Problém s čurillovcami a vojnou policajtov

Roman Mikulec Minister vnútra Roman Mikulec. Foto: Jaroslav Novák/TASR

V zásade platí, že napriek Ficovmu kriku môže práca NAKA, špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu skončiť úspešne. Potrestaním páchateľov veľmi závažnej korupčnej trestnej činnosti. Lenže pohľad do zákulisia v kauze čurillovcov upozorňuje, že by malo v týchto OČTK dôjsť k určitej sebareflexii. U niektorých pracovníkov cítiť pocit neomylnosti, premotivovanosť či presvedčenie o vlastnej vyvolenosti.

V septembri 2021 Úrad inšpekčnej služby a Krajská prokuratúra Bratislava stíhali štyroch vyšetrovateľov NAKA, takzvaných „čurillovcov“, za marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa viacerých paragrafov Trestného zákona. Krátko boli dokonca stíhaní väzobne. Vo februári 2022 im Generálna prokuratúra SR niektoré obvinenia zrušila, ale pri iných ich sťažnosti nevyhovela a sú naďalej trestne stíhaní.

Pozastavme sa teda pri najnovšom stave fenoménu, ktorý dostal, a to právom, mediálny názov „vojna policajtov“.

Myslím si, že čurillovci nemajú byť trestne stíhaní

Čurillovci sa mali trestnej činnosti dopustiť tým, že nimi chystané trestné stíhanie vyšetrovateľky Santusovej bolo vyfabrikované. Napríklad tým, že medzi obvinenia sa umelo zaradila korupcia či založenie organizovanej zločineckej skupiny, hoci na to neboli dôvody. Ich cieľom mala byť vecná príslušnosť špeciálnej prokuratúry, s ktorou si vyšetrovatelia rozumejú viac ako s inými zložkami prokuratúry. Cieľom mala byť, samozrejme, diskreditácia Santusovej.

Domnievam sa, že čurillovci nemali byť trestne stíhaní. Nie že by začatie ich trestného stíhania zo strany inšpekcie a prokuratúry bolo vyloženým škandálom. Zvukové záznamy zhotovené agentom inšpekcie, ktoré sa proti čurillovcom používajú, obsahujú prinajmenšom indície o trestnej činnosti. Domnievam sa však, že o kvalitné dôkazy je tam núdza. Dúfal som, že po takmer polročnom stíhaní prokuratúra stíhanie zruší. Nestalo sa tak.

Lenže to neznamená, že čurillovci sú tí najlepší chlapci

Ak si však myslím, že čurillovci nemajú byť trestne stíhaní, to neznamená, že sú to chlapíci bez bázne a hany. Kto čítal informácie zo zvukových záznamov, tak naozaj jeho dôvera v políciu a nezávislé vyšetrovanie nevzrastie. Je tam veľa neetickej komunikácie, výroky niektorých policajtov boli naozaj škandálne, napríklad tá o nasadení sledovacích prostriedkov, a najmä tie vyhrážky o poliatí auta benzínom a podpálení.

Domnievam sa, že takéto správanie je na disciplinárne opatrenia voči niektorým z čurillovcov. Niektoré správanie nemusí byť trestným činom, ale je disciplinárnym priestupkom.

Chybná reakcia Mikulca a Hamrana

Spomeňme si, ako vedenie ministerstva vnútra a vláda dlho podceňovali vojnu policajtov, čo viedlo k tomu, že padol policajný prezident Kovařík, ktorý bol ešte v auguste 2021 tiež obvinený inšpekciou. Kovařík odstúpil, na čo Igor Matovič reagoval výrokom, že Kovaříka odpálila mafia. Minister Mikulec inšpekciu tvrdo kritizoval. Vtedy som napísal, že ak je za obvinením Kovaříka mafia, tak prečo odstupuje? Ak je za tým mafia, tak minister mal za Kovaříkom rozhodne stáť, nie označiť jeho odstúpenie za štátnické gesto. Ale stalo sa to, že vládni predstavitelia videli za Kovaříkovým obvinením intrigy mafie a pred tými intrigami ustúpili.

Potom sa vláda konečne spamätala a uvedomila si, že heslo o „rozviazaných rukách polície“ je dvojsečné. Keď boli v polovici septembra obvinení čurillovci, vedenie ministerstva vnútra už zmenilo prístup. Čurillovcom minister Mikulec a policajný prezident Hamran vyjadrili dôveru a nepostavili ich mimo službu.

Lenže teraz sa obaja akoby preklopili do opačného módu. Na svojich podriadených nevidia žiadnu chybičku. Lenže komunikácia čurillovcov naozaj vrhá na políciu zlé svetlo a nemožno ju len tak ignorovať. Minister musí byť za všetkých okolností spravodlivý. On i policajný prezident mali čurillovcov pokarhať, či už slovne, alebo v rámci disciplinárneho konania.

Analogicky to platí o prezidentke Čaputovej, ktorá sa pri obvinení čurillovcov zastala. Teraz by sa patrilo, aby sa vyjadrila sa o ich komunikácii kriticky. Lenže nerobí to.

Ficovu kampaň treba odmietnuť

Vláda vedie intenzívny politický zápas s opozičníkom Ficom. Keď vláda toleruje prehrešky vyšetrovateľom, dáva Ficovi do rúk argumenty. Fico totiž svoju totálnu vojnu proti vláde postavil na téze, že všetky tie sledované trestné stíhania sudcov, podnikateľov či policajtov sú neopodstatnené, majú slúžiť na politický zápas proti predstaviteľom predošlej vlády a že sú skrátka obyčajnou pomstou.

Čo si majú myslieť obyčajní ľudia, keď sú médiá plné výrokov o poliatí auta benzínom a podpálení a predstavitelia vlády to nie sú schopní odsúdiť? Potom sa nečudujme, že niektorí prijmú Ficovu tézu o tom, že celá séria trestných stíhaní vplyvných osôb je vykonštruovaná.

Lenže tie trestné stíhania nie sú vykonštruované. Korupcia tu za Fica bola naozaj obrovská. Napokon, prvým veľkým zásahom proti korupcii na vysokých miestach bola akcia Búrka, v ktorej boli zatýkaní a stíhaní mnohí sudcovia, ktorá prebehla v marci 2020, teda ešte za Pellegriniho vlády. Tieto stíhania nemohla vykonštruovať súčasná vláda. Preto je správne, že sa stíha.

Bohužiaľ, orgány činné v trestnom konaní (OČTK) to nerobia vždy dobre.

Orgány činné v trestnom konaní sa predsa zmenou vlády nestali neomylnými

V zásade platí, že napriek Ficovmu kriku môže práca NAKA, špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu skončiť úspešne. Potrestaním páchateľov veľmi závažnej korupčnej trestnej činnosti. Lenže pohľad do zákulisia v kauze čurillovcov upozorňuje, že by malo v týchto OČTK dôjsť k určitej sebareflexii. U niektorých pracovníkov cítiť pocit neomylnosti, premotivovanosť či presvedčenie o vlastnej vyvolenosti.

Vláda a médiá im svojím prístupom tiež nepomohla.

Matovičov dlhodobý pokrik o „mafii“ i to, ako médiá opakovane špekulovali, kedy bude zavretý Fico, OČTK tiež nepomohlo k obrazu nezávislosti.

Niečo podobné platí o kontraproduktívnom boji vlády proti paragrafu 363, ktorý je založený iba na presvedčení, že vyšetrovatelia NAKA a špeciálni prokurátori majú vždy pravdu, a teda keď generálny prokurátor stíhanie zruší, sú za tým jeho nečisté úmysly.

Korupčné kauzy, ktoré sa riešia, sú kauzami zložitými z hľadiska získavania presvedčivých dôkazov. Verejnosti to treba vysvetliť, že zďaleka nie každý obvinený bude aj odsúdený.

Vojna policajtov by už mala končiť

Na úrovni policajných zložiek by sa už vojna policajtov mala skončiť. Po zmene zákona o služobnom pomere má minister vnútra všetky personálne kompetencie, aby si zjednal poriadok. Ak sa upokojí i latentný konflikt medzi prokuratúrami, bude tu predpoklad, aby sa z boja proti korupcii ešte mohol stať úspešný príbeh.      


Ďalšie články