Čaputová: Zo strany Ruska ide na Ukrajine o akt vojenskej agresie a okupáciu

Z pohľadu medzinárodného práva pôsobia dnes ozbrojené sily Ruska na legitímnom území Ukrajiny a ide preto o akt vojenskej agresie a okupáciu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na aktuálnu situáciu na Ukrajine. Stanovisko hlavy štátu poskytol hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin podľa Čaputovej v dlhom príhovore prakticky uprel Ukrajine právo na vlastný štát. Vzápätí ako jediný na svete uznal nezávislosť takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré sa pred ôsmimi rokmi za pomoci Ruska pokúsili odtrhnúť od Ukrajiny a poslal vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

„Nejde o žiadnu náhodnú reakciu či incident. Ide o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči nášmu susedovi, ktoré Slovensko ostro odsudzuje,“ zdôraznila prezidentka SR.

Dodala, že tomuto vývoju Ukrajina nemala reálnu možnosť zabrániť. „Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať, či požadovať od Ukrajiny,“ pokračovala Čaputová.

Prezidentka si želá mier

Slovenská prezidentka ocenila, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, na provokácie a aj na súčasnú vojenskú agresiu Ruska, reagovala pokojne a diplomaticky, „pretože si želá mier, podobne ako my a celé euroatlantické spoločenstvo“.

Opätovne tiež pripomenula, že Slovensko uznáva územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť. „A budeme podporovať všetky kroky na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, vrátane potrebných sankcií,“ doplnila.

Vo svojom príhovore Putin podľa slovenskej prezidentky znovu zopakoval aj požiadavku, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997. „Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť. Táto požiadavka prezidenta Putina je pre nás a aj pre všetky ostatné krajiny východnej a strednej Európy neakceptovateľná, pretože by sme sa vzdali časti svojej suverenity,“ skonštatovala Čaputová.

Rusi chcú destabilizovať situáciu na Slovensku

Hlava štátu tiež informovala, že Slovensko eviduje výrazný nárast hybridných aktivít Ruska. Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. „Cieľ týchto aktivít je jednoznačný – destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu. V čase bezprecedentne napätej situácie v celej Európe sa už takéto aktivity dajú považovať za ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Takto k nim musíme aj pristupovať,“ vysvetlila.

Na záver prezidentka vyzvala na pokoj. „Zachovajme si v týchto chvíľach, prosím, chladnú hlavu a súdnosť. Nenechajme sa vyprovokovať, nepodliehajme dezinformáciám a riaďme sa iba overenými informáciami z dôveryhodných zdrojov. V situácii, keď náš východný sused čelí otvorenej vojenskej agresii, je našou najlepšou obranou súdržnosť, spolupráca a hodnotová ukotvenosť,“ dodala.

Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok 21. februára rozhodol uznať nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti ukrajinského územia a kontrolujú ich proruskí separatisti. Zároveň s lídrami separatistických oblastí podpísal dohody o vojenskej spolupráci. Ešte v noci poslal ruské vojská do Doneckej a Luhanskej oblasti plniť údajnú „mierovú“ operáciu.

(sita)