Málo rozmýšľania, mnoho rozhadzovania. Aj tak budeme spomínať na pandémiu

Desiatky miliónov sem, stovky miliónov tam. Ministerský kabinet skúšal počas posledných dvoch rokov koronavírus predbehnúť aj viacerými megalomanskými nápadmi. Ich efektivita ale v obrovskej miere nekorešpondovala s vynaloženými prostriedkami, ergo peniazmi samotných občanov. Posledným príkladom mrhania je nákup vakcín od Novavaxu.

Pred niekoľkými týždňami obletela Slovensko správa, že rezort zdravotníctva zakontrahoval 600-tisíc dávok proteínových vakcín od spoločnosti Novavax v sume 11 miliónov eur. Doraziť by mali už v pondelok 21. februára.

Ako Štandard informoval v samostatnom článku, nákup sa realizoval v čase, keď malo Slovensko na sklade ďalších vyše 1,25 milióna nevyužitých dávok od firiem Pfizer/BioNTech, Moderna a Johnson & Johnson. A zároveň v čase, keď záujem o očkovanie div že nedosahuje záporné hodnoty.

Z uvedeného vyplýva, že vláda si opäť zarobila na kolosálny finančný problém a prvé dáta tento dojem iba potvrdzujú. Agentúrna správa z piatka totiž uvádza, že záujem o spomenutú vakcínu prejavilo za tri dni od spustenia registrácie iba žalostných 1 367 ľudí.

Navyše, nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal v súčasnej covidovej vlne tento záujem niekoľkonásobne nafúknuť. To platí aj o budúcej (zrejme jesennej) vlne. Karty by síce mohol zamiešať neskorší nástup vážnejšieho variantu, ale tu už ampulky narazia na problém svojej exspirácie. Podľa Európskej liekovej agentúry (EMA) totiž vydržia len deväť mesiacov.

Nevyhnutným dôsledkom tohto stavu bude to, že nevyužité vakcíny buď zlikvidujeme, podarujeme rozvojovým štátom alebo predáme značne pod cenu.

V každom prípade, z pohľadu daňového poplatníka sa všetky tri eventuality stretávajú v jednom a tom istom čiernom bode – v nehospodárnom míňaní peňazí, ktoré predtým do štátnej kasy v dobrej viere odviedol.

Počas dvojročného zápasu s covidom pritom zďaleka nejde o prvú situáciu tohto druhu. Ignorovanie vedeckých poznatkov, skúseností ostatných krajín a sedliackeho rozumu pri ťahaní balíkov bankoviek zo štátnej kasy je už akousi pandemickou tradíciou súčasného kabinetu.

Spomeňme si na ideu celoplošného testovania populácie a vtedajšie kolosálne vojenské manévre, ktoré nás mali zapísať do histórie.

To, aký vplyv mali na zníženie incidencie, sa síce vypočítať nedá, ale isté je, že nám k výraznejšiemu úspechu nepomohli. Už krátko po nich si totiž pandemická vlna rázom vyžiadala 10-tisíc obetí a katapultovala nás medzi najväčších covidových smoliarov v globálnom meradle.

„Už príbalové letáky týchto testov upozorňujú, že tento test je vhodný len na testovanie pacientov s príznakmi ochorenia COVID-19. A že všetky pozitívne testy je odporúčané preverovať PCR diagnostikou. Avšak ešte oveľa viac informácií dávajú validačné štúdie testov,“ písali slovenskí lekári vtedajšiemu premiérovi Igorovi Matovičovi. A varovali ho aj mnohí ďalší. Nepomohlo.

Po celoplošnom testovaní a ďalšom neutíchajúcom testovaní bezpríznakovej populácie minister hospodárstva Richard Sulík v marci 2021 v televíznej diskusii uviedol, že ide o „možno dobrý biznis“ a vyjadril sa, že nás tento špás stál už 280 miliónov eur.

Prešlo pár mesiacov a Igor Matovič, medzitým usalašený na rezorte financií, vyrukoval s tandemom ďalších opatrení, ktoré mali korone – ale už naozaj definitívne – zlomiť väz. Presnejšie so sprostredkovateľským bonusom a s očkovacou lotériou. Oba nápady nás mali stáť vyše 50 miliónov eur, nakoniec štát vyplatil menej.

Skeptici už pri oznámení nápadu konštatovali – aj so zreteľom na skúsenosti z USA –, že očkovacia lotéria prinesie žiadny alebo len minimálny efekt.

Optimisti sa o tom museli presvedčiť až trochu neskôr alebo ex post. „Žiaden nárast, ktorý by mohol súvisieť s očkovacou lotériou, v dátach nepozorujeme, a to nielen na celoslovenskej, ale ani na regionálnej úrovni,“ bilancoval matematik Richard Kollár.

Slávne výsledky nepriniesol ani sprostredkovateľský bonus.

A posledný nápad, očkovací bonus. Efekt bol podobný. Výsledok ponúkania 200-, respektíve 300-eurovej odmeny je taký, že od jej schválenia išlo na očkovanie len päť percent nezaočkovaných seniorov.

Prakticky všetky neštandardné pandemické opatrenia, ktoré si v súhrne vyžiadali financie v objeme stoviek miliónov eur, priniesli buď minimálny, žiadny alebo možno až kontraproduktívny vplyv.

Nejde pritom o kozmetické vady, keď sa deklarovaný efekt nedostavil iba tesne alebo naplnil len z polovice, ale o trestuhodné výstrely do tmy. Tie navyše podčiarkuje fakt, že štát má k dispozícii odborné a analytické kapacity v kvalite a počte ako žiadny iný subjekt pod slnkom.

A v neposlednom rade, svedkami mrhania verejnými zdrojmi sme v čase, keď väčšinu populácie ekonomicky najprv ťažko skúšal tvrdý lockdown a dnes túto rolu prevzalo bezprecedentné zdražovanie energií a potravín.

Poučenie do budúcnosti je jasné: vláda by mala menej míňať a viac premýšľať.