Prekvapujúci vzťah Esterházyho k Eduardovi Tesárovi a hrdinom z Bielej légie

Bývalý šéf Maďarského kultúrneho inštitútu v Bratislave píše o nie veľmi známom svedectve, ktoré o Eduardovi Tesárovi a chlapcoch z Bielej légie vydal Ján Esterházy.

„V okamihu som stratil všetko, zostala mi len viera v Boha a nádej. Keby nebolo ani to, ak by mi to hlboko nevštepili, život pre mňa by nemal význam.“

Úryvok z posledného listu rodičom od popraveného Antona Púčika

Pred 71 rokmi, 20. februára 1951, popravili v Bratislave troch mladých mužov, ktorí sa nezmierili s nezastaviteľným násilným rozmachom komunizmu. Pokúsili sa o nemožné, založili na Slovensku ilegálne nenásilné hnutie pod názvom Biela légia. Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár boli hlboko veriaci katolíci a slovenskí vlastenci, ktorí sa nevzdali svojich zásad, ani túžby po lepšom, ľudskejšom svete. Ktorí sa nezmierili s nástupom totality a postavili sa jej.

Pre svoj kresťanský svetonázor sa aj tak mohli cítiť odstrčení na okraji spoločnosti, preto azda usudzovali, že nemajú čo stratiť. Títo traja dobrí priatelia z detstva snívali od roku 1945 o slobode, slobodnom praktizovaní svojej viery a pre tieto vznešené ciele sa začali organizovať. Za účelom odstránenia komunizmu vytvorili informačnú sieť, aby zasielaním správ na Západ odhalili skutočnú povahu komunistickej diktatúry. Pomoc teda očakávali od Západu a so svojím naivným očakávaním v tom čase a v tomto regióne neboli sami. Komunizmus mal padnúť inak, nie po ďalšej vojne.

Žiaľ, z Moskvy riadená tajná polícia sa bez problémov infiltrovala do organizácie, čoho následkom bolo, že v januári 1949 zatkli 74 členov Bielej légie a z nich po roku až 48 osôb nemilosrdne odsúdili.