23. februára, 05:28

Vojna sa začala: Putin vyzval ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane. Rakety dopadajú na Kyjev

Vojna sa začala: Putin vyzval ukrajinských vojakov, aby zložili zbrane. Rakety dopadajú na KyjevNa snímke ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok 21. februára 2022 prihovára k národu v Kremli v Rusku. Foto: TSR/AP

UKRAJINSKÁ KRÍZA: SLEDUJEME ONLINE

05:55 Ruskí vojaci prekračujú hranicu pri Charkove

Informuje o tom ukrajinské ministerstvo vnútra. Rakety dopadajú na Kyjev.

05:33 Vojna na Ukrajine sa začala

Rusko uzatvorilo vzdušný priestor svojich južných oblastí pri hranici Ukrajiny, informuje ruský denník Kommersant. Reportéri CNN hlásia, že počuli výbuchy v Charkove či v Kyjeve.

05:23 Stoltenberg odsúdil útok Ruska na Ukrajinu; Guterres žiadal šancu pre mier

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok slovne odsúdil „ľahkovážny a ničím nevyprovokovaný útok“ Ruska na Ukrajinu. Takisto upozornil, že to ohrozí veľké množstvo životov.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v noci na štvrtok Putina žiadal, aby na Ukrajinu nezaútočil a „aby dal šancu mieru“. Guterres varoval, že môže ísť o najhoršiu vojnu v tomto storočí.

05:06 Biden: Svet voči Rusku za útok na Ukrajinu vyvodí zodpovednosť

Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že „svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť“ za jeho útok na Ukrajinu. Tento útok podľa Bidena spôsobí „katastrofálne straty na životoch“. TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.

„Rusko je zodpovedné za úmrtia a skazu, ktoré tento útok prinesie a Spojené štáty, ich spojenci a partneri budú odpovedať jednotným a rozhodným spôsobom,“ uviedol Biden vo vyhlásení, ktoré na svojej webovej stránke zverejnil Biely dom.

04:33 Putin oznámil vojenskú operáciu vo východnej časti Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny.

Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.

23:56 Lídri dvoch separatistických regiónov podľa Kremľa žiadajú Rusko o pomoc

Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Vladimira Putina žiadajú o „pomoc“ s „odrazením agresie“ zo strany ukrajinskej armády. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na správy z ruským médií.

Putin podľa slov hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova dostal listy od lídrov Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Tí Putina o pomoc žiadajú „na základe“ zmlúv o priateľstve, ktoré s Ruskom podpísali tento týždeň, píše AFP.

22:30 USA varujú, že Rusko zhromaždilo už takmer 100 percent síl potrebných na inváziu

Spojené štáty tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin je už maximálne pripravený zaútočiť na Ukrajinu v plnom rozsahu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na stredajšie vyjadrenie nemenovaného amerického predstaviteľa ozbrojených síl.

„Odhadujeme, že (Putin) sa momentálne blíži k takmer 100-percentnému nasadenia všetkých (ozborjených) síl, ktorých vyslanie sme predpokladali,“ povedal novinárom zmienený predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

Priblížil, že 80 percent z odhadovaných vyše 150 000 ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou je „v stave pohotovosti“, pričom sú rozmiestnení v útočných pozíciách v okruhu niekoľkých kilometrov od hraníc. Či Rusko skutočne zaútočí alebo nie, je podľa jeho slov na Putinovi, k útoku by však už teraz mohlo dôjsť kedykoľvek.

21:07 Ukrajinský parlament schválil v stredu výnimočný stav v súvislosti s hrozbou útoku zo strany Ruska.

Platiť začne od polnoci zo stredy na štvrtok vo všetkých regiónoch okrem Luhanskej a Doneckej oblasti, potrvá 30 dní. Ukrajinský parlament schválil výnimočný stav takmer jednohlasne. Z 339 bolo za 335 zákonodarcov, štyria nehlasovali.

Ukrajina do armády povoláva zálohy vo veku od 18 do 60 let. Budú slúžiť až rok. Kyjev prijal sankcie, ktoré zahŕňajú okrem iného zákaz vstupu do štátu pre stovky Rusov, ktorým stratia prístup ku kapitálu a nehnuteľnostiam.

Vláda tiež zvažuje prerušenie diplomatických vzťahov s Moskvou a odporúča občanom, aby do Ruska necestovali, prípadne ho okamžite opustili. V Rusku žijú približne tri milióny Ukrajincov.

21:02 USA: Ruská invázia by mohla viesť k vysídleniu päť miliónov Ukrajincov

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v stredu uviedla, že v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu by mohlo dôjsť k vysídleniu až piatich miliónov ľudí. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ak Rusko bude pokračovať v tejto ceste, mohlo by podľa našich odhadov spôsobiť novú utečeneckú krízu, jednu z najhorších, akým svet v súčasnosti čelí,“ povedala Thomasová Greenfieldová s tým, že domovy by muselo opustiť možno až päť miliónov osôb.

Dodala, že keďže je Ukrajina jedným z najväčších dodávateľov pšenice do rozvojových krajín sveta, ruské vojenské operácie „by mohli spôsobiť prudký nárast cien potravín a viesť k ešte beznádejnejšiemu hladu v oblastiach, akými sú Líbya, Jemen a Libanon“. Konflikt podľa jej slov vyvolá nepredstaviteľné utrpenie.

20:00 Sankcie EÚ voči Rusku postihujú už celkovo 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií

Členské štáty Európskej únie v stredu popoludní definitívne schválili balík sankcií voči Rusku, ktorý EÚ ohlásila už predošlý deň, pričom ide o reakciu na porušenie územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska. Aktuálne tak na sankčnom zozname figuruje už dovedna 555 jednotlivcov a 52 inštitúcií a firiem, uvádza sa v tlačovej správe Rady EÚ.

Sú namierené na všetkých 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu (Duma), ktorí 15. februára hlasovaním podporili uznanie nezávislosti DĽR a LĽR.

„Reštriktívne opatrenia budú okrem toho zavedené voči ďalším 27 vysokopostaveným osobám a subjektom, ktoré sa podieľali na podkopaní alebo ohrození územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny,“ uvádza sa v správe Rady EÚ. Sú medzi nimi členovia vlády, ktorí sa podieľali na týchto nezákonných krokoch (vedúcich k uznaniu DĽR a LĽR), ako aj banky, biznismeni a oligarchovia, ktorí finančne a materiálne podporujú ruské operácie v Doneckej a Luhanskej oblasti alebo z nich profitujú. Ďalej tam sú tiež vojenskí predstavitelia podieľajúci sa na invázii a destabilizačných akciách aj jednotlivci zodpovední za vedenie dezinformačnej vojny proti Ukrajine.

Schválené sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku, zákaz cestovania do krajín EÚ. Obmedzujú tiež prístup ruského režimu na finančný a kapitálový trh EÚ a zakazujú obchod s DĽR a LĽR.

19:20 Ruské obvinenia sú absurdné, povedal ukrajinský minister v OSN

Ruské obvinenia sú absurdné, Ukrajina nikdy na nikoho neútočila a neplánuje ani žiadnu ofenzívu, sabotáže či provokácie v Donbase, povedal v stredu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v prejave pred Valným zhromaždením OSN. Informovala o tom stanica ČT24.

„Sme uprostred najväčšej bezpečnostnej krízy v Európe od druhej svetovej vojny. Táto kríza bola začatá len jednou stranou – Ruskom,“ povedal Kuleba v reakcii na rozhodnutie Kremľa jednak uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny a následne do nich aj vyslať ruských vojakov.

„Musíme včas konať, každá hodina nečinnosti bude ťažko zaplatená veľkým počtom obetí nielen medzi vojakmi, ale aj medzi civilistami. Ukrajina očakáva rozhodné a adekvátne kroky zo strany OSN,“ uviedol Kuleba.

„Ruské obvinenia sú absurdné, Ukrajina nikdy na nikoho neútočila, neplánovala a neplánuje takéto akcie. Neplánuje žiadnu ofenzívu v Donbase ani provokácie či sabotáže,“ pokračoval Kuleba. Ruská armáda totiž v pondelok uviedla, že ukrajinskí vojenskí diverzanti sa pokúsili preniknúť na ruské územie ozbrojenými vozidlami. Ukrajina a jej západní spojenci už niekoľko dní varujú, že Moskva by si mohla „vytvoriť zámienku“ na celoplošný útok na Ukrajinu.

18:15 Kuba vyzvala USA a NATO, aby seriózne zvážili požiadavky Ruska

Kubánska vláda vyzvala v stredu Spojené štáty a NATO, aby v rámci úsilia o diplomatické riešenie rusko-ukrajinského konfliktu „vážne a realisticky“ reagovali na žiadosti Kremľa o „bezpečnostné záruky“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Havana vo vyhlásení kritizuje „odhodlanie USA postupne posúvať hranice NATO smerom k hraniciam Ruskej federácie“, čo podľa kubánskej vlády ohrozuje národnú bezpečnosť jej spojenca Ruska.

„Vyzývame Spojené štáty a NATO, aby sa vážne a realisticky zaoberali opodstatnenými požiadavkami na bezpečnostné záruky zo strany Ruskej federácie, ktorá má právo brániť sa,“ uvádza sa vo vyhlásení kubánskeho ministerstva zahraničných vecí. Rezort tiež obvinil Spojené štáty, že sa „vyhrážajú Rusku“ a “ manipulujú medzinárodné spoločenstvo… protiruskou propagandistickou kampaňou“.

18:12 Ukrajina hlási ďalší kybernetický útok na weby vlády a bánk

Viaceré internetové stránky ukrajinských štátnych inštitúcií vrátane webu vlády, parlamentu či ministerstva zahraničných vecí boli v stredu popoludní nedostupné alebo fungovali len obmedzene. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinského ministra pre digitálnu transformáciu Mychajla Fedorova.

Minister označil tento čin na sociálnej sieti Telegram za „ďalší masívny (kybernetický) útok na náš štát“. Začal sa podľa jeho slov o 15.00 SEČ. Dodal, že preventívne opatrenia zabránili tomu, aby sa útoky dotkli i ďalších vládnych webov.

Vládne webstránky sa stali terčom hackerov už druhý raz za niekoľko dní – k podobnému útoku došlo aj minulý týždeň. Kyjev z nich viní Rusko. Moskva však akúkoľvek zodpovednosť v tejto veci odmieta.

18:10 Pondelkové „živé zábery“ z Kremľa boli zrejme prednahraté

Televízne zábery, ktoré zobrazujú pondelkové konzultácie ruského prezidenta Vladimira Putina s lídrami samozvaných „ľudových republík“, ako aj podpisovanie dokumentov o uznaní Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), mohli byť nakrútené niekoľko hodín predtým, ako ich „naživo“ odvysielala ruská štátna televízia. Informovala o tom v stredu nemecká tlačová agentúra DPA, podľa ktorej tomu nasvedčujú detaily z verejne prístupných nahrávok.

„Pri podpise dekrétu, ktorým sa uznávajú dve (separatistické) entity, vidno na Putinových náramkových hodinkách a hodinkách jedného zo separatistických vodcov čas približne 22.15 h. Ruská štátna televízia však (podpisovanie) odvysielala (naživo) až okolo 22.35 h moskovského času,“ uviedla DPA.

Nemecká agentúra napísala, že aj zasadnutie Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré ruská štátna televízia vysielala „údajne naživo“ približne od 17.00 h moskovského času, bolo zrejme zaznamenané niekoľko hodín vopred. Na hodinkách účastníkov, ktorých možno vidieť na videu, je totiž hodinová ručička medzi „dvanástkou a dvojkou“.

 „Video vyvoláva pochybnosti o procesoch v Kremli a o načasovaní Putinovho rozhodnutia uznať samozvané ľudové republiky. Ku koncu údajného podvečerného priameho prenosu Putin takéto rozhodnutie len oznámil, v tom čase už mohlo byť o tom rozhodnuté,“ uviedla DPA.

18:00 Zahraničný výbor NR SR odsúdil agresiu Ruska voči Ukrajine, hovoril s veľvyslancom

Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR na stredajšom rokovaní odsúdil agresiu Ruska voči Ukrajine. Prijal uznesenie z dielne Andreja Stančíka (OĽaNO), v ktorom sa hovorí i o porušení medzinárodného práva aj Minských dohôd. Výbor súčasne vyjadril solidaritu s Ukrajinou a pripomenul, že SR podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

„Tiež sme vyzvali vládu SR, aby sa v úzkej koordinácii so spojencami EÚ a NATO pripojila k spoločnému postoju a sankciám, ktoré budú adresované voči ruskému režimu a voči tým, ktorí sa priamo podieľajú na agresii voči Ukrajine. Rovnako sme deklarovali, že otázka členstva Ukrajiny v NATO musí byť výsledkom suverénneho rozhodnutia Ukrajiny a členských štátov Aliancie,“ uviedol Stančík.

Prvá schôdza výboru sa konala v neverejnom režime, poslanci sa na nej pýtali na situáciu aj závery bezpečnostnej rady štátnych tajomníkov rezortov obrany a diplomacie. Podľa šéfa výboru Mariána Kéryho (Smer-SD) nedostali poslanci jednoznačnú odpoveď na otázky.

Na ďalšej časti rokovania sa zúčastnil aj ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov, vysvetľoval situáciu a hovoril o dezinformáciách zo strany Západu. Podčiarkol, že uprostred Európy prebieha humanitárna katastrofa. Územia Donecka a Luhanska boli poľa jeho slov násilne ostreľované, v dôsledku čoho došlo k obetiam, ničeniu infraštruktúry a obyvatelia regiónu boli nútení odísť. Upozornil na hrozbu obnovenia bojových operácií. Uviedol, že tieto územia preto idú pod ochranu Ruska. Podotkol, že o dodržiavaní medzinárodného práva by mohli diskutovať veľmi dlho a hovoril o protiprávnych aktivitách NATO.

17:00 Turecko nesúhlasí s krokmi Ruska podkopávajúcimi suverenitu Ukrajiny

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom uviedol, že Turecko neuzná nijaké kroky Ruska namierené proti suverenite Ukrajiny a varoval pred ozbrojeným konfliktom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Turecko „neuzná nijaký krok proti suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny“, uviedol úrad tureckého prezidenta s tým, že ide o „principiálny prístup“ Ankary. Erdogan už v utorok označil rozhodnutie Ruska uznať separatistami ovládané oblasti Ukrajiny za „neakceptovateľné“ a vyzval všetky zúčastnené strany na dodržiavanie medzinárodného práva.

Zdôraznil, že vojenská konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou by nebola prospešná ani pre jednu stranu. Turecko podľa jeho slov podporuje cestu diplomacie a dialógu. Apeloval na to, že diplomatické kanály by mali zostať otvorené. Zopakoval tiež, že Turecko je pripravené pomôcť pri hľadaní riešenia tejto napätej situácie. Putina pozval na rokovania do Turecka.

16:42 Charles Michel zvolal na štvrtok mimoriadny samit EÚ o rusko-ukrajinskej kríze

Predseda Európskej rady Charles Michel zvolal na štvrtok 24. februára mimoriadny samit hláv štátov a predsedov vlád členských krajín EÚ v Bruseli o „agresívnych krokoch“ Ruska voči Ukrajine. Informoval o tom v liste adresovanom lídrom eurobloku, píše agentúra AFP.

„Je dôležité, aby sme boli aj naďalej jednotní a odhodlaní a spoločne definovali náš kolektívny prístup a konanie,“ napísal Michel. „Preto by som vás chcel pozvať na mimoriadne zasadnutie Európskej rady (samit EÚ) vo štvrtok 24. februára, ktoré sa bude konať v Bruseli za osobnej účasti a začne sa o 20.00 h,“ dodal.

Predseda vlády SR Eduard Heger sa na mimoriadnom samite zúčastní.

16:10 Reakcia Ruska na americké sankcie bude rázna a citeľná, tvrdí ruská diplomacia

Reakcia Ruska na americké sankcie bude „rázna“. Uviedlo to v stredu ruské ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého odpoveď Moskvy možno nebude „symetrická“, ale zato „citeľná“. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a TASS.

„Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že na sankcie odpovieme rázne. (Reakcia) nemusí byť nevyhnutne symetrická no bude dobre zacielená a citeľná,“ uviedol vo vyhlásení rezort ruskej diplomacie.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že USA zaviedli proti Moskve sankcie s cieľom „zmeniť kurz Ruska“. Avšak ani sankcie Moskvu nezastavia v tom, aby rozhodne bránila svoje záujmy.

„Rusko dokázalo, že napriek nákladom spojeným so sankciami je schopné minimalizovať škody, ktorú spôsobujú. Už len preto nemôže tlak v podobe sankcií ovplyvniť odhodlanosť rozhodne brániť naše záujmy,“ uvádza ruské ministerstvo.  

15:47 Zelenskyj vyzval Západ a Rusko, aby Ukrajine dali okamžité bezpečnostné záruky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Západ a Moskvu, aby Kyjevu dali „okamžité“ bezpečnostné záruky, ktoré by odvrátili hrozbu invázie zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky. Jasné, konkrétne a okamžité,“ uviedol Zelenskyj. „Som presvedčený, že Rusko musí byť medzi tými krajinami, ktoré poskytnú jednoznačné bezpečnostné záruky,“ dodal.

Zelenskyj upozornil na to, že o „budúcnosti európskej bezpečnosti“ sa rozhoduje v súčasnej napätej situácii a hroziacej invázie zo strany Ruska. „Zhodujeme sa v názore, že o budúcnosti európskej bezpečnosti sa rozhoduje práve teraz, tu v našej domovine, na Ukrajine,“ povedal Zelenskyj novinárom na spoločnom brífingu s prezidentmi Poľska a Litvy – Andrzejom Dudom a Gitanasom Nausédom.

14:30 Ukrajinská pohraničná stráž sprísnila pravidlá na hraniciach s Ruskom

Ukrajinská pohraničná stráž vydala v stredu nové obmedzenia platné na hraniciach, pretože silnejú obavy, že hrozí bezprostredný vpád Ruska. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Medzi obmedzeniami je aj zákaz približovať sa v noci k hraniciam s Ruskom, s Bieloruskom a so separatistickými územiami na východe krajiny, uviedla pohraničná stráž v oznámení.

Zakázané je aj robiť videozáznamy a fotografie objektov pohraničnej stráže, pričom cudzinci už nemôžu vôbec, v žiadnej časti dňa, vstúpiť do pohraničnej oblasti. Pokiaľ ide o Čierne more a Azovské more na juhu Ukrajiny, lode tam majú zákaz opustiť prístav počas noci, píše DPA.

14:25 Sulík: Plynu, ropy aj jadrového paliva má Slovensko dostatok

Slovensko má v súčasnosti dostatočné zásoby plynu, ropy aj jadrového paliva. Povedal to v stredu po rokovaní vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v súvislosti s vyostrením konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou a možným obmedzením dodávok energetických surovín.

„Vo všeobecnosti môžem povedať, že plynu je v zásobníkoch dosť,“ povedal Sulík. Dodal, že, samozrejme, ide o stav k 23. februáru, keď sú zásobníky na konci zimy pomerne vyprázdnené. K stabilnému zásobovaniu prispelo aj priaznivé počasie. Rezort hospodárstva už podľa ministra zvažuje riešenia na nadchádzajúce obdobie, keď by sa mali zásobníky začať pripravovať na ďalšie vykurovacie obdobie.

Pokiaľ by došlo k prerušeniu dodávok ropy, má Slovensko zásoby na 90 dní a podľa Sulíka je možné dopraviť na Slovensku ropu aj cez južný ropovod Adria. Rovnako majú Slovenské elektrárne v súčasnosti dostatok jadrového paliva pre atómové elektrárne a podnikajú kroky, aby sa zásoby paliva ešte zvýšili.

14:18 Ozbrojené sily SR zvýšili pre situáciu na Ukrajine stupeň pripravenosti

Ozbrojené sily (OS) SR zvýšili v súvislosti so situáciou na Ukrajine stupeň pripravenosti na tzv. červený. Zatiaľ to neznamená žiadne dôsledky pre verejnosť. Na utorkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť to uviedol štátny tajomník rezortu obrany Marian Majer. Dodal, že v prípade potreby vedia vyčleniť Policajnému zboru 500 vojakov na ochranu východnej hranice SR.

„Nie je potrebné šíriť paniku, zatiaľ ide o opatrenia na úrovni ozbrojených síl, ide o interné kroky. Znamená to niektoré opatrenia vzhľadom na posilnenie pripravenosti reagovať v krátkom čase aj vzhľadom na rozhodnutia, ktoré môžu padnúť v NATO. Zároveň to znamená posilnenie ochrany niektorých bodov kritickej infraštruktúry, ktoré pokladáme za kľúčové,“ skonštatoval Majer s tým, že ide o opatrenia v súvislosti s čerpaním dovoleniek a voľna či zásobovaním jednotiek. Ide podľa neho o technikáliu.

Marian Majer. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Majer tiež informoval o pokračovaní rozmiestňovania nových síl na území Ukrajiny. „Na základe spravodajských informácií očakávame, že môže byť na tomto území použitých 40- až 50-tisíc vojakov ruskej armády,“ dodal. To, či Rusko zaútočí na Ukrajinu ako na celok, je podľa neho jeden zo scenárov, no zatiaľ ho nevidí ako reálny. Ani priamu vojenskú hrozbu smerom ku krajinám NATO v súčasnosti nevidí.

Debatuje sa aj o potenciálnom posilnení tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO v iných krajinách. „Súčasťou tejto debaty je aj SR. Zatiaľ nepadlo politické rozhodnutie ani na národnej úrovni, ani na úrovni NATO. Zatiaľ ide o úroveň vojenských odporúčaní,“ povedal. Najbližšie týždne a mesiace chcú o tom diskutovať so spojencami. „Potrebujeme, aby bolo jasne deklarované, že sme pripravení reagovať v prípade potreby, či už ide o potenciálnu migračnú vlnu cez naše územie, alebo potenciálne použitie slovenských ozbrojených síl v inej krajine,“ dodal.     

14:13 Ministri zahraničia EÚ: Putin chce „poprieť“ Ukrajinu ako zvrchovaný štát, o zámeroch klamal

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v stredu vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin už neuznáva nezávislosť Ukrajiny podľa medzinárodného práva. „Prezident Putin vo svojom prejave (v pondelok) vyjadril postoj, ktorým poprel Ukrajinu ako zvrchovaný štát,“ povedal Le Drian novinárom v Berlíne po rozhovoroch so svojou nemeckou kolegyňou Annalenou Baerbockovou, píše tlačová agentúra AFP.

Le Drian dodal, že Putinovo rozhodnutie uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty má pachuť „revizionizmu“ a je to pokus o „prepisovanie dejín“. „Vo všeobecnosti nedodržiava svoje sľuby, ani dané verejne, ani súkromne, či už prezidentovi (Emmanuelovi) Macronovi alebo kancelárovi (Olafovi) Scholzovi,“ povedal o Putinovi Le Drian a spomenul francúzskeho aj nemeckého lídra.

Na otázku o pravdepodobnosti celkovej invázie Ruska na Ukrajinu Le Drian odpovedal, že so „140-tisíc (ruskými) vojakmi“ zhromaždenými na ukrajinských hraniciach „je možné všetko, aj to najhoršie“.

Baerbocková obvinila Putina, že v rozhovoroch so západnými lídrami z posledných dní klamal o svojich zámeroch na Ukrajine. „Keď človek urobí opak toho, čo povedal pred týždňom, tak nehovoril pravdu, alebo jednoduchou nemčinou: klamal,“ povedala šéfka nemeckej diplomacie novinárom.

„Ruský prezident je ten, kto sa rozhodol úplne porušiť medzinárodné právo, pošliapať medzinárodné právo a prispieť k tomu, že teraz sa už nerozprávame o spoločnom mieri v Európe, ale o tom, ako sa môžeme ešte stále vyhýbať vojne,“ dodala Baerbocková.

Vyhlásila, že Západ je „pripravený na všetky scenáre“ vrátane celkovej invázie Ruska na Ukrajinu. Doplnila, že s európskymi partnermi sú už dohodnuté sankcie, ktoré „môžu byť kedykoľvek rozšírené“.

14:08 Rusko začalo evakuovať personál všetkých diplomatických misií na Ukrajine

Rusko začalo v stredu evakuovať personál všetkých svojich diplomatických misií na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry TASS a portálu rbc.ru. „Evakuácia personálu sa už začala,“ uviedol pre agentúru TASS predstaviteľ ruského veľvyslanectva v Kyjeve. Podľa svedka agentúry Reuters zvesili z ambasády ruskú vlajku.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že z bezpečnostných dôvodov v blízkom čase evakuuje zamestnancov veľvyslanectiev a generálnych konzulátov na Ukrajine.

Podľa rezortu čelia ruské diplomatické úrady v Kyjeve, Odese, Ľvove a Charkove opakovaným útokom, pričom viacerí ruskí diplomati boli vystavení vyhrážkam smrťou a došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel. Rezort zároveň skonštatoval, že ukrajinské úrady na tieto udalosti nereagovali.

12:30 Ukrajinská bezpečnostná rada navrhuje vyhlásenie výnimočného stavu

Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) navrhla na území Ukrajiny vyhlásiť výnimočný stav. Oznámil to v stredu tajomník RNBO Olexij Danylov.

Výnimočný stav navrhuje RNBO zaviesť na celom území Ukrajiny okrem Doneckej a Luhanskej oblasti, v ktorých výnimočný stav platí od roku 2014, píše agentúra Reuters.

Zavedenie výnimočného stavu však musí najskôr schváliť ukrajinský parlament. Podľa agentúry AFP Danylov uviedol, že v stredu večer doručí parlamentu potrebné dokumenty, pričom sa očakáva, že zákonodarcovia schvália nové bezpečnostné opatrenia ešte tento týždeň.

Výnimočný stav je na Ukrajine možné vyhlásiť maximálne na 30 dní, pričom v niektorých oblastiach ho možno vyhlásiť až na 60 dní. Ak to bude potrebné, výnimočný stav môže neskôr o najviac 30 dní predĺžiť ukrajinský prezident, píše Ukrinform.

Podľa Danylova sa po vyhlásení výnimočného stavu budú môcť jednotlivé ukrajinské regióny samy rozhodnúť, aké bezpečnostné opatrenia zavedú v závislosti od potreby.

„Aké by tieto opatrenia mohli byť? Mohlo by ísť napríklad o posilnenie zložiek dohliadajúcich na verejný poriadok. Môže to zahŕňať obmedzenie istých typov dopravy, častejšie kontroly vozidiel alebo žiadanie ľudí o to, aby sa preukazovali rôznymi dokumentami,“ uviedol Danylov.

K tomuto kroku Ukrajina pristúpila deň po tom, ako horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, jednohlasne schválila vyslanie „mierotvorcov“ do separatistických ukrajinských oblastí, ktoré v pondelok Moskva uznala za nezávislé, píše AFP.

12:24 FSB vraj zabránila teroristickému útoku v pravoslávnom chráme na Kryme

Federálna bezpečnostná služba (FSB) Ruska tvrdí, že zabránila teroristickému útoku v pravoslávnom chráme na Kryme. S odvolaním sa na jej správu o tom informuje agentúra RIA Novosti.

„Bolo zadržaných šesť občanov Ruska, ktorí sú prívržencami ukrajinskej extrémistickej organizácie Pravý sektor, ktorí sa pripravovali odpáliť improvizované výbušné zariadenie v jednom z pravoslávnych kostolov v regióne s cieľom zastrašiť obyvateľstvo,“ píše sa v správe.

12:06 Čína obvinila USA zo zvyšovania napätia v kríze okolo Ukrajiny

Čína v stredu obvinila Spojené štáty zo „zvyšovania napätia“ a „šírenia paniky“ v súvislosti s krízou okolo Ukrajiny. Stalo sa tak krátko po tom, ako Washington oznámil sankcie voči Moskve a uviedol, že bude pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine proti ruskej invázii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Chua Čchun-jin uviedla, že USA posielaním zbraní Ukrajine „zvyšujú napätie a vyvolávajú paniku“.

„Ak niekto prilieva olej do ohňa a obviňuje ostatných… potom je toto správanie nezodpovedné a nemorálne,“ povedala Chua Čchun-jin, pričom v odpovedi na otázku o úlohe Číny pri riešení situácie obrátila pozornosť na Spojené štáty.

Povedala, že Čína „vyzýva všetky strany, aby rešpektovali a brali vážne vzájomné legitímne bezpečnostné obavy a snažili sa vyriešiť problémy prostredníctvom rokovaní a konzultácií“.

Na otázku novinárov, či Čína uvalí sankcie na Rusko, Chua Čchun-jin dodala, že Peking sa domnieva, že „sankcie nikdy neboli základným a efektívnym spôsobom riešenia problémov“.

Chua Čchun-jin. Foto: TASR/AP

11:52 Ukrajina povoláva do služby vojakov v zálohe

Ukrajina začala v stredu povolávať do vojenskej služby záložníkov vo veku 18 až 60 rokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a UNIAN. Ukrajinské vojenské zložky v zálohe sa skladajú z približne 200-tisíc osôb a tvorí ich prevažne vojenský personál, ktorý slúžil v armáde v prvých rokoch osemročného konfliktu na východe Ukrajiny. Záložníci budú do služby povolaní maximálne na obdobie jedného roka, vyplýva zo stredajšieho oznámenia ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa dekrétu, ktorý podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, budú do služby povolaní bývalí dôstojníci i radoví vojaci, ktorí po skončení služby podpísali zmluvu na prechod do záložných zložiek. Povolaní záložníci budú okrem toho tiež vykonávať v armáde rovnakú funkciu, akú vykonávali v minulosti.

„Ak záložník nemôže byť z nejakého zákonného dôvodu povolaný do služby, musí osobne doručiť dokument, ktorý tento dôvod objasňuje… Nedostavenie alebo ignorovanie výzvy podlieha správnej alebo trestnoprávnej zodpovednosti,“ uvádza sa v dekréte.

K povolaniu vojakov v zálohe pristúpila Ukrajina deň po tom, ako horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, jednohlasne schválila vyslanie „mierotvorcov“ do separatistických ukrajinských oblastí, ktoré v pondelok Moskva uznala za nezávislé, píše AFP.

11:10 Naď očakáva v súvislosti s dianím na Ukrajine zhoršovanie situácie

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) očakáva v súvislosti s dianím na Ukrajine zhoršovanie situácie. Naďalej však verí, že všetci, ktorí zamýšľajú vojensky napadnúť Ukrajinu, to prehodnotia. Hovorí o najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny v Európe. Zvýšený počet utečencov na hranici Slovenska zatiaľ neevidujú. Uviedol to pred stredajším rokovaním vlády.

„Evidujeme nové a nové vojenské jednotky Ruskej federácie, ktoré sa umiestňujú do bojových formácií. Aj plánované diplomatické rokovania boli zrušené, pretože viacerí spojenci tvrdia, že už nemajú význam, pretože čokoľvek sa dohodne, tak je následne zo strany Putinovej administratívy porušené, veci, ktoré sú dohodnuté, neplatia,“ zhodnotil minister. Za zlú bezpečnostnú situáciu v Európe viní minister režim ruského prezidenta Vladimira Putina.

Naď deklaroval, že robia všetko pre to, aby v prípade zhoršenia situácie mohli rýchlo konať. Zopakoval, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily SR bojovú pohotovosť pre prípravu na utečenectvo.

11:04 Pápež varoval pred alarmujúcimi scenármi v otázke situácie na Ukrajine

Pápež František v stredu vyjadril znepokojenie nad situáciou na Ukrajine, ktorá podľa neho ohrozuje „mier pre všetkých“. TASR o tom informuje na základe informácií od agentúr AFP a DPA.

„Napriek diplomatickému úsiliu v uplynulých týždňoch sa otvára čoraz viac alarmujúcich scenárov,“ povedala hlava katolíckej cirkvi počas generálnej audiencie vo Vatikáne pred mnohými veriacimi a pútnikmi.

František povedal, že v srdci nosí „veľkú bolesť pre zhoršovanie sa situácie na Ukrajine“. Pápež vyzval všetkých politických predstaviteľov, aby si spytovali svedomie.

„Žiadam všetky zainteresované strany, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré spôsobuje väčšie utrpenie obyvateľstva,“ apeloval.

Pápež František. Foto: TASR/AP

Podľa portálu Vatican News pápež vyslovil výzvu na pestovanie spolužitia medzi národmi a rešpektovanie medzinárodného práva. Zároveň pozval veriacich pripojiť sa k prežívaniu blížiacej sa Popolcovej stredy 2. marca v duchu pôstu a modlitby za mier.

10:58 Ukrajina vyzýva svojich občanov, aby okamžite opustili Rusko

Ukrajina vyzvala v stredu svojich občanov, aby „okamžite“ opustili Rusko a aby do tejto krajiny necestovali. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a UNIAN.

„V súvislosti so zosilňovaním ruskej agresie proti Ukrajine, čo môže okrem iného viesť k obmedzeniu možností súvisiacich s poskytovaním konzulárnych služieb na území Ruskej federácie, odporúča ministerstvo zahraničných vecí občanom Ukrajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek ciest do Ruskej federácie. Tým, ktorí sa nachádzajú v tejto krajine, odporúčame okamžite odísť,“ píše sa vo vyhlásení ukrajinského rezortu diplomacie.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že ignorovanie tohto odporúčania by mohlo značne skomplikovať zaisťovanie bezpečnosti ukrajinských občanov nachádzajúcich sa v Rusku. Podľa agentúry AFP sa predpokladá, že v súčasnosti žijú v Rusku približne dva až tri milióny Ukrajincov.

10:27 Spravodajská služba Ukrajiny: Rusko bude pokračovať v ofenzíve na ďalšie územie

Rusko nemá v pláne zastaviť sa na Donbase a môže pokračovať v ofenzíve na ďalšie územie Ukrajiny. Podľa serveru Ukrajinska pravda to oznámila ukrajinská spravodajská služba prezidentovi krajiny Volodymyru Zelenskému na rokovaní hlavy štátu so šéfmi parlamentných strán. V rizikovej zóne sa nachádzajú mestá Charkov, Cherson a Kyjev, uviedla.

Ukrajinská strana a separatistické republiky sa medzitým vzájomne obviňujú z ostreľovania. Výbuchy v noci hlásili v Donecku aj v Luhansku.

Ukrajinský vojak stojí vo dvore zničeného domu na frontovej línii medzi Ukrajinou kontrolovanou oblasťou a v oblasti kontrolovanej pro-ruskými povstalcami pri meste Zolote. Foto: TASR/AP

10:25 Naď očakáva v súvislosti s dianím na Ukrajine zhoršovanie situácie

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) očakáva v súvislosti s dianím na Ukrajine zhoršovanie situácie. Naďalej však verí, že všetci, ktorí zamýšľajú vojensky napadnúť Ukrajinu, to prehodnotia. Hovorí o najhoršej bezpečnostnej situácii od konca druhej svetovej vojny v Európe. Zvýšený počet utečencov na hranici Slovenska zatiaľ neevidujú. Uviedol to pred stredajším rokovaním vlády.

„Evidujeme nové a nové vojenské jednotky Ruskej federácie, ktoré sa umiestňujú do bojových formácií. Aj plánované diplomatické rokovania boli zrušené, pretože viacerí spojenci tvrdia, že už nemajú význam, pretože čokoľvek sa dohodne, tak je následne zo strany Putinovej administratívy porušené, veci, ktoré sú dohodnuté, neplatia,“ zhodnotil minister. Za zlú bezpečnostnú situáciu v Európe viní minister režim ruského prezidenta Vladimira Putina.

Ukrajinci sa zúčastňujú akcie Mariupol je Ukrajina 22. februára 2022 v Mariupole. Foto: TASR/AP

09:50 Britská ministerka: Je vysoko pravdepodobné, že Putin zaútočí na Kyjev

Je vysoko pravdepodobné, že ruský prezident Vladimir Putin spustí inváziu na celú Ukrajinu a zaútočí na Kyjev, vyhlásila v stredu britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová pre stanicu Sky News.

„Myslíme si, že je vysoko pravdepodobné, že (Putin) bude pokračovať vo svojom pláne na celkovú inváziu na Ukrajinu,“ uviedla Trussová, ktorú citovala aj tlačová agentúra AFP.

Ministerka varovala Rusko, že pri zvažovaní ďalších západných sankcií „je stole všetko“.

Spojené kráľovstvo, USA a Európska únia oznámili množstvo nových sankcií proti Rusku po tom, čo ruský prezident Putin v pondelok 21. februára nariadil vyslanie „mierových síl“ do dvoch oblastí na východe Ukrajiny, ktoré vyhlásil za „nezávislé“ štáty. Objavujú sa však výzvy, aby západné veľmoci zašli v sankciách proti Rusku ešte ďalej. Trussová moderátorke stanice Sky News Kay Burleyovej povedala, že spúšťačom ďalších sankčných opatrení proti Moskve bude „úplný útok“ na Ukrajinu.

09:27 Klus: Ohrozenie Ukrajiny je hrozbou pre celú Európu, EÚ sa nebude mlčky prizerať

Slovensko vyzýva na jednotnú a ráznu odpoveď na rozhodnutie Ruska uznať separatistické ukrajinské oblasti, Doneckú a Luhanskú, za nezávislé. V utorok to vyhlásil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus, podľa ktorého musia byť súčasťou tejto reakcie aj „veľmi bolestivé sankcie“ voči režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Slovensko aj so svojimi spojencami z EÚ a NATO vyzýva na jednotnú a ráznu reakciu, ktorej súčasťou budú pre Putinov režim veľmi bolestivé sankcie. Reagovať na neprípustné kroky Ruska a pomáhať Ukrajine dnes znamená tiež podporovať celú Európu a Slovensko v nej. Ide aj o našu bezpečnosť a spoločnú budúcnosť,“ uviedol Klus rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Štátny tajomník slovenského rezortu diplomacie opätovne zdôraznil, že Slovensko jednoznačne podporuje nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. „Nebudeme však len nečinne stáť a dookola vyjadrovať podporu či naše znepokojenie. Naopak. Na tento agresívny krok Ruska musíme odpovedať…,“ uviedol Klus.

08:38 Maxar: Zábery ukazujú rozmiestnenie nových vojenských vozidiel v Bielorusku

Satelitné zábery ukazujú, že na juhu Bieloruska pri ukrajinskej hranici bolo umiestnených ďalších vyše 100 vojenských vozidiel a desiatky vojenských stanov, informovala v utorok americká súkromná spoločnosť Maxar Technologies. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.

Zábery Maxaru, ktorý už týždne sleduje zhromažďovanie ruských síl, nemá Reuters možnosť nezávisle overiť. Zábery tiež ukazujú zriadenie novej poľnej nemocnice pri vojenskej posádke v západnom Rusku, blízko hranice s Ukrajinou, uviedla firma Maxar v oznámení.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v pondelok vyslanie ruských vojakov na východ Ukrajiny, kde budú podľa jeho slov „udržiavať mier“ v tamojších dvoch separatistických oblastiach, Doneckej a Luhanskej, po tom, čo ich uznal za samostatné štáty.

Prezident USA Joe Biden zareagoval v utorok na Putinove kroky uvalením sankcií a vojenské presuny Moskvy označil sa „začiatok ruskej invázie na Ukrajinu“.

Neďaleko ukrajinskej hranice v západnom Rusku bolo vidieť vozidlá na prepravu ťažkej vojenskej techniky, ktoré sa používajú na presun tankov, delostreleckých zbraní a ďalšej ťažkej výzbroje, ale zaznamenané tam boli aj nové jednotky vojakov, dodal Maxar.

Miestni obyvatelia z Doneckého regiónu nastupujú do vlaku na železničnej stanici počas ich evakuácie do Ruska v meste Nižnyj Novgorod. Foto: TASR/AP

08:08 Poľsko je „veľmi dobre pripravené“ na ukrajinských utečencov

Poľsko je „veľmi dobre pripravené na privítanie množstva Ukrajincov“ utekajúcich pred ruským útokom vo svojej krajine, povedala európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v utorok po rozhovoroch s námestníkom poľského ministra vnútra Bartoszom Grodeckým. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Eurokomisárka sa vo Varšave rozprávala s Grodeckým o plánoch jeho krajiny a prípravách rôznych scenárov, ktoré môžu nastať po pondelkovom rozhodnutí Moskvy uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za samostatné štáty a poslať vojakov na ich územie – a možno aj do ďalších častí Ukrajiny.

„Musím povedať, že som úplne presvedčená, že Poľsko je v prípade potreby veľmi dobre pripravené na privítanie množstva Ukrajincov,“ uviedla Johanssonová pre AFP v telefonickom interview. Johanssonová neuviedla odhad, koľko Ukrajincov by mohlo hľadať v Poľsku útočisko pred ruskou vojenskou akciou, ani podrobnosti plánov načrtnutých Varšavou.

05:30 Reuters: Biden posiela do Pobaltia vojakov, na východné krídlo NATO stíhačky

Utorňajšie vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena o prerozdelení jednotiek v Európe zahŕňa vyslanie 800 vojakov pechoty do pobaltského regiónu a až osem stíhacích lietadiel typu F-35 na niekoľko operačných miest pozdĺž východného krídla NATO, uviedol predstaviteľ USA pod podmienkou zachovania anonymity. TASR prevzala správu od agentúry Reuters.

Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa americkej obrany Spojené štáty vyšlú aj 32 útočných vrtuľníkov AH-64 Apache do pobaltského regiónu a do Poľska z miest v rámci Európy.

„Tento dodatočný personál sa premiestňuje, aby ubezpečil našich spojencov v NATO, odradil akúkoľvek potenciálnu agresiu proti členským štátom NATO a cvičil so silami hostiteľskej krajiny,“ povedal predstaviteľ obrany USA.

„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ oznámil v utorok Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.

Stanovený úmysel ruského prezidenta Vladimira Putina vyslať ruské vojská do separatistických oblastí na východe Ukrajiny označil Biden za „začiatok invázie na Ukrajinu“.

04:52 Japonsko a Austrália uvalili sankcie na Rusko a jeho predstaviteľov

Japonsko uvalilo na Rusko sankcie za jeho kroky na Ukrajine, oznámil v stredu japonský premiér Fumio Kišida. TASR prevzala správu od agentúry TASS.

„Rozhodli sme sa prijať nasledovné sankčné opatrenia. Po prvé, ide o zákaz vydávania víz predstaviteľom dvoch takzvaných republík, ako aj zmrazenie ich majetku. Po druhé, ukladáme zákaz vývozu do týchto dvoch republík a dovoz z nich,“ uviedol Kišida s tým, že sankcie voči Rusku sa týkajú aj ruského suverénneho dlhu a zakazujú vydávanie nových súvisiacich dlhopisov v Japonsku.

Austrálsky premiér Scott Morrison taktiež oznámil v stredu zavedenie sankcií voči ôsmim najvyššie postaveným bezpečnostným poradcom šéfa Kremľa Vladimira Putina po, ako poznamenal, „neoprávnenej, nevyprovokovanej, neprijateľnej“ ruskej invázii na Ukrajinu. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

Osem členov ruskej Bezpečnostnej rady bude čeliť sankciám vrátane zákazu cestovania a Austrália sa zameria aj na ruské banky spojené s armádou.

„Správajú sa ako zločinci a násilníci,“ povedal Morrison a predpovedal, že k rozsiahlej invázii pravdepodobne dôjde „v najbližších 24 hodinách“.

„Austrálčania sa vždy postavia násilníkom – a my sa postavíme Rusku,“ vyhlásil Morrison. Sľúbil, že urýchli žiadosti o víza pre približne 430 Ukrajincov, ktorí chcú vstúpiť do Austrálie.

AFP poznamenala, že Austrália je členom aliancie na zdieľanie spravodajských informácií Five Eyes, ktorá zahŕňa aj Spojené štáty, Britániu, Kanadu a Nový Zéland.

Japonský premiér Fumio Kišida reční počas tlačovej konferencie v Tokiu vo štvrtok 17. februára 2022. Foto: TASR/AP

03:24 Biely dom: Schôdzka Bidena s Putinom nie je momentálne v pláne

Schôdzka amerického prezidenta Joea Bidena so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom nie je momentálne v pláne, uviedla v utorok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Informoval o tom americký spravodajský portál The Hill.

Psakiová výslovne nevylúčila, že sa stretnutie v budúcnosti uskutoční, ale povedala, že Biden sa s Putinom nestretne dovtedy, kým Rusko nedeeskaluje situáciu na Ukrajine stiahnutím svojich jednotiek.

Biely dom ešte v nedeľu oznámil, že Biden „v zásade“ súhlasil so stretnutím s Putinom pod podmienkou, že Rusko nenapadne Ukrajinu.

Aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) – a nariadil vyslanie vojakov do týchto oblastí. Tento krok vyvolal obavy, že môže dôjsť k rozsiahlej invázii na Ukrajinu.

02:14 Šéf OSN: Ruskí vojaci nie sú nestrannými mierovými silami

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres odsúdil v utorok Rusko za eskaláciu ukrajinského konfliktu a vyzval na dodržiavanie medzinárodného práva, informovala agentúra DPA.

„Keď jednotky jednej krajiny vstúpia na územie inej krajiny bez jej súhlasu, nie sú nestrannými mierovými silami, nie sú vôbec mierovými silami,“ povedal Guterres. Podľa jeho slov je vysvetlenie Moskvy, čo sa týka vojenskej podpory separatistických republík na východe Ukrajiny, „zvrátením chápania udržiavania mieru“.

Guterres navyše nepovažuje udalosti na východe Ukrajiny za genocídu, ako to tvrdil ruský prezident Vladimir Putin. „Genocída je zločin, ktorý je jasne definovaný… Nemyslím si, že je to tento prípad,“ povedal šéf OSN.

Guterres vyzval na okamžité prímerie na východe Ukrajiny. Podľa neho ide o jednu z najväčších globálnych mierových a bezpečnostných kríz za posledné roky a skúšku pre celý medzinárodný systém.

Generálny tajomník OSN António Guterres hovorí počas tlačovej konferencie v Bejrúte 19. decembra 2021. Foto: TASR/AP

UTOROK

23:22 Blinken zrušil schôdzku s Lavrovom v Ženeve

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AP.

Ako Blinken novinárom povedal, kroky Ruska naznačujú, že Moskva diplomatické riešenie krízy nemyslí vážne. Podľa Blinkena je rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť samozvaných republík v Donbase porušením medzinárodného práva. Zdôraznil, že nasadenie ruských jednotiek do týchto oblastí predstavuje začiatok invázie.

Blinken podľa svojich slov dúfal v mierové riešenie prostredníctvom diplomacie, ale neverí, že by stretnutie s Lavrovom bolo tejto chvíli produktívne.

Šéf ruskej diplomacie v pondelok oznámil, že sa plánuje vo štvrtok 24. februára stretnúť so svojím americkým náprotivkom v Ženeve. O pripravovanej schôdzke informovalo už koncom minulého týždňa ministerstvo zahraničných vecí USA s tým, že Blinken je pripravený stretnúť sa s Lavrovom, ak dovtedy Rusko nenapadne Ukrajinu.

22:56 Ukrajinský prezident nariadil povolanie záložníkov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že nariadil povolanie záložníkov počas mimoriadneho obdobia. Vo svojom videoodkaze spresnil, že ide len o občanov zaradených do operačnej zálohy. Podľa jeho slov nie je potrebná všeobecná mobilizácia. TASR prevzala správu od agentúry UNIAN.

„Musíme zvýšiť pripravenosť ukrajinských jednotiek na všetky možné zmeny v operačnej situácii. Z rozhodnutia hlavného veliteľa ozbrojených síl sa v najbližšom období uskutočnia aj výcvikové tábory pre záložníkov v systéme územnej obrany“ povedal Zelenskyj. Politikov vyzval, aby boli štátnikmi a vzdali sa svojich ambícií v prospech Ukrajiny.

22:07 Šéf Pentagónu: USA hľadajú spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu na Ukrajine

Minister obrany USA Lloyd Austin odsúdil v utorok „najnovšiu inváziu“ Ruska na Ukrajinu. Spojené štáty sa však spolu so spojencami naďalej snažia nájsť spôsob, ako zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Austin v Pentagóne, kde rokoval s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, uviedol, že USA budú naďalej úzko spolupracovať s Kyjevom a spojencami „v snahe nájsť spôsob, ako sa vyhnúť ďalšiemu konfliktu“.

Ruský prezident Vladimir Putin sa „stále môže vyhnúť  totálnej, tragickej vojne, ktorá by bola jeho voľbou“, dodal Austin.  

Šéf Pentagónu ocenil „rozvážnu reakciu“ Ukrajiny, ktorá vyzýva na mierové riešenie, hoci čelí „ruskej agresii, provokáciám a falošným obvineniam“.

20:07 Rusko nadviazalo so samozvanými republikami v Donbase diplomatické vzťahy

Rusko, počínajúc utorkom 22. februára, nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR). Uvádza sa to v správe, ktorú v utorok zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

K tomuto kroku došlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR. Príslušné výnosy, ako ako aj zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s obomi republikami sa podpisovali naživo, v televíznom prenose.

Tieto zmluvy už medzičasom ratifikovali obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie.

21:22 USA oznámili uvalenie rozsiahlych sankcií na Rusko

 Americký prezident Joe Biden oznámil v utorok uvalenie rozsiahlych sankcií na ruské banky a oligarchov. Biely dom tiež avizoval posilnenie prítomnosti amerických vojakov v pobaltských krajinách. Biden to uviedol na tlačovej konferencii, informovala TASR.

Americký prezident upozornil, že ide len o prvú sériu sankcií, ktoré budú v konečnom dôsledku oveľa rozsiahlejšie, ako tie uvalené na Rusko v roku 2014 v reakcii na anexiu Krymu.

Cieľom Washingtonu je totiž podľa Bidena úplne odrezať Rusko, v reakcii na jeho kroky voči Ukrajine, od „západných finančných inštitúcií.“

„Uvaľujeme sankcie na ruský štátny dlh. To znamená, že sme odrezali ruskú vládu od západného financovania,“ povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj „vojenskú banku“ Ruska aj jeho štátnu rozvojovú banku VEB, dodal Biden.

Ako približuje stanica CNBC, tieto inštitúcie budú v dôsledku nových amerických sankcií odrezané od transakcií vykonávaných v amerických dolároch, globálnej rezervnej mene.

Spravodajský web Meduza identifikoval Bidenom spomínanú vojenskú banku ako Promsviazbank (PSB), banku pre obsluhu ruského vojensko-priemyselného komplexu.

„Schválil som dodatočné presuny amerických síl a techniky, ktoré sú už umiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov, Estónsko, Lotyšsko a Litvu,“ pokračoval Biden a zdôraznil, že ide o presuny, ktoré majú výlučne obranný charakter.

Stanovený úmysel ruského prezidenta Vladimira Putina vyslať ruské vojská do separatistických oblastí na východe Ukrajiny označil Biden za „začiatok invázie na Ukrajinu“.

Rusko, počínajúc utorkom 22. februára, nadviazalo diplomatické styky so samozvanými proruskými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou (DĽR a LĽR). K tomuto kroku došlo po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v pondelok uznal nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR.

19:52 NATO: Spojenci majú v najvyššej pohotovosti viac ako 100 bojových lietadiel a 120 vojnových lodí

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg uviedol, že spojenci aliancie majú na mori od polárneho kruhu po Stredozemné more viac ako 100 bojových lietadiel v stave najvyššej pohotovosti a viac ako 120 vojnových lodí.

Poznamenal, že sily NATO zostávajú vo vysokej pohotovosti, ale ešte nie sú nasadené do akcie. Niektorí spojenci podľa jeho slov presúvajú jednotky, lode a lietadlá do pobaltských štátov a blízkosti Čierneho mora, aby bránili ostatných členov NATO.

19:47 Rusko ľutuje rozhodnutie Nemecka pozastaviť certifikáciu plynovodu Nord Stream 2

Ruská vláda ľutuje, že Nemecko sa rozhodlo pozastaviť proces certifikácie plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), povedal v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„S poľutovaním,“ odpovedal Peskov na otázku, ako Kremeľ vníma vyjadrenie spolkového kancelára Olafa Scholza, že Berlín až do odvolania zastavuje schvaľovací proces tohto plynovodu, ktorý je už dostavaný a čaká len na uvedenie do prevádzky.

Peskov zopakoval pozíciu Kremľa, že Nord Stream 2 nie je politický projekt. „Ide o čisto ekonomický, komerčný projekt, ktorý má byť stabilizujúcim prvkom pre európsky trh s plynom… v prospech dodávateľov aj príjemcov nášho plynu,“ povedal.

Scholz pozastavením certifikačného procesu reagoval na skutočnosť, že ruský prezident Vladimir Putin pondelkovým výnosom uznal nezávislosť dvoch separatistických republík na východe Ukrajiny.

19:28 Šéf francúzskej diplomacie ruší piatkovú schôdzku s Lavrovom

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian zrušil pozvanie na rokovanie v Paríži pre svojho ruského rezortného kolegu Sergeja Lavrova. Uviedol to spravodajský web France Info.

Ako dôvod zrušenia schôdzky, pripravovanej na tento piatok, Le Drian uviedol fakt, že Rusko uznalo separatistické regióny na východe Ukrajiny ako nezávislé a suverénne štáty.

Na margo kritiky na adresu francúzskeho vedenia Le Drian vyhlásil, že prezident Emmanuel Macron urobil všetko pre to, aby sa predišlo vojne na východe Európy.

Na brífingu v Paríži Le Drian tiež informoval, že ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa „jednomyseľne zhodli na prvotnom balíku sankcií“. Rusko súčasne obvinil z „porušenia medzinárodného práva“ a „porušenia svojich záväzkov“.

19:15 Ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo veľvyslanectvu Ruskej federácie protestnú nótu

Rezort slovenskej diplomacie v utorok odovzdal veľvyslanectvu Ruskej federácie v Bratislave protestnú nótu. Slovenská republika v nej odmieta rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny. TASR o tom informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Slovenská republika považuje toto rozhodnutie Ruskej federácie, signatára Minských dohôd, za jasné porušenie medzinárodného práva a Minských dohôd, ktoré predpokladajú úplný návrat predmetných území pod kontrolu Ukrajiny. Ide taktiež o porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2202, ktorou bol schválený Balík opatrení na implementáciu Minských dohôd,“ uvádza sa v protestnej nóte.

MZVEZ SR ďalej uvádza, že tento krok je v priamom rozpore s deklarovaným záujmom Ruskej federácie hľadať konštruktívne riešenie konfliktu v diplomatickom dialógu, ako aj princípom nedeliteľnosti bezpečnosti. „Ktorý samotná Ruská federácia zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie zo strany NATO a EÚ,“ konštatuje rezort.

„Slovenská republika neuznáva samozvanú nezávislosť separatistických území Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti a potvrdzuje svoju principiálnu podporu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach,“ uzatvára protestná nóta.

19:20 Rusko oznámilo evakuáciu svojho diplomatického personálu z Ukrajiny

Rusko v utorok oznámilo, že pre opakované vyhrážky evakuuje personál zo svojich diplomatických misií na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že evakuácia sa uskutoční v najbližšom čase.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že od roku 2014 sú ruské veľvyslanectvo v Kyjeve a generálne konzuláty v Odese, Ľvive (v ruštine Ľvov) a Charkive (v ruštine Charkov) vystavené opakovaným útokom.

Ruskí diplomati boli terčmi vyhrážok o použití fyzického násilia. Došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel, píše sa vo vyhlásení.

Ruská strana v dokumente konštatuje, že ukrajinské úrady v rozpore so svojimi záväzkami podľa Viedenských dohovorov o diplomatických a konzulárnych stykoch „nereagovali na to, čo sa dialo“.

19:09 Kaczyňski: Sankcie Západu voči Rusku by sa mali týkať i samotného Putina

Šéf poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v utorok vyhlásil, že sankcie Západu voči Rusku by mali zahŕňať aj samotného ruského prezidenta Vladimira Putina a tiež s ním spriaznených ruských oligarchov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Kaczyňski, ktorý je tiež podpredsedom poľskej vlády, dodal, že sankcie by mali byť namierené i voči plynovodom Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ako aj voči finančnej sfére. „Podľa môjho názoru by mali zahŕňať aj samotného Putina,“ citovala vyjadrenie Kaczyňského tlačová agentúra PAP.

Takéto sankčné opatrenia, ako aj bojkot významných športových podujatí v Rusku naplánovaných na nadchádzajúci rok, by podľa šéfa PiS pre Moskvu spôsobili „vážne ťažkosti“ a „ruskej spoločnosti by ukázali, že dobývanie (krajín) nepatrí do dnešného sveta“.

„Nemali by sme zabudnúť ani na (zameranie sa na) majetky oligarchov. Prvé kolo sankcií musí byť silné. V opačnom prípade je ťažko možné očakávať, že Rusko ustúpi,“ povedal Kaczyňski.

Jaroslaw Kaczyňski. Foto: TASR/AP

18:02 G7 neochvejne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny

Ministri zahraničných vecí členských krajín skupiny G7 jednomyseľne vyjadrili v utorok podporu Ukrajine po tom, čo Rusko vyslalo vojakov do separatických oblastí na jej východe. Uviedla to šéfka britskej diplomacie Liz Trussová, ktorú cituje agentúra AFP.

„Naša podpora územnej celistvosti Ukrajiny je neochvejná,“ napísala Trussová na Twitteri po konferenčnom hovore so svojimi rezortnými kolegami z krajín G7, na ktorom sa zhodli, že Rusko porušilo svoje medzinárodné záväzky.

18:56 Minské dohody už podľa Putina neexistujú. DĽR s LĽR uznal v pôvodných hraniciach

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“. Uviedol, že ukrajinské vedenie tieto dohody „zabilo“ dávno pred uznaním samozvaných proruských republík Ruskom.

„Prečo ich implementovať, ak uznávame nezávislosť týchto subjektov,“ opýtal sa Putin v súvislosti so svojím rozhodnutím z pondelka, ktorým uznal samozvané proruské republiky v Donbase za nezávislé a suverénne štáty.

Na spoločnej tlačovej konferencii s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom Putin dodal, že momentálne rokovania medzi Kyjevom a vedeniami Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) pre eskaláciu napätia nie sú možné. Situácia má „navyše  tendenciu eskalovať“. Putin však vyjadril nádej v obnovenie rokovaní v budúcnosti.

Vinu na neplnení minských dohôd podľa Putina nesie Ukrajina, ktorú k ich implementácii nedokázala motivovať „ani Európa“. Práve z tohto dôvodu bolo Rusko nútené uznať DĽR a LĽR ako nezávislé a suverénne štáty. Rusko pritom podľa Putina navrhovalo, aby sa problém Donbasu riešil mierovými rokovaniami a implementáciou minských dohôd, ale tento návrh už „stratil svoju aktuálnosť“.

Podľa agentúry Interfax Putin uviedol, že hranice DĽR a LĽR sú uvedené v ich ústave a zhodujú sa s hranicami Doneckej a Luhanskej oblasti ako súčasti Ukrajiny. „Uznali sme nezávislosť týchto republík, čo znamená, že sme uznali všetky ich základné dokumenty vrátane ústavy. A ústava vymedzuje ich hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď boli súčasťou Ukrajiny,“ vysvetlil Putin. Zároveň poznamenal, že presnejšie hranice by sa mali vytýčiť počas rokovaní predstaviteľov oboch republík s Ukrajinou.

Ruský prezident zároveň avizoval, že „v prípade potreby“ si Ruská federácia splní svoje záväzky poskytnúť vojenskú pomoc DĽR a LĽR, keďže v pondelok boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy týkajúce sa aj vojenskej pomoci. „Keďže tam dochádza ku konfliktu, dávame jasne najavo, že v prípade potreby máme v úmysle splniť si svoje záväzky,“ vyhlásil  Putin na tlačovej konferencii v Moskve. Zdôraznil súčasne, že on „nepovedal, že ruské jednotky pôjdu do Donbasu hneď a zaraz“. Uviedol však, že konkrétny náčrt možných akcií Ruska sa vôbec nedá predpovedať. Všetko podľa neho záleží od konkrétnej situácie, ktorá sa vyvíja.

Vyslovil sa za demilitarizáciu súčasnej Ukrajiny a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti prijatiu Ukrajiny do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do aliancie. Putin dodal, že Moskva zaregistrovala aj vyjadrenia Kyjeva týkajúce sa jadrových zbraní a chápe, že „boli adresované predovšetkým nám“.

Vysvetlil, že Rusko by za strategickú hrozbu považovalo aj to, keby sa na Ukrajine objavili taktické jadrové zbrane. „Toto treba mať na pamäti,“ dodal Putin. Pripomenul, že Ukrajina mala „od čias Sovietskeho zväzu dosť široké kompetencie v jadrovej oblasti“.

Poukázal na to, že má niekoľko jadrových blokov a „jadrový priemysel je rozvinutý pomerne široko a dobre. Sú tam školy“. Podľa Putina má Ukrajina všetko pre to, aby tento problém vyriešila oveľa rýchlejšie ako tie krajiny, ktoré ho riešia od nuly. Podľa Putina pre normalizáciu vzťahov s Ruskom je nutné, aby Ukrajina uznať v referende vyjadrenú vôľu ľudí, ktorí žijú v Sevastopole a na polostrove Krym.

Ctiť si vôľu obyvateľov týchto regiónov, ktoré sa stali subjektmi Ruskej federácie, by podľa Putina mal aj Západ. Západ musí toto rozhodnutie rešpektovať, lebo „týchto ľudí nikto so zbraňou v ruke alebo pod bajonetmi nehnať ľudí k volebným urnám. Prišli dobrovoľne, rozhodli sa spojiť sa s Ruskom,“ vyhlásil Putin.

18:46 Členské štáty EÚ sa zhodli na nových sankciách voči Rusku

 Členské štáty Európskej únie sa v utorok jednomyseľne zhodli na prijatí sankčného balíka voči Rusku v súvislosti s krízou okolo Ukrajiny. Na spoločnej tlačovej konferencii v Paríži to oznámili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Ministri zahraničných vecí štátov EÚ sa „jednomyseľne zhodli na prvotnom balíku sankcií“, povedal novinárom šéf francúzskej diplomacie. Rusko obvinil z „porušenia medzinárodného práva“ a „porušenia svojich záväzkov“.

EÚ novými sankciami voči Rusku reaguje na uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) za nezávislé štáty zo strany Moskvy. Borrell uviedol, že sankcie EÚ „budú Rusko bolieť a budú bolieť veľmi“. Dodal, že sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz sa budú vzťahovať i na 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu, ktorí podporili uznanie DĽR a LĽR.

Josep Borrell. Foto: TASR/AP

Agentúra TASS uvádza, že na novom sankčnom zozname EÚ figuruje 27 jednotlivcov a právnych subjektov vrátane bánk financujúcich ruské operácie v Donbase. Samotný ruský prezident Vladimir Putin sa medzi sankcionovanými osobami nenachádza, uvádza TASS.

18:35  Naď: Slovenská armáda zvýšila bojovú pohotovosť v súvislosti s prípravou na utečenectvo

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) potvrdil, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily (OS) SR bojovú pohotovosť, nateraz však len pre prípravu na utečenectvo a nie pre potenciálnu vojnovú hrozbu. Po utorkovom mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady SR tiež uviedol, že naše bezpečnostné zložky evidujú aj kybernetické či hybridné hrozby a aktívne na tom pracujú. Potvrdil i bojové postavenie ruských vojsk v okolí Ukrajiny.

Naď deklaroval pripravenosť plánov na prípadný utečenecký tlak na slovensko-ukrajinskej hranici. Spolupráce medzi políciou a OS SR je podľa jeho slov rozbehnutá. Jasne stanovené majú byť aj limity, koľko prípadných vojnových utečencov a migrantov bude cez hranicu prechádzať. Na základe vývoja situácie by sa mali aj zvyšovať počty policajtov a vojakov.

Rovnako potvrdil, že ruské vojská v okolí Ukrajiny sú v bojovom postavení a očakávajú priamy rozkaz na začatie operácie. „To, či príde, nevieme. Dúfame, že nepríde, ale obávame sa, a spojenci sa na tom zhodujú, že toto bol len začiatok a ďalšie kroky budú nasledovať,“ uviedol. Slovensko i NATO sa podľa jeho slov pripravujú na rôzne scenáre. Uviedol, že viacerí partneri na východnej hranici aliancie majú obavy a žiadajú o posilnenie svojej obrany. Na otázku, či na Slovensko prídu vojská NATO v podobe predsunutej prítomnosti, reagoval, že konkrétny návrh od vojenského vedenia aliancie neprišiel a ak by sa tak stalo, rozhodovať bude vedenie krajiny.

Otázku evakuácie Slovákov z Ukrajiny nateraz podľa Naďových slov neriešili. Pripomenul, že rezort diplomacie vydal odporúčania necestovať do susednej krajiny a minimálne opustiť východné oblasti Ukrajiny. „Samozrejme, boli by sme radi, keby ľudia zvážili svoje pôsobenie na Ukrajine, zatiaľ však nie je situácia taká, aby sme museli evakuovať a ani neevidujeme žiadosti o evakuáciu,“ uviedol. K otázke sankcií voči Rusku nechcel povedať bližšie informácie. Deklaroval však jednotu predstaviteľov vládnej koalície.

18:11 Stoltenberg: Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko pripravuje útok na Ukrajinu

Všetko nasvedčuje tomu, že ruské vojská pokračujú v prípravách na útok na Ukrajinu, povedal v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informovala na základe správy AFP.

„Sme svedkami toho, že z táborov prúdi stále viac (ruských) síl a sú v bojových formáciách a pripravené zaútočiť,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.

„Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko pokračuje v plánovaní celoplošného útoku na Ukrajinu“ povedal Stoltenberg.

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

17:55 Putin: Minské dohody už neexistujú, Ukrajinu treba demilitarizovať

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, „už neexistujú“. Vyslovil sa za demilitarizáciu súčasnej Ukrajiny a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti prijatiu Ukrajiny do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do aliancie.

17:44 Ruský rezort obrany má v úmysle chrániť obyvateľov republík Donbasu

Námestník ruského ministra obrany Nikolaj Pankov v utorok oznámil, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Donbase Rusko musí chrániť obyvateľov tamojších samozvaných proruských republík. Pripomenul, že mnohí z nich, „státisíce, sú občanmi Ruskej federácie“.

Podľa agentúry Interfax tiež Pankov uviedol, že Ukrajina sústredila na hraniciach s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou, ktoré Rusko v pondelok uznalo ako nezávislé štáty, „60-tisícovú skupinu s ťažkou technikou“: ťažkými obrnenými vozidlami, raketovými systémami či raketometmi.

Pripomenul, že rokovania s Kyjevom uviazli a „ukrajinské vedenie sa vydalo cestou násilia a krviprelievania“.

Podľa Pankova sa „ostreľovanie sa každým dňom zintenzívňuje“, pričom sa strieľa „všetkými smermi“ a denne je vypálených „okolo 2-tisíc striel“, pričom vyše 300 z nich sú „munícia pre ťažké zbrane priamo zakázaná minskými dohodami“ o urovnaní konfliktu v Donbase. Pankov tiež informoval, že v Donbase bolo zaznamenané aktívne pôsobenie ukrajinských „teroristických a sabotážnych skupín“. Odhadol, že len v posledných dňoch opustilo svoj domov v Donbase vyše 100-tisíc ľudí, z toho takmer 30-tisíc detí.

17:30 Putin dostal od Rady federácie súhlas s nasadením armády mimo Ruska

Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, v utorok vyhovela žiadosti prezidenta Vladimira Putina a dala svoj súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska. Podľa agentúry AP by tento súhlas mohol pripraviť pôdu pre útok na Ukrajinu.

Ako informovala agentúra TASS, jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR), pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok.

Za toto rozhodnutie hlasovalo 153 senátorov, ktorí dali súhlas na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie mimo jej územia „na základe všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva“.

Vo výnose sa uvádza, že „celkový počet útvarov ozbrojených síl Ruskej federácie, oblasti ich pôsobenia, ich úlohy, dobu pobytu mimo územia Ruskej federácie určuje prezident Ruskej federácie v súlade s Ústavou Ruskej federácie“.

17:25 Nemecko je pripravené zvýšiť počet svojich vojakov v Litve

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v utorok počas návštevy Litvy vyhlásila, že Berlín je pripravený vyslať do tejto pobaltskej krajiny ďalších vojakov. Uviedla to v čase narastajúcich obáv z ruskej invázie na Ukrajinu. TASR informuje na základe správ agentúr DPA, AFP a Reuters.

„NATO ďalej posilnilo naše spoločné krízové opatrenia pre NRF (Sily rýchleho nasadenia NATO) a Nemecko je pripravené poskytnúť ďalšie pozemné, námorné a vzdušné sily ako posilu,“ uviedla Lambrechtová na litovskej vojenskej základni Rukla na spoločnej tlačovej konferencii so svojím rezortným kolegom Arvydasom Anušauskasom. Dodala, že Nemecko chce takto vyslať signál, že v kríze je dôveryhodným partnerom.

Lambrechtová reagovala tiež na pondelkové rozhodnutie Ruska uznať nezávislosť separatistami ovládaných oblastí na východe Ukrajiny. „Rusko vystupuje ako agresor. A v tejto chvíli je neisté, ako ďaleko bude agresia ruskej strany siahať,“ varovala. Ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvala, aby okamžite ukončil túto agresiu, rešpektoval suverenitu Ukrajiny, ktorú Rusko uznalo na základe medzinárodného práva, a vrátil sa za rokovací stôl.

Vojaci NATO sú od roku 2017 rozmiestnení na východnom krídle Aliancie – v Litve, Lotyšsku, Estónsku a Poľsku. Stalo sa tak v reakcii na anexiu ukrajinského polostrova Krym Ruskom v roku 2014.

Celkovo ide o zhruba 5-tisíc vojakov pod velením Nemecka, Kanady, Británie a Spojených štátov. V samotnej Litve je nasadených približne 1 100 vojakov Aliancie, z ktorých asi polovicu tvoria Nemci. Okrem nich tam pôsobia aj vojaci z Belgicka, Česka, Luxemburska, Holandska či Nórska.

17:21 Zacharovová: Otázka hraníc DĽR a LĹR je vecou budúcnosti

Otázka hraníc Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) je vecou budúcnosti a bude sa riešiť, uviedla v utorok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Vo vysielaní televízie Dožď dodala, že „teraz musíme vyriešiť ďalšie problémy. A tento problém bude určite (tiež) nejako vyriešený“. Poznamenala, že otázku delimitácie a demarkácie hraníc „nemôžete vyriešiť za hodinu. A otázka hranice dnes nevznikla.“

Rozhodnutie uznať DĽR a LĽR za nezávislé a suverénne štáty oznámil ruský prezident Vladimir Putin v pondelok večer, keď s lídrami oboch týchto proruských entít vyhlásených v časti ukrajinského Donbasu podpísal aj zmluvy o spolupráci.

Všetky tieto dokumenty v utorok ratifikovali obe komory ruského parlamentu a Putin v utorok popoludní podpísal príslušné zákony o ich ratifikácii. Mnohé médiá sa od pondelka zaujímajú, v akých hraniciach boli DĽR a LĽR vlastne uznané.

Marija Zacharovová. Foto: TASR/AP

16:29 Rusko vyzýva štáty sveta, aby nasledovali jeho príklad a uznali DĽR a LĽR

Rusko vyzýva ostatné štáty, aby nasledovali jeho príklad a uznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), uviedlo v utorok vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí. Medzičasom nevylúčilo, že v blízkej budúcnosti bude vyriešená aj otázka vymenovania ruských veľvyslancov v DĽR a LĽR. Podľa agentúry Interfax to v utorok povedal  námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko.

Obe tieto entity – DĽR a LĽR -, ležiace na časti územia Donbasu na juhovýchode Ukrajiny, uznal v pondelok ruský prezident Vladimir Putin ako nezávislé a suverénne štáty, čo vyvolalo veľkú nevôľu Ukrajiny i štátov Západu.

Rezort ruskej diplomacie vysvetlil, že Putinom oznámené rozhodnutie „bolo prijaté s prihliadnutím na slobodnú vôľu obyvateľov Donbasu“ a na základe ustanovení Charty OSN i ďalších medzinárodných dokumentov.

Ministerstvo vo vyhlásení upozornilo, že Kyjev v skutočnosti nebol pripravený ani ochotný implementovať dohody z Minska. Poukázalo aj na to, že DĽR a LĽR celé roky „neustále žili pod delostreleckou a mínometnou paľbou“, pričom zahynuli tisíce ľudí a ďalšie desaťtisíce boli zranené.

16:00 EÚ na žiadosť Ukrajiny aktivuje kybernetickú jednotku rýchlej reakcie

Európska únia v reakcii na žiadosť Ukrajiny aktivuje svoju kybernetickú jednotku rýchlej reakcie (CRRT), ktorá má pomôcť Kyjevu čeliť ruským kyberútokom. V utorok to na Twitteri oznámil námestník litovského ministra obrany Margiris Abukevicius. TASR o tom informovala na základe správy AFP.

Litva, ktorá tomuto tímu predsedá, a jeho ostatní členovia, „aktivujú kybernetickú jednotku rýchlej reakcie, aby pomohli ukrajinským inštitúciám vysporiadať sa s rastúcou hrozbou kybernetických útokov,“ napísal Abukevicius.

Vilnius takto reagoval na rozhodnutia Kremľa jednak uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny a následne aj vyslať do nich ruských vojakov. EÚ tieto kroky odsúdila a avizovala uvalenie rozsiahlych sankcií zameraných na tieto samozvané štáty – tzv. Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR)

Na kybernetické útoky zo strany Ruska upozornil ešte v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého ich Kremeľ využíva, „na eskaláciu situácie“.

„Sme svedkami dezinformačných kampaní, kybernetických útokov. Sme svedkami zjavne falošných správ o Ukrajine, ako aj zvýšenej vojenskej aktivity,“ povedal Kuleba novinárom v Bruseli.

Ukrajinské orgány kybernetickej bezpečnosti tiež začiatkom týždňa upozornili na tieto hrozby, pričom medzičasom už došlo k niekoľkým útokom na ukrajinské vládne webstránky, píše AFP.

15:50 Ukrajinský parlament vyzval štáty sveta, aby neuznali nezávislosť DĽR a LĽR

Ukrajinský parlament v utorok vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby neuznali nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie o ich legalizácii a uvalili na Ruskú federáciu tvrdé sankcie.

Najvyššia rada zároveň vyzvala vlády a parlamenty cudzích štátov, medzinárodné organizácie a ich parlamentné zhromaždenia, aby odsúdili rozhodnutie Ruskej federácie uznať nezávislosť oboch administratívnych oblastí Ukrajiny za nezákonné.

„Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie je súčasťou dlhodobého systémového úsilia Ruskej federácie zameraného na podkopanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zničenie jej štátnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinský parlament vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby uvalili dodatočné prísne sankcie voči fyzickým a právnickým osobám v Ruskej federácii a jej vedeniu s cieľom zastaviť ozbrojenú agresiu proti Ukrajine a zabrániť ďalšej eskalácii bezpečnostnej situácie v Európe.

Ukrajinskí poslanci v súvislosti so sankciami navrhli  zmrazenia spustenie Nord Stream 2, odstavenie Ruskej federácie z medzinárodného medzibankového systému SWIFT a zákaz exportu špičkových technológií do Ruskej federácie – vrátane tých, ktoré súvisia s ruským vojensko-priemyselným komplexom.

15:45 Fico: Nemôžeme uznať vznik DĽR a LĽR, sankcie však k ničomu nevedú

Keby bol Smer-SD vo vláde, nemohol by uznať existenciu dvoch republík na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Uviedol to expremiér a líder Smeru-SD Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii.

„Znovu hovoríme, ako suverénna politická strana, že aj tu bolo porušené medzinárodné právo. Keby Smer bol vo vláde, nemohol by uznať existenciu týchto dvoch republík na území Ukrajiny,“ povedal Fico. Verí, že obdobné stanovisko zaujme aj parlamentný zahraničný výbor na svojom zasadnutí. Bol by nerád, ak by do uznesenia výboru „partizáni“ z vlády niečo prepašovali.

V súvislosti so situáciou na Ukrajine Fico podľa vlastných slov nemôže jednoznačne povedať, čo sa tam deje. Situáciu označil za neprehľadnú a poukázal na rôzne informácie z rôznych zdrojov. Sklamaný je z diplomacie Európskej únie, ktorá čaká na kroky USA. „Toto je európske územie, tu sa dejú vážne veci a európska diplomacia je štatistom.“

Fico podčiarkol potrebu dobrých vzťahov aj s Ruskou federáciou. Sankcie podľa neho nič nevyriešia. Poznamenal, že doterajšia sankčná politika voči Rusku viedla len k zvýšeniu jeho samostatnosti a sebestačnosti. Na otázku o obranných jednotkách NATO na území SR odpovedal tým, že Slovensko ohrozené nie je a nevidí na to dôvod.

Robert Fico. Foto: TASR/Jaroslav Novák

15:40 Ceny plynu sú „v Božích rukách“, varujú producenti pre krízu na Ukrajine

Veľkí exportéri zemného plynu v utorok na samite varovali, že nemôžu zaručiť ceny ani dodávky, keďže kríza na Ukrajine tlačí ceny tejto suroviny v Európe na rekordné maximá.

Katar, ktorý je hostiteľom rokovaní, uviedol, že producenti plynu pracujú na zabezpečení „dôveryhodných a spoľahlivých“ dodávok, keďže obavy Európskej únie (EÚ) o dodávky z Ruska zasiahlo aj rozhodnutie Nemecka zastaviť projekt plynovodu Nord Stream 2.

Katarský minister energetiky povedal, že jeho krajina pomôže Európe, ako sa len dá, no bezprecedentné ceny, ktoré platia európski spotrebitelia, sú „v Božích rukách“.

Keďže Rusko je kľúčovým členom fóra exportérov, ukrajinská kríza sa na rozhovoroch nespomínala, ani v konečnom vyhlásení. Ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov sa nezmienil o napätí, ale na fóre povedal, že „ruské spoločnosti budú plne dodržiavať existujúce kontrakty“ na dodávky plynu.

Spojené štáty požiadali Katar, aby pomohol Európe v prípade prerušenia ruských dodávok, ale minister energetiky Saad Serida al-Kabi povedal, že jeho krajina nedokáže zachrániť Európu sama. Rusko sa podieľa zhruba 40 percent na dodávkach plynu do Európy a Katar len asi 5 percent. Pre arabskú krajinu je tak „prakticky nemožné“ nahradiť prípadný výpadok ruských dodávok.

Okrem toho je aj Katar viazaný dlhodobými zmluvami na dodávky plynu mnohým ázijským štátom vrátane Japonska, Južnej Kórey a Číny. „Sme pripravení dodať viac a pracujeme na tom,“ povedal minister o požiadavkách EÚ s tým, že 10 – 15 percent zásielok v rámci dlhodobých zmlúv Kataru by mohlo byť potenciálne presmerovaných. Trval však na tom, že rekordné ceny v Európe majú korene v nedostatku investícií pred ukrajinskou krízou.

15:31 Kremeľ: DĽR a LĽR boli uznané v hraniciach, v ktorých boli jednostranne vyhlásené

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny „v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili“ svoju nezávislosť.

Agentúra AP pripomenula, že ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov, takže proruskí separatisti momentálne nekontrolujú celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ruská federácia uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc, „v ktorých ich orgány vykonávajú svoje právomoci“.

Peskov na otázku novinárov, či Rusko obe entity z Donbasu uznáva v súčasných faktických hraniciach, alebo v bývalých administratívnych hraniciach, hovorca Kremľa uviedol, že „v tých hraniciach, v ktorých sa vyhlásili“ za štáty.

Na doplňujúcu otázku, či územie Ruskom uznaných štátov zahŕňa aj strategicky dôležitý prístav Mariupol (ovládaný momentálne Ukrajinou), Peskov reagoval: „Nemám čo dodať. V tých hraniciach, v ktorých existujú a v ktorých boli vyhlásené“.

Predseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) Leonid Kalašnikov podľa Interfaxu poznamenal, že „dnes DĽR a LĽR zaberajú menšie územie, ako tomu bolo v referende (o sebaurčení, ktoré sa konalo na území v iných hraniciach, ako sú v súčasnosti okupované DĽR), ale (republiky) sa domnievajú, že ich suverenita – ako štátu – sa vzťahuje aj na tieto územia.“

15:03 Orbán rokoval s prezidentom Ukrajiny, vyjadril obavy z tamojšieho vývoja

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok telefonicky rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému vyjadril obavy z aktuálneho vývoja situácie na Ukrajine. Agentúru MTI o tom informoval hovorca premiéra Bertalan Havasi.

„Maďarsko, ako susedná krajina s obavami sleduje vývoj na Ukrajine,“ zdôraznil Orbán. Ukrajinského prezidenta informoval, že Maďarsko v rámci koordinovanej európskej reakcie bude podporovať snahy o spoločné vyriešenie situácie.

Maďarská vláda okrem toho priebežne konzultuje so svojimi západnými spojencami, konštatoval maďarský premiér, ktorý Zelenského ubezpečil, že Maďarsko tak, ako aj doteraz, bude aj naďalej podporovať suverenitu a územnú integritu Ukrajiny.

13:42 Putin poprel, že Rusko sa snaží obnoviť svoje hranice z čias Ruskej ríše

Ruský prezident Vladimir Putin poprel v utorok tvrdenia o tom, že sa Rusko snaží obnoviť svoje hranice z čias Ruskej ríše v súvislosti s uznaním separatistických ukrajinských regiónov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Interfax.

„Včera Rusko prijalo rozhodnutie uznať suverenitu dvoch ľudových republík na Donbase. Predvídali sme špekulácie na tému, že Rusko sa snaží obnoviť impérium v rámci ríšskych hraníc… Toto absolútne nezodpovedá pravde,“ uviedol Putin počas stretnutia s kazašským prezidentom Ilhamom Alijevom.

Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu prijalo „všetky nové geopolitické skutočnosti“ a pracuje na posilnení vzťahov so všetkými krajinami, ktoré vznikli po rozpade ZSSR. V prípade Ukrajiny však spravilo výnimku, pretože „ju používajú tretie krajiny na to, aby vytvárali hrozby pre Rusko“, cituje šéfa Kremľa agentúra AFP.

„Na nešťastie po štátnom prevrate na Ukrajine sme už takú úroveň interakcie s Ukrajinou nevideli,“ cituje Putina agentúra RIA Novosti.

12:19 Nemci dali stopku schvaľovaniu plynovodu Nord Stream 2

Nemecký kancelár Olaf Scholz v reakcii na kroky Ruska oznámil, že zastavuje certifikáciu pre plynovod Nord Stream 2. Informuje o tom denník Handelsblatt. Politik zároveň odsúdil „závažné porušovanie medzinárodného práva“.

Scholz povedal, že požiadal o zastavenie procesu preskúmania projektu nemeckým regulačným úradom. „Znie to technicky, ale je to nevyhnutný administratívny krok, takže nemôže dôjsť k certifikácii plynovodu a bez tejto certifikácie nemôže Nord Stream 2 začať prevádzku,“ vyhlásil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v utorok vyzval na okamžité zastavenie projektu Nord Stream 2, ktorým sa má transportovať ruský zemný plyn cez Baltské more do Nemecka.

Podľa Zelenského Rusko musí byť potrestané za svoje kroky voči Ukrajine a „okamžité sankcie by mali zahŕňať aj úplné zastavenie Nord Stream 2“.

Na archívnej snímke z 15. februára 2022 potrubie na plynovode Nord Stream 2 (Severný prúd 2) v Lubmine na severozápade Nemecka. Foto: TASR/AP

11:52 Lavrov: Rusko garantuje bezpečnosť samozvaných DĽR a LĽR

Rusko garantuje bezpečnosť samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), ktoré ležia na východe Ukrajiny. Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova táto povinnosť Rusku vyplýva zo zmlúv o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktoré v utorok ratifikovali parlamenty DĽR a LĽR, informuje agentúra RIA Novosti.

„V podpísaných zmluvách o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a týmito novými štátmi (DĽR a LĽR) garantujeme zaistenie ich bezpečnosti. Myslím si, že to je každému jasné,“ uviedol Lavrov. Zároveň dodal, že Rusko očakávalo, ako bude Západ reagovať na uznanie separatistických ukrajinských regiónov, a je pripravené na sankcie.

„Už nám hrozia všelijakými sankciami… No my už sme na to zvyknutí, vieme, že sankcie by sa zaviedli aj tak,“ uviedol Lavrov s tým, že Západ by sankcie na Rusko podľa neho uvalil bez ohľadu na to, či by na to dôvod mal alebo nemal.

„Naši európski, americkí i britskí kolegovia sa nezastavia, pokiaľ nevyčerpajú všetky možnosti na takzvané potrestanie Ruska,“ citovala Lavrova agentúra Reuters.

11:16 Zeman: Ruský postup zvyšuje riziko vojenského konfliktu

Český prezident Miloš Zeman sa v utorok vyjadril k situácii na východe Ukrajiny. Vstup ruskej armády na územie oboch východoukrajinských separatistických republík podľa neho zvyšuje riziko vojenského konfliktu. TASR správu prevzala zo servisu českého internetového spravodajského portálu Novinky.cz.

„Vstup ruských vojsk na územie separatistickej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zvyšuje riziko vojenského konfliktu, pričom znižuje nádej na diplomatické riešenie,“ uviedol hovorca Pražského hradu Jiří Ovčáček.

Začiatkom februára Zeman v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN Prima News tvrdil, že Rusi „nie sú blázni“ a útok na Ukrajinu by pre nich znamenal čistý zisk iba v tom, že dajú Ukrajine akési vojenské varovanie, ale znamenal by pre nich oveľa väčšiu stratu v podobe najrôznejších sankcií.

Miloš Zeman. Foto: TASR/AP

11:00 Ukrajina žiada prísnejšie sankcie voči Rusku

Ukrajina v utorok žiadala prísne sankcie voči Rusku, ktoré v pondelok uznalo dva separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba počas návštevy Washingtonu povedal, že „spolupracuje so západnými priateľmi Kyjeva“ s cieľom zaviesť voči Rusku prísne sankcie.

Kuleba v noci na utorok na Twitteri napísal, že s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom absolvoval telefonický rozhovor – ešte pred ich utorkovým stretnutím vo Washingtone. Hlavnou témou tohto rozhovoru boli podľa Kulebu sankcie. „Zdôraznil som potrebu zaviesť prísne sankcie voči Rusku v reakcii na jeho nezákonné kroky,“ napísal Kuleba v tvíte.

10:50 Uznaním separatistických entít na Donbase Rusko hrubo porušilo medzinárodné právo, povedal Korčok

Uznaním separatistických entít na Donbase Ruská federácia hrubo porušila medzinárodné právo a svoje medzinárodné záväzky. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) s tým, že Rusko popiera vlastné princípy, na ktoré sa odvoláva. Minister zdôraznil, že týmto krokom znemožnilo Rusko mierové rokovania za účelom vyriešenia konfliktu na východe Ukrajiny.

„Je zjavné, a Ruská federácia o tom už otvorene hovorí, že problémom, s ktorým sa nevie vyrovnať, je samotná existencia Ukrajiny,“ poznamenal. Zdôraznil, že problém sa týka celej Európy vrátane Slovenska. Za mimoriadne nebezpečné považuje, že sa hranica a existencia štátu v Európe zdôvodňuje a popiera tzv. historickými nárokmi.

„Svojím rozhodnutím Ruská federácia de facto neguje všetky svoje požiadavky, ktoré v ostatných týždňoch komunikovala voči NATO a členským štátom, týkajúce sa bezpečnosti Ruskej federácie,“ skonštatoval Korčok. Rusko podľa neho poprelo princíp nedeliteľnej bezpečnosti, podľa ktorého nemožno vlastnú bezpečnosť riešiť na úkor bezpečnosti nikoho iného.

10:46 Mikulec: Situácia na slovensko-ukrajinských hraniciach je pokojná

Situácia na slovensko-ukrajinskej hranici je pokojná. Slovensko nezaznamenalo nárast cestujúcich ani migračné tlaky. Na sociálnej sieti to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Deklaruje, že rezort vnútra situáciu na hranici monitoruje. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru komunikuje s ukrajinskou stranou, s partnermi v Európskej únii, ako aj ostatnými bezpečnostnými zložkami v SR.

„V prípade zvýšeného náporu na našu východnú hranicu sme pripravení posilniť výkon kontroly na hraničných priechodoch a tzv. zelenej hranici, ako aj výkon služby, ak by bolo potrebné vybudovať na hranici kontrolné a registračné centrá,“ povedal Mikulec. Dodal, že okrem zložiek Policajného zboru je možné uznesením vlády vyčleniť aj vojakov.

Ministerstvo vnútra spolu s ďalšími rezortmi podľa Mikulca pravidelne aktualizuje pohotovostné plány pre viaceré možné scenáre vývoja situácie. Plány počítajú aj s prípravou kapacít pre prípad príchodu veľkého počtu ľudí z tretích krajín cez vonkajšiu hranicu SR, ako aj nutnosti evakuácie Slovákov z Ukrajiny.

Na azyl sú určené zariadenia migračného úradu ministerstva, a to záchytný tábor Humenné a pobytové tábory Rohovce a Opatovská Nová Ves. Mikulec podotýka, že tieto kapacity je možné zvýšiť ich rozšírením o núdzové ubytovanie. „Ak by si to situácia vyžadovala, vieme využiť aj voľné ubytovacie zariadenia ministerstva vnútra a ďalších rezortov,“ tvrdí šéf rezortu vnútra s tým, že v prvom rade budú využívané kapacity ministerstva vnútra.

10:23 Parlamenty samozvaných DĽR a LĽR ratifikovali zmluvy o priateľstve s Ruskom

Parlamenty samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), ležiacich na východe Ukrajiny, ratifikovali v utorok zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci s Ruskom. Oba parlamenty tieto dohody schválili jednohlasne, píše agentúra Interfax.

Obe samozvané republiky uznal v pondelok ruský prezident Vladimir Putin za samostatné, nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby tam „udržiavali mier“.

Putin zároveň predložil ruskej Štátnej dume návrh zákona o ratifikácii zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.

Zmluvy o priateľstve zverejnené na webovej stránke Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc. Podľa agentúra DPA tieto zmluvy umožňujú Rusku zriadiť a prevádzkovať v samozvaných DĽR a LĽR vlastné vojenské základne.

10:07 Naď: Uznanie separatistických území je dôkaz, že Putinovi nejde o riešenie

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) považuje uznanie separatistických území na Ukrajine za ďalší dôkaz, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nejde o nájdenie riešenia a zníženie napätia. Uviedol to v pondelok (21. 2.) v noci na sociálnej sieti.

„Toto rozhodnutie, ktoré (Putin) ospravedlňuje klamstvami o skutočnej situácii na Ukrajine, je hrubým porušením medzinárodného práva, zásahom do suverenity Ukrajiny a jej teritoriálnej integrity. Takýto krok nemožno vnímať inak ako prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie,“ komentoval Naď.

Ako zdôraznil, takýto prístup k presadzovaniu vlastných záujmov silou na úkor iných krajín nemožno akceptovať. O osude Ukrajiny nemá právo rozhodovať nikto iný okrem Ukrajincov samotných, hovorí. „Vyzývam všetkých, ktorí tvrdili, že Putinovi ide o mier, aby odsúdili jeho nezodpovedné konanie a prestali sa podieľať na ospravedlňovaní nezmyselnej hrubej agresie voči Ukrajine,“ napísal minister.

Minister podotkol, že práve teraz sa preukazuje význam členstva SR v NATO, ale aj to, že Putinov režim je veľkou hrozbou nielen pre svojich bezprostredných susedov, ale tiež pre celú Európu. Avizoval, že SR bude reakciu koordinovať so spojencami v NATO a partnermi v Európskej únii.

Jaroslav Naď a Ivan Korčok. Foto: TASR/Martin Baumann

09:55 NR SR: K situácii na Ukrajine chce Stančík iniciovať mimoriadny zahraničný výbor

Situácii na Ukrajine sa bude zrejme venovať aj Zahraničný výbor Národnej rady (NR) SR. Jeho mimoriadne zasadnutie plánuje v najbližších dňoch iniciovať poslanec Andrej Stančík (OĽaNO). Chce na ňom predložiť uznesenie odsudzujúce „agresívne kroky Ruskej federácie a vyjadrujúce solidaritu s naším susedom – Ukrajinou“. Šéf výboru Marián Kéry (Smer-SD) pre TASR skonštatoval, že ak o to požiada tretina členov, výbor zvolá.

„Kroky Vladimira Putina sú bezprecedentnou eskaláciou situácie, porušením minských dohovorov a útokom na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Zámienkou sú vyfabrikované informácie, ktoré už neraz v histórii slúžili ako ospravedlnenie vedenia vojny agresorom. Teraz je čas postaviť sa za hodnoty práva, mieru, slobody a demokracie. Kroky Kremľa sú popretím týchto hodnôt a vyžadujú si odozvu,“ skonštatoval v stanovisku Stančík, ktorý je členom zahraničného výboru.

Rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku za nezávislé štáty je podľa Kéryho v rozpore s medzinárodným právom. Nemyslí si však, že treba zvolávať zahraničný výbor. Podstatné informácie sa podľa neho dozvedeli minulý týždeň, keď boli na výbore ukrajinský i ruský veľvyslanec. Na žiadosť tretiny členov výboru zasadnutie zvolá.

09:27 Borrell oznámil, že EÚ v utorok prijme sankcie voči Rusku

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ prijmú v utorok sankcie voči Rusku, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Pôjde o reakciu na pondelkové rozhodnutie Ruska uznať dva separatistické regióny na východe Ukrajiny za samostatné štáty a pokračujúce rozmiestňovanie ruských vojakov na území Ukrajiny.

„Naša odpoveď bude samozrejme vo forme sankcií, o ktorých rozsahu rozhodnú ministri (zahraničných vecí)… Som si istý, že to bude jednohlasné rozhodnutie potrebné pre tieto opatrenia,“ povedal Borrell. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa svojich slov očakáva, že ministri rozhodnutie o sankciách prijmú v utorok popoludní.

09:22 Čína je znepokojená zhoršujúcou sa situáciou na Ukrajine

Čína je znepokojená „zhoršujúcou sa“ situáciou na Ukrajine. Vyhlásil to v utorok čínsky minister zahraničných vecí Wang I, ktorý zároveň opätovne vyzval všetky zúčastnené strany na zdržanlivosť a vyriešenie svojich rozporov prostredníctvom dialógu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa šéfa čínskej diplomacie by mali byť rešpektované bezpečnostné obavy každej krajiny.

„Situácia na Ukrajine sa zhoršuje. Čína opäť vyzýva všetky strany na zdržanlivosť,“ uviedol Wang I počas utorkového telefónneho rozhovoru s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

Podľa Wanga ostane Čína v kontakte so všetkými zúčastnenými stranami, uvádza sa vo vyhlásení čínskeho rezortu diplomacie.

08:47 Turecko odmietlo rozhodnutie Ruska uznať separatistické oblasti na Ukrajine

Turecko v utorok kritizovalo pondelňajšie rozhodnutie Ruska uznať samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) za nezávislé štáty. TASR správu prevzalo od agentúry AP.

Turecko postup Ruska označilo ako „jasné porušenie politickej jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“.

„Rozhodnutie Ruska považujeme za neprijateľné a odmietame ho,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň zdôraznilo prísľub Turecka podporovať politickú jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny. Všetky zúčastnené strany vyzvalo, aby „používali zdravý rozum a rešpektovali medzinárodné právo“, píše AP s odvolaním sa na utorkové vyhlásenie ministerstva.

Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má blízke vzťahy s Ukrajinou i Ruskom. Ankara sa opakovane ponúkla plniť funkciu sprostredkovateľa medzi oboma krajinami s cieľom zmierniť napätie, pripomína AP.

08:25 V utorok sa pre situáciu na Ukrajine uskutoční Bezpečnostná rada SR

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zvolal na utorok mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR. Hlavnou témou bude situácia na Ukrajine. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

08:06 Rastúce napätie na Ukrajine tlačí ceny ropy nahor, cena Brentu prekročila 97 dolárov za barel

Ceny ropy pokračujú v utorok v raste, pričom cena severomorskej ropy Brent sa zvýšila o viac než 2 USD a výrazne prekročila 97 USD za barel (159 litrov). Trhy sa obávajú zhoršenia dodávok komodity po tom, ako sa situácia na Ukrajine v posledných hodinách prudko zhoršila, keď Moskva uznala nezávislosť separatistických oblastí na východe Ukrajiny a nariadila vyslanie svojich vojakov na tieto územia.  

Rozhodnutie Kremľa vyslať do Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine svoje sily medzinárodné spoločenstvo odsúdilo a trhy vyčkávajú, či západné štáty uvalia na Rusko ďalšie sankcie. Americký prezident Joe Biden medzitým vydal exekutívny príkaz na zastavenie amerických obchodných aktivít v separatistických regiónoch a zakázal dovoz všetkých tovarov z týchto oblastí. Zdroj z americkej administratívy však zároveň uviedol, že akcia Ruska zatiaľ ešte neznamená inváziu, ktorá by znamenala uvalenie nových sankcií.  

06:03 Rusko je stále „otvorené diplomacii“, vyhlásil k Ukrajine ruský vyslanec pri OSN

Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia v utorok nadránom na mimoriadnom zasadnutí bezpečnostnej rady vyhlásil, že Moskva je stále „otvorená diplomacii“, ale zdôraznil nutnosť brániť separatistické oblasti na východe Ukrajiny pred „ukrajinskou agresiou“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Sme stále otvorení diplomacii, diplomatickému riešeniu,“ povedal na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. „Nedovolíme však nové krviprelievanie v Donbase,“ dodal a pohrozil Kyjevu, že ak tam podnikne vojenské akcie, bude znášať ďalšie následky. Kyjev však už predtým vyhlásil, že sa nenechá k žiadnym vojenským zásahom vyprovokovať.

Mimoriadne zasadnutie rady bolo na žiadosť Ukrajiny zvolané po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie ruských vojakov do separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Tento jeho krok odsúdili na zasadnutí Spojené štáty a ich spojenci.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Sergij Kyslycja na zasadnutí uviedol, že hranice Ukrajiny zostávajú „nezmenené“ aj napriek najnovším krokom Ruska. „Medzinárodne uznané hranice Ukrajiny sú a zostanú nezmenené, bez ohľadu na vyhlásenia a kroky Ruskej federácie,“ povedal Kyslycja po tom, čo Putin uznal Doneckú a Luhanskú oblasť za nezávislé štáty.

Čína na zasadnutí rady vyzvala „všetky strany“ na zdržanlivosť a žiadala, aby nevyostrovali ukrajinskú krízu, ale vyriešili ju diplomaticky. „Vítame a povzbudzujeme každú snahu o diplomatické riešenie,“ vyhlásil veľvyslanec Číny pri OSN Čang Ťün.

Nemecká veľvyslankyňa pri OSN Antje Leendertseová vo vystúpení povedala, že Rusko odhalilo svoje skutočné úmysly, keď nariadilo vyslanie „mierových síl“ na východ Ukrajiny, ako ich Moskva nazýva.

„Rusko opakovane tvrdilo, že sa nepodieľa na ukrajinskom konflikte. Dnes zložilo masku a ukázalo, že vždy sa podieľalo,“ uviedla Leendertseová. „Rusko porušuje medzinárodné právo a my s našimi spojencami a partnermi podnikneme rázne a primerané opatrenia, ktoré budú mať vážne ekonomické, politické a geostrategické následky,“ doplnila.

Na archívnej snímke z 5. apríla 2018 ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Foto: TASR/AP

05:18 Veľvyslankyňa USA pri OSN: Ruské mierové sily na Ukrajine, to je nezmysel

Bezpečná rada OSN začala v utorok nadránom mimoriadne zasadnutie o prehlbujúcej sa ukrajinskej kríze spôsobenej tým, že Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby „udržiavali mier“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Máme do činenia s veľmi, veľmi dramatickou situáciou,“ povedal novinárom pred vstupom do rokovacej sály francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere. Francúzsko patrilo k malému počtu štátov, ktoré na žiadosť Ukrajiny zvolali toto mimoriadne zasadnutie rady.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová v prejave na zasadnutí rady skritizovala ruského prezidenta Putina za tvrdenie, že vojaci, ktorých vyslal do separatistických ukrajinských oblastí, budú fungovať ako mierové sily.

„On ich nazýva mierové sily. To je nezmysel. Vieme, aké sú to v skutočnosti sily,“ uviedla Thomasová Greenfieldová.

Thomasová Greenfieldová povedala, že Putinov prejav bol „sériou zúrivých klamstiev“, ktoré mali „vytvoriť zámienku pre vojnu“.

04:25 Zmluvy o priateľstve umožňujú Rusku zriadiť na Ukrajine vojenské základne

Nové zmluvy Moskvy o priateľstve so samozvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a Luhanskou ľudovou republikou (LĽR) na východe Ukrajiny umožňujú Rusku zriadiť a prevádzkovať tam vlastné vojenské základne. Informovala o tom v utorok nemecká tlačová agentúra DPA.

Obe samozvané republiky uznal v pondelok ruský prezident Vladimir Putin za samostatné, nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby tam „udržiavali mier“.

Zmluvy o priateľstve zverejnené na webovej stránke ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc.

Zmluvy majú najprv platiť desať rokov, s možnosťou automaticky ich predlžovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal v noci na utorok prejav k obyvateľom a krok Kremľa označil za „porušenie suverenity a územnej celistvosti“ Ukrajiny.

Vojenské cvičenie bieloruskej a ruskej armády v bieloruskom výcvikovom priestore Brestskyj. Foto: TASR/AP

03:50 USA poslali z bezpečnostných dôvodov zvyšných diplomatov z Ukrajiny do Poľska

Spojené štáty v pondelok večer oznámili, že posielajú všetkých svojich diplomatov na Ukrajine do Poľska – dôvodom sú obavy o ich bezpečie. Oznámenie USA prišlo niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie ruských vojakov do dvoch povstaleckých oblastí na východe Ukrajiny. Informácie priniesla v utorok tlačová agentúra AFP.

„Pracovníci ministerstva zahraničných vecí nachádzajúci sa v súčasnosti vo Ľvove strávia z bezpečnostných dôvodov noc v Poľsku,“ uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Toto rozhodnutie nasledovalo len niečo vyše týždňa po tom, čo USA premiestnili svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do Ľvova, mesta na západe Ukrajiny, pretože nastalo „dramatické zrýchlenie“ v zhromažďovaní ruských vojakov a ťažkých zbraní pri hraniciach s Ukrajinou.

03:11 Reuters: V Donecku sa po uznaní ukrajinských oblastí Ruskom objavili tanky

Svedok tlačovej agentúry Reuters na východe Ukrajiny oznámil, že v utorok nadránom videl kolóny vojenských vozidiel vrátane tankov na okraji Donecka, hlavného mesta jednej z dvoch separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktoré predtým ruský prezident Vladimir Putin uznal za samostatné štáty.

Reportér agentúry Reuters videl na okraji Donecka v kolóne približne päť tankov a ďalšie dva tanky v inej štvrti mesta.

Na tankoch nebolo viditeľné žiadne označenie, ale objavili sa niekoľko hodín po tom, čo Putin podpísal s oboma separatistickými oblasťami, Doneckou a Luhanskou, zmluvy o priateľstve a nariadil tam vyslanie ruských vojakov – Moskva to označila za „mierovú operáciu“.

Reportéri Reutersu nevideli v Donecku v predchádzajúcich dňoch žiadne tanky v uliciach.

Na snímke ruské a ukrajinské tanky počas spoločného vojenského cvičenia na bieloruskom území. Foto: TASR/AP

01:49 Diplomati: Bezpečnostná rada OSN bude zasadať k Ukrajine v utorok o 03.00 h SEČ

Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine sa bude konať v noci na utorok, uviedli diplomati pre tlačovú agentúru DPA. Rada sa bude zaoberať krokom Ruska, ktoré uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty.

Zasadnutie sa má uskutočniť v pondelok o 21.00 h miestneho času (v utorok o 03.00 h SEČ) v sídle OSN v New Yorku.

Zasadnutie najvplyvnejšieho orgánu OSN zvolali USA, Británia, Francúzsko, Albánsko, Nórsko a Írsko na žiadosť Ukrajiny. Nie je jasné, či sa vypracováva aj rezolúcia.

Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa môže pokúsiť zablokovať toto zasadnutie, ak požiada o procedurálne hlasovanie. Ak bude za uskutočnenie rokovania hlasovať menej než deväť z 15 členov rady, môže byť zastavené, ale to sa pokladá za málo pravdepodobné.

01:38 Británia oznámi v utorok nové sankcie proti Rusku za jeho kroky na Ukrajine

Spojené kráľovstvo oznámi v utorok „značné“ nové sankcie proti Rusku za to, že uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Sankcie budú oznámené na krízovom zasadnutí, ktorému bude predsedať premiér Boris Johnson. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na sídlo premiéra Downing Street v Londýne.

„Premiér bude zajtra o 06.30 h (miestneho času) viesť zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu Cobra. Budú diskutovať o najnovšom vývoji na Ukrajine a koordinovať britskú reakciu na udalosti – dohodnú aj značne veľký balík sankcií, ktorý začne platiť okamžite,“ uviedla Downing Street v oznámení. Vládny tím Cobra sa stretáva v krízových situáciách.

Zasadnutie sa bude konať po tom, čo britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová oznámila, že Spojené kráľovstvo ohlási v utorok nové sankcie proti Rusku, lebo „porušilo medzinárodné právo a zaútočilo na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny“.

Kremeľ informoval, že prezident Vladimir Putin nariadil ruským ozbrojeným silám, aby „chránili mier“ na východe Ukrajiny. Podľa správ má „mierová operácia“ prebiehať v Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré Putin v pondelok uznal za samostatné republiky.

Boris Johnson. Foto: Facebook

00:51 OBSE zaznamenala viac ako 3 000 nových porušení prímeria na východe Ukrajiny.

Medzinárodná pozorovateľská misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v pondelok večer oznámila, že do nedeľňajšieho večera zaznamenala viac ako 3000 nových porušení prímeria na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.

OBSE od piatka do nedele zaznamenala celkovo 2 158 nových porušení prímeria v Doneckej oblasti a ďalších 1 073 v susednej Luhanskej oblasti.

Na frontovej línii v Donbase na východe Ukrajiny došlo v uplynulých dňoch k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z ktorých sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily a proruskí separatisti. Samozvané separatistické republiky, ktoré v pondelok večer uznal ruský prezident Vladimir Putin za nezávislé štáty, vyhlásili cez víkend všeobecnú mobilizáciu s tvrdením, že Kyjev pripravuje útok na nimi ovládané územia. Ukrajinská vláda takýto úmysel poprela.

00:34 USA a spojenci požiadali v pondelok o mimoriadne zasadnutie BR OSN o Ukrajine

Spojené štáty a spojenci vrátane Francúzska požiadali v pondelok večer o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN po tom, čo Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na diplomatov.

Medzi krajinami, ktoré požiadali o zasadnutie na základe listu z Ukrajiny zaslaného OSN, je Spojené kráľovstvo, Írsko a Albánsko, dodali tie isté zdroje.

Oficiálne musí zasadnutie naplánovať štát predsedajúci Bezpečnostnej rade OSN, ktorým je práve v tomto období Rusko.

PONDELOK

23:40 Scholz, Macron, Biden: Uznanie ukrajinských oblastí Ruskom „nebude bez odpovede“

Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov v pondelok odsúdili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať separatistické oblasti na východe Ukrajiny, Luhanskú a Doneckú, za nezávislé štáty a označili to za „jasné porušenie minských mierových dohôd“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden sa zhodli, že „tento krok nezostane bez odpovede“. V oznámení zverejnenom po spoločnom rozhovore lídrov to uviedol úrad nemeckého kancelára.

Traja západní spojenci sa tiež zaviazali, že sa budú ďalej zastávať územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Lídri ocenili zdržanlivosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v najnovšom vývoji udalostí a dodali, že „urobia všetko, čo je v ich moci, aby zabránili ďalšiemu vyostrovaniu situácie“.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok už predtým takisto odsúdil krok Ruska uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty – podľa neho je to znak toho, že prezident Vladimir Putin nemal záujem o diplomaciu.

„Toto rozhodnutie znamená úplné odmietnutie záväzkov, ktoré pre Rusko vyplývajú z minských dohôd, úplne protirečí tvrdeniam Ruska, že je oddané diplomacii, a je to jasný útok na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ napísal Blinken v oznámení. „Rozhodnutie Ruska je ďalším do očí bijúcim príkladom toho, ako prezident Putin nerešpektuje medzinárodné právo a normy,“ dodal.

23:21 Trussová: Británia v utorok oznámi sankcie voči Rusku

Británia v utorok oznámi sankcie voči Ruskej federácii v reakcii na krok Moskvy, ktorá sa rozhodla uznať odštiepenecké ukrajinské regióny – samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) ako nezávislé štáty. Uviedla to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Informovala o tom agentúra DPA.

„Zajtra (utorok) oznámime nové sankcie voči Rusku v reakcii na porušenie medzinárodného práva a jeho útoku na suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ napísala na sociálnej sieti Twitter šéfka ostrovnej diplomacie Trussová.

Liz Trussová. Foto: TASR/AP

23:09 OSN: Guterres je presvedčený, že Rusko porušilo suverenitu Ukrajiny

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres sa domnieva, že Rusko porušilo územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny tým, že v pondelok uznalo dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny za nezávislé entity. Uviedol to hovorca OSN Stéphane Dujarric, ktorého citovala agentúra Reuters.

„OSN v súlade s príslušnými rezolúciami Valného zhromaždenia naďalej plne podporuje suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedol vo vyhlásení Dujarric.

23:04 Ukrajina: V Donbase zahynuli ďalší dvaja ukrajinskí vojaci a jeden civilista

Dvaja ukrajinskí vojaci a jeden civilista prišli v pondelok o život pri ostreľovaní dedín ležiacich na frontovej línii v Donbase. Informovala o tom ukrajinská polícia, z vyjadrenia ktorej citovala agentúra AFP.

Vojaci boli podľa polície zabití v dedine Zajceve, ležiacej asi 30 kilometrov severne od separatistami kontrolovanej bašty Doneck. Ďalší traja ukrajinskí vojaci utrpeli zranenia.

Zabitého civilistu identifikovali ukrajinské úrady ako 51-ročného obyvateľa obce Novoluhanske, ktorá je od zmienenej dediny vzdialená približne desať kilometrov na východ.

Od začiatku roka ide o prvú oficiálne potvrdenú civilnú obeť v konflikte na východe Ukrajiny, ktorý si za ostatných osem rokov vyžiadal už 14-tisíc životov a 1,5 milióna ľudí donútil opustiť svoje domovy, približuje AFP. Od začiatku roka Ukrajina zároveň dosiaľ potvrdila aj sedem zabitých vojakov.

23:02 Putin nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na východ Ukrajiny, aby „udržiavali mier“ v separatistických oblastiach, Luhanskej a Doneckej, ktoré Moskva v pondelok uznala za nezávislé štáty. Informovali o tom v pondelok neskoro večer tlačové agentúry DPA a AP.

Zatiaľ nie je jasné, či a kedy vojaci vstúpia na územie Ukrajiny, píšu svetové agentúry.

Vývoj udalostí mal v pondelok rýchly spád, keď Putin v rozsiahlom prejave k národu oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny – Spojené štáty a Európska únia následne zareagovali vyhlásením, že za tento krok uvalia na Rusov sankcie.

Vladimir Putin, Foto: TASR/AP

22:50 Čaputová: Krok Ruska marí roky úsilia o vyriešenie konfliktu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok večer kritizovala rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) ako nezávislé štáty.

„Ruské uznanie takzvaných ľudových republík marí roky úsilia o vyriešenie konfliktu, ktorý Moskva vytvorila. Je to voľba konfrontácie pred diplomaciou a očividné porušenie medzinárodného práva a suverenity Ukrajiny,“ uviedla Čaputová na sociálnej sieti Twitter.

22:11 Heger: Uznanie nezávislosti separatistických republík je len podpora násilia

Uznanie nezávislosti separatistických republík, tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, je len podpora násilia a nenávisti. Na sociálnej sieti to uviedol slovenský premiér Eduard Heger v reakcii na prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina.

„Po anexii Krymu Rusko pokračuje v praktikách, ktoré nevedú ani k mieru, ani k prosperite, ani k dobrému spolunažívaniu Ukrajincov a Rusov,“ uviedol predseda vlády. Uznaním separatistických republík budú podľa Hegera trpieť obyčajní ľudia.

Premiér si váži rozvážny postoj Ukrajiny, „ktorá sa snaží nedávať ruskému imperializmu zámienku na inváziu“. Tým podľa neho chráni životy Ukrajincov aj Rusov.

22:07 NATO odsúdilo Rusko za uznanie separatistických republík v Donbase

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odsúdil rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny – Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR). Uviedol pritom, že takýto krok je porušením tzv. minských dohôd, informuje agentúra AFP.

Stoltenberg povedal, že Rusko týmto rozhodnutím „ešte viac podkopáva suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, oslabuje snahy o vyriešenie konfliktu a porušuje minské dohody“, ktoré taktiež podpísalo.

„Moskva naďalej podnecuje konflikt na východe Ukrajiny tým, že poskytuje finančnú pomoc a vojenskú podporu separatistom. Pokúša sa tiež nájsť si zámienku na ďalšiu inváziu na Ukrajine,“ dodal Stoltenberg.

Rusko vyzval, aby si „zvolilo cestu diplomacie“ a stiahlo svojich vyše 150-tisíc vojakov, ktorých v ostatných týždňoch zhromaždilo pri ukrajinských hraniciach.

21:58 Biely dom ohlásil sankcie voči separatistickým regiónom na východe Ukrajiny

Biely dom v pondelok večer oznámil, že americký prezident Joe Biden nariadi nové sankcie voči separatistickým regiónom na východe Ukrajiny, ktoré sa rozhodol uznať ruský prezident Vladimir Putin za nezávislé štáty. Informovala o tom agentúra AP.

„Očakávali sme takýto krok Ruska a sme pripravení okamžite reagovať. Prezident Biden čoskoro vydá nariadenie, ktorým zakáže nové investície, obchod a financovanie americkými osobami do, z alebo v Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Toto nariadenie tiež poskytne právomoc uvaliť sankcie na každú osobu, ktorá sa rozhodne pôsobiť v týchto oblastiach Ukrajiny. Ministerstvo zahraničných vecí (USA) a ministerstvo financií (USA) budú mať čoskoro ďalšie podrobnosti. Čoskoro tiež oznámime ďalšie opatrenia súvisiace s dnešným očividným porušením medzinárodných záväzkov Ruska,“ uviedla vo vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Hovorkyňa zdôraznila, že tieto opatrenia nie sú súčasťou „rýchlych a prísnych“ ekonomických opatrení, ktoré Washington „pripravoval v koordinácii“ so svojimi spojencami a partnermi. Psakiová spresnila, že ak by Rusko vojensky napadlo Ukrajinu, spomínané opatrenia by boli ich doplnením.

21:52 EÚ ohlásila zavedenie sankcií voči Rusku za uznanie separatistických „republík“

Európska únia ohlásila, že zavedie sankcie voči jednotlivcom zapojeným do „nezákonného aktu“ uznania separatistických oblastí na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) zo strany Ruska za nezávislé štáty.

V spoločnom vyhlásení to uviedli šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Charles Michel. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Uznanie nezávislosti dvoch samozvaných separatistických republík na Ukrajine je „jasným porušením medzinárodného práva“. Euroblok „zareaguje sankciami“, zdôraznili lídri EÚ.

„Únia opakuje svoju neochvejnú podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ uviedli Leyenová a Michel.

21:40 Fiala: ČR stojí za slobodnou a nezávislou Ukrajinou

Česká republika stojí za slobodnou a nezávislou Ukrajinou. V reakcii na krok ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa rozhodol uznať nezávislosť separatistických regiónov na východe Ukrajiny, to uviedol český premiér Petr Fiala.

„Z vlastnej histórie si dobre pamätáme, že podobné kroky namierené proti suverénnym susedným štátom k mieru nikdy nevedú,“ napísal v pondelok večer na sociálnej sieti Twitter predseda českej vlády.

21:35 Lídri EÚ odsúdili Rusko za uznanie DĽR a LĽR, zareagujú tvrdo a odhodlane

Lídri Európskej únie v pondelok odsúdili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať za nezávislé štáty dve separatistické oblasti ležiace na východe Ukrajiny – Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR).

Predstavitelia EÚ varovali, že spoločne so svojimi spojencami na tento krok zareagujú tvrdo a odhodlane, píše agentúra AFP.

„Uznanie nezávislosti dvoch separatistických republík na Ukrajine je jasným porušením medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a minských dohôd,“ uviedli na Twitteri šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel.

„EÚ a jej partneri zareagujú jednotne, tvrdo a odhodlane v rámci solidarity s Ukrajinou,“ zdôraznili lídri EÚ v príspevku na sociálnej sieti.

21:31 Morawiecki: Rusko podniklo akt agresie voči Ukrajine, sankcie musia byť okamžité

uské rozhodnutie uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku sa musí stretnúť s jednoznačnou odpoveďou a okamžitými sankciami. V reakcii na krok ruského prezidenta Vladimira Putina to prostredníctvom Twitteru uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki.

„(Krok Ruska) znamená odmietnutie dialógu a očividné porušenie medzinárodného práva. Ide o akt agresie voči Ukrajine, ktorý sa musí stretnúť s jednoznačnou odpoveďou a okamžitými sankciami. Je to jediný jazyk, ktorému Putin rozumie. Vyzývam na urýchlené zasadnutie Európskej rady, aby sa prediskutovala táto záležitosť,“ napísal Morawiecki na Twitteri.

Mateusz Morawiecki
Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP

21:28 Slovensko rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť republík v Donbase

Slovenská republika odmieta rozhodnutie Ruskej federácie, ktorá v pondelok uznala nezávislosť separatistických entít tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR to uviedlo vo vyhlásení, ktoré zaslalo agentúre TASR.

Rozhodnutie Ruska označil slovenský rezort diplomacie za neprijateľný krok, ktorý je „v priamom rozpore s deklarovaným záujmom hľadať konštruktívne riešenie v diplomatickom dialógu v príslušných medzinárodných formátoch“. Podľa rezortu je takéto konanie v rozpore tiež s „princípom nedeliteľnosti bezpečnosti, ktorý Ruská federácia sama zdôrazňuje a žiada o jeho rešpektovanie ako NATO, tak aj EÚ“.

„Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít,“ uviedlo ďalej ministerstvo.

Principiálna zahraničnopolitická pozícia Slovenska podľa vyjadrenia rezortu „podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva“.

21:20 Johnson: Uznanie DĽR a LĽR je jasným porušením medzinárodného práva

Uznanie separatistických oblastí ležiacich na východe Ukrajiny zo strany Ruska je jasným porušením medzinárodného práva. Uviedol to v pondelok večer britský premiér Boris Johnson, počas tlačovej konferencie, ktorá bola venovaná zmierňovaniu opatrení zameraných na „život s covidom“. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Práve keď som prišiel na túto tlačovú konferenciu, Vladimir Putin oznámil, že Rusko uznáva Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) ako nezávislé štáty. Ide o jasné porušenie medzinárodného práva. Je to flagrantné porušenie suverenity a integrity (Ukrajiny),“ povedal Johnson novinárom.

21:00 Putinov prejav v ruskej televízii: Vstup Ukrajiny do NATO je vopred dohodnutý

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v rozsiahlom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do aliancie NATO je vopred dohodnutý a je len otázkou času. Zdôraznil, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.

Otázkou času je podľa Putina aj to, kedy si Ukrajina zostrojí vlastnú jadrovú zbraň. Poznamenal pri tom, že Ukrajina na to má kapacity ešte zo sovietskych čias. Uviedol, že Rusko na toto reálne nebezpečenstvo nemôže nereagovať.

Svoj príhovor, adresovaný „Rusom aj Ukrajincom“, Putin začal exkurzom do dejín, keď sa vrátil do rokov po boľševickej revolúcii, keď sa budovala sovietska štátnosť. Vodcu ruských boľševikov,  Lenina, Putin označil za „autora a architekta“ Ukrajiny. Vyhlásil, že Ukrajina bola vytvorená komunistickým Ruskom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie.

Kritizoval boľševické a neskôr aj komunistické vedenie za ich chyby a rozhodnutia, ktoré sa v celej šírke ukázali pri rozpade ZSSR. V tejto súvislosti kritizoval najmä právo jednotlivých zväzových republík na vystúpenie zo ZSSR.

„K rozpadu našej krajiny viedli strategické chyby vedenia komunistickej strany. Rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR je na ich svedomí,“ vyhlásil Putin. Dodal však, že ruský národ akceptoval novú geopolitickú situáciu po rozpade ZSSR a pomáhal bývalým republikám, i Ukrajine.

Podľa Putinovho názoru sa však na Ukrajine sa nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, „odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií“.

Poznamenal, že na Ukrajine vládnu politici odtrhnutí od národa, ktorým nejde o ľudí, ale o to, aby „poslúžili geopolitickým nepriateľom Ruska“.

Tvrdil, že volebné procedúry na Ukrajine slúžia len na prerozdelenie moci medzi oligarchické klany. Poukázal aj na údajný nacionalizmus, rusofóbiu a neonacizmus na Ukrajine. Vyhlásil, že všetky vetvy moci na Ukrajine sú „prežraté korupciou“.

Protivládne protesty proti odklonu Ukrajiny od integrácie do západných štruktúr označil Putin za štátny prevrat podporovaný a financovaný zahraničím.

Vyhlásil, že tzv. majdan nepriblížil Ukrajinu k rozvoju a pokroku, „ocitla sa v slepej uličke“, je v občianskej vojne a hlbokej ekonomickej kríze, ktorá ľudí núti odchádzať za prácou a lepším životom do zahraničia.

Podľa Putina na Ukrajine všetky rozhodnutia úradov i v štátnych spoločnostiach ovplyvňuje sieť zahraničných poradcov a mimovládnych organizácií. Deklaroval, že na Ukrajine prakticky vôbec nie sú nezávislé súdy a hoci sa vláda v Kyjeve za pomoci USA snaží bojovať proti korupcii, výsledky sa nedostavili. „Všetko je len horšie,“ tvrdil.

Putin v prejave vyhlásil, že „ruský jazyk vyháňajú“ na Ukrajine zo škôl, potláča sa sloboda slova, prenasleduje sa opozícia, prijímajú sa sankcie proti vlastným občanom, aj proti poslancom. Utláčaní sú podľa neho aj veriaci hlásiaci sa k moskovskému patriarchátu.  

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Pokiaľ ide o Krym, Putin vyhlásil, že v roku 1954 ho sovietsky vodca Nikita Chruščov „z nejakého dôvodu“ odobral Rusku a dal ho Ukrajine.

Podľa jeho slov Josif Stalin po Veľkej vlasteneckej vojne pripojil k ZSSR a Ukrajine previedol niektoré územia, ktoré predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku a v rámci akejsi kompenzácie obdaril Poľsko pôvodnou časťou nemeckých území. „Takto sa sformovalo územie sovietskej Ukrajiny,“ sumarizoval Putin.

Ruský prezident uznal, že každá krajina má právo uzatvárať vojenské pakty podľa vlastného uváženia. Podľa Putina však musí byť platiť, že bezpečnosť „musí byť rovná a nedeliteľná“ a nie na úkor cudzích štátov.

Pripomenul, že USA za čias prezidenta Billa Clintona reagovali na návrhy, aby sa Rusko tiež stalo členom NATO, len zdržanlivo.

Kritizoval, že USA doteraz neberú do úvahy obavy Ruska. „Nechcete nás vidieť ako priateľa a spojenca, ale prečo z nás robíte nepriateľa,“ pýtal sa Putin.

Pripomenul, že NATO sa rozšírilo v piatich vlnách, takže jeho vojenská infraštruktúra je pri hraniciach Ruska, čo označil za „hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti“. Dodal, že táto situácia sa zhoršuje, napr. rozmiestnením systémov protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku.

Zopakoval, že Rusko je za riešenie problémov diplomatickou cestou“. Dodal, že Rusko vlani v decembri predložilo NATO a USA návrh dohôd o zárukách bezpečnosti, ale druhá strana zásadné požiadavky Ruska odignorovala a reagovala len „naučenými frázami“.

Podľa Putina sa Západ snaží Rusko vydierať a vyhrážať sa sankciami, pre ktoré si podľa neho vždy nájde zámienku. Hlavným cieľom je „zdržiavať rozvoj Ruska“.

Vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o mierové riešenie v Donbase, „chce organizovať blitzkrieg“, pričom civilizovaný svet necháva toto počínanie Kyjeva bez povšimnutia.

Na záver svojho prejavu Putin oznámil, že považuje za nutné uznať samozvané republiky vyhlásené proruskými separatistami na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Súčasne s príslušnými výnosmi podpísal aj zmluvy o spolupráci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.

Putin zároveň vyzval Ukrajinu, aby „okamžite“ ukončila svoje vojenské operácie na východe krajiny alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov.

19:30 Putin uzná Luhansk a Doneck, Scholz to kritizuje

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a oznámil im, že „v blízkej budúcnosti“ má v úmysle podpísať výnos o uznaní Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Scholz Putina varoval pred takýmto krokom, ktorý by bol podľa jeho slov v „ostrom rozpore“ s minskými dohodami zameranými na urovnanie konfliktu v Donbase. Nemecký kancelár podľa slov svojho hovorcu Steffena Hebestreita zdôraznil, že uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) by bolo „jednostranným porušením“ minských dohôd zo strany Ruska. Putina zároveň vyzval k „okamžitej deeskalácii“ a stiahnutiu vojsk z hraníc s Ukrajinou.

„(Kancelár) zdôraznil, že teraz je mimoriadne dôležité dodržiavať prímerie na východnej Ukrajine a podniknúť kroky k zmierňovaniu (napätia),“ uviedol úrad kancelára s tým, že „Rusko má v tomto smere osobitnú zodpovednosť“. Scholz momentálne po rozhovore so šéfom Kremľa konzultuje situáciu okolo Ukrajiny s „najbližšími partnermi“ vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Macron po telefonáte s Putinom zvolal bezpečnostnú radu štátu.

19:05 Moratórium na vstup Ukrajiny do NATO nič nerieši, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že prípadné moratórium na členstvo Ukrajiny v NATO by nevyriešilo napätie medzi Ruskom a Západom. Na zasadnutí ruskej Bezpečnostnej rady, ktoré bolo zvolané v pondelok do Kremľa, Putin vysvetlil, že prípadné moratórium na prijatie Ukrajiny do NATO nie je v skutočnosti ústupkom, ale len realizáciou plánov Západu pripraviť Kyjev na blížiaci sa vstup do aliancie.     

Podľa agentúry Interfax Putin na zasadnutí povedal, že ho „americký kolega ubezpečil, že NATO sa Ukrajinu nechystá prijať zajtra. Ba čo viac, možné je akési moratórium“. Ruský prezident vyhlásil, že lídri NATO sú si vedomí toho, že Ukrajina nie je pripravená na členstvo v aliancii. Na základe toho Rusko – podľa Putina – zastáva názor, že v prípade návrhu na vyhlásenie moratória na členstvo Ukrajiny v NATO nejde o ústupok voči Moskve, ale len o realizáciu plánov Západu.

„Vy si myslíte, že treba počkať a pripraviť Ukrajinu na vstup do NATO. To je (to akože) moratórium… Ale to je moratórium nie pre nás, to robíte pre seba,“ uviedol Putin a dodal, že takýto návrh nevníma ako ústretovosť voči Rusku. Tú „my zatiaľ nevidíme,“ poznamenal.  

Bezpečnostná rada, ktorú zvolal Putin, posudzuje aj návrh na vyhlásenie samozvaných republík v Donbase – Doneckej a Luhanskej (DĽR a LĽR) za nezávislé štáty. Ruské agentúry informovali, že tento návrh podporujú prakticky všetci členovia rady. Putin avizoval, že rozhodnutie v tejto veci bude prijaté ešte dnes. Putin v pondelok večer vystúpi v televízii s prejavom k občanom.

17:23 Neznámi hackeri sa opäť vyrážajú kyberútokom na Ukrajinu, začne sa vraj v utorok

Neznámi hackeri plánujú 22. februára zaútočiť na webové stránky ukrajinských vládnych úradov a bánk, ako aj webov obranného sektora. Vyradené by mali byť – najmenej na týždeň – weby hostované pod doménou .ua, uviedli ukrajinskí počítačoví experti.

Podľa spravodajského webu Gordon.ua bola správa o pripravovanom útoku zverejnená na webovej stránke Raidforums a upozornil na ňu vládny tím na prevenciu krízových situácií v počítačovej oblasti (CERT-UA).

V noci na 14. januára sa hackeri nabúrali na množstvo webových stránok ukrajinskej vlády. Príslušné štátne úrady hodnotia tento útok ako najrozsiahlejší za posledné štyri roky.

Hackeri uverejnili na vládnych webových stránkach výhražné správy v ukrajinčine, ruštine a poľštine a prečiarkli štátny znak, vlajku i mapy Ukrajiny.

17:01 Putin: Rokovania o Donbase sú v slepej uličke, o DĽR a LĽR sa rozhodne ešte dnes

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v súvislosti s dianím na východe Ukrajiny vyhlásil, že „Kyjev vykonal už dve trestné operácie proti Donbasu, teraz to vyzerá na začiatok tretej“.

Na otvorení zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré sa koná v Kremli, Putin osobitne zdôraznil osudy ľudí žijúcich na týchto územiach.

Putin na zasadnutí podľa agentúry AFP priznal, že už nemá pocit, že by mierový plán z Minska, dohodnutý s Francúzskom, Nemeckom a Kyjevom, dokázal vyriešiť ukrajinský konflikt.

„Chápeme, že neexistujú žiadne vyhliadky“ na implementáciu mierových dohôd z Minska, povedal Putin podľa AFP na zasadnutí. Podľa agentúry TASS Putin skonštatoval, že rokovací proces o Donbase je v slepej uličke.

Ako uviedol Interfax, rokovanie v Kremli je venované posúdeniu situácie v Donbase a vytýčeniu našich „ďalších krokov…berúc do úvahy výzvy vedúcich predstaviteľov Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky“, ktorí sa na ruské vedenie obrátili so žiadosťou o uznanie ich suverenity.

Tanky počas spoločného vojenského cvičenia bieloruskej a ruskej armády. Foto: TASR/AP

Putin pripomenul, že otázka ich uznania „veľmi úzko súvisí s globálnymi problémami zaistenia bezpečnosti sveta vo všeobecnosti a na európskom kontinente zvlášť“.

Zdôraznil, že Bezpečnostná rada posudzuje otázku uznania nezávislosti DĽR a LĽR, nie ich vstup do Ruskej federácie. Vyhlásil, že o uznaní DĽR a LĽR sa rozhodne „dnes“.

Podľa Putina na zasadnutí prednesie správu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa angažuje „v oblasti pokusov o vyjednanie bezpečnostných záruk s Washingtonom a Bruselom“.

Okrem toho vystúpi Dmitrij Kozak, ktorý zastupuje Rusko na rokovaniach v tzv. normandskom formáte. Podľa Putina má Kozak podať svoje hodnotenie toho, „čo sa deje v oblasti rokovaní o implementácii dohôd z Minska“, ktoré boli podpísané v roku 2015 s cieľom vyriešiť konflikt na východe Ukrajiny.

Predseda ruskej vlády Michail Mišustin podľa agentúry TASS vyhlásil, že jeho vláda robí prípravy na uznanie DĽR a LĽR už niekoľko mesiacov. Dodal, že podporuje návrh na uznanie ich nezávislosti, ak nedôjde k pokroku v rokovaniach, dodal TASS.

Minister obrany Sergej Šojgu sa vyslovil za uznanie DĽR a LĽR. V podobnom duchu sa podľa TASS vyjadrili aj ďalší účastníci zasadnutia Bezpečnostnej rady.“Ukrajina ani jej západní spojenci nepotrebujú Donbas,“ vyhlásil podľa TASS Dmitrij Kozak, ktorý kritizoval ukrajinské vedenie za to, že „za pochodu“ vymýšľa nové schémy pre urovnanie situácie v Donbasu, ktoré sú „z oblasti právneho kreténizmu“.

16:40 Nemecko pripravuje humanitárnu pomoc pre utečencov z Ukrajiny

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová počíta v prípade vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou s množstvom utečencov, ktorí budú smerovať do okolitých štátov. Berlín sa pripravuje najmä na to, aby týmto krajinám mohol v prípade potreby poskytnúť humanitárnu pomoc. Faeserová to uviedla v pondelok vo Viedni, kde sa zúčastnila na európskej konferencii o migrácii.

16:35 Heger telefonoval Zelenským; chcel vedieť, ako môže SR pomôcť

 Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Chcel Ukrajine vyjadriť podporu a zistiť, v ktorých oblastiach môže byť Slovensko nápomocné. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Premiér informoval Zelenského, že na pôde Európskej rady apeloval na zvýšenie ekonomickej pomoci pre Ukrajinu a jej promptné vyplatenie. „Robíme tiež všetko preto, aby sme pomohli energetickej bezpečnosti Ukrajiny a vytvorili sme podmienky na vyššie dodávky plynu cez prípojku v Budinciach na túto zimnú sezónu,“ podotkol Heger.

16:31 „Republiky“ v Donbase žiadajú Rusko o uznanie nezávislosti a spoluprácu v obrane

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin a líder Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Leonid Pasečnik v pondelok vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby uznal nezávislosť oboch týchto proruských subjektov, ktoré Ukrajina považuje za svoje dočasne okupované územia. Informovala o tom v pondelok agentúra Interfax.

Pušilin a Pasečnik tiež požiadali ruské vedenie, aby zvážilo možnosť uzatvorenia zmlúv o priateľstve a spolupráci so samozvanými republikami, vrátane spolupráce v obrannej sfére.  

Podľa agentúry TASS Putin v pondelok na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré má byť venované analýze vývoja v súvislosti s Ukrajinou, uviedol, že má v úmysle vypočuť si názory jej členov na výzvy vedenia DĽR a LĽR.

16:07 Ukrajinská armáda: Nevykonávame žiadne útočné operácie

Velenie operácie ukrajinskej armády na východe Ukrajiny v pondelok opäť deklarovalo, že vojenský personál a technika zostávajú na svojich pozíciách a v regióne nevykonávajú žiadne útočné operácie. Ako informovala agentúra Ukrinform, velenie odmietlo tvrdenie ruskej strany, že ukrajinské sily v pondelok ráno ostreľovali ruský hraničný priechod v Rostovskej oblasti.

Hovorca ukrajinských síl Pavlo Kovaľčuk upozornil na to, že proruské sily pokračujú „v šírení dezinformácií s cieľom zdiskreditovať Ukrajinu“. Vyhlásil, že ukrajinskí vojaci na tieto provokácie nereagujú. Útočníci však pokračujú v ničení  infraštruktúry na okupovaných územiach, pričom „strieľajú chaoticky smerom“ k osídleným miestam a „vytvárajú ďalšie provokácie na eskaláciu situácie“. Kovaľčuk ubezpečil, že ukrajinské sily „kontrolujú situáciu a adekvátne reagujú na hrozbu“ zo strany nepriateľa.

Ukrajinská strana zároveň informovala, že v dôsledku ostreľovania proruských síl došlo v Luhanskej oblasti k poškodeniu viacerých objektov civilnej infraštruktúry. Napríklad bez dodávok vody a tepla sa ocitlo viac ako 10 000 ľudí z oblasti mesta Ščasťa.

V dôsledku ostreľovania „ilegálnymi ozbrojenými formáciami“ je odstavená aj Luhanská tepelná elektráreň, informovala ukrajinská agentúra Ukrinform. Ostreľované bolo opäť aj mesto Stanycia Luhanska.

Ruský vojak počas cvičenia ruských síl strategického určenia. Foto: TASR/AP

Ukrajina v pondelok zároveň rozhodne poprela tvrdenia Moskvy, že ruské sily zabili piatich ukrajinských „sabotérov“, ktorí údajne prekročili hranicu, aby zorganizovali útok. „Ani jeden z našich vojakov neprekročil hranicu s Ruskou federáciou,“ povedal novinárom Anton Heraščenko, predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra.

Ruská agentúra Interfax predtým informovala, že podľa tlačovej služby ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) došlo v pondelok okolo 09.00 h miestneho času v Rostovskej oblasti na juhu Ruska k pokusu o narušenie hranice s Ukrajinou. FSB uviedla, že príslušníci ruskej pohraničnej stráže v spolupráci s armádou zastavili údajne diverznú-prieskumnú skupinu. Neznámi kládli odpor a boli ruskými silami zlikvidovaní, tvrdí ruská FSB.

Ruská agentúra Interfax predtým informovala, že podľa tlačovej služby ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) došlo v pondelok okolo 09.00 h miestneho času v Rostovskej oblasti na juhu Ruska k pokusu o narušenie hranice s Ukrajinou. FSB uviedla, že príslušníci ruskej pohraničnej stráže v spolupráci s armádou zastavili údajne diverznú-prieskumnú skupinu. Neznámi kládli odpor a boli ruskými silami zlikvidovaní, tvrdí ruská FSB.

Podľa ruskej armády ešte počas tohto stretu na územie Ruska z Ukrajiny vstúpili dve bojové vozidlá pechoty ukrajinskej armády, aby evakuovali skupinu sabotérov. Ruská armáda zničila obe bojové vozidlá pechoty protitankovými zbraňami, uviedla podľa Interfaxu tlačová služba Južného vojenského okruhu ruských ozbrojených síl.

Západné krajiny už niekoľko dní varujú, že Rusko si môže „vymyslieť zámienku“ pre napadnutie Ukrajiny. Napríklad americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vymenoval niekoľko scenárov, ktoré by Rusi údajne mohli použiť ako zámienku.

„Mohlo by ísť o vykonštruované bombardovanie na území Ruska. Vymyslený nález masového hrobu, zinscenovaný útok bezpilotných lietadiel proti civilistom či falošný – ale aj skutočný útok s použitím chemických zbraní,“ vymenoval možné scenáre šéf americkej diplomacie.

Rusko vyjadrenia západných lídrov o plánovaní invázie odmieta.

16:00 Na východe Ukrajiny podľa Ruska bojujú žoldnieri z Balkánu

Srbsko údajne v najbližších dňoch navštívi vplyvný tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev, aby tam rokoval aj o problematike žoldnierov z Balkánu, ktorí sa podľa Moskvy zapájajú do bojov na východe Ukrajiny. Informovali o tom v pondelok ruské provládne médiá. Moskva správu nepotvrdila.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň vyhlásil, že na východe Ukrajiny pôsobia žoldnieri z Albánska, Kosova a Bosny, ktorí tam bojujú na strane Ukrajiny proti proruským povstalcom. Predstavitelia dotknutých krajín tieto tvrdenia odmietli.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok zvolal schôdzku najvyšších bezpečnostných predstaviteľov, ktorí sa údajne venovali správam o žoldnieroch smerujúcich z Balkánu na Ukrajinu. Na východe Ukrajiny v minulosti pôsobili desiatky srbských bojovníkov, avšak na strane proruských povstalcov.

15:51 Ukrajina odmietla obvinenia Moskvy, že využíva diverzantov a sabotérov

Ruská armáda v pondelok uviedla, že ukrajinskí vojenskí diverzanti sa pokúsili vstúpiť na ruské územie v ozbrojených vozidlách. Kyjev toto obvinenie odmietol a označil to za nepravdivé. Západné krajiny sa obávajú, že Moskva si podobnými správami môže hľadať zámienku na inváziu, píše agentúra Reuters.

„Ani jeden z našich vojakov neprekročil hranicu s Ruskou federáciou a dnes nebol zabitý ani jeden (muž),“ povedal novinárom predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra Anton Geraščenko.

Ruská armáda tvrdí, že pri marení útoku „ukrajinských sabotérov“ bolo zabitých päť ľudí. Agentúra TASS predtým zverejnila správu v ktorej tvrdila, že ukrajinský sabotér sa odpálil pri pokuse umiestniť výbušniny v Donecku.

14:40 Líder separatistov Pušilin: Situácia sa zhoršuje, všetci muži musia ísť bojovať

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin v pondelok opäť vyzval všetkých mužov „schopných držať v ruke zbraň“, aby išli bojovať proti jednotkám ukrajinskej armády. Tá podľa neho podniká ostreľovanie aj ťažkými zbraňami. Kyjev to odmieta a opakovane tvrdí, že v čase napätej situácie ohľadom rozmiestňovania ruskej vojenskej techniky v blízkosti hraníc neplánuje podniknúť vojenskú ofenzívu proti proruským separatistom v Donbase.

„Vážení obyvatelia Doneckej ľudovej republiky. Za uplynulých 24 hodín sa situácia stala kritickou. Ukrajina vykonáva masívne ostreľovanie nášho územia. Len v posledných dňoch (ukrajinské) delostrelectvo vypálilo na obytné štvrte viac ako 1700 granátov,“ tvrdí v pondelkovom príspevku na sociálnej sieti Telegram Pušilin.

Ukrajinská armáda podľa neho zasiahla strelami dve školy, nemocnicu aj trafostanicu. DPA pripomína, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok opäť zopakoval, že ukrajinská armáda neplánuje žiadne útočné operácie. Kyjev chce podľa neho získať späť okupované územia prostredníctvom politických a diplomatických prostriedkov.

Z regiónov ovládaných separatistami boli medzičasom evakuované ženy a deti. Desaťtisíce z nich sa teraz nachádzajú v rôznych častiach Ruska. Muži museli zostať doma. Pušilin ich v pondelok predpoludním opäť vyzval, aby išli bojovať.

Ruskí separatisti si zakrývajú uši počas paľby smerom k ukrajinským vojakom v ukrajinskej dedine Sanžiravka, severovýchodne od mesta Debaľcevo 11. januára 2015. Foto: TASR/AP

„Musíme spojiť všetko úsilie. Vyzývam celú mužskú populáciu, všetkých, ktorí sú schopní držať v rukách zbrane, aby prišli na vojenské komisariáty a postavili sa za svoje rodiny, svoje deti, manželky, matky a za našu vlasť,“ napísal Pušilin.

Líder DĽR ešte v sobotu oznámil, že podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii, ktorú na svojom mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne schválilo všetkých 88 prítomných poslancov Ľudovej rady DĽR. K rovnakému kroku pristúpila v sobotu aj ďalšia samozvaná ľudová republika v Donbase – Luhanská (LĽR). Dekrét o všeobecnej mobilizácii podpísal jej líder Leonid Pasečnik.

14:30 MZVEZ SR: Odporúča Slovákom opustiť niektoré oblasti Ukrajiny

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odporúča Slovákom v súvislosti so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou na Ukrajine bezodkladne opustiť niektoré oblasti. Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Informuje o tom na svojom webe.

Občanom nachádzajúcim sa na území Ukrajiny súčasne rezort diplomacie odporúča využiť možnosť dobrovoľnej registrácie pred cestou do zahraničia alebo v aplikácii Svetobežka.

Rezort diplomacie neodporúča cestovať na Ukrajinu bez ohľadu na účel cesty. Prednedávnom rozhodol aj o stiahnutí rodinných príslušníkov vyslaných zamestnancov na Zastupiteľskom úrade SR v Kyjeve a Generálnom konzuláte SR v Užhorode.

13:29 Nemecko chce posilniť misiu OBSE na Ukrajine o ďalších pozorovateľov

Nemecká spolková vláda chce posilniť medzinárodnú pozorovateľskú misiu, ktorá monitoruje konflikt medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou na východe Ukrajiny. Počas pondelkového mimoriadneho zasadnutia Stálej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o tom informovalo nemecké ministerstvo zahraničných vecí, uviedla agentúra DPA.

Misiu pod záštitou OBSE tvoria stovky neozbrojených pozorovateľov z členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ich úlohou je hliadkovať na oboch stranách frontovej línie a nahlasovať prípadné porušenia prímeria. Vzhľadom na vypätú situáciu v súvislosti s ukrajinskou krízou však Británia, Kanada a Spojené štáty stiahli svojich pozorovateľov z oblasti.

„Ide nám (Nemecku) o to, aby sme udržali (chod misie) a posilnili schopnosť OBSE pracovať v tejto mimoriadne kritickej fáze, keď niektoré štáty stiahli svojich zamestnancov z bezpečnostných dôvodov. Nemecko to však neurobilo,“ povedal hovorca a dodal, že nasadenie pozorovateľov OBSE je obzvlášť dôležité vo chvíli, keď sa dezinformácie a operácie pod falošnou vlajkou môžu stať spúšťačom veľkého ozbrojeného konfliktu.

12:38 Nemecký kancelár Scholz bude popoludní telefonovať s ruským prezidentom Putinom

Nemecký kancelár Olaf Scholz bude v pondelok popoludní telefonovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol to hovorca nemeckého spolkového kabinetu Steffen Hebestreit počas pravidelnej tlačovej konferencie. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP, DPA a Reutes.

Telefonát bude podľa Hebestreita súčasťou širšieho úsilia, ktorého cieľom je zmiernenie napätia v súvislosti s Ukrajinou.

Olaf Scholz. TASR/AP

„Plánovaný telefonát, ktorý sa uskutoční dnes (pondelok) popoludní, bol úzko koordinovaný s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom,“ spresnil Hebestreit. Šéf Elyzejského paláca v nedeľu telefonoval so šéfom Kremľa až dvakrát. Obaja lídri najskôr absolvovali takmer dvojhodinový telefonát. Ich následný večerný rozhovor trval asi hodinu.

Berlín slovami hovorcu vlády zároveň privítal skutočnosť, že americký prezident Biden ponúkol Putinovi priame stretnutie. Podľa Hebestreita „existuje nádej“, že ruská strana túto americkú ponuku prijme.

„Teraz by bolo dôležité urobiť potrebné prípravy na to, aby sa takýto summit mohol uskutočniť čo najskôr,“ uviedol hovorca.

12:21 Air France ruší utorkové lety do a z Kyjeva

Francúzsky národný letecký dopravca Air France v pondelok oznámil, že ruší všetky svoje lety do a z Kyjeva naplánované na utorok. Dôvodom sú bezpečnostné obavy súvisiace so zhromažďovaním ruských vojsk pri ukrajinských hraniciach. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Spoločnosť Air France, ktorá v súčasnosti prevádzkuje utorkové a nedeľňajšie spiatočné lety smerujúce z Paríža do Kyjeva, uviedla, že ide o „preventívne opatrenie“ a „situáciu bude pravidelne prehodnocovať“.

11:40 Harrisová: V prípade invázie na Ukrajinu musíme byť pripravení zaviesť sankcie

Európski spojenci by v prípade ruskej invázie na Ukrajinu mali byť pripravení na zavedenie tvrdých ekonomických sankcií voči Moskve. Po účasti na víkendovej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to povedala americká viceprezidentka Kamala Harrisová. TASR o tom informuje na základe správy od agentúry AP.

„Hovoríme tu o potenciálnej vojne v Európe,“ povedala Harrisová médiám v nedeľu večer pred odletom do Washingtonu. Podľa americkej viceprezidentky sa Európa v súčasnosti nachádza v najväčšej bezpečnostnej kríze od konca druhej svetovej vojny.

Harrisová v Mníchove európskym spojencom prízvukovala, že starý kontinent čelí „priamej bezpečnostnej hrozbe“. Z tohto dôvodu viceprezidentka USA verí, že v otázke zavedenia ekonomických sankcií voči Rusku existuje medzi účastníkmi konferencie zhoda.

Americký prezident Joe Biden žiada, aby boli európski spojenci v prípade ruského útoku na Ukrajinu pripravení zaviesť voči Moskve tvrdé sankcie. Zavedenie ekonomických opatrení voči Rusku by podľa Harrisovej pravdepodobne znamenalo ekonomické straty aj pre USA a to najmä v oblasti energetiky.

Kamala Harrisová. Foto: TASR/AP

11:30 USA plánujú prerušiť vzťahy s ruskými bankami v prípade napadnutia Ukrajiny

Administratíva prezidenta Joea Bidena pripravila balík sankcií proti Rusku, ktorý zahŕňa zákaz amerických finančných inštitúcií spracovávať transakcie pre veľké ruské banky. Uviedli to v pondelok tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou, ktoré nechceli byť menované.

Cieľom opatrení v prípade napadnutia Ukrajiny je poškodiť ruskú ekonomiku prerušením „korešpondenčných“ bankových vzťahov medzi cieľovými ruskými bankami a americkými bankami, ktoré umožňujú medzinárodné platby.

Americké úrady síce už predtým uviedli, že reštrikcie v bankovom sektore budú súčasťou možných sankcií, ale plán na prerušenie korešpondenčných bankových väzieb, ktoré podporujú globálne toky peňazí, sa predtým nespomínal.

Spojené štáty využijú tiež svoj najsilnejší sankčný nástroj proti niektorým ruským jednotlivcom a spoločnostiam a zaradia ich na zoznam špeciálne určených štátnych príslušníkov (SDN), účinne ich vylúčia z amerického bankového systému, zakážu im obchodovanie s Američanmi a zmrazia ich americké aktíva, uviedli tiež zdroje.

10:25 Ukrajina víta iniciatívu zorganizovať samit medzi USA a Ruskom

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba privítal v pondelok iniciatívu usporiadať samit medzi americkým prezidentom Joeom Bidenom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Kyjev podľa neho dúfa, že stretnutie by viedlo k tomu, že Moskva stiahne svoje jednotky z hraníc s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra AFP.

„Vítame túto iniciatívu. Veríme, že každé úsilie zamerané na diplomatické riešenie (krízy) stojí za pokus,“ povedal Kuleba pred stretnutím s partnermi z EÚ v Bruseli.

Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

„Veríme, že obaja prezidenti odídu z miestnosti s dohodou o tom, že Rusko stiahne svoje sily z hraníc s Ukrajinou,“ dodal.

Francúzska prezidentská kancelária v pondelok oznámila, že Biden a Putin sa v zásade dohodli na ďalšom samite. Konať sa však bude môcť len v prípade, ak Moskva nezaútočí na Ukrajinu.

Samit obom lídrom navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa následne malo konať aj ďalšie, rozšírené vrcholné stretnutie za účasti „relevantných zainteresovaných strán“. Témou by mala byť „bezpečnosť a strategická stabilita v Európe, uviedol Elyzejský palác.

Oznámenie dopĺňa, že prípravy na samit sa začnú vo štvrtok na schôdzke ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí preberú obsah stretnutia prezidentov.

Biely dom potvrdil, že Biden „v zásade“ súhlasí so summitom s Putinom, ak medzitým nedôjde k útoku Ruska na Ukrajinu.

Oznámenia z Paríža a Washingtonu prišli po tom, ako Macron v nedeľu dvakrát telefonoval s Putinom a medzi týmito rozhovormi sa spojil aj s viacerými západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Bidena či britského premiéra Borisa Johnsona.

09:45 TASS: Ukrajinský sabotér sa odpálil pri pokuse umiestniť výbušniny v Donecku

Ukrajinský sabotér sa v pondelok ráno odpálil pri pokuse umiestniť výbušné zariadenie v okolí železničnej stanice v meste Doneck, ktoré ovládajú proruskí separatisti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa odvolala na vyhlásenie hovorcu tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Sabotér sa odpálil v pondelok okolo 4.45 h miestneho času (5.45 SEČ) pri vchode na trh v okolí železničnej stanice. Pri jeho pozostatkoch našli batoh s výbušným zariadením, uviedol hovorca milícií.

Ukrajinské bezpečnostné zložky pokračujú v pokusoch uskutočniť vo východnej časti krajiny teroristické útoky na objekty dôležitej infraštruktúry a civilné obyvateľstvo, píše TASS.

Na frontovej línii v Donbase na východe Ukrajiny došlo v posledných dňoch k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z čoho sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily a proruskí separatisti.

Obe samozvané separatistické republiky – DĽR aj Luhanská ľudová republika (LĽR) – vyhlásili cez víkend všeobecnú mobilizáciu s tvrdením, že Kyjev pripravuje útok na nimi ovládané územia. Ukrajinská vláda takýto úmysel popiera a tvrdí, že ide len o zámienku pre hroziacu ruskú inváziu na Ukrajinu.

06:14 Šéfka EK: Rusko bude čeliť „rozsiahlym dôsledkom“, ak zaútočí na Ukrajinu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zdôraznila v nedeľu hrozbu Západu, že Rusko by čakali „rozsiahle dôsledky“, ak by zaútočilo na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.

Finančné sankcie by pre Rusko v prípade vojenskej agresie voči Ukrajine znamenali, že by bolo fakticky odrezané od medzinárodných finančných trhov, uviedla von der Leyenová v súvislosti so zvažovaným súborom sankcií v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.

Hospodárske sankcie by postihli „všetok tovar, ktorý Rusko potrebuje na modernizáciu a diverzifikáciu svojho hospodárstva“, ktorý však nevyrába a nemôže jeho dovoz nahradiť, vyhlásila šéfka EK. Rusko má podľa nej jasné zraniteľné miesto, a tým je jeho ekonomika.

S odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina von der Leyenová dodala: „Nebude preňho jednoduché vysvetliť svojmu obyvateľstvu, prečo útočí na Ukrajinu a prečo zjavne akceptuje tieto rozsiahle dôsledky pre Rusko.“

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Predseda Európskej rady Charles Michel predtým uviedol, že vo svetle ruskej hrozby a bezpečnostných výziev by Európska únia mala prehĺbiť ekonomické a politické vzťahy s Ukrajinou. V tomto smere navrhuje darcovskú konferenciu na podporu jej ekonomiky.

„Ruský cieľ oslabenia západnej a európskej podpory pre Ukrajinu je zlou kalkuláciou, pretože len posilňuje naše odhodlanie,“ povedal Michel v nedeľu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Pripomenul, že z krátkodobého hľadiska EÚ rozhodla o makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 1,2 miliardy eur.

05:20 Satelitné snímky: Ruské sily sa rozptyľujú na pozície pri hranici Ukrajiny

Nové satelitné zábery ukazujú zintenzívnenie aktivity ruských vojenských jednotiek neďaleko severovýchodnej hranice Ukrajiny. Jednotky, ktoré sa nachádzali v posádkach, podľa nich zaujímajú pozície v teréne, informovala v nedeľu televízia CNN.

Satelitné zábery urobila v nedeľu súkromná americká firma Maxar Technologies. Podľa jej zhodnotenia „bolo severozápadne od Belgorodu a v blízkosti miest Soloti a Valujki v Rusku zaznamenaných viacero nových rozmiestnení obrnenej techniky a vojakov v teréne“.

Tieto mestá sa nachádzajú vo vzdialenosti do 35 kilometrov od ruskej hranice s Ukrajinou, píše CNN.

„Táto nová aktivita predstavuje zmenu v štruktúre doteraz pozorovaného nasadenia bojových skupín (tanky, obrnené transportéry, delostrelectvo a podporná technika). Až donedávna bola väčšina nasadení pozorovaná najmä pri existujúcich vojenských posádkach a výcvikových priestoroch alebo v ich blízkosti,“ uviedla firma Maxar.

Na kombosnímke satelitné zábery súkromnej americkej firmy Maxar Technologies z 13. februára 2022 (hore) a 20. februára 2022 (dole) zobrazujú pohyb ruských vojenských jednotiek v meste Soloti, ktoré sa nachádza asi 25 kilometrov severne od ruských hraníc s Ukrajinou. Nové satelitné zábery ukazujú zintenzívnenie aktivity ruských vojenských jednotiek neïaleko severovýchodnej hranice Ukrajiny. Jednotky, ktoré sa nachádzali v posádkach, podľa nich zaujímajú pozície v teréne, informovala v nedeľu televízia CNN. Foto: TASR/AP

„Dnes (nedeľa) väčšina bojových jednotiek a podpornej techniky zo Soloti odišla a v celej oblasti je vidieť rozsiahle stopy vozidiel a niekoľko konvojov obrnenej techniky,“ píše sa vo vyhlásení.

Nové zábery ukazujú, že tábory alebo zhromaždiská, v ktorých sa minulú nedeľu 13. februára nachádzali ruské jednotky v značnom počte, sú teraz pomerne prázdne.

„Niektoré zariadenia boli tiež umiestnené východne od neďalekého Valujki na poli približne 15 kilometrov severne od ukrajinskej hranice,“ vyplýva z analýzy Maxaru.

CNN uvádza, že počas víkendu separátne geolokalizovala viacero vídeí z regiónu, ktoré zachytávali dlhé kolóny s tankami, bojovými vozidlami pechoty a húfnicami presúvajúce sa vidieckymi oblasťami v prihraničnej Belgorodskej oblasti.

„Severozápadne od Belgorodu je tiež vidno viacero nových rozmiestnení v teréne, pričom veľká časť techniky a vojakov je umiestnená v lesnatých oblastiach alebo v ich blízkosti,“ doplnil Maxar s tým, že tieto jednotky sú rozostavené približne 30 kilometrov od hranice. Snímky ukazujú aj ďalšie jednotky umiestnené v poľnohospodárskych alebo priemyselných oblastiach.

03:37 Francúzsko: Putin a Biden sa v zásade dohodli na samite o Ukrajine

Americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin sa v zásade dohodli na ďalšom samite. Konať sa však bude môcť len v prípade, ak Moskva nezaútočí na Ukrajinu, oznámila v pondelok francúzska prezidentská kancelária. TASR o tom informuje na základe správ od agentúr AFP a DPA.

Samit obom lídrom navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa následne malo konať aj ďalšie, rozšírené vrcholné stretnutie za účasti „relevantných zainteresovaných strán“. Témou by mala byť „bezpečnosť a strategická stabilita v Európe“, uviedol Elyzejský palác.

Vladimir Putin a Joe Biden. Foto: TASR/AP

Oznámenie dopĺňa, že prípravy na summit sa začnú vo štvrtok na schôdzke ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí preberú obsah stretnutia prezidentov.

Biely dom potvrdil, že Biden „v zásade“ súhlasí so summitom s Putinom, ak medzitým nedôjde k útoku Ruska na Ukrajinu.

Spojené štáty sú „odhodlané pokračovať v diplomacii do momentu, keď sa začne invázia“, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Sme tiež pripravení na vyvodiť rýchle a prísne dôsledky, ak by si Rusko zvolilo vojnu. A v súčasnosti to vyzerá, že Rusko pokračuje v prípravách na veľmi skorý útok na Ukrajinu v plnom rozsahu,“ dodala vo vyhlásení.

Oznámenia z Paríža a Washingtonu prišli po tom, ako Macron v nedeľu dvakrát telefonoval s Putinom a medzi týmito rozhovormi sa spojil aj s viacerými západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Bidena či britského premiéra Borisa Johnsona.

00:58 Ukrajinský minister obrany: Rusko nevytvorilo pri hranici úderné skupiny

Rusko nesformovalo v blízkosti Ukrajiny úderné vojenské skupiny, preto nemožno hovoriť o totálnom útoku v najbližších dňoch. Uviedol to v nedeľu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy tlačovej agentúry Ukrinform.

„Do dnešného dňa, tejto hodiny, nebola zo strany Ruskej federácie vytvorená úderná skupina na žiadnom mieste, kde obkľúčili Ukrajinu. Preto hovoriť, že útok bude zajtra, pozajtra, je podľa mňa nevhodné. To ale neznamená, že riziko je nízke, že neexistuje žiadna hrozba,“ povedal Reznikov vo vysielaní televízie 1 + 1.

Minister podľa Ukrinformu doplnil, že Kyjev posudzuje všetky riziká a hrozby, pričom ukrajinské ozbrojené sily sú spolu s celým ukrajinským ľudom pripravené klásť odpor.

Na snímke ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa usmieva počas vojenského cvičenia ozbrojených síl ukrajinskej národnej gardy v mestskom osídlení v opustenom meste Pripjat pri Černobyle 4. februára 2022. Foto: TASR/AP

Predchádzajúce dianie okolo vývoja na Ukrajine od pondelka 14. februára do nedele 20. februára si môžete pozrieť tu.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.