Nedávno mu venovali petíciu, dnes už pre nich nie je aktuálne. Od povinného očkovania bočia aj progresívci

Tak rýchlo ako vlna samotného koronavírusu môže spľasnúť aj vlna myšlienky povinného očkovania. Cez víkend opatrne cúvlo zo svojej nekompromisnej pozície dokonca aj Rakúsko. Pre Slovensko, ktoré sa svojím geografickým susedom inšpirovalo (hoci nápad nedosiahlo do legislatívneho konca), je táto téma zrejme nadobro pasé. Neženú sa do neho už ani progresívci, ktorí povinnému očkovaniu pred dvomi mesiacmi spustili samostatný web s petíciou.

V otázke povinného očkovania proti koronavírusu zašlo v európskom priestore najďalej susedné Rakúsko. Téma sa dostala na stôl ešte v novembri minulého roka, no prezident Alexander van der Bellen ju svojím podpisom uzavrel až začiatkom februára.

Povinnú vakcináciu budú musieť absolvovať všetci občania starší ako 18 rokov. Pokuty za nesplnenie očkovacej povinnosti dosahujú v rýchlom konaní 600 eur a v správnom konaní sa šplhajú až k 3 600 eurám. Do polovice marca platí prechodné obdobie, počas ktorého sa nebudú udeľovať pokuty.

Zákon má platiť do 31. januára 2024. Vo svetle tamojšieho skrátenia platnosti covid pasov na šesť mesiacov to znamená, že dospelí Rakúšania budú musieť za tohto právneho stavu absolvovať nielen štvrtú, ale aj ďalšie dávky vakcíny.

Za boli viacerí členovia vlády aj na Slovensku

Už krátko po tom, ako sa v Rakúsku začalo vážne hovoriť o povinnom očkovaní a pripravovať príslušná legislatíva, si táto téma našla priaznivcov vo vysokej politike aj na Slovensku. Z najväčšej časti tomu dopomohla v tom čase vrcholiaca vlna delta variantu a čoraz preplnenejšie nemocnice.

Prvý vážnejší výstrel prišiel od premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) koncom novembra. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy skonštatoval, že je zástancom povinného očkovania v starších vekových kategóriách nad 65 či 60 rokov. „Najideálnejší diapazón by bol 50 plus,“ pripustil. Politik si dokonca vedel predstaviť povinné plošné očkovanie pre všetkých obyvateľov.

Nútená vakcinácia v tej či onej forme si rýchlo našla ďalších podporovateľov. O jeho zrejmej nevyhnutnosti hovorila aj prezidentka Zuzana Čaputová a naklonení jej boli minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS), minister školstva Branislav Gröhling (SaS) či ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí).

Podpora rástla aj medzi občanmi

Predseda vlády Heger sa neskôr obhájil analýzou, podľa ktorej je spomenutý zásah do telesnej integrity jednotlivca právne možný. Analýza deklarovala, že vakcíny sú bezpečné a predostrela štyri spôsoby možnej realizácie tohto opatrenia.

Prieskum spred vlaňajších Vianoc navyše ukázal, že podpora povinného očkovania rastie aj v slovenskej populácii. Za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, bolo 38,9 percenta respondentov. Odmietalo ho 52,1 percenta. Deväť percent opýtaných nevedelo túto otázku posúdiť.

Progresívci mobilizovali vo veľkom

Boj o povinné štepenie sa viedol aj na mimoparlamentnej pôde. Azda najaktívnejšie bolo v tomto smere Progresívne Slovensko, ktoré na prelome novembra a decembra spustilo petíciu za povinné očkovanie, pod ktorú získalo dovedna takmer 10-tisíc podpisov.

„Jedinou cestou von z pandémie je povinné očkovanie pre všetkých dospelých okrem tých, ktorí očkovaní byť nemôžu zo zdravotných dôvodov, a to čo možno najskôr,“ písala strana na samostatnej doméne zapovinneockovanie.sk s dodatkom, že príkladom je práve Rakúsko. Odvolávala sa na rekordné počty pozitívnych, alarmujúce počty hospitalizovaných a lockdownom zničenú ekonomiku.

„Nie je to žiadne nóvum, malé deti dávame povinne očkovať. Kým to nebolo zahltené dezinformáciami, nikto s tým nemal problém,“ povedala v diskusnej relácii V politike na TA3 koncom novembra predsedníčka strany Irena Bihariová. „Aká vláda, taká pandémia. Ilustruje jej zbabelosť,“ dodala.

Príde v Rakúsku obrat?

Aj v súvislosti s povinným očkovaním sa však ukazuje, že pandemické reálie sa zásadne nemenia v horizonte mesiacov či rokov, ale skôr rovno týždňov či dokonca dní.

Vysokoinfekčný, ale zato oveľa menej rizikový variant omikron, ktorý sa objavil zhruba v rovnakom čase ako idea povinného očkovania, núti rakúske špičky nesmelo vyťahovať biele vlajky.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer vo víkendovom rozhovore pre Kronen Zeitung prekvapil, keď nevylúčil, že Viedeň od povinného očkovania proti covidu napokon upustí. „V prípade, že experti navrhnú zákon zrušiť, stane sa tak,“ uviedol líder rakúskej vlády v tieni masívneho uvoľňovania ostatných opatrení.

Denník SME v tejto súvislosti cituje nielen expertov, akým je virológ Norbert Nowotny, ktorí potrebu povinného očkovania spochybňujú, ale aj hajtmanov niektorých spolkových krajín, ktorí „vyjadrujú pochybnosti vzhľadom na relatívne stabilné počty pacientov v nemocniciach, ktoré sú kombinovaným dôsledkom súčasnej zaočkovanosti a miernejšieho variantu omikron“.

Faktom tiež je, že ani hrozba mastných pokút Rakúšanov k zdravotníkom nevyháňa. Záujem o prvú dávku tam padol na dno a dve dávky doteraz dostalo zhruba 73 percent ľudí, tri dávky „len“ 55 percent občanov.

Ústup omikronovej vlny, vysoká úroveň premorenosti a priaznivejšie jarné počasie pritom spravia debatu o udržateľnosti povinného očkovania ešte aktuálnejšou. Definitívnu odpoveď na to, či legislatíva nezmizne rovnako rýchlo, ako sa v rakúskej zbierke zákonov objavila, zrejme spoznáme už v horizonte niekoľkých týždňov.

Idea povinného očkovania je na Slovensku, zdá sa, mŕtva

Podobný ústup z frontových línií možno pozorovať aj na Slovensku. Širší ministerský kabinet o téme povinného očkovania v podstate už ani nehovorí a šéf rezortu zdravotníctva Lengvarský uviedol, že počas omikronovej vlny nútená vakcinácia nebude.

„V tejto chvíli, keď čelíme omikronu a nástup je veľmi rýchly, nebolo by vhodné a rozumné tlačiť ľudí do povinného očkovania. Uvidíme, aký bude vývoj po omikrone,“ vyhlásil koncom januára s tým, že ak po omikrone prídu varianty vírusu, ktoré budú prinášať vážny priebeh ochorenia, bude sa nad tým vláda zamýšľať.

Entuziazmus opadol dokonca aj v radoch PS, ktoré chcelo povinné očkovanie dosiahnuť aj za pomoci spomínanej petície. „Téma povinného očkovania bola aktuálna v čase, keď by jeho zavedenie ešte malo šancu zabrániť vysokým počtom nakazených a najmä hospitalizovaných. V tom čase hovoril o potrebe zaviesť povinné očkovanie aj premiér Eduard Heger, ale ani jemu sa, žiaľ, nepodarilo presvedčiť svojich kolegov v koalícii. Vláda tak už prakticky rezignovala na snahu o zvýšenie počtu zaočkovaných a potichu sleduje premorenie obyvateľstva omikronom,“ uviedol pre Štandard riaditeľ komunikačného oddelenia strany Radovan Choleva.

Aj na Slovensku už záujem o očkovanie, najmä v rovine prvoočkovancov, padol na absolútne dno napriek desaťtisícovým prírastkom pozitívnych prípadov. Za posledný deň pribudlo podľa webu korona.gov iba 252 osôb zaočkovaných prvou dávkou. Ide navyše zväčša o mladšie ročníky.