Katastrofálna olympiáda

Skončila sa olympiáda, možno tá najhoršia v dejinách. Nezapísala sa do povedomia ľudí ikonickými momentmi nadľudskej vôle, víťazstvami outsiderov či skvelou atmosférou. Naopak. Štadióny boli prázdne. Najdiskutovanejšou udalosťou bol doping pätnásťročnej ruskej krasokorčuliarky, niektoré športoviská umiestnili Číňania do dystopických industriálnych panorám a nad všetkým bdela totalitná komunistická vláda.

Otvárací ceremoniál 24. zimných olympijských hier v Pekingu Dinigír I-La-Mu-Ťiangová a Čao Ťia-wen počas otváracieho ceremoniálu ZOH v Pekingu. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Už otvárací ceremoniál bol podivuhodne sladkobôľny. Tradičným zlatým klincom je vždy zapaľovanie olympijského ohňa a štáty sa predbiehajú v spôsoboch, ako oslniť divákov. Číňania jednoducho zapichli olympijskú pochodeň do obrovskej snehovej vločky. Pôsobilo to ako zapálenie sviečky, a nie bombastickej vatry. Navyše Peking neodolal a moment využil na propagandistické účely. Športovkyňa Dinigír I-La-Mu-Ťiangová, ktorá oheň spoluzapaľovala, bola Ujgurka. Mal to byť signál svetu, že utláčanie Ujgurov na západe Číny sú len nemilé rozprávky.

Diváci sterilnú a nepriateľskú atmosféru hier zrejme vycítili. Celosvetovo sa televízne sledovanie hier prepadlo oproti minulej zimnej olympiáde v juhokórejskom Pchjongčchangu na polovicu. Čiastočne sa to vysvetľuje tým, že v čase športovania v Ázii Európa a Amerika spia. Oveľa sledovanejší bol Pchjongčchang však aj na ázijskom kontinente.

Únik z problémov súčasného sveta

Olympiáda, ktorá mala slúžiť ako únik z problémov súčasného sveta, ich, naopak, pripomínala. O športovcov sa na hoteloch staral personál v skafandroch. Atléti sa museli držať v presne vymedzených bublinách, z Číny nevideli azda nič, čo nešlo zahliadnuť z okienka autobusu. Hľadiská boli prázdne. Pokiaľ niekto dúfal, že olympiáda nechá zabudnúť na pandémiu, hlboko sa mýlil.

Viaceré veci pripomínali aj to, že sa hry konajú v totalitnom štáte. Holandského reportéra odtiahla ochranka uprostred živého vysielania, šírili sa zvesti, že oficiálna aplikácia olympiády špehuje športovcov.

Šéf MOV Thomas Bach verejne večeral s tenistkou Pcheng Šuaj. Tá obvinila vysokopostaveného straníka zo sexuálneho útoku. Následne na nejakú dobu zmizla. Keď sa objavila, tvrdila, že je to celé len jedno veľké nedorozumenie. Ale s tlačou nesmie hovoriť bez prítomnosti straníckeho dohliadateľa. Jej večera s Bachom potvrdila, že MOV sa pokojne spojí s autoritárskymi režimami, hlavne ak budú hry. Nemalú úlohu v tom, samozrejme, zohráva papalášske správanie olympijských funkcionárov, ktoré demokratické štáty čím ďalej tým viac odmietajú tolerovať.

Ruský doping na pokračovanie

Škandál okolo ruskej krasokorčuliarky Kamily Valijevovej zase pripomenul, že hry nie sú vždy testom fyzických schopností jednotlivcov, ale chemického priemyslu. Ukázal tiež na ruský prístup k sankciám a trestom. Rusko po odhalení obrieho štátom sponzorovaného dopovacieho programu síce nesmie súťažiť pod vlastnou vlajkou, ale úspešne to obchádza. Navyše dopovací program evidentne pokračuje. Málokto si myslí, že pätnásťročná Valijevová by sama od seba vedela, ako začať dopovať.

Tohtoročnú olympiádu tak môžeme smelo označiť za katastrofu. Usporiadateľom môže ako varovanie slúžiť antická olympiáda. Síce sa často uvádza, že tá sa skončila v roku 393, keď ju zakázal cisár Theodosius I. ako pohanskú, v skutočnosti jej popularita dlhodobo upadala a zákaz bol skôr len potvrdením tejto skutočnosti.

Budúca zimná olympiáda sa má konať v Miláne a Cortine. Dúfajme, že talianske dolce vita zaženie spomienky na totalitný Peking. Alebo môže moderná olympiáda nasledovať osud tej antickej.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články