zaujímavý trend. Ženy, ktoré si pomohli k lepšiemu zdraviu a dlhšiemu životu tým, že lepšie ako muži dokázali využiť všetky prínosy modernej medicíny a zdravého životného štýlu, teraz aktuálny výsledok modernej medicíny odmietajú silnejšie ako muži.

Text vychádza v spolupráci s týždenníkom Echo, kde pôvodne vyšiel.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0