Bohatá rímska bazilika uchováva ostatky tisícov mučeníkov i tabuľu v slovenčine

274021961_1105977280178949_3832107578225716338_n Kaplnka svätého Zenóna. Foto: autor

Bazilika svätej Praxedy je jedným z mnohých skvostov vo Večnom meste a je zvlášť spätá so Slovenskom. Bývali tu svätí Cyril a Metod, čo dosvedčuje tabuľa v slovenčine. Sú v nej ostatky tisícov mučeníkov. Všimneme si niekoľko z bohatstiev tohto chrámu.

„Je tu 3 800 kostí mučeníkov, ktoré tam preniesol z rôznych katakomb pápež Paskal. Má to krásny, symbolický význam. Po oslobodení Talianska v druhej svetovej vojne v tesnej blízkosti vznikla synagóga, teda tam, kde prijali židovského misionára, ktorý do mesta priniesol kresťanstvo. Takáto mierumilovná symbióza kultových stavieb dvoch veľkých náboženstiev je veľmi vzácna,“ povedal pre Štandard slovenský dominikán Inocent-Mária Vladimír Szaniszló, ktorý pôsobí v Ríme. O tomto kostole napísal článok s názvom „Je počiatok Rímskej Cirkvi v dome mučeníčok sv. Pudenziany a sv. Prassedy naozaj len legendou?“

Starobylá Bazilika svätej Praxedy (Prassedy) obsahuje okolo 2 300 tiel mučeníkov vrátane biskupov a pápežov. Neďaleko vchodu v budove spojenej s chrámom je pamätná tabuľa v slovenčine i taliančine a obsahuje jednoduché vyobrazenie slovanských vierozvestcov:

„V tomto kláštore v r. 867 – 869 bývali slovanskí apoštoli sv. Konštantín-Cyril a sv. Metod, zakladatelia staroslovenskej liturgie a písomníctva. Vďačný slovenský národ.“

Tento rímsky chrám má aj preto prepojenie na Slovensko podobne ako Bazilika svätého Klementa, kde bol hrob a dnes časť relikvií svätého Cyrila. Okrem toho kultové miesto pomenované po rímskej svätici už niekoľko ráz hostilo slávnostné koncerty pri príležitosti slovenského štátneho sviatku Cyrila a Metoda. Zorganizovalo ich Veľvyslanectvo Slovenskej republiky pri Svätej stolici a iné slovenské inštitúcie v Ríme.

Bazilika svätej Praxedy navonok vôbec nie je lákavá a je do veľkej miery v tieni veľmi blízkej a známej Baziliky Santa Maria Maggiore, kde pápež v 9. storočí schválil staroslovienske liturgické knihy, ktoré sem priniesli solúnski bratia Cyril a Metod.

Bazilika svätej Praxedy je opradená tradíciami a legendami. Už v 5. storočí tu malo byť sväté miesto, na ktorom chrám vybudovali. Patrónkou je podľa tradície dcéra senátora Pudenta a sestra Pudencie, s ktorou ju postretla mučenícka smrť. Ich rodina údajne ako prvá prijala svätého Petra a možno i Petra a Justína v Ríme. Návštevníci tu môžu vidieť tiež časť stĺpa, na ktorom vraj bičovali Ježiša.

Rajská záhrada v Ríme

Veľkou vzácnosťou je Kaplnka svätého Zenóna, pre svoju nádheru prezývaná Rajská záhrada. Majstrovské dielo je zrejme najvýznamnejšia byzantínska pamiatka v Meste pápežov. Pápež Paskal I. ju zamýšľal ako miesto monumentálnej hrobky pre svoju matku Teodoru. Inšpiráciou bolo klasické mauzóleum, kde vidíme mozaiky svätých a Ježiša.

Tunajšie mozaiky predstavujú úplnú symboliku Apokalypsy, teda Knihy Zjavení z Novej zmluvy, vysvetľuje sprievodca. Sú zároveň vyjadrením takzvanej karolínskej renesancie, teda kultúrneho a umeleckého rozkvetu, ktorý vo svojom impériu podporoval Karol Veľký, prvý cisár Svätej rímskej ríše.

Významný rímsky kostol mal v správe aj popredný teológ kardinál Karol Boromejský v 16. storočí, ktorý ju skrášlil a reštauroval a podľa tradície tu prijímal chudobných a chorých. Ďalší významný kardinálsky správca tohto miesta bol Robert Belarmín. Pod hlavným oltárom sa nachádza krypta s niekoľkými sarkofágmi a podzemný oltár s freskou z 18. storočia, ktorá kopíruje staršiu podobizeň.

Ďalšia legenda spojená s kultovým miestom hovorí, že tu je prvá socha, ktorú vyhotovil popredný taliansky umelec Gian Lorenzo Bernini ešte ako mládenec, a to busta Giovanniho Santoniho.

Aj tento článok dosvedčuje, že na docenenie všetkých umeleckých a historických pokladov baziliky do nej treba vstúpiť a vyhradiť si na ňu čas.


Ďalšie články