21. februára, 13:55

Katastrofálna olympiáda

Katastrofálna olympiádaDinigír I-La-Mu-Ťiangová a Čao Ťia-wen počas otváracieho ceremoniálu ZOH v Pekingu. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Skončila sa olympiáda, možno tá najhoršia v dejinách. Nezapísala sa do povedomia ľudí ikonickými momentmi nadľudskej vôle, víťazstvami outsiderov či skvelou atmosférou. Naopak. Štadióny boli prázdne. Najdiskutovanejšou udalosťou bol doping pätnásťročnej ruskej krasokorčuliarky, niektoré športoviská umiestnili Číňania do dystopických industriálnych panorám a nad všetkým bdela totalitná komunistická vláda.

Už otvárací ceremoniál bol podivuhodne sladkobôľny. Tradičným zlatým klincom je vždy zapaľovanie olympijského ohňa a štáty sa predbiehajú v spôsoboch, ako oslniť divákov. Číňania jednoducho zapichli olympijskú pochodeň do obrovskej snehovej vločky. Pôsobilo to ako zapálenie sviečky, a nie bombastickej vatry. Navyše Peking neodolal a moment využil na propagandistické účely. Športovkyňa Dinigír I-La-Mu-Ťiangová, ktorá oheň spoluzapaľovala, bola Ujgurka. Mal to byť signál svetu, že utláčanie Ujgurov na západe Číny sú len nemilé rozprávky.

Diváci sterilnú a nepriateľskú atmosféru hier zrejme vycítili. Celosvetovo sa televízne sledovanie hier prepadlo oproti minulej zimnej olympiáde v juhokórejskom Pchjongčchangu na polovicu. Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že v čase športovania v Ázii Európa a Amerika spia. Oveľa sledovanejší bol Pchjongčchang však aj na ázijskom kontinente.

Únik z problémov súčasného sveta

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.