Dali sme najavo, že nerozšírime NATO. Spiegel zverejnil dokument z rokovaní v roku 1991

Severoatlantická aliancia sa nebude rozširovať smerom na východ, zaznelo na rokovaní predstaviteľov západných mocností v roku 1991. Informácia, ktorú priniesla nemecká tlač, sa objavuje v časoch bezprecedentného napätia medzi Ruskom na jednej strane a Ukrajinou a Západom na strane druhej.

Pred niekoľkými týždňami obletela svet správa, že Rusko sa chce vrátiť k rozloženiu síl z roku 1997 a žiada odsun zahraničných vojakov, techniky a výzbroje zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997.

Spojené štáty tieto takzvané bezpečnostné záruky odmietli. „Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev,“ povedal šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

Seriózny sľub či plané slová?

Do akej miery sú ale požiadavky Moskvy legitímne? V napätej atmosfére medzi východom a západom do tejto problematiky vniesol viac sveta článok nemeckého časopisu Der Spiegel, jedného z najväčších tamojších periodík.

Práve na jeho stránkach sa v článku s titulkom „Nález zápisu z roku 1991 podporuje ruské výhrady“, možno dočítať o dokumente, ktorý má podporovať výhrady Kremľa proti rozširovaniu Severoatlantickej aliancie o štáty východnej Európy. Hoci nejde o práve záväzný text, svoju váhu v medzinárodných vzťahoch má.

„Dali sme jasne najavo, že nebudeme rozširovať NATO za Labe,“ uviedol podľa amerického politológa Joshuu Shifrinsona nemecký diplomat Jürgen Chrobog v zápisnici z rokovania predstaviteľov západných mocností v roku 1991.

Prezradil to archív

Shifrinson záznam z rokovania politických riaditeľov ministerstiev zahraničných vecí USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka našiel v britskom národnom archíve. Stretnutie sa uskutočnilo 6. marca roku 1991 v Bonne, bývalej metropole Západného Nemecka.

Záznam má podľa Der Spiegel dokazovať, že západné štáty sa v roku 1991 postavili proti rozširovaniu aliancie na východ, a vstup postkomunistických štátov do NATO označili za neprijateľný. Na druhej strane, v zázname je spomenutá možnosť, že sa budúce deklarácie budú zaoberať záujmami NATO v týchto krajinách.

Časopis podotýka, že Chrobog si vo svojom vyjadrení zrejme pomýlil rieky Labe a Odru. Odra pramení v Česku v pohorí Oderské vrchy na Morave v Olomouckom kraji a tečie pozdĺž hranice Poľska a Nemecka do Baltského mora. Oproti tomu Labe pramení v ČR na Labskej lúke v tesnom susedstve štátnej hranice s Poľskom a tečie ďalej na sever cez územie Nemecka a ústi v Severnom mori.

Chrobog podľa spisu na rokovaniach tvrdil, že NATO nebude ponúkať členstvo Poľsku a ďalším východoeurópskym krajinám. Der Spiegel zdôrazňuje, že tento názor bol totožný s oficiálnym stanoviskom spolkovej vlády vedenej kancelárom Helmutom Kohlom a ministrom zahraničných vecí Hansom-Dietrichom Genscherom.

Pravidelné rozširovanie

NATO vzniklo v roku 1949 z vôle dvanástich zakladajúcich štátov západného sveta. Slovensko sa k paktu pripojilo v roku 2004 spolu so Slovinskom, Bulharskom, Rumunskom a pobaltskými štátmi. Naposledy sa aliancia rozšírila o Severné Macedónsko v roku 2020. V súčasnosti má 30 členov.

Vzťahy medzi Spojenými štátmi ako vedúcou krajinou NATO a Ruskom sú momentálne na bode mrazu. USA najnovšie oznámilo, že má dôveryhodné informácie o plánovaných zásahoch ruských síl voči obyvateľom Ukrajiny zahŕňajúcich „zabitia či umiestnenie do táborov“. Moskva označila túto informáciu za „úplné klamstvo“.