21. februára, 05:10

Ukrajinský minister obrany: Rusko nevytvorilo pri hranici úderné skupiny. Nehovorme, že útok začne zajtra alebo pozajtra

Ukrajinský minister obrany: Rusko nevytvorilo pri hranici úderné skupiny. Nehovorme, že útok začne zajtra alebo pozajtraOleksij Reznikov. Foto: TASR/AP

SLEDOVALI SME ONLINE

Štandard pokračuje v sledovaní diania okolo vývoja na Ukrajine od pondelka 20. februára tu.

09:45 TASS: Ukrajinský sabotér sa odpálil pri pokuse umiestniť výbušniny v Donecku

Ukrajinský sabotér sa v pondelok ráno odpálil pri pokuse umiestniť výbušné zariadenie v okolí železničnej stanice v meste Doneck, ktoré ovládajú proruskí separatisti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa odvolala na vyhlásenie hovorcu tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).

Sabotér sa odpálil v pondelok okolo 4.45 h miestneho času (5.45 SEČ) pri vchode na trh v okolí železničnej stanice. Pri jeho pozostatkoch našli batoh s výbušným zariadením, uviedol hovorca milícií.

Ukrajinské bezpečnostné zložky pokračujú v pokusoch uskutočniť vo východnej časti krajiny teroristické útoky na objekty dôležitej infraštruktúry a civilné obyvateľstvo, píše TASS.

Na frontovej línii v Donbase na východe Ukrajiny došlo v posledných dňoch k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z čoho sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily a proruskí separatisti.

Obe samozvané separatistické republiky – DĽR aj Luhanská ľudová republika (LĽR) – vyhlásili cez víkend všeobecnú mobilizáciu s tvrdením, že Kyjev pripravuje útok na nimi ovládané územia. Ukrajinská vláda takýto úmysel popiera a tvrdí, že ide len o zámienku pre hroziacu ruskú inváziu na Ukrajinu.

06:14 Šéfka EK: Rusko bude čeliť „rozsiahlym dôsledkom“, ak zaútočí na Ukrajinu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová zdôraznila v nedeľu hrozbu Západu, že Rusko by čakali „rozsiahle dôsledky“, ak by zaútočilo na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.

Finančné sankcie by pre Rusko v prípade vojenskej agresie voči Ukrajine znamenali, že by bolo fakticky odrezané od medzinárodných finančných trhov, uviedla von der Leyenová v súvislosti so zvažovaným súborom sankcií v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD.

Hospodárske sankcie by postihli „všetok tovar, ktorý Rusko potrebuje na modernizáciu a diverzifikáciu svojho hospodárstva“, ktorý však nevyrába a nemôže jeho dovoz nahradiť, vyhlásila šéfka EK. Rusko má podľa nej jasné zraniteľné miesto, a tým je jeho ekonomika.

S odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina von der Leyenová dodala: „Nebude preňho jednoduché vysvetliť svojmu obyvateľstvu, prečo útočí na Ukrajinu a prečo zjavne akceptuje tieto rozsiahle dôsledky pre Rusko.“

Predseda Európskej rady Charles Michel predtým uviedol, že vo svetle ruskej hrozby a bezpečnostných výziev by Európska únia mala prehĺbiť ekonomické a politické vzťahy s Ukrajinou. V tomto smere navrhuje darcovskú konferenciu na podporu jej ekonomiky.

„Ruský cieľ oslabenia západnej a európskej podpory pre Ukrajinu je zlou kalkuláciou, pretože len posilňuje naše odhodlanie,“ povedal Michel v nedeľu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Pripomenul, že z krátkodobého hľadiska EÚ rozhodla o makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 1,2 miliardy eur.

05:20 Satelitné snímky: Ruské sily sa rozptyľujú na pozície pri hranici Ukrajiny

Nové satelitné zábery ukazujú zintenzívnenie aktivity ruských vojenských jednotiek neďaleko severovýchodnej hranice Ukrajiny. Jednotky, ktoré sa nachádzali v posádkach, podľa nich zaujímajú pozície v teréne, informovala v nedeľu televízia CNN.

Satelitné zábery urobila v nedeľu súkromná americká firma Maxar Technologies. Podľa jej zhodnotenia „bolo severozápadne od Belgorodu a v blízkosti miest Soloti a Valujki v Rusku zaznamenaných viacero nových rozmiestnení obrnenej techniky a vojakov v teréne“.

Tieto mestá sa nachádzajú vo vzdialenosti do 35 kilometrov od ruskej hranice s Ukrajinou, píše CNN.

„Táto nová aktivita predstavuje zmenu v štruktúre doteraz pozorovaného nasadenia bojových skupín (tanky, obrnené transportéry, delostrelectvo a podporná technika). Až donedávna bola väčšina nasadení pozorovaná najmä pri existujúcich vojenských posádkach a výcvikových priestoroch alebo v ich blízkosti,“ uviedla firma Maxar.

Na kombosnímke satelitné zábery súkromnej americkej firmy Maxar Technologies z 13. februára 2022 (hore) a 20. februára 2022 (dole) zobrazujú pohyb ruských vojenských jednotiek v meste Soloti, ktoré sa nachádza asi 25 kilometrov severne od ruských hraníc s Ukrajinou. Nové satelitné zábery ukazujú zintenzívnenie aktivity ruských vojenských jednotiek neïaleko severovýchodnej hranice Ukrajiny. Jednotky, ktoré sa nachádzali v posádkach, podľa nich zaujímajú pozície v teréne, informovala v nedeľu televízia CNN. Foto: TASR/AP

„Dnes (nedeľa) väčšina bojových jednotiek a podpornej techniky zo Soloti odišla a v celej oblasti je vidieť rozsiahle stopy vozidiel a niekoľko konvojov obrnenej techniky,“ píše sa vo vyhlásení.

Nové zábery ukazujú, že tábory alebo zhromaždiská, v ktorých sa minulú nedeľu 13. februára nachádzali ruské jednotky v značnom počte, sú teraz pomerne prázdne.

„Niektoré zariadenia boli tiež umiestnené východne od neďalekého Valujki na poli približne 15 kilometrov severne od ukrajinskej hranice,“ vyplýva z analýzy Maxaru.

CNN uvádza, že počas víkendu separátne geolokalizovala viacero vídeí z regiónu, ktoré zachytávali dlhé kolóny s tankami, bojovými vozidlami pechoty a húfnicami presúvajúce sa vidieckymi oblasťami v prihraničnej Belgorodskej oblasti.

„Severozápadne od Belgorodu je tiež vidno viacero nových rozmiestnení v teréne, pričom veľká časť techniky a vojakov je umiestnená v lesnatých oblastiach alebo v ich blízkosti,“ doplnil Maxar s tým, že tieto jednotky sú rozostavené približne 30 kilometrov od hranice. Snímky ukazujú aj ďalšie jednotky umiestnené v poľnohospodárskych alebo priemyselných oblastiach.

03:37 Francúzsko: Putin a Biden sa „v zásade“ dohodli na summite o Ukrajine

Americký prezident Joe Biden a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin sa v zásade dohodli na ďalšom summite. Konať sa však bude môcť len v prípade, ak Moskva nezaútočí na Ukrajinu, oznámila v pondelok francúzska prezidentská kancelária. TASR o tom informuje na základe správ od agentúr AFP a DPA.

Summit obom lídrom navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by sa následne malo konať aj ďalšie, rozšírené vrcholné stretnutie za účasti „relevantných zainteresovaných strán“. Témou by mala byť „bezpečnosť a strategická stabilita v Európe“, uviedol Elyzejský palác.

Oznámenie dopĺňa, že prípravy na summit sa začnú vo štvrtok na schôdzke ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí preberú obsah stretnutia prezidentov.

Biely dom potvrdil, že Biden „v zásade“ súhlasí so summitom s Putinom, ak medzitým nedôjde k útoku Ruska na Ukrajinu.

Spojené štáty sú „odhodlané pokračovať v diplomacii do momentu, keď sa začne invázia“, uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. „Sme tiež pripravení na vyvodiť rýchle a prísne dôsledky, ak by si Rusko zvolilo vojnu. A v súčasnosti to vyzerá, že Rusko pokračuje v prípravách na veľmi skorý útok na Ukrajinu v plnom rozsahu,“ dodala vo vyhlásení.

Oznámenia z Paríža a Washingtonu prišli po tom, ako Macron v nedeľu dvakrát telefonoval s Putinom a medzi týmito rozhovormi sa spojil aj s viacerými západnými lídrami vrátane amerického prezidenta Bidena či britského premiéra Borisa Johnsona.

00:58 Ukrajinský minister obrany: Rusko nevytvorilo pri hranici úderné skupiny

Rusko nesformovalo v blízkosti Ukrajiny úderné vojenské skupiny, preto nemožno hovoriť o totálnom útoku v najbližších dňoch. Uviedol to v nedeľu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje TASR na základe správy tlačovej agentúry Ukrinform.

„Do dnešného dňa, tejto hodiny, nebola zo strany Ruskej federácie vytvorená úderná skupina na žiadnom mieste, kde obkľúčili Ukrajinu. Preto hovoriť, že útok bude zajtra, pozajtra, je podľa mňa nevhodné. To ale neznamená, že riziko je nízke, že neexistuje žiadna hrozba,“ povedal Reznikov vo vysielaní televízie 1 + 1.

Minister podľa Ukrinformu doplnil, že Kyjev posudzuje všetky riziká a hrozby, pričom ukrajinské ozbrojené sily sú spolu s celým ukrajinským ľudom pripravené klásť odpor.

Na snímke ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov sa usmieva počas vojenského cvičenia ozbrojených síl ukrajinskej národnej gardy v mestskom osídlení v opustenom meste Pripjat pri Černobyle 4. februára 2022. Foto: TASR/AP

NEDEĽA

23:19 Americké médiá: Ruskí velitelia údajne dostali rozkazy pripravovať inváziu

Vláda Spojených štátov má spravodajské informácie, podľa ktorých ruskí velitelia pri hraniciach s Ukrajinou dostali rozkazy pokračovať v príprave invázie. S odvolaním sa na vládne zdroje o tom v nedeľu informovali americké médiá.

Na základe týchto informácií z uplynulého týždňa prezident USA Joe Biden v piatok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin prijal rozhodnutie o útoku na Ukrajinu, uviedli noviny New York Times a televízia CBS.

Zmienené rozkazy však podľa zdrojov neznamenajú, že je ruský vpád na Ukrajinu nevyhnutný, pretože pokyny na prípravu útoku by mohli byť stiahnuté, prípadne by mohlo ísť aj o dezinformácie zamerané na uvedenie USA a ich spojencov do omylu, uviedla televízia CNN.

22:44 Veľvyslanectvo USA v Rusku vyzvalo Američanov, aby sa pripravili na evakuáciu

Americké veľvyslanectvo v Rusku vyzvalo v nedeľu Američanov žijúcich v tejto krajine, aby sa pripravili na možnú evakuáciu. Odvolalo sa pritom na hroziace útoky v Moskve, Petrohrade či pozdĺž ruských hraníc s Ukrajinou, informuje agentúra Reuters.

Americká ambasáda uviedla, že v ostatnom čase sa vyskytli „hrozby útokov na nákupné centrá, železničné stanice i stanice metra a ďalšie verejné miesta, kde sa zhromažďujú ľudia“. Zaznamenané mali byť na husto obývaných miestach vrátane Moskvy a Petrohradu, ako aj oblastiach pri ukrajinských hraniciach, kde je napätá situácia.

Veľvyslanectvo ďalej Američanom odporučilo, aby sa „vyhli davom“, pripravili si „plán na evakuáciu“ a nespoliehali sa v tomto smere na pomoc americkej vlády, uvádza agentúra AFP.

Na vyhlásenie ambasády medzičasom zareagovalo aj Rusko. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová sa spýtala, či USA informáciu o možnej hrozbe útokov poskytli Rusku. „A ak nie, ako tomu máme rozumieť?“ dodala.

Veľvyslanectvo USA v Rusku. Foto: Wikipedia

19:00 Putin prisľúbil Macronovi, že vojakov z Bieloruska stiahne

Ruský prezident Vladimir Putin povedal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, že má v úmysle stiahnuť ruských vojakov z Bieloruska ihneď, ako sa skončia prebiehajúce rusko-bieloruské vojenské cvičenia. Putin to uviedol počas nedeľňajšieho telefonátu s Macronom, ktorý trval 105 minút. Uvádza sa to vo vyhlásení francúzskej prezidentskej kancelárie, ktorá upozornila, že prípadné sťahovanie ruských vojsk z Bieloruska budú musieť potvrdiť informácie z terénu.

Podľa Macronovej kancelárie Putinove slová zrejme protirečia predchádzajúcemu vyhláseniu bieloruskej vlády, podľa ktorej ruskí vojaci zostanú v Bielorusku dlhšie, než bolo plánované. Emmanuel Macron okrem toho v nedeľu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V priebehu najbližších hodín by mal rokovať aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkým prezidentom Joeom Bidenom s cieľom odvrátiť hrozbu ruského útoku na Ukrajinu. (tasr)      

17:45 Cichanovskej vadia ruské vojská v Bielorusku

Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v nedeľu vyhlásila, že prítomnosť ruských vojakov na predĺžených vojenských manévroch v Bielorusku ohrozuje suverenitu jej krajiny.

„Prítomnosť ruských vojakov na našom území je porušením našej ústavy, medzinárodného práva, ohrozuje bezpečnosť každého Bielorusa a celého regiónu,“ uvádza sa vo vyhlásení jej kancelárie. Cichanovská sa takto vyjadrila po tom, ako Minsk oznámil, že rozsiahle spoločné vojenské cvičenia Ruska a Bieloruska, ktoré sa mali v nedeľu skončiť, budú naďalej pokračovať. Za dôvod takéhoto kroku označil bieloruský minister obrany Viktar Chrenin „nárast vojenskej aktivity v blízkosti vonkajších hraníc Zväzového štátu (Ruska a Bieloruska)“ a „zhoršenie situácie na Donbase“.

Manévre ešte viac umocnili obavy Západu z toho, že Rusko sa chystá zaútočiť na Ukrajinu, keďže v okolí jej hraníc zhromaždilo desaťtisíce svojich vojakov. „Žiadame okamžité stiahnutie ruských vojakov z našeho územia,“ uviedla vo vyhlásení Cichanovská s tým, že jej tím sa bude snažiť, aby sa touto otázkou zapodievala Bezpečnostná rada OSN. (tasr)

Sviatlana Cichanovská. Foto: TASR/AP

17:10 Američania sú pripravení na stretnutie Putin – Biden

Americký prezident Joe Biden je pripravený stretnúť sa so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v záujme zmiernenia súčasného napätia okolo Ukrajiny, a to „kedykoľvek“ a v akomkoľvek formáte.  Uviedol to v nedeľu minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ktorý však súčasne varoval, že hrozba ruskej invázie na Ukrajinu je „smrteľne vážna“ a bezprostredná.

„Ale pokiaľ sa ešte nevalia (ruské) tanky a nevzlietli lietadlá, využijeme každú možnosť a každú minútu, ktorú máme k dispozícii, aby sme sa pokúsili odradiť prezidenta Putina“ od invázie, povedal Blinken v televízii CNN.

Minister sa k ukrajinskej kríze vyjadroval aj v relácii televízie CBS, kde okrem iného vyhlásil: „Je úplne jasné, že (prezident Biden) je pripravený stretnúť sa s prezidentom Putinom kedykoľvek, v akomkoľvek formáte, ak by to pomohlo zabrániť vojne“. (tasr)

16:40 Putin a Macron sa dohodli. Diplomatické riešenie je stále možné

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a ruský prezident Vladimir Putin sa počas nedeľňajšieho telefonátu dohodli, že sa budú snažiť o uzavretie prímeria vo východoukrajinskom Donbase. Uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca.            

Putin a Macron sa zhodli na „potrebe preferovania diplomatického riešenia súčasnej krízy a na tom, že urobia všetko pre to, aby takéto riešenie dosiahli,“ uviedla Macronova kancelária, podľa ktorej sa v najbližších dňoch uskutoční schôdzka ministrov zahraničných vecí Ruska a Francúzska.

V podobnom zmysle informoval o telefonáte aj Kremeľ, podľa ktorého sa obaja prezidenti „domnievajú, že je dôležité zintenzívniť snahy o hľadanie riešenia prostredníctvom diplomacie“. Putin počas telefonátu s Macronom obvinil zo súčasnej eskalácie násilia v Donbase vládu v Kyjeve. Súčasné „dramatické“ vyostrenie situácie na frontovej línii v Donbase podľa neho vyvolali „provokácie“ zo strany ukrajinských síl, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Ruský prezident v tejto súvislosti kritizoval skutočnosť, že niektoré krajiny NATO dodávajú Ukrajine zbrane, čím podľa neho podnecujú Kyjev k násilnému riešeniu donbaského problému, napísala agentúra TASS.

Ruský prezident podľa Kremľa tiež zdôraznil, že očakáva od USA a NATO, že pristúpia so všetkou vážnosťou k požiadavkám Moskvy na poskytnutie bezpečnostných garancií a že ich odpovede na ne budú „konkrétne a zásadné“. (tasr)

14:00 Macron sa stále snaží predísť vojne

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Rozhovor sa začal podľa plánu o 11.00 hod nášho času a trval hodinu a 45 minút.

Elyzejský palác dodal, že po rozhovore s Putinom sa Macron telefonicky spojil s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podrobnosti o témach a priebehu týchto rozhovorov zatiaľ neboli zverejnené.

Putin a Macron sa osobne stretli 7. februára v Moskve, pričom diskutovali viac ako päť hodín. O deň neskôr rokoval šéf Elyzejského paláca so Zelenským. Po oboch schôdzkach vyhlásil, že sa mu dostalo ubezpečenia o ochote dodržiavať dohody o riešení konfliktu na východe Ukrajiny uzavreté v Minsku v roku 2015. Vidí aj „konkrétne, praktické riešenia“ na zníženie napätia medzi Moskvou a Západom.

Situácia v súvislosti s Ukrajinou sa však medzitým ďalej výrazne zhoršila, Macron sa preto rozhodol vyvinúť „posledné možné a potrebné“ diplomatické úsilie, aby sa zabránilo vypuknutiu rozsiahleho konfliktu na Ukrajine. Zelenskyj predtým vyzval západných spojencov svojej krajiny, aby prestali s „politikou ústupkov“ voči Moskve.

Emmanuel Macron. TASR/AP

11:50 Bieloruský minister obrany Chrenin: V Európe cítiť veľmi silný zápach strelného prachu

Spoločné manévre Ruska a Bieloruska s názvom Spojenecké odhodlanie 2022, ktoré sa mali skončiť v nedeľu, budú pokračovať.

„V súvislosti s nárastom vojenskej aktivity v blízkosti vonkajších hraníc Zväzového štátu (Ruska a Bieloruska) a zhoršením situácie na Donbase sa prezidenti Bieloruskej republiky a Ruskej federácie rozhodli pokračovať v cvičeniach síl zväzového štátu,“ uviedol vo vyhlásení bieloruský minister obrany Viktar Chrenin.

Podľa neho sa v ďalšom priebehu cvičenia „dôkladne rozpracujú etapy obrany zväzového štátu“, ktoré ich doterajší priebeh detailne nepokrýval.

Chrenin ďalej konštatoval, že do susedných krajín sa neplánovane presúva množstvo najmodernejších zbraní a vojakov aj z tretích krajín. „Zo siedmich na päť dní sa skrátila pripravenosť na nasadenie jednotiek rýchlej reakcie NATO v prípade takzvanej eskalácie situácie na Ukrajine,“ uviedol Chrenin. Minister obvinil Západ, že odmieta akceptovať červené čiary načrtnuté Ruskom v bezpečnostnej architektúre Európy, ktoré sú relevantné aj pre Bielorusov, a intenzívne hľadá spôsoby, ako ich obísť. „Z vyššie uvedeného logicky vyplýva jeden záver — v Európe cítiť veľmi silný zápach strelného prachu. Celé sa to cieľavedome posúva k vojne,“ uzatvoril Chrenin.

Manévre Spojenecké odhodlanie 2022 sa začali 10. februára na juhu Bieloruska a mali trvať desať dní. Zúčastňujú sa na nich aj jednotky z ruského Južného a Západného vojenského okruhu, ktoré v spolupráci s bieloruskými ozbrojenými silami nacvičovali odrazenie agresie proti zväzovému štátu. Po skončení cvičenia sa ruskí vojaci i technika mali vrátiť na domovské základne. Americkí a európski vojenskí pozorovatelia sa obávajú, že Rusko využije cvičenia ako zámienku na trvalé umiestnenie svojich jednotiek v Bielorusku. Cvičenia prebiehajú najmä v regióne Brest, ktorý leží blízko ukrajinských hraníc.

10:35 Rusi tvrdia, že 2 mŕtvi sú aj v Luhansku

Dvaja civilisti prišli v noci na nedeľu o život pri útoku ukrajinských ozbrojených síl na pozície v samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny. Tvrdí to agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľa miestnych Ľudových milícií Ivana Filiponenka.

Podľa neho sa ukrajinská armáda pokúsila o útok v oblasti dediny Pionerskoje, v dôsledku ktorého bolo zničených päť obytných budov a zahynuli dvaja civilisti. Uviedol tiež, že „nepriateľ utrpel straty a ustúpil“. Ide o prvé oznámenie predstaviteľov LĽR o smrti civilistov od najnovšej eskalácie konfliktu v Donbase. Túto informáciu zatiaľ nebolo možné overiť s nezávislých zdrojov, poznamenal server Meduza.io. Proruskí separatisti v dvoch samozvaných republikách v Donbase obviňujú Ukrajinu z prípravy rozsiahlej ofenzívy. V tejto súvislosti bola 18. februára vyhlásená hromadná evakuácia žien a detí do susedného Ruska a o deň neskôr aj všeobecná mobilizácia.                  

Kyjev tvrdí, že žiadnu ofenzívu neplánuje a vyhlásenia separatistov označuje za provokáciu.

Evakuácia obyvateľstva z Donbasu. Foto: TASR/AP

8:15 Červený kríž: Sú narušené dodávky vody

Eskalácia napätia a ostreľovanie na východe Ukrajiny narušili dodávky vody pre viac ako milión ľudí v regióne. Upozornil na to Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Červený kríž vyzval všetky strany konfliktu, aby ušetrili infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná pre život civilistov komunít. Dodal, že v dôsledku ostreľovania boli za posledné dva dni z prevádzky vyradené prinajmenšom dve veľké čerpacie stanice v Doneckej oblasti, ktoré slúžia viac ako miliónu ľudí na oboch stranách línie kontaktu.

Civilná infraštruktúra poskytujúca životne dôležité služby je chránená podľa medzinárodného humanitárneho práva, upozornila Florence Gilletteová, vedúca delegácie MVČK na Ukrajine. EÚ v sobotu informovala, že koordinuje dodávky pomoci Ukrajine. Pomoc poskytovaná členskými štátmi má „podporiť úsilie Ukrajiny pripraviť sa na všetky možné scenáre,“ uvádza sa vo vyhlásení Európskej komisie.

07:02 Interfax: Na prijatie utečencov z Donbasu je pripravených 26 ruských regiónov

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vláde, aby urýchlene vyplatila po 10.000 rubľov (114 eur) každému utečencovi, ktorý do Rostovskej oblasti na juhu Ruska príde z Donbasu, oblasti na východe Ukrajiny ovládanej proruskými silami.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov informoval, že  platby sa uskutočnia z rezervného fondu ruskej vlády, uviedla v nedeľu agentúra Interfax.

V Rostovskej oblasti na juhu Ruska platí od konca týždňa režim mimoriadnej situácie, Volgogradská a Voronežská oblasť sú od 19. februára kvôli evakuácii obyvateľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) v stave najvyššej pohotovosti. Podľa Interfaxu je na prijatie utečencov z Donbasu  pripravených 26 regiónov Ruska.

Samotní utečenci podľa spravodajského webu Znak.com novinárov informovali, že na hraniciach s Ruskou federáciou sa po začatí evakuácie tvorili dlhý kolóny áut. „Tí, ktorí prekročia hranicu (do Ruska), nevedia, ako ďalej,“ uviedli a vysvetlili, že ubytovacie kapacity nestačia, je aj nedostatok jedla, chýbajú toalety i umyvárne. Medzi utečencami je veľa žien a malými deťmi.

Mnohým evakuovaným sa nedarí spojiť sa telefonicky s príbuznými v Rusku a nemajú ani možnosť vrátiť sa, lebo ruské pohraničné úrady ľudí späť na územie Ukrajiny nepúšťajú.

Spravodajský web Znak.com tvrdí, že mnohí ľudia vysídlení zo samozvaných proruských republík v Donbase sú „rozhorčení, že ich v noci vyviedli von, za kvílenia sirén, naložili do autobusov“ a odviezli, pričom následne bola hranica pre vstup na okupované územie Ukrajiny uzavretá.

04:15 EÚ varuje pred zmanipulovanými informáciami o dianí na Ukrajine

Európska únia vyjadrila v sobotu znepokojenie nad zintenzívnením úsilia o manipuláciu s informáciami, ktoré by mohli poslúžiť ako zámienky na ospravedlnenie vojenskej eskalácie na Ukrajine.

Toto varovanie šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella prišlo v čase, keď ruské štátne médiá zverejnili neoveriteľné správy o ostreľovaní a ďalších incidentoch na východe Ukrajiny – v regióne Donbas, ktorý ovládajú proruské sily.

Ruské médiá v týchto správach tiež obviňujú Kyjev, že plánuje útok na povstaleckú enklávu vytvorenú na území Doneckej a Luhanskej oblasti.

Josep Borrell. Foto: TASR/AP

Vo svojom vyhlásení Borrell vyzdvihuje „kľúčovú úlohu“, ktorú zohrávajú pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pôsobiaci na Ukrajine, kde je ich úlohou overiť dianie na mieste.

„Privítal (aj) umiernený postoj Ukrajiny zoči-voči neustálym provokáciám a snahám o destabilizáciu“ situácie v Donbase.

Agentúra AFP pripomenula, že členské štáty EÚ a Spojené štáty sú presvedčené, že Moskva hľadá zámienku na útok na Ukrajinu využívaním násilných incidentov na mieste a šírením nepravdivých informácií prostredníctvom spriaznených agentúr a médií.

02:29 Macron bude v nedeľu opäť rokovať s Putinom, v sobotu hovoril so Zelenským

Francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvuje v nedeľu dopoludnia telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako v sobotu informoval Elyzejský palác, Macron chce  „urobiť všetko pre to, aby zabránil najhoršiemu“, pokiaľ ide o eskaláciu situácie na východe Ukrajiny a pri jej hraniciach s Ruskom.

Macron v sobotu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý ho ubezpečil, že Ukrajina „nebude reagovať na provokácie na styčnej línii v Donbase“.Predstavitelia Elyzejského paláca sa domnievajú, že „Rusko sústredilo dostatok síl na uskutočnenie invázie na Ukrajinu, ak (ju) bude chcieť“. Paríž v tejto súvislosti upozornil, že „vojenský zásah proti Ukrajine by priniesol vojnu do stredu Európy“.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli konfrontácii, ktorá bude destabilizujúca pre bezpečnosť európskeho kontinentu, pre Rusko, pre európskych partnerov“ a „dostane nás do inej geostrategickej konfigurácie, ak Rusko napadne Ukrajinu,“ pokračoval Elyzejský palác.

Podľa neho Západ nepozoruje „žiadne stiahnutie ruských síl“ umiestnených pri hranici s Ukrajinou, aj keď ho Rusko o tom niekoľko dní presviedča svojimi vyhláseniami.

Sobotňajšia návšteva prezidenta Putina v Bielorusku, kde pokračujú spoločné rusko-bieloruské vojenské manévre, je „skôr signálom eskalácie ako deeskalácie“, dodal Paríž. Francúzsko tiež „nepochybuje“, že kybernetické útoky, ktoré koncom týždňa zasiahli Ukrajinu, „pochádzali z Ruska“.

Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

01:36 Biden zvoláva zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady o situácii na Ukrajine

Americký prezident  Joe Biden zvolal na nedeľu do Bieleho domu zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady (NSC), ktoré bude venované situácii na Ukrajine. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v sobotu zverejnila tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová.

Hovorkyňa podľa agentúry DPA v dokumente dodala, že „Biden naďalej monitoruje meniacu sa situáciu na Ukrajine a jeho tím bezpečnostných poradcov mu pravidelne podáva správy o vývoji.“ Podľa Psakiovej tento tím potvrdil, že Rusko môže začať útok na Ukrajinu kedykoľvek.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Biden bol v sobotu informovaný aj o výsledkoch stretnutí, ktoré viceprezidentka USA Kamala Harrisová uskutočnila počas bezpečnostnej konferencie v Mníchove.

Okrem iných sa tam Harrisová stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, šéfkou Európskej komisie Ursula von der Leyenovou, gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom, ako aj lídrami pobaltských krajín „a ďalšími spojencami a partnermi“.

SOBOTA

23:23 Ruský Sledkom vyšetruje údajné ostreľovanie Rostovskej oblasti z raketometu

Ruský Vyšetrovací výbor  (Sledkom) začal vyšetrovať incident zo soboty, keď neznáme osoby z územia Ukrajiny údajne zo salvového raketometu  ostreľovali územie Rostovskej oblasti na juhu Ruska.

K incidentu došlo v sobotu v čase medzi 05.00 h a 06.00 h miestneho času vo vzdialenosti asi jedného kilometra od hranice Ruska s Ukrajinou. Sledkom ho vyšetruje ako pokus o vraždu spáchaný obzvlášť nebezpečným spôsobom.

S odvolaním sa na internetovú stránku Sledkomu o tom v sobotu informovala agentúra Interfax s tým, že k obetiam na životoch nedošlo.

Interfax pripomenul, že gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev v sobotu dopoludnia oznámil, že v regióne vyhlásil výnimočný stav.

Dôvodom tohto kroku je prílev evakuantov zo susedných samozvaných republík vyhlásených ešte v roku 2014 proruskými povstalcami v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Vedúci pohraničného oddelenia ruskej tajnej služby FSB, Sergej Kudriašov, zase uviedol, že kontrolné stanovištia na hraniciach v Rostovskej oblasti s Ukrajinou boli prevedené do osobitného režimu, keď povoľujú prechod hranice len osobám, ktoré vstupujú na územie Ruskej federácie.

22:51 NATO presúva časť svojich zamestnancov z Kyjeva do Ľvova a Bruselu

Severoatlantická aliancia sa rozhodla presunúť časť svojich zamestnancov z ukrajinského hlavného mesta Kyjev do západoukrajinského Ľvova a belgickej metropoly Brusel. K takémuto kroku pristúpila pre obavu o ich bezpečnosť. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ NATO, ktorého citovala agentúra AFP.

„Bezpečnosť našich zamestnancov je prvoradá, takže ich presúvame do Ľvova a Bruselu,“ povedal. Dodal pritom, že kancelárie NATO na Ukrajine zostanú naďalej prevádzkyschopné. Neuviedol však, akých konkrétnych pracovníkov NATO z Kyjeva sťahuje, a nespresnil ani ich počet. Dodal len, že NATO veľmi pozorne sleduje, vyhodnocuje situáciu a naďalej „prijíma všetky potrebné opatrenia“.

22:28 Ministri zahraničných vecí G7 odsúdili porušovanie prímeria na východe Ukrajiny

 Ministri zahraničných vecí zo skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v sobotu vyhlásili, že nezaznamenali žiadne dôkazy o tom, že Rusko obmedzuje svoje vojenské aktivity v blízkosti ukrajinských hraníc, a deklarovali, že sú touto situáciou „veľmi znepokojení“. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Vyzývame Rusko, aby zvolilo cestu diplomacie, uvoľnilo napätie, stiahlo vojenské sily z blízkosti ukrajinských hraníc a plne dodržiavalo medzinárodné záväzky,“ apelovali krajiny G7 v spoločnom vyhlásení zverejnenom britským ministerstvom zahraničných vecí.

Šéfovia diplomacií G7 označili za „veľmi znepokojujúci“  aj zvyšujúci sa počet porušení prímeria na východe Ukrajiny.  Odsúdili aj použitie ťažkých zbraní v tomto regióne, ako i  ostreľovanie civilných oblastí, pričom poukázali na to, že ide o jasné porušenie minského protokolu – dohody z roku 2015, ktorá má viesť k mierovému riešeniu konfliktu.

Ministri G7 v tejto súvislosti vyzvali Rusko, aby využilo svoj vplyv na proruských separatistov na východe Ukrajiny a primalo ich, aby splnili svoje záväzky v záujme  realizácie minského mierového plánu.

Ministri súčasne deklarovali, že majú obavy z konania proruských republík v Donbase a najmä z možnosti, že proruské sily pristúpia k „zinscenovaniu incidentov, ktoré by mohli byť zneužité ako zámienka na možnú vojenskú eskaláciu“.

Zástupcovia krajín združených v G7 zároveň ocenili vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, v ktorej zdôraznil svoju ochotu zohrávať konštruktívnu úlohu v mierovom procese.

22:00 Misia OBSE zaznamenala za piatok v Donbase vyše 1 500 prípadov porušení prímeria

Osobitná monitorovacia misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zaznamenala v piatok v Donbase vyše 1 500 prípadov porušenia prímeria. Od začiatku roka ide o dosiaľ najvyšší počet zaznamenaný za jediný deň. OBSE tieto údaje uvádza vo svojej sobotňajšej správe, z ktorej cituje agentúra AFP.

V Doneckej oblasti bolo v piatok zaznamenaných 591 porušení prímeria, zatiaľ čo v Luhanskej zaevidovali 975 takýchto prípadov.

Mapa zachytávajúca miesta, kde došlo k porušeniam, odhaľuje, že najintenzívnejšie boje momentálne prebiehajú na severozápade Luhanskej oblasti.  

V posledných dňoch došlo na frontovej línii v Donbase k eskalácii bojov a ozbrojených incidentov, z ktorej sa navzájom obviňujú ukrajinské vládne sily aj proruskí separatisti.    

20:20 Ukrajinská armáda oznámila, že pri ostreľovaní v Donbase zahynuli dvaja vojaci

Ukrajinská armáda v sobotu informovala, že pri ostreľovaní zo strany proruských separatistov v Donbase prišli o život dvaja ukrajinskí vojaci a ďalší štyria utrpeli zranenia. Armáda na Facebooku v sobotu popoludní tiež uviedla, že od rána zaznamenala už 70 prípadov porušenia prímeria.

Proruskí separatisti podľa jej vyhlásenia ostreľovali pozdĺž frontovej línie viacero obcí ťažkou delostreleckou technikou, ktorej použitie zakazujú minské dohody.

Separatisti zase Kyjev prostredníctvom sociálnej siete Telegram obvinili z ostreľovania oblastí, ktoré sú pod ich kontrolou, a dodali, že na túto paľbu museli adekvátne reagovať.

18:20 Francúzsko, Nemecko aj Rakúsko vyzvali svojich občanov, aby bezodkladne opustili Ukrajinu

Francúzsko vyzvalo v sobotu svojich občanov, aby bezodkladne opustili regióny na východe Ukrajiny, menovite Luhanskú, Doneckú a Charkovskú oblasť. Ministerstvo zahraničných vecí zároveň odporučilo Francúzom zdržujúcim sa momentálne na Ukrajine, aby túto krajinu opustili, ak v nej nie sú z obzvlášť závažných dôvodov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Francúzsko sa tak pridalo k Nemecku a Rakúsku, ktoré pre svojich občanov vydali v sobotu taktiež obdobné odporúčania. Dôvodom takýchto výziev sú narastajúce obavy z ruskej invázie na Ukrajinu.

17:25 Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie, aby odvrátil hroziacu inváziu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol v sobotu stretnutie šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby tak odvrátil hrozbu ruskej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Neviem, o čo ruskému prezidentovi ide. Z tohto dôvodu mu navrhujem, aby sme sa stretli,“ povedal v sobotu Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.      

Vo svojom vystúpení tiež vyjadril presvedčenie, že podpora, ktorú Kyjev dostáva od zahraničných spojencov, je nedostatočná, hoci Ukrajina slúži ako štít voči ruskej armáde. „Ukrajina už osem rokov slúži ako štít. Ukrajina už osem rokov zadržiava jednu s najväčších armád sveta,“ povedal Zelenskyj svetovým lídrom zhromaždeným na prestížnej konferencii v Mníchove.

„Nemáme zbrane ani bezpečnosť… Ale máme právo požadovať odvrat od politiky appeasmentu smerom k politike zaisťovania bezpečnosti a mieru,“ vyhlásil Zelenskyj. V tejto súvislosti požiadal západných spojencov, aby poskytli Ukrajine jasný časový rámec, čo sa týka jej snahy o vstup do NATO.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

17:15 Rusi zverejnili záznam odpálenia striel typu Jars a Kinžal

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo zábery z cvičenia strategických síl. Vidno na nich odpálenie medzikontinentálnej strely Jars a hypersonickej strely Kinžal. Na cvičeniach sa virtuálne zúčastňujú aj ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský líder Alexandr Lukašenko, sledujú ich z Kremľa.

Strelu Kinžal odpálili zo stíhačky MiG-31K.

https://twitter.com/MgNBAiiDua58SZ5/status/1495011126068789253

Balistickú interkontinentálnu strelu Rusi odpálili zo zeme z kozmodrómu Pleseck na Kamčate. (Echo24)

https://twitter.com/MgNBAiiDua58SZ5/status/1495012966277730304

16:50 Ukrajinského ministra v Donbase ohrozil mínomentný útok

Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj navštívil v sobotu frontovú líniu v Donbase, kde ho ohrozila mínometná paľba z pozícií proruských separatistov.

Zhruba päť až šesť mínometných granátov dopadlo len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde minister krátko predtým poskytol rozhovory televíznym štábom zahraničných médií, informoval reportér agentúry AFP.

Podľa prvých informácií si útok nevyžiadal žiadne zranenia. Novinári aj ukrajinskí predstavitelia krátko potom oblasť opustili. Samozvané separatistické jednotky vyhlásili všeobecnú mobilizáciu s odôvodnením, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripravuje útok na nimi ovládané územia. Kyjev takýto úmysel popiera a tvrdí, že ide len o zámienku pre hroziacu ruskú inváziu na Ukrajinu.  

16:00 Americký minister obrany: Rusko je pripravené na útok na Ukrajinu

Americký minister obrany Lloyd Austin v sobotu v Litve ubezpečil pobaltské štáty, že by nezostali samy, ak by čelili bezpečnostným hrozbám zo strany Ruska. Minister navštívil Litvu v čase, keď zhromažďovanie ruských vojakov pri hraniciach s Ukrajinou podľa západných predstaviteľov znamená, že Moskva môže kedykoľvek podniknúť inváziu. „Rozvinuli sa a sú prichystaní na útok,“ povedal Austin o pripravenosti ruských vojakov na útok proti Ukrajine.

„Boj o Ukrajinu je bojom o Európu. Ak Putin nebude zastavený tam, pôjde ďalej,“ vyhlásil litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis na spoločnej tlačovej konferencii s Austinom. „Chcem, aby všetci v Litve, Estónsku a Lotyšsku vedeli, a chcem, aby to vedel prezident Putin a Kremeľ, že USA stoja pri svojich spojencoch,“ povedal Austin na tlačovej konferencii vo Vilniuse.

Šéf amerického rezortu obrany sa stretol aj s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom, ktorý Washington požiadal o trvalé nasadenie rotujúceho práporu v Pobaltí. Austin túto žiadosť nekomentoval. „Budeme naďalej situáciu posudzovať a konzultovať s našimi spojencami a urobíme nutné úpravy,“ povedal.

15:30 Nemecko vyzvalo svojich občanov, aby opustili Ukrajinu

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí pre obavy z ruskej invázie vyzvalo všetkých svojich občanov, aby opustili Ukrajinu. Ku kroku pristúpilo po zintenzívnení bojov v Donbase. Informáciu priniesol portál Deutsche Welle.

15:15 EÚ: Rusku hrozí, že stratí prístup k finančným trhom a moderným produktom

V prípade ruského útoku proti Ukrajine bude mať Moskva obmedzený prístup k finančným trhom a k produktom vyrobeným modernými technológiami. Povedala to v sobotu šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Pre nebezpečné myslenie Kremľa, ktoré prichádza priamo z temnej minulosti, by mohlo Rusko prísť o prosperujúcu budúcnosť,“ vyjadrila sa predsedníčka EK. Uviedla, že Európska komisia pripravila „robustný a komplexný balík“ finančných sankcií spolu s USA, Veľkou Britániou a Kanadou.

„Ak Rusko zaútočí, obmedzíme ruskej ekonomike prístup k finančným trhom a zavedieme kontrolu exportu, čo zastaví možnosť modernizácie a diverzifikácie ruskej ekonomiky,“ dodala Ursula von der Leyenová. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že počas utorkovej schôdzky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom „dal jasne najavo, že akékoľvek ďalšie porušenie územnej celistvosti Ukrajiny bude pre Rusko znamenať náklady, a to politické, ekonomické a geostrategické“.

14:00 Scholz: V Európe opäť hrozí vojna

V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia. „V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané,“ povedal Scholz v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. TASR prevzala túto informáciu z agentúry DPA.

Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100-tisíc ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za „paradoxný“, pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.

„Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo,“ povedal Scholz. Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami.

12:50 Začali sa manévre ruských strategických síl s účasťou Putina a Lukašenka

V Rusku sa v sobotu začali cvičenia síl strategického určenia, ktorých súčasťou je aj odpaľovanie balistických a riadených striel. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie hovorcu Kremľa.

Na cvičeniach sa virtuálne zúčastňujú aj ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský líder Alexandr Lukašenko, ktorí ich priebeh sledujú z priamo z riadiaceho centra v Kremli. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova dal Putin pokyn k začatiu cvičenia, ktoré odštartovalo skúšobným odpálením balistických a následne aj riadených striel.

Ruské ministerstvo obrany avizovalo konanie manévrov strategických síl v piatok, v období vyhroteného napätia vyvolaného hromadením ruských vojsk pri ukrajinských hraniciach a obavami z možnej ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruský prezident Vladimir Putin bude v nedeľu telefonicky hovoriť s francúzskym lídrom Emmanuelom Macronom o situácii na Ukrajine. Podľa agentúry TASS to dnes potvrdil Kremeľ. Informoval o tom portál ceskenoviny.cz. 

11:45 Stoltenberg a von der Leyenová varovali Rusko pred dôsledkami invázie

Kríza vyvolaná sústreďovaním ruských vojsk v okolí hraníc Ukrajiny je jednou z hlavných tém Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa koná počas tohto víkendu. Vo svojich vystúpeniach sa jej venovali aj šéf NATO Jens Stoltenberg a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorí varovali Kremeľ, že prípadná invázia voči Ukrajine by mala pre Rusko vážne vojenské a ekonomické dôsledky, informovala agentúra AFP.

„Ak chce Kremeľ dosiahnuť, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít), naopak, viac NATO,“ povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg.

Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy „prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu“ svojich členských štátov.

Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať „rozsiahly balík“ finančných a ekonomických sankcií.

10:30 Zelenskyj odcestuje na konferenciu do Nemecka, v Donbase pokračuje ostreľovanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezmenil svoje plány a aj napriek varovaniu USA o hroziacej ruskej invázii sa v sobotu osobne zúčastní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie jeho úradu, podľa ktorého je situácia na východe Ukrajiny „pod plnou kontrolou“.

Zelenskyj sa v Mníchove stretne s britským premiérom Borisom Johnsonom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a americkou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Od stretnutí „očakáva konkrétne dohody týkajúce sa poskytnutia dodatočnej vojenskej a finančnej podpory“ Ukrajine. Do Kyjeva sa vráti ešte v sobotu.

Pred účasťou na mníchovskej konferencii varoval Zelenského v piatok americký prezident Joe Biden, ktorý je presvedčený, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa už rozhodol pre inváziu na Ukrajinu vrátane útoku na Kyjev. „Ale je to jeho rozhodnutie,“ dodal Biden. Ukrajinské a proruské sily sa aj v soboru navzájom obviňovali z ostreľovania pozdĺž línie kontaktu v Donbase. Velenie armády pre východnú Ukrajinu podľa agentúry UNIAN oznámilo, že v prestrelkách so separatistami utrpel smrteľné zranenie od črepiny z granátu jeden ukrajinský vojak.

8:00 Líder separatistov v Donecku vyhlásil všeobecnú mobilizáciu

„Vyzývam kolegov v zálohe, aby sa dostavili na vojenské odvodné oddelenie. Podpísal som dekrét o všeobecnej mobilizácii,“ oznámil Denis Pušilin, vodca samozvanej republiky.

Pušilin zároveň v minulosti pripustil, že je pripravený požiadať Rusko o vojenskú pomoc. (cnn prima news)

01:00 Biely dom obvinil Rusko z kyberútokov zameraných proti Ukrajine

Biely dom v piatok obvinil Rusko zo zodpovednosti za nedávne kyberútoky proti ministerstvu obrany a veľkým bankám na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Kyberútoky mali podľa hlavnej predstaviteľky Bieleho domu pre počítačovú bezpečnosť Anny Neubergerovej len „obmedzený dosah“, pretože ukrajinskí predstavitelia dokázali svoje siete rýchlo sfunkčniť, ale je možné, že položili základ pre ničivejšie prieniky do počítačových systémov.

Americká expertka dodala, že USA rýchlo odhalili súvis týchto útokov s Ruskom a rozhodli sa z nich verejne obviniť Kremeľ, pretože je nutné „urýchlene odsúdiť takéto správanie“. Neubergerová dodala, že žiadne spravodajské informácie nenaznačujú, že sa mali stať terčom kyberútoku aj Spojené štáty.

Ukrajinskí predstavitelia označili utorkové útoky DDoS (distributed denial-of-service) za najhoršie v dejinách krajiny, ale aj keď narušili online bankovníctvo, zabránili určitej komunikácii medzi vládou a verejnosťou a spôsobili paniku, podľa celosvetových alebo historických parametrov neboli obzvlášť vážne, uviedol Roland Dobbins, hlavný technik pre DDoS útoky vo firme pre kyberbezpečnosť Netscout.

Spomínaným rozsiahlym kyberútokom čelili v utorok 15. februára webové stránky ukrajinského ministerstva obrany, ozbrojených síl a dvoch ukrajinských bánk PrivatBank a Oščadbank.

00:30 Biden: Putin je rozhodnutý napadnúť Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden je presvedčený, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin už dospel k rozhodnutiu napadnúť Ukrajinu. Uviedol to v piatok po telefonáte s viacerými európskymi lídrami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„V tejto chvíli som presvedčený, že je rozhodnutý. Máme dôvod tomu veriť,“ povedal Biden. Rusko by podľa neho mohlo Ukrajinu napadnúť už v priebehu najbližších dní alebo budúceho týždňa. Cieľom útoku by malo byť hlavné mesto Kyjev.

Na videu nižšie nájdete celý prejav prezidenta Bidena:

Podľa amerického prezidenta Moskva vedie dezinformačnú kampaň, ktorej súčasťou je obviňovanie Kyjeva z plánovania útoku na Rusko. Cieľom kampane má byť vytvorenie zámienky pre ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Tieto tvrdenia sa jednoducho nedajú podložiť žiadnymi dôkazmi a je v rozpore s logikou veriť tomu, že Ukrajinci by si vybrali práve tento čas, keď je na ich hraniciach rozmiestnených viac ako 150 000 (ruských) vojakov, na eskaláciu roky trvajúceho konfliktu,“ povedal Biden.

PIATOK

23:13 NATO zvyšuje úroveň pripravenosti tisícov jednotiek

NATO sa v piatok rozhodlo zvýšiť úroveň pripravenosti tisícov vojakov v súvislosti s krízou ukrajinských hraníc. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na zdroje z prostredia Severoatlantickej aliancie.

Sily rýchleho nasadenia NATO (NRF) majú byť po novom schopné nasadenia už do siedmich dní namiesto obvyklých tridsať.

Na presun ostatných vojenských jednotiek sa odteraz s okamžitou platnosťou vzťahuje lehota v trvaní 30 dní namiesto pôvodných 45.

Napätie medzi Moskvou a Západom v posledných týždňoch narastá. Rusko zhromaždilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov, a vyvolalo tak obavy z možnej invázie na Ukrajinu. Moskva takéto zámery popiera.

22:31 Ministri Blinken a Lavrov sa stretnú budúcu stredu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken bude v súvislosti s krízou okolo Ukrajiny znova rokovať s ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom. Blinken prijal pozvanie na stretnutie, ktoré sa uskutoční budúcu stredu, oznámil v piatok Biely dom.

Spojené štáty naďalej podporujú diplomatické riešenie konfliktu, je však stále nejasné, či chce Rusko seriózne rokovať, uviedla v oznámení hovorkyňa prezidenta USA Joea Bidena Jen Psakiová.

Bližšie detaily o plánovanej schôdzke šéfov diplomacie neposkytla, píše agentúra DPA. Americké médiá však informovali, že stretnutie by sa malo konať v Ženeve, kde obaja ministri naposledy rokovali koncom januára.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price vo štvrtok večer novinárom povedal, že USA súhlasili s budúcotýždňovými rozhovormi Blinkena s Lavrovom pod podmienkou, že dovtedy nedôjde k ruskej invázii na Ukrajinu. Tá by totiž podľa neho znamenala, že to Moskva s diplomaciou nemyslí vážne.

21:45 Piatkové videá o evakuácii na Ukrajine mohli byť vytvorené už vopred

Metaúdaje z dvoch videí zverejnených v piatok proruskými separatistami, ktoré oznamovali okamžitú evakuáciu civilistov z oblastí na východe Ukrajiny, potvrdzujú, že tieto súbory boli vytvorené pred dvoma dňami. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AP.

Vodca separatistov samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin zverejnil v piatok na sociálnej sieti Telegram video, v ktorom okrem iného tvrdil, že prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v blízkej budúcnosti vydá rozkaz svojim vojakom, aby spustili útok.

Líder separatistov v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) Leonid Pasečnik v podobnom videu na Telegrame v piatok obyvateľov vyzval, aby sa evakuovali do Ruska. „Aby sme zabránili civilným obetiam, vyzývam obyvateľov republiky…, nech čo najskôr odídu do Ruskej federácie,“ uviedol vo vyhlásení Pasečnik.

Telegram zachováva metaúdaje, ktoré automaticky obsahujú aj dátum, kedy boli súbory vytvorené, približuje AP. Americkí predstavitelia Rusko obviňujú, že plánuje inváziu na Ukrajinu. Kremeľ podľa nich tieto dopredu nahraté videá plánoval ako súčasť svojej dezinformačnej kampane, píše AP.

20:54 Centrom separatistického mesta Doneck otriasol silný výbuch

Mohutný výbuch otriasol v piatok mestom Doneck, metropolou samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo východoukrajinskom regióne Donbas, ktorý je ovládaný proruskými separatistami. Informuje o tom tlačová agentúra TASS.

„Približne o 19.00 h (17.00 h SEČ) došlo k explózii auta na parkovisku neďaleko vládnej budovy,“ uviedlo Spoločné stredisko pre kontrolu a koordináciu režimu prímeria. „Výbuch bolo počuť v celom meste,“ dodal úrad na komunikačnej sieti Telegram. Výbuch si podľa predbežných údajov nevyžiadal žiadne obete ani zranených.

Na miesto výbuchu prišli činitelia z ministerstva pre výnimočné situácie. Úrady vo vyhlásení vyzvali obyvateľov, „aby zostali pokojní, ostražití a vyhýbali sa pohybu po meste“. Podľa miestnej tlačovej agentúry vozidlo patrilo náčelníkovi bližšie nespresneného oddelenia domobrany DĽR Denisovi Sinenkovovi.

Líder DĽR Denis Pušilin, ako aj vodca samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Leonid Pasečnik v piatok oznámili, že obyvatelia oboch separatistických republík budú pre zvyšujúce sa nebezpečenstvo bojov evakuovaní do Ruska. Opatrenie prichádza v čase, keď silnejú obavy z eskalácie konfliktu na Ukrajine.

20:20 Prezident Biden mal telefonát s lídrami západných štátov, dnes večer bude mať prejav

Joe Biden dnes telefonoval so zástupcami Nemecka, Francúzska, Poľska, Británie a reprezentantom NATO o situácii na Ukrajine. Viceprezidentka Harrisová je na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Biden bude mať prejav dnes o 22. hodine nášho času.

Je to presne týždeň, čo pred novinármi vystúpi Bideov poradca Jake Sullivan, ktorý tvrdil, že Rusi sú pripravení zaútočiť.

V Moskve sa dnes stretol Putin s prezidentom Lukašenkom. Rusi oznámili, že aj keď sa vojenské cvičenie skončí, vojenské jednotky z Bieloruska nestiahnu, kým nepominie napätie. Putin zároveň vyzval Kyjev, aby začal rokovať s vedením separatistických republík o naplnení Minských dohôd.

Putin tiež zopakoval, že vojenské cvičenie má obranný charakter a nepredstavuje hrozbu voči žiadnej inej krajine. (cnn, sky news)

21:10 V Donecku mohutný výbuch, Američania hovoria o účelovej provokácii

Mohutný výbuch otriasol v piatok mestom Doneck, metropolou samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo východoukrajinskom regióne Donbas, ktorý je ovládaný proruskými separatistami. „Približne o 19.00 h (17.00 hod. nášho času) došlo k explózii auta na parkovisku neďaleko vládnej budovy,“ uviedlo Spoločné stredisko pre kontrolu a koordináciu režimu prímeria. „Výbuch bolo počuť v celom meste,“ dodal úrad na komunikačnej sieti Telegram. Výbuch si podľa predbežných údajov nevyžiadal žiadne obete ani zranených.

Američania hovoria, že ide o úmyselnú provokáciu.

Na miesto výbuchu prišli činitelia z ministerstva pre výnimočné situácie. Úrady vo vyhlásení vyzvali obyvateľov, „aby zostali pokojní, ostražití a vyhýbali sa pohybu po meste“. Podľa miestnej tlačovej agentúry vozidlo patrilo náčelníkovi bližšie nespresneného oddelenia domobrany DĽR Denisovi Sinenkovovi. Líder DĽR Denis Pušilin, ako aj vodca samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Leonid Pasečnik v piatok oznámili, že obyvatelia oboch separatistických republík budú pre zvyšujúce sa nebezpečenstvo bojov evakuovaní do Ruska. Opatrenie prichádza v čase, keď silnejú obavy z eskalácie konfliktu na Ukrajine.

Pušilin podľa vlastných slov disponuje informáciami, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj čoskoro nariadi vojakom, aby spustili ofenzívu a vtrhli na územie DĽR i LĽR.

20:00 Rusi chcú evakuovať až 700-tisíc ľudí z východu Ukrajiny. Každý z nich dostane 10 000 rubľov

Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v piatok oznámili, že plánujú zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) evakuovať do Ruska približne 700 000 ľudí. Väčšina obyvateľov neuznanej DĽR je rusky hovoriaca a mnohým už Rusko udelilo svoje občianstvo. Putin rozhodol, že každý z nich má dostať okamžitú finančnú pomoc vo výške 10 000 rubľov, čo je asi 115 eur.

Vodcovia separatistov v tejto oblasti nazývanej Donbas tvrdia, že chcú evakuáciami chrániť životy tamojších civilistov, pretože ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „čoskoro vydá rozkaz na útok“ na východnú časť Ukrajiny. Ukrajina vyhlasuje, že títo civilisti, ktorí utekajú zo samozvanej DĽR, nie sú separatisti, ale ľudia „v rukách“ Ruska, ktoré ich zneužíva na vlastné ciele. Kremeľ to popiera.

Separatisti natláčali v piatok civilistov do autobusov. Je to šokujúci zvrat v konflikte a Západ je presvedčený, že Rusko plánuje situáciu zneužiť ako odôvodnenie na totálnu inváziu na územie svojho suseda. Úrady separatistov sťahovali aj deti zo sirotinca v Donecku, metropole spomínanej oblasti. Pri benzínových pumpách sa tvorili dlhé rady, pretože ľudia sa aj sami pripravovali na odchod z oblasti.   

Po naložení ľudí do autobusov sa v Donecku rozozneli sirény. Evakuáciu obyvateľov do Ruska oznámila aj samozvaná Luhanská ľudová republika (LĽR) na východe Ukrajiny. Prednosť dostali ženy, deti a starší ľudia. O niekoľko hodín vybuchlo pri sídle separatistickej vlády v Donecku ruské terénne vozidlo UAZ. Reportéri agentúry Reuters videli črepiny granátu okolo vozidla a volant vymrštený výbuchom von. (tasr)

19:30 Aj Holanďania poslali Ukrajincom prilby a 100 pušiek

Holandsko pošle Ukrajine vojenské vybavenie vrátane ostreľovacích pušiek a bojových prílb, aby sa mohla brániť proti prípadnému útoku Ruska. V piatok to oznámil holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra.

Tento krok členskej krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) prichádza napriek tomu, že sa starosta Kyjeva vysmial susednému Nemecku, keď poslalo prilby Ukrajine, ktorej hrozí invázia Ruska. „Ukrajina sa musí dokázať sama brániť proti prípadnému ozbrojenému útoku Ruska na svojom vlastnom území,“ uviedol minister Hoekstra vo vyhlásení. „Preto sa kabinet rozhodol zásobiť Ukrajinu týmto vojenským vybavením,“ dodal.

Jedinými smrtiacimi zbraňami, ktoré holandská vláda pošle Ukrajine, je 100 ostreľovacích pušiek s 30.000 kusmi streliva, doplnilo ministerstvo zahraničných vecí. Holandsko pošle aj 3000 bojových prílb a 2000 pancierových viest „na osobnú ochranu životne dôležitých telesných častí“, uviedlo ministerstvo. Krajina tiež pošle 30 detektorov kovov, dva roboty na hľadanie námorných mín, dva radary na pozorovanie bojiska a päť radarov na lokalizáciu zbraní, ktoré pomôžu vojakom určiť, odkiaľ prichádza prebiehajúca streľba. (tasr)

18:20 Kuleba: Ukrajina neplánuje útočiť, chceme diplomaciu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba dôrazne poprel správy, že Ukrajina už v najbližšom čase podnikne útočné operácie na východe Ukrajiny alebo sabotážne akcie v tamojších zariadeniach na výrobu chemikálií. Tieto správy označil Kuleba za ruské dezinformácie.

„Kategoricky odmietame ruské dezinformačné správy o údajných ukrajinských útočných operáciách alebo sabotážach v podnikoch na výrobu chemikálií. Ukrajina nepodniká v Donbase takéto útoky a ani ich neplánuje. Sme úplne oddaní jedinému riešeniu konfliktu – diplomatickému,“ uviedol v tvíte šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba. (tasr)

18:00 Macron žiada koniec ostreľovania na východe Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na ukončenie ostreľovania na východe Ukrajiny. Situácia v Donbase je podľa neho v posledných hodinách „veľmi znepokojujúca“ a vyžiadala si niekoľko obetí na životoch. „Bombardovanie na (takzvanej) kontaktnej línii bolo obnovené. Vyzývame na ukončenie vojenských akcií a rýchlu deeskaláciu a na obnovenie konštruktívnych rokovaní,“ povedal francúzsky prezident.

Macron, ktorý sa tento mesiac stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ďalej povedal, že „ruský vojenský tlak neoslabuje“ napriek vyhláseniam Moskvy, že sťahuje vojakov z hraníc.

Francúzsky líder trval na tom, že chce od Putina vidieť „konkrétne kroky“ ako dôkaz, že je ochotný krízu deeskalovať. (tasr)

17:30 Blinken v Mníchove: Rusi vytvárajú falošné provokácie

Ostreľovanie na východe Ukrajiny za posledných 48 hodín je súčasťou ruského úsilia o vytvorenie „falošných provokácií“ na ospravedlnenie ďalšej „agresie“ voči tejto bývalej sovietskej krajine, vyhlásil v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Jeho slová zazneli na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na úvod mníchovskej konferencie uviedla, že Rusko hromadením svojich jednotiek predstavuje „absolútne neprijateľnú hrozbu“. „Táto kríza preto nie je ukrajinskou krízou. Je to ruská kríza. Vyzývame Rusko, aby okamžite stiahlo svojich vojakov,“ povedala Baerbocková počas panelovej diskusie s Blinkenom.

Baerbocková zároveň obhajovala rozhodnutie svojej krajiny neposlať na Ukrajinu zbrane minulosťou Nemecka v spojitosti s druhou svetovou vojnou a povinnosťou hľadať iné spôsoby, ako zabezpečiť mier. (tasr)

17:00 Američania počítajú už aj separatistov z východu Ukrajiny

Ukrajinu údajne ohrozuje 169 000 až 190 000 vojakov a príslušníkov bezpečnostných síl pod velením Ruska, oznámil v piatok americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter.

„Kolegovia, toto je najväčšia vojenská mobilizácia v Európe od druhej svetovej vojny,“ povedal veľvyslanec Carpenter na zasadnutí OBSE vo Viedni. Číslo je vyššie, pretože Američania do odhadov zahrnuli aj proruských separatistov na východe Ukrajiny, plus vojakov v pohraničných oblastiach Ruska, v Bielorusku a na ukrajinskom polostrove Krym anektovanom Ruskom, spresnil zástupca Washingtonu.

Ako uviedli diplomati, Rusko sa na zasadnutí OBSE vo Viedni nezúčastnilo. Stretnutie zvolala Ukrajina, aby dostala vysvetlenia o pohybe a presunoch ruských vojakov. Carpenter odporučil, aby Moskva povolila prelety zahraničných pozorovateľov. Tieto prelety môžu preveriť, či sa vojaci sťahujú, tak ako bolo oznámené.

16:30 Americký minister obrany z Varšavy vyzval ruského kolegu na zníženie eskalácie

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval ruského ministra obrany Sergeja Šojgua na zmiernenie vyostrenej ukrajinskej krízy.

Austin je momentálne v Poľsku a v telefonickom rozhovore so Šojguom „vyzval na deeskaláciu, návrat ruských síl obkolesujúcich Ukrajinu na svoje pôvodné, domáce základne a na diplomatické riešenie“ krízy, uviedol Pentagón v oznámení po telefonáte. Washington podľa neho zaznamenáva „ďalších“ ruských vojakov presúvajúcich sa do pohraničnej oblasti pri Ukrajine, čo je v rozpore s predchádzajúcim oznámením Moskvy, že vojakov sťahuje.

„Hoci Rusko oznámilo, že sťahuje svoje sily naspäť na základne, ešte sme nič také nezaznamenali. V skutočnosti vidíme presúvať sa do tej pohraničnej oblasti ďalších vojakov,“ varoval Austin vo Varšave po boku poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka.

16:08 Aj vodca separatistov v Luhanskej oblasti vyzval obyvateľov, aby odišli do Ruska

Vodca separatistov v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) na východe Ukrajiny Leonid Pasečnik vyzval v piatok obyvateľov, aby sa evakuovali do Ruska. Výzva prišla v období, keď Moskva aj Západ varujú pred vyostrením bojov, píše tlačová agentúra AFP.

„Aby sme zabránili civilným obetiam, vyzývam obyvateľov republiky…, aby čo najskôr odišli do Ruskej federácie,“ uviedol vo vyhlásení líder neuznanej LĽR Pasečnik. Predtým vydal podobné vyhlásenie aj vodca separatistov samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin

15:48 Minister obrany USA vyzval v telefonáte ruského partnera na deeskaláciu krízy

Americký minister obrany Lloyd Austin vyzval v piatok v telefonáte ruského ministra obrany Sergeja Šojgua na zmiernenie vyostrenej ukrajinskej krízy. Západní predstavitelia totiž tvrdia, že Moskva stále zhromažďuje vojakov okolo susednej Ukrajiny, aj keď ohlásila opak – že časť ich už stiahla. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Austin v telefonickom rozhovore so Šojguom „vyzval na deeskaláciu, návrat ruských síl obkolesujúcich Ukrajinu na svoje pôvodné, domáce základne a na diplomatické riešenie“ krízy, uviedol Pentagón v oznámení po telefonáte.

Americký minister v piatok na návšteve Varšavy vyhlásil, že Washington zaznamenáva „ďalších“ ruských vojakov presúvajúcich sa do pohraničnej oblasti pri Ukrajine, čo je v rozpore s predchádzajúcim oznámením Moskvy, že vojakov sťahuje.

„Hoci Rusko oznámilo, že sťahuje svoje sily naspäť na základne, ešte sme nič také nezaznamenali. V skutočnosti vidíme presúvať sa do tej pohraničnej oblasti ďalších vojakov,“ varoval Austin vo Varšave po boku poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka.

Loyd J. Austin. Foto: TASR/AP

15:34 Putin: Situácia na východe Ukrajiny sa zhoršuje

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že situácia na konfliktom postihnutom východe Ukrajiny sa zhoršuje. Vyjadril sa v čase, keď ho Západ obviňuje z plánovania útoku na susednú krajinu, informuje agentúra AFP.

„Práve teraz sme svedkami zhoršovania situácie“ na východe Ukrajiny, uviedol Putin na tlačovej konferencii s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom v Moskve.

Podľa ruskej agentúry TASS Putin zdôraznil, že vláda v Kyjeve si musí sadnúť za rokovací stôl s lídrami separatistov v Donbase a dohodnúť sa na riešení tohto konfliktu, a to „čím skôr, tým lepšie“.

Šéf Kremľa tiež zopakoval, že rozsiahle ruské vojenské cvičenia neďaleko ukrajinských hraníc z posledných týždňov nie sú hrozbou. „Tieto cvičenia sú výlučne obranného charakteru a neohrozujú nikoho,“ citovala AFP Putina, ktorý podľa svojho hovorcu bude v sobotu osobne dohliadať na manévre ruských síl strategického určenia, zahŕňajúce odpálenie balistických a riadených striel.

Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Putin okrem toho uviedol, že Rusko je pripravené na rozhovory s USA a NATO len v takom prípade, že budú zahŕňať aj bezpečnostné požiadavky Moskvy. K tým patria prísľuby ďalšieho nerozširovania NATO smerom na východ a stiahnutie jednotiek USA zo strednej a východnej Európy.

Doplnil tiež, že s Lukašenkom hovoril o „konsolidácii spoločného obranného priestoru Ruska a Bieloruska a zhodol sa s ním, že obe krajiny budú naďalej podnikať kolektívne opatrenia na ochranu svojej bezpečnosti „vo svetle rastúcej vojenskej aktivity krajín NATO pri vonkajších hraniciach Zväzového štátu Ruska a Bieloruska“.

15:14 Ukrajina: Vodca separatistov na východe oznámil, že evakuujú civilistov do Ruska

Vodca separatistov v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin v piatok oznámil, že povstalecké úrady začnú v tento deň evakuovať civilistov do Ruska. Práve v tomto období silnejú obavy z rusko-ukrajinského konfliktu veľkých rozmerov a zhoršuje sa aj kríza medzi Ruskom a Západom. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Od dneška sa organizuje hromadný centralizovaný odchod obyvateľstva do Ruskej federácie. Ženy, deti a seniori sú určení na evakuáciu ako prví,“ uviedol Pušilin vo videoodkaze na sociálnej sieti Telegram.

Pušilin obvinil Kyjev z plánovania bezprostredného útoku na separatistické územia podporované Moskvou. „Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v blízkej budúcnosti vydá rozkaz svojim vojakom, aby spustili útok,“ dodal Pušilin.

Denis Pušilin (pri mikrofóne). Foto: TASR/AP

Vodca neuznávanej DĽR povedal, že ruské úrady a susedná juhoruská Rostovská oblasť sú pripravené prijať civilistov a už pre nich pripravili „hostiteľské miesta“. Pušilin zároveň oznámil, že povstalecké úrady sú v „stave neustálej bojovej pohotovosti“ a sú schopné civilistov ochrániť. Vyzval však ľudí, aby sa riadili pokynmi úradov a spolupracovali pri evakuácii. „Dočasný útek ochráni život a zdravie vás aj vašich príbuzných,“ doplnil.

14:19 Ukrajinské a proruské sily sa navzájom obviňujú zo sabotáže a diverzie

Značná časť územia Luhanskej oblasti a severná časť Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zostala v noci na piatok na niekoľko hodín bez signálu jedného z troch mobilných operátorov. Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko to označil za sabotáž.

Ako uviedla agentúra UNIAN, Heraščenko sa domnieva, že výpadok mobilnej siete je „súčasťou ruského plánu na destabilizáciu situácie na Ukrajine“. Telekomunikačných operátorov preto vyzval, aby boli v strehu a spolupracovali s políciou. Dodal, že príslušné úrady začali trestné stíhanie pre prečin zasahovania do práce mobilného operátora.

Podľa agentúry UNIAN výpadky mobilnej siete v Doneckej a Luhanskej oblasti začali ich používatelia na sociálnych sieťach hlásiť vo štvrtok večer.

Následne spoločnosť Vodafone potvrdila problémy v regióne. Vo svojom vyhlásení na sieti Facebook uviedla, že „niekedy môžu nastať nepredvídané situácie, ktoré nemáme možnosť kontrolovať a okamžite riešiť“. Ubezpečila svojich zákazníkov, že na vyriešení problému pracuje.

Podľa agentúry TASS velenie tzv. ľudových milícií samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) v piatok informovalo o neúspešnom pokuse „ukrajinských diverzantov“ vyhodiť do vzduchu zásobník na čpavok v závode Styrol v meste Horlivka. Milície DĽR zmarili aj pokus ukrajinskej sabotážnej skupiny dostať sa na územie ropného skladu pri obci Olenivka.

Agentúra TASS tiež uviedla, že tajným službám DĽR sa podarilo zachytiť komunikáciu medzi diverzantmi – údajne prebiehala v poľštine.

12:57 Z okolia mesta ukrajinského Stanycia Luhanska opäť hlásia ostreľovanie

Z okolia mesta Stanycia Luhanska na východe Ukrajiny pod kontrolou ukrajinských vládnych síl opäť hlásia ostreľovanie. Obviňujú sa z neho navzájom vládne sily a proruskí separatisti, uvádza TASR na základe piatkových informácií agentúry AFP.

K ostreľovaniu mesta došlo aj vo štvrtok, keď dostala zásah i miestna materská škola, ktorej dve učiteľky pri tom utrpeli zranenia. Poškodených bolo aj najmenej 20 rodinných domov a časť 13-tisícového mesta sa ocitla bez elektriny.

Situácia na demarkačnej čiare na východe Ukrajiny sa výrazne vyhrotila vo štvrtok ráno. Obe samozvané republiky hlásili najintenzívnejšie ostreľovanie zo strany ozbrojených síl Ukrajiny za posledné mesiace. Ukrajinská armáda tiež informovala o ostreľovaní zo strany proruských síl.

12:49 Lídri krajín G7 budú rokovať o ukrajinskej kríze

Lídri siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) budú vo štvrtok 24. februára virtuálne rokovať o ukrajinskej kríze. Oznámilo to v piatok Nemecko, ktoré skupine G7 v súčasnosti predsedá. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Táto virtuálna konferencia bude slúžiť ako predpríprava na summit G7, ktorý sa uskutoční v júni. „Poskytne tiež možnosť na výmenu názorov na súčasné témy – predovšetkým geopolitickú situáciu s ohľadom na dianie na rusko-ukrajinských hraniciach“, uviedol hovorca nemeckej vlády.

O kríze na ukrajinských hraniciach budú v sobotu na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie rokovať aj ministri zahraničných vecí skupiny G7. Toto rokovanie bude hostiť nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

12:45 Poľsko nakúpi od USA 250 najmodernejších tankov Abrams

Spojené štáty predajú Poľsku 250 najmodernejších tankov typu Abrams. Počas pracovnej cesty vo Varšave to v piatok oznámil americký minister obrany Lloyd Austin, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a PAP.

V tejto súvislosti Austin upozornil, že ruská armáda rozmiestňuje svoje sily aj v Bielorusku a niektoré jej jednotky sa nachádzajú iba 300 kilometrov od poľských hraníc. USA a ich spojenci v NATO obviňujú Rusko, že koncentráciou vojsk v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa chystá na inváziu do tejto krajiny.

Spojené štáty nedávno vyslali do Poľska v súvislosti s ukrajinskou krízou ďalších 5-tisíc vojakov a bojové lietadlá.

Štvormiestne tanky Abrams M1A1 môžu útočiť na obrnené vozidlá a dokonca aj nízko letiace lietadlá či vrtuľníky. Celková hodnota tankov pre Poľsko je šesť miliárd dolárov a majú byť súčasťou programu modernizácie poľských ozbrojených síl. Prvé tanky majú prísť do Poľska ešte v priebehu tohto roka.

Poľská vláda sa okrem toho chystá nakúpiť ďalší vojenský materiál z USA vrátane 500 guľometov, obrnené vyslobodzovacie vozidlá a tisícky kusov tankovej munície.

12:19 Pri hraniciach je už 149-tisíc ruských vojakov, vyhlásil ukrajinský minister obrany

V blízkosti ukrajinských hraníc je rozmiestnených už 149-tisíc ruských vojakov. Vyhlásil to v piatok ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, podľa ktorého k žiadnemu sťahovaniu ruských vojsk od hraníc Ukrajiny v skutočnosti nedochádza. TASR prevzala túto informáciu z agentúr AFP a Ukrinform.

„Po prvé nepotvrdzujeme vyhlásenie Ruska a sťahovaní vojsk. Toto sa nedeje, uskutočňuje sa (len) presun síl a prostriedkov… Počet príslušníkov pozemných jednotiek dosahuje 129-tisíc. Celkovo s námornými a leteckými silami je ich 149-tisíc,“ uviedol Reznikov, podľa ktorého sa očakáva, že počet ruských vojakov v blízkosti Ukrajiny bude aj naďalej narastať.

Podľa šéfa ukrajinského rezortu obrany je Ukrajina pripravená na všetky možné scenáre, no momentálne nepredpokladá, že dôjde k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie.

„V žiadnom prípade nezľahčujeme hrozbu, ale pravdepodobnosť eskalácie stále hodnotíme ako nízku, čo sa týka (možného ruského) vpádu na Ukrajinu,“ uviedol Reznikov.

Ukrajina sa podľa neho v súčasnosti zameriava najmä na zvýšenie pripravenosti svojich vojsk. V tejto súvislosti pokračujú v rôznych regiónoch krajiny vojenské cvičenia a neustálym výcvikom prechádza aj Ukrajinská bezpečnostná služba SBU a zložky ukrajinského ministerstva vnútra, píše Ukrinform.

11:19 Heger: Nechceme žiaden konflikt

Dúfame v to najlepšie a pripravujeme sa na najhoršie. Týmito slovami okomentoval premiér Eduard Heger situáciu týkajúcu sa napätia medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.

Premiér pripomenul, že na vyriešenie napätia medzi Kyjevom a Moskvou je potrebné vynaložiť maximálne diplomatické úsilie na deeskaláciu. „Slovensko je priamym susedom Ukrajiny a želáme si, aby sa im podarilo dosiahnuť mierové riešenie. Nechceme žiaden konflikt,“ uzavrel premiér so slovami, že najdôležitejšie je, aby obe strany, Rusko aj Ukrajina, viedli vzájomný dialóg.

Eduard Heger. Foto: TASR/AP

11:13 Washington Post píše o nových plánoch Ruska pred možnou inváziou na Ukrajinu

Ohlasované sťahovanie ruských jednotiek od spoločnej hranice Ruska s Ukrajinou „je zámerným trikom“, ktorý má zmiasť USA a ďalšie štáty. Napísal to americký denník The Washington Post s odvolaním sa na vyjadrenia štyroch nemenovaných predstaviteľov americkej administratívy.      

Podľa nich videozáznamy zverejnené ruským ministerstvom obrany a zaznamenávajúce údajný návrat vojenského personálu a techniky do miest ich trvalého nasadenia sú pokusom zamaskovať skutočné zámery Ruskej federácie.

Ďalší dvaja nemenovaní americkí predstavitelia podľa denníka uviedli, že majú spravodajské informácie, ktoré poukazujú na plány Ruska použiť nejakú chemickú látku, ktorá znehybní civilistov, a vydávať to potom za útok „Ukrajincov“. Jeden z predstaviteľov naznačil, že Rusko by z tohto „útoku“ mohlo obviniť aj Američanov.

Ako povedal predstaviteľ západných spravodajských služieb, súčasné ruské aktivity v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa zdajú byť viac než len vojenské cvičenie. „Všetko závisí od politického rozhodnutia, či zaútočiť alebo nie. Rusi aktívne vymýšľajú casus belli,“ uviedol zdroj zo spravodajských služieb.

10:41 Rusko ohlásilo na sobotu ďalšie manévre; prítomný bude aj Putin

Ruské ozbrojené sily uskutočnia v sobotu plánované vojenské cvičenie síl strategického určenia spojené s odpaľovaním balistických a riadených striel. Manévre sa budú konať pod vedením ruského prezidenta Vladimira Putina, informovala v piatok agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo spresnilo, že cvičenie bolo naplánované už skôr. Jeho cieľom je „preveriť pripravenosť vojenských veliteľských a riadiacich orgánov, posádok vojnových lodí a nosičov strategických rakiet, ako aj spoľahlivosť zbraní strategických jadrových a nejadrových síl“.

Do cvičenia sa zapoja jednotky vzdušných síl, Južného vojenského okruhu, raketových síl strategického určenia, ako aj Severnej a Čiernomorskej flotily, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

08:33 Misia OBSE v Donbase zaznamenala nárast počtu porušení prímeria

Osobitná monitorovacia misia OBSE zaznamenala vo štvrtok v Donbase vyše 500 prípadov porušenia prímeria. Uvádza sa to v jej správe. V Doneckej oblasti bolo zistených 189 prípadov porušenia prímeria, vrátane 128 výbuchov, a v Luhanskej oblasti 402 prípadov, vrátane 188 výbuchov, informovala v piatok agentúra Ukrinform. Väčšina priestupkov bola zaznamenaná v oblasti obce Zolote, ktorú kontrolujú ukrajinské vládne sily a ktorá je vzdialená ako 60 kilometrov západne od Luhanska.

Situácia na demarkačnej čiare na východe Ukrajiny sa výrazne vyhrotila vo štvrtok ráno. Obe samozvané republiky hlásili najintenzívnejšie ostreľovanie zo strany ozbrojených síl Ukrajiny za posledné mesiace. Agentúra UNIAN s odvolaním sa na ukrajinskú armádu informovala, že v dôsledku bojových aktivít proruských síl utrpeli vo štvrtok zranenia dvaja príslušníci vládnych síl a najmenej päť civilistov.

05:37 Blinken sa má na budúci týždeň stretnúť s Lavrovom, ak dovtedy nedôjde k invázii

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken prijal pozvanie na stretnutie so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Schôdzka by sa mala uskutočniť na budúci týždeň v prípade, že dovtedy nedôjde k ruskej invázii na Ukrajinu, informovalo vo štvrtok večer miestneho času ministerstvo zahraničných vecí USA.

Stretnutie prvotne iniciovali Spojené štáty vo viere, že „jedinou zodpovednou cestou, ako riešiť túto krízu je diplomacia a dialóg,“ uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price, ktorého citovala agentúra AFP.

Blinken skôr vo štvrtok informoval, že Lavrovovi zaslal list, v ktorom mu navrhol, aby sa na budúci týždeň stretli v Európe.

Price večer – odpovedajúc na otázku agentúry TASS – povedal, že ruská strana v reakcii na tento list navrhla niekoľko termínov možnej schôdzky, a to v závere budúceho týždňa.

USA podľa jeho slov takýto návrh prijali pod podmienkou, že dovtedy nedôjde k ruskej invázii na Ukrajinu. Hovorca dodal, že ak by Rusko v nasledovných dňoch na Ukrajinu zaútočilo, bol by to jasný signál toho, že to „s diplomaciou nikdy nemyslelo vážne“.

00:58 EÚ v OSN pohrozila Rusku, že zaplatí „bezprecedentnú cenu“, ak napadne Ukrajinu

Nemecko, Francúzsko a niekoľko ďalších európskych krajín pohrozilo Rusku závažnými následkami, ak podnikne inváziu na Ukrajinu. Vo štvrtok večer o tom informovala tlačová agentúra DPA.

„Zdôrazňujeme, že akýkoľvek vojenský útok Ruska proti Ukrajine bude mať rozsiahle následky a Rusko za to zaplatí bezprecedentnú cenu,“ napísali v spoločnom vyhlásení obe spomenuté krajiny, spolu s Estónskom, Nórskom, Albánskom a delegáciou Európskej únie v OSN. Zároveň uviedli, že ich veľmi znepokojuje masívna prítomnosť ruských ozbrojených síl pri hraniciach Ukrajiny.

„Je nám ľúto, že Rusko zatiaľ neposkytlo žiadne uspokojujúce vysvetlenie“ pre také obrovské zhromažďovanie vojsk, povedala nemecká veľvyslankyňa pri OSN Antje Leendertseová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

ŠTVRTOK

21:40 Izrael mal Rusko požiadať o pomoc pri evakuácii svojich občanov v prípade vojny

Kyjev rozhnevali správy izraelských médií, podľa ktorých židovský štát požiadal Rusko, aby v prípade vojny pomohlo s evakuáciou jeho občanov z Ukrajiny. Izraelského veľvyslanca Michaela Brodského preto ukrajinská strana predvolala na ministerstvo zahraničných vecí, aby medializované informácie vysvetlil. „Správate sa k nám ako keby sme boli čo? Pásmo Gaza? Toto je nonsens,“ uviedol ukrajinský diplomatický zdroj pre izraelský denník Haaretz.

21:30 Trussová: Čína by mala vyvinúť tlak na Rusko, aby sa stiahlo od hraníc Ukrajiny

Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vo štvrtok vyzvala Čínu, aby v najnovšej kríze vyvinula tlak na Rusko, nech sa stiahne od hraníc Ukrajiny. Ministerka dodala, že podpora Kremľa zo strany Číny je nezlučiteľná s jej politikou nezasahovania a s jej túžbou, aby bola vnímaná ako zodpovedný svetový aktér.

Šéfka britskej diplomacie sa takto vyjadrila na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským kolegom Dmytrom Kulebom po rozhovoroch v Kyjeve.

„Čína nie je rovnaká ako Rusko. Zastáva politiku nezasahovania (do vnútorných záležitostí iných krajín). Preto je prekvapením vidieť čínskych lídrov, ako držia s Kremľom,“ povedala Trussová v príhovore v Kyjeve.

Liz Trussová a Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP

20:14 Maxar: Rusko pri hraniciach Ukrajiny postavilo pontónový most aj poľnú nemocnicu

Satelitné zábery, ktoré vo štvrtok zverejnila súkromná americká spoločnosť Maxar Technologies, zachytávajú rozmiestnenie nových ruských jednotiek na rôznych miestach v blízkosti Ukrajiny. Zábery naznačujú, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní nových jednotiek aj napriek tomu, že Moskva tvrdí opak.

Firma Maxar tvrdí, že najnovšie satelitné snímky dokazujú, že zatiaľ čo Rusko stiahlo časť vojenského vybavenia z blízkosti Ukrajiny, ďalšie jednotky a kusy techniky tam prišli. V Bielorusku, kde Rusko organizuje vojenské cvičenia, pribudol nový vojenský pontónový most cez rieku Pripiať, len necelých šesť kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Postavená bola aj veľká poľná nemocnica a na armádnom letisku umiestnili novú jednotku s takmer dvadsiatimi útočnými vrtuľníkmi.

„Vidíme ich (Rusov) lietať vo viacerých bojových a podporných lietadlách. Vidíme, ako (Rusi) v Čiernom mori vylepšujú svoju bojovú pripravenosť a dokonca si pripravujú zásoby krvi,“ povedal vo štvrtok v Bruseli americký minister obrany Lloyd Austin.

19:59 Veršinin: Blinkenove slová sú poľutovaniahodné a nebezpečné

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov kritizoval amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

„Vojenské scenáre, ktoré vymenoval Antony Blinken, sú poľutovaniahodné a nebezpečné. Tieto obvinenia sú nepodložené. Niektorí ruskí vojaci sa vracajú na domovské základne,“ povedal Veršinin.

Predstaviteľ Ruskej federácie zároveň obvinil Kyjev z opakovaných útokov v proruskom separatistickom regióne Donbas na východe Ukrajiny, ktoré si podľa neho vyžiadali „tisíce obetí“. Okrem toho Veršinin obvinil ukrajinskú vládu z opakovaného porušovania dohody o prímerí z roku 2015, zameranej na nastolenie mieru v tomto odštiepeneckom regióne.

„Pokusy zvaliť vinu na Rusko sú márne a nepodložené a ich cieľom je presunúť vinu z Ukrajiny na Rusko,“ uviedol Veršinin.

18:13 Blinken v BR OSN: Rusko si vymyslí zámienku pre napadnutie Ukrajiny

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) varoval, že ruské sily sa pripravujú na začatie útoku proti Ukrajine už v najbližších dňoch.

„Naše informácie jasne naznačujú, že (ruské) sily vrátane pozemných jednotiek, lietadiel a lodí sa pripravujú na útok voči Ukrajine v najbližších dňoch,“ vyhlásil Blinken a dodal, že Moskva plánuje „vyrobiť zámienku“ na útok, ktorá by mohla mať podobu falošného alebo skutočného ataku aj s prípadným použitím chemických zbraní.

„Rusko plánuje vyrobiť zámienku pre svoj útok. Môže ísť o násilnú udalosť, z ktorej bude Rusko viniť Ukrajinu, alebo o nehorázne obvinenie, ktoré Rusko vznesie proti ukrajinskej vláde. Nevieme presne, akú podobu bude (zámienka) mať. Mohlo by ísť o vykonštruované bombardovanie na území Ruska. Vymyslený nález masového hrobu, zinscenovaný útok bezpilotných lietadiel proti civilistom či falošný – ale aj skutočný útok s použitím chemických zbraní,“ vymenoval možné scenáre šéf americkej diplomacie. Washington sa podľa neho obáva, že operáciu pod falošnou vlajkou Moskva využije ako zámienku pre inváziu.

Antony Blinken. Foto: TASR/AP

„(Ruská) vláda vyhlási, že Rusko musí podniknú reakciu na obranu ruských občanov alebo etnických Rusov na Ukrajine. Potom začne útočiť. Ruské rakety a bomby budú padať na Ukrajinu. Komunikačné kanály budú prerušené. Kybernetické útoky odstavia kľúčové ukrajinské inštitúcie. Potom budú ruské tanky a vojaci postupovať ku kľúčovým (ukrajinským) cieľom, ktoré už boli identifikované a zmapované v podrobných plánoch. Domnievame sa, že medzi tieto ciele patrí ukrajinské hlavné mesto mesto Kyjev,“ varoval minister zahraničných vecí USA.

Blinken na zasadnutí BR OSN o Ukrajine povedal, že ešte stále je čas zabrániť vojne diplomatickou cestou. Zároveň oznámil, že poslal ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi list, v ktorom navrhol osobné stretnutie „v Európe“ na budúci týždeň. Okrem toho šéf americkej diplomacie od Moskvy žiada jasnú deklaráciu, že nenapadne Ukrajinu.

Rusko vyjadrenia o plánovaní invázie odmieta. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok pripustil, že situácia v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc sa môže každú chvíľu zmeniť na „ohnivú búrku“, avšak dodal, že Rusko si zachováva zodpovedný postoj a očakáva dialóg od svojich zahraničných partnerov.

16:41 Johnson: Útok na materskú školu na východe Ukrajiny bol provokáciou

Ostreľovanie materskej školy na východe Ukrajiny bolo „provokáciou“, ktorej cieľom je vytvoriť zámienku pre ruskú vojenskú akciu, vyhlásil vo štvrtok britský premiér Boris Johnson. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Jeho tvrdenie nasledovalo po tom, čo sa Kyjev a Moskva začali navzájom obviňovať zo zintenzívnenia bojov na východe Ukrajiny, ktoré tam proti ukrajinským vojakom vedú separatisti podporovaní Ruskom. Vláda USA tiež varovala, že to vyzerá tak, že Rusko smeruje k invázii na Ukrajinu.

„Materská škola bola ostreľovaná a my vieme, že to bola operácia pod falošnou vlajkou, ktorá má poškodiť povesť Ukrajincov, má vytvoriť zámienku a poslúžiť ako provokácia, po ktorej bude nasledovať ruská vojenská akcia,“ povedal Johnson novinárom.

Poškodená budova po ostreľovaní škôlky v meste Stanycia Luhanska  na východe Ukrajiny 17. februára 2022. Ukrajinská armáda vo štvrtok informovala, že proruskí separatisti pri ostreľovaní mesta Stanycia Luhanska zasiahli aj budovu materskej školy. Zranenia pri tom utrpeli dve učiteľky. Deti, ktoré sa v budove nachádzali tiež, vyviazli bez zranení. Foto: TASR/AP

„Veľmi sa obávame, že v najbližších dňoch uvidíme ešte viac krokov tohto druhu. Pohľad dopredu je stále veľmi pochmúrny,“ dodal Johnson.  

Veliteľské centrum ukrajinskej armády na východe štátu tvrdí, že Ruskom podporované sily „s mimoriadnym cynizmom“ pálili ťažkým delostrelectvom na dedinu Stanica Luhanska a zasiahli škôlku. Zranenia pri tom utrpeli dve učiteľky. Deti, ktoré sa v budove nachádzali tiež, vyviazli bez zranení, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na tweet humanitárnej organizácie Vráť sa živý (Povernys žyvym).

Ruské štátne tlačové agentúry však naopak informovali, že promoskovské separatistické sily v Luhanskej oblasti obvinili z vystupňovania bojov práve Ukrajinu.

16:20 Rusko trvá na stiahnutí amerických síl zo strednej a východnej Európy a Pobaltia

Moskva trvá na stiahnutí všetkých amerických ozbrojených síl a zbraní rozmiestnených v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe a Pobaltí, uvádza sa v písomnej odpovedi Ruska na reakciu USA o zárukách bezpečnosti, ktorú vo štvrtok zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z agentúry TASS.

„Sme si istí, že národné potenciály v týchto oblastiach sú celkom dostatočné. Sme pripravení diskutovať o týchto otázkach na základe článkov 4 a 5 ruských návrhov dohôd,“ píše sa v dokumente ruského rezortu diplomacie.

Ďalej sa v ňom uvádza, že „rozmiestnenie ozbrojených síl Ruskej federácie na svojom území neovplyvňuje a ani nemôže ovplyvniť základné záujmy USA. Pripomíname, že na území Ukrajiny sa nenachádzajú žiadne naše sily“.

„V prípade absencie pripravenosti americkej strany rokovať o pevných, právne záväzných zárukách našej bezpečnosti zo strany USA a ich spojencov bude Rusko musieť reagovať, a to aj prostredníctvom implementácie opatrení vojensko-technického charakteru,“ uvádza sa v dokumente.

„Rusko naďalej obhajuje integrovaný prístup k strategickej otázke. Navrhujeme zapojiť sa do spoločného vývoja novej rovnice bezpečnosti… Vyzývame USA a NATO, aby sa vrátili k plneniu medzinárodných záväzkov v oblasti udržiavania mieru a bezpečnosti… Očakávame konkrétne návrhy od členov Aliancie o forme a podstate právneho potvrdenia, že sa upustí od ďalšej expanzie NATO na východ.“

V dokumente sa ďalej uvádza, že „všeobecné vyhlásenia, že americká strana berie tento postulát (o nedeliteľnej bezpečnosti) do úvahy, priamo odporujú nepripravenosti Washingtonu vzdať sa kontraproduktívneho a destabilizačného smerovania k vytváraniu výhod pre seba a svojich spojencov na úkor záujmov ruskej bezpečnosti… To je to, čo sa deje v dôsledku bezuzdnej politiky Severoatlantickej aliancie vedenej USA za neobmedzené geostrategické a vojenské využívanie postsovietskeho priestoru vrátane územia Ukrajiny, čo je pre nás obzvlášť citlivé. Toto sa deje priamo na ruských hraniciach“.

16:10 Biden: Hrozba ruskej invázie je veľmi vysoká

Americký prezident Joe Biden vo štvrtok povedal, že hrozba ruskej invázie na Ukrajinu je „veľmi vysoká“, avšak dvere k diplomatickému riešeniu stále „zostávajú otvorené“. Informovali o tom agentúry AFP, AP a Reuters.

„Všetko nasvedčuje tomu, že (Rusi) sú pripravení ísť na Ukrajinu,“ povedal Biden novinárom počas krátkeho brífingu pred odletom z Bieleho domu. Americký prezident dodal, že v tejto chvíli neplánuje telefonovať šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi.

Na otázku, aká vysoká je v súčasnosti hrozba ruskej invázie, Biden odpovedal, že je „veľmi vysoká“, a zopakoval, že Rusko neodsunulo svoje vojská od ukrajinských hraníc a Spojené štáty majú dôvod sa domnievať, že Rusko je zapojené do operácií „pod falošnou vlajkou“, ktorými chce ospravedlniť inváziu.

Šéf Bieleho domu zároveň spresnil, že ešte nečítal novú, písomnú odpoveď Ruska na americké návrhy na diplomatické východisko zo slepej uličky.

Ruská armáda obkľúčila veľkú časť ukrajinských hraníc v rámci snahy zvrátiť západne orientovanú politiku Ukrajiny vrátane vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO), napísala AFP.

Biden povedal, že stále existuje „diplomatická cesta“ a že minister zahraničných vecí USA Antony Blinken „spresní, o akú cestu ide“, vo štvrtkovom prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

15:38 Heger odsúdil útoky na na civilné obyvateľstvo na Ukrajine

Slovensko odsudzuje akékoľvek útoky na civilné obyvateľstvo na Ukrajine a podporuje výzvy na jednotu európskych krajín EÚ vo vzťahu k napätiu medzi Moskvou a Kyjevom a solidaritu s Ukrajinou. Uviedol to premiér SR Eduard Heger po mimoriadnom zasadnutí lídrov 27-člennej Únie zamerané na napätie na rusko-ukrajinských hraniciach.

Heger vyhlásením reagoval na správy, že proruskí separatisti vo štvrtok ráno pri ostreľovaní mesta Stanycia Luhanska zasiahli aj budovu materskej školy, pričom zranenia utrpeli dve učiteľky. „Odsudzujeme akékoľvek útoky na civilné obyvateľstvo, akého sme boli svedkami dnes ráno, a treba urobiť všetko pre to, aby sa takéto niečo už neopakovalo,“ vyhlásil premiér.

15:07 Veľvyslankyňa USA pri OSN: Rusko sa bezprostredne chystá na inváziu na Ukrajinu

Rusko sa pripravuje na „bezprostrednú inváziu“ na Ukrajinu, varovala vo štvrtok americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Podľa nej sú na to dôkazy. TASR prevzala tieto informácie z agentúr AFP a AP.

Thomasová-Greenfieldová podľa vlastných slov požiadala amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, aby na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine „signalizoval intenzívny záväzok“ USA k diplomatickému riešeniu napätia.

Americký minister obrany Lloyd Austin v centrále NATO v Bruseli na margo zvyšovania počtu ruských vojakov pri hranici s Ukrajinou povedal, že USA a ich partneri v NATO „budú sledovať, či ruské slová korešpondujú s ruskými skutkami“.

„Niektorí vojaci sú bližšie k hraniciam, lieta tam viac bojových a podporných lietadiel,“ povedal Austin. „Sme svedkami toho, ako v Čiernom mori zvyšujú svoju pripravenosť. Dokonca vidíme, ako si robia zásoby krvi. Takéto veci sa nerobia bezdôvodne a určite nie vtedy, keď sa chystáte zbaliť sa a ísť domov,“ dodal Austin.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zas uviedol, že Aliancia je znepokojená tým, „ako sa Rusko snaží pripraviť zámienku na ozbrojený útok proti Ukrajine“.

15:00 Nehammer spochybnil odsun ruských síl z Krymu

Údajný odsun časti ruských vojakov z okupovaného polostrova Krym spochybnil vo štvrtok rakúsky kancelár Karl Nehammer. V Bruseli pred stretnutím s ďalšími lídrami členských krajín EÚ ho označil za „falošný“ a varoval, že útok na Ukrajinu zo strany Ruska je stále možný. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Karl Nehammer. Foto: TASR/AP

14:45 Dym stúpa z ruskej ambasády v Kyjeve

Na sociálnych sieťach sa šíri video, ktoré zachytáva hustý dym, ktorý stúpa z ruskej ambasády v Kyjeve. „Ruské veľvyslanectvo začalo horieť. No… horieť… pália dokument,“ komentuje neznámy muž vo videu.

11:50 Trussová: Rusko by mohlo krízu okolo Ukrajiny naťahovať mesiace

Rusko by mohlo krízu na hraniciach s Ukrajinou naťahovať až niekoľko mesiacov, aby spochybnilo jednotu Západu. Pre denník The Daily Telegraph to vo štvrtok pred cestou do Kyjeva napísala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

Moskva „by to mohla naťahovať oveľa dlhšie a bezočivo stráviť ďalšie týždne – ak nie mesiace – rozvracaním Ukrajiny a spochybňovaním jednoty Západu“. „Nemôžeme dovoliť, aby sa z tejto situácie stala otvorená rana,“ dodala.

„Naši priatelia ako Ukrajina či Poľsko sú už po generácie vystavení takémuto výhražnému správaniu. Preto nesmieme ustúpiť pri obrane sebaurčenia a suverenity,“ uviedla Trussová.

Podľa nej „v súčasnosti nie je vidieť známky toho, že by sa Rusi sťahovali z pohraničných regiónov pri Ukrajine“, ako to tvrdí Moskva. Zopakovala, že v prípade útoku na Ukrajinu by Rusko čelilo následkom, ktoré by mali vážny dopad na jeho ekonomiku.

Šéfka britskej diplomacie v súvislosti s požiadavkou Moskvy, aby Ukrajina nemohla vstúpiť do NATO, zdôraznila, že „musíme zachovať politiku otvorených dverí NATO a právo Ukrajiny, aby si vybrala vlastnú cestu“.

Liz Trussová. Foto: TASR/AP

Britský minister obrany Benn Wallace vo štvrtok pred stretnutím s kolegami zo štátov NATO, ako aj Ukrajiny a Gruzínska povedal, že Aliancia bude naďalej posilňovať svoje východné krídlo s cieľom čeliť hrozbám zo strany Ruska. Jedným zo spôsobov, ako zaistiť, že nedôjde k eskalácii, je podľa neho „poskytnúť našim partnerom v NATO odolnosť a to robíme“, cituje ho agentúra AFP.

Wallace opakovane vyjadril pochybnosti, či Rusko skutočne sťahuje svojich vojakov z ukrajinských hraníc. „Myslím si, že vidíme opak. Za posledných 48 hodín sme zaznamenali nárast počtu vojakov o približne 7-tisíc.“ Poznamenal tiež, že neďaleko bielorusko-ukrajinských hraníc bol postavený i nový most.

11:39 Zelenskyj zopakoval, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v akomkoľvek formáte

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v „akomkoľvek formáte“. Informoval o tom vo štvrtok spravodajský web RBK Ukrajina.

Zelenskyj spresnil, že „na (takéto) priame rokovania je pripravený (už) dva a pol roka“, čo je vo funkcii prezidenta Ukrajiny.

Podľa Zelenského vždy, keď Rusko verejne povie, že je pripravené hovoriť o deeskalácii, Kyjev požiada Moskvu, aby sa toto stretnutie „uskutočnilo v tom či onom formáte“. Rusi však „v skutočnosti nie sú pripravení s nami komunikovať“, konštatoval.

Volodymir Zelenskyj. Foto: TASR/AP

11:29 Vojenská situácia v Donbase sa vyostruje. Rusko oznámilo návrat ďalších jednotiek

Ukrajinská armáda vo štvrtok informovala, že proruskí separatisti pri ostreľovaní mesta Stanycia Luhanska zasiahli aj budovu materskej školy. Zranenia pri tom utrpeli dve učiteľky. Deti, ktoré sa v budove nachádzali tiež, vyviazli bez zranení, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na tweet humanitárnej organizácie Vráť sa živý (Povernys žyvym).

Pri ostreľovaní bola poškodená bola aj komunálna infraštruktúra – polovica mesta zostala bez elektriny.

Ako informovala agentúra Ukrinform, v stredu  proruské ozbrojené formácie porušili prímerie v oblasti dovedna osemkrát.

Porušenie prímeria ukrajinskou armádou hlásia však aj proruskí separatisti z oboch samozvaných republík v Donbase, ktorí upozorňujú, že v posledných hodinách došlo k výraznej eskalácii napätia.

Vojenské velenie samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) vo štvrtok obvinilo ukrajinskú armádu, že ostreľovala baňu Gagarin pri obci Horlivka (v ruštine Gorlovka), pričom použila protitankový raketový systém .

Informovala o tom vo štvrtok agentúra TASS, podľa ktorej ukrajinské bezpečnostné zložky použili túto zbraň prvýkrát od začiatku roka 2022. Naposledy k ostreľovaniu DĽR z tohto typu zbrane došlo vlani 25. decembra.

Velenie ľudových milícií DĽR tvrdí, že za posledných 24 hodín sa ukrajinská armáda najmenej 15-krát dopustila porušenia prímeria, keď v DĽR ostreľovala civilnú infraštruktúru a obývané oblasti.

Oficiálny predstaviteľ ľudových milícií DĽR Oleg Nikitin konštatoval, že situácia na styčnej línii medzi zónami pod kontrolou proruských povstalcov a ukrajinskej armády sa v posledných hodinách výrazne vyhrotila, pričom zodpovedná je za to ukrajinská strana.

S rovnakým obvinením prišlo vo štvrtok aj velenie milícií samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR). Oba subjekty upozornili na toto porušenie prímeria aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá však vzhľadom na vyhrotenie situácie na východe Ukrajiny stiahla prednedávnom z Donbasu časť svojich pozorovateľov.  

Podľa agentúry Reuters nebolo bezprostredne jasné, o aké závažné incidenty ide. Ukrajinské vedenie ani OBSE sa k nim zatiaľ nevyjadrili.

Takéto incidenty sa za osem rokov trvania konfliktu na východe Ukrajiny vyskytli mnohokrát, no k týmto posledným došlo po tom, čo Rusko v blízkosti ukrajinských hraníc sústredilo viac ako 100-tisíc vojakov, pričom súčasne predostrelo požiadavku, aby sa organizácia NATO zaviazala, že Ukrajinu neprijme do svojich radov.

10:15 Vojna nebude, Rusi nie sú blázni, ide o blamáž tajných služieb USA, hovorí Zeman

Prezident Miloš Zeman nečaká, že Rusko začne ozbrojený útok voči Ukrajine, informácie o ruskej agresii v týchto dňoch označil za ďalšiu blamáž amerických tajných služieb. V rozhovore pre Mladú frontu DNES zopakoval, že Rusom by vojna priniesla viac škody v podobe sankcií ako úžitku v tom, že vyšlú Kyjevu vojenské varovanie. A to podľa neho Moskva nebude riskovať. Nevylúčil, že situácia môže vyústiť do lokálneho konfliktu na hraniciach samozvaných republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny, ktoré vyhlásili proruskí separatisti.

03:05 Tvrdenia Ruska o sťahovaní vojsk od Ukrajiny sú nepravdivé, tvrdí USA

Rusko zvýšilo počet svojich vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc o približne 7 000. Informovali o tom v noci na štvrtok agentúry AP, AFP a Reuters, ako i spravodajská televízia CNBC s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu, ktorý označil tvrdenia Ruska o tom, že z blízkosti ukrajinských hraníc stiahlo časť vojakov za „nepravdivé“.

„Včera (v utorok) ruská vláda uviedla, že sťahuje vojakov od ukrajinských hraníc… Vieme, že to nebola pravda,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre novinárov. Zároveň dodal, že k približne 150 000 ruským vojakom rozmiestneným v blízkosti ukrajinských hraníc sa pridalo ďalších asi 7 000, z ktorých niektorí na miesto dorazili v stredu.

„Rusko stále tvrdí, že chce dosiahnuť diplomatické riešenie, avšak jeho konanie naznačuje opak,“ uviedol predstaviteľ Bieleho domu, podľa ktorého môže Rusko kedykoľvek prísť s „falošnou“ zámienkou pre vpád na Ukrajinu.

01:40 USA: Rusko si tvrdeniami o genocíde vytvára zámienku pre vpád na Ukrajinu

Americké ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že Rusko sa snaží vytvoriť si „zámienku“ na napadnutie Ukrajiny nepodloženými tvrdeniami o „genocíde“ a masových hroboch na východe Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„V uplynulých niekoľkých týždňoch sme tiež videli, ako ruskí predstavitelia a ruské médiá podstrčili tlači množstvo správ, z ktorých akákoľvek by mohla slúžiť ako zámienka pre inváziu,“ uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.

Ruské médiá tento týždeň totiž publikovali články o údajne tajných masových hroboch na Donbase. Ruský prezident Vladimir Putin zase v utorok vyhlásil, že udalosti na Donbase možno podľa neho nazvať genocídou. Okrem toho sa sociálnymi sieťami šíria tiež správy o tom, že ukrajinská vláda môže proti obyvateľom Donbasu použiť chemické zbrane, pripomína AFP.

„Žiadne z týchto tvrdení nie je založené na pravdivosti,“ uviedol Price, podľa ktorého Moskva tieto vyhlásenia robí preto, aby mala ospravedlnenie pre vpád na Ukrajinu.

Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie totiž Rusko pred anexiou polostrova Krym v roku 2014 taktiež tvrdilo, že ukrajinská vláda prenasleduje obyvateľov východnej Ukrajiny, z ktorých mnohí hovoria ruským jazykom.

Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová taktiež označila tvrdenia správy z Ruska za falošné.

„Nachádzame sa v čase, keď veríme, že k útoku môže prísť kedykoľvek a že mu bude predchádzať vymyslená zámienka,“ uviedla Psakiová, pričom poukázala na „falošné videá a falošné obvinenia o chemických zbraniach alebo útoku na ruských vojakov, ku ktorému v skutočnosti neprišlo“.

STREDA

19:50 Zelenskyj: Rusko nesťahuje svoje jednotky, nebojíme sa a budeme sa brániť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu večer prihovoril k silovým zložkám v prístavnom meste Mariupol pri príležitosti nového sviatku – Dňa jednoty. Počas prejavu vyhlásil, že jeho krajina sa postaví voči agresorom a bude sa brániť proti akejkoľvek invázii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Nebojíme sa predpovedí, nebojíme sa nikoho, žiadnych nepriateľov,“ povedal Zelenskyj a dodal, že Ukrajinci sa budú brániť.

„Máme úžasné a silné ozbrojené sily… Máme dobrovoľnícke sily a sily národného odporu po celej Ukrajine,“ dodal prezident a členov silových zložiek vyzval, aby chránili svoju krajinu.

Zelenskyj vyhlásil, že Rusko podniklo iba rotáciu svojich pozemných síl v blízkosti ukrajinských hraníc, pričom svoje jednotky nesťahuje.

„Vidíme miernu rotáciu ruských jednotiek, ale nevidíme ich sťahovanie,“ povedal Zelenskyj. Aj Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO) v stredu uviedli, že Rusko stále ponecháva svoje jednotky pri hraniciach s Ukrajinou napriek tvrdeniam Moskvy, že sa vojaci sťahujú. Rusko plánovanie invázie naďalej popiera. Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že vojnu sa snažili vyprovokovať západné masmédiá. Za skutočnú hrozbu pre regionálnu bezpečnosť označila hromadenie vojenských síl NATO v blízkosti hraníc Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.

19:10 Naď: O nových bojových jednotkách na východnom krídle NATO sa len rozhoduje

Posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie patrilo k témam prvého dňa rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli, v stredu však nepadlo rozhodnutie o vytvorení nových stálych jednotiek v krajinách strednej alebo východnej Európy, informuje spravodajca TASR.

Informáciu potvrdil aj minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý sa zúčastnil na bruselských rokovaniach.

Pred zasadnutím ministrov „prebleskli“ správy, že záujem o takéto jednotky na svojom území majú Rumunsko a Bulharsko, prípadne aj Slovensko a Maďarsko.

Naď potvrdil, že Severoatlantická rada, teda všetky členské krajiny, sa zhodla na tom, že vojaci majú naplánovať, ako posilniť východnú hranicu Aliancie – od Pobaltia až po Rumunsko a Bulharsko.

„Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, že by sme zriaďovali takéto jednotky. Ale dali sme vojakom možnosť, aby to naplánovali, ako by takéto jednotky mali vyzerať. V najbližších týždňoch až mesiacoch príde k rozhodnutiu, či budú alebo nebudú vytvárané,“ opísal situáciu.

Presun amerického vojenského konvoja. Ilustračné foto: TASR/Pavel Neubauer

19:00 Naď: Spojenci z NATO nemajú dôkazy o odsune ruských vojsk od hraníc

Ministri obrany členských krajín NATO nemajú potvrdené informácie o tom, že by sa ruské jednotky naozaj sťahovali z pozícií pri ukrajinských hraniciach. V rámci rokovaní v Bruseli to v stredu uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).

Ministri obrany 30-člennej Severoatlantickej aliancie v spoločnom vyhlásili uviedli, že sú znepokojení „veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným“ hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.

Naď potvrdil, že dominantnou témou rokovaní ministrov bola situácia spojená s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou. „Môžem povedať, že z hľadiska vývoja situácie máme nejaké pozitívne náznaky, ktoré komunikovali predstavitelia Ruskej federácie, ale ani jeden zo spojencov nemá dôkazy, že by sa tieto náznaky dostávali do roviny realizácie. To znamená, že nie sú dôkazy o nejakom odsune vojsk, práve naopak, viacerí spojenci potvrdili, že majú informácie o posilnení ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou,“ vysvetlil minister.

Dodal, že treba počkať na to, čo prinesú najbližšie dni, pričom podľa neho nikto v NATO si neželá ten najhorší scenár, ale je potrebné byť pripravený na všetky možnosti.

Naď upozornil, že spojenci sa zaujímali o to, ako jednotlivé krajiny spolupracujú s Ukrajinou, a v tejto súvislosti odznelo, že slovenská vláda schválila odmínovacie systémy Božena a aj zdravotnícky materiál pre Ukrajinu.

Pripomenul tiež, že sa hovorilo i o cvičení Saber Strike 2022, do ktorého sa zapojí sedem členských krajín NATO s vyše 13 000 vojakmi a ktoré prebehne aj na území Slovenska. Podľa údajov tlačovej agentúry Reuters sa v prvej polovici marca na tomto cvičení zúčastní takmer 1 300 slovenských vojakov.

Naď upozornil, že aj štvrtkové rozhovory ministrov obrany s rezortnými partnermi z Ukrajiny, ale aj Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, budú zamerané na krízu pri ukrajinských hraniciach.

18:50 Prezidentský palác svieti na znak solidarity s Ukrajinou v jej národných farbách

Prezidentský palác v Bratislave sa v stredu večer rozsvietil v ukrajinských modro-žltých národných farbách na znak solidarity so susednou Ukrajinou, ktorá si pripomína Deň jednoty. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

„Je to vyjadrenie solidarity a podpory nášmu susedovi a všetkým jeho obyvateľom, pre ktorých nie je vojna iba niečo vzdialené či teoretické. Je to pre nich realita, ktorá už ôsmy rok priamo zasahuje do ich každodenných životov,“ povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Podpora je podľa hlavy štátu dôležitým symbolom, že na ich bezpečnosti, možnosti žiť svoj život v mieri a na ich práve slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti nám úprimne záleží. Opakovane tak vyjadrila podporu Ukrajine v súčasnej napätej medzinárodnej situácii.

18:10 Ministri obrany NATO vyzvali Rusko, aby si zvolilo cestu diplomacie

Ministri obrany členských štátov NATO v stredu na svojom stretnutí v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie vyhlásili, že sú vážne znepokojení „veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným“ hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.

Ministri v spoločnom vyhlásení dôrazne vyzvali Rusko, aby si zvolilo cestu diplomacie, okamžite zvrátilo svoje posilňovanie vojenskej prítomnosti a stiahlo svoje sily z Ukrajiny v súlade so svojimi medzinárodnými sľubmi a záväzkami.

„Aj naďalej sme odhodlaní presadzovať náš dvojaký prístup k Rusku: silné odstrašovanie a obrana v kombinácii s otvorenosťou dialógu,“ uvádza sa v schválenom dokumente.

Podľa spojencov kritizované kroky Ruska predstavujú vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť. Aj v dôsledku tohto stavu a na zabezpečenie obrany všetkých členov NATO budú vo východnej časti Aliancie rozmiestnené ďalšie pozemné sily a nasadené ďalšie námorné a vzdušné prostriedky.

„Naše opatrenia sú a zostanú preventívne, primerané a neeskalačné. Sme pripravení ďalej posilniť našu obrannú a odstrašujúcu pozíciu, aby sme mohli reagovať na všetky nepredvídané udalosti,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

17:40 Kybernetický útok na Ukrajinu prišiel aj z českých IP adries

Pri zatiaľ najväčšom kybernetickom útoku na ukrajinské oficiálne webstránky a štátne banky boli použité IP adresy z Ruska, Číny, Uzbekistanu aj Česka. Povedal to ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz s odkazom na agentúru Reuters.

„Včera, 15. februára, sa odohral najväčší DDoS útok na vládne webstránky a bankový sektor v dejinách Ukrajiny. Všetky orgány, ktoré majú na starosti počítačovú bezpečnosť, pracovali na tom, aby útok čo najskôr odrazili. Naozaj, bol to bezprecedentný útok. Je jasné, že bol vopred pripravený s cieľom destabilizovať a vyvolať paniku a chaos,” vyhlásil Fedorov.

Útok sa začal v utorok a pri stránke ukrajinského ministerstva naďalej pretrváva. Kyjev z neho viní Rusko, keďže išlo o masívnu akciu s nákladmi na úrovni miliónov dolárov.

Kremeľ v stredu odmietol tvrdenia, že nesie zodpovednosť za počítačový útok na Ukrajinu, ktorý sa odohral v utorok a vyradil z používania internetové stránky ministerstva obrany i ozbrojených síl, ako aj dvoch štátnych bánk.

17:00 Blinken: Nezaznamenali sme žiadne stiahnutie ruských jednotiek

Americká vláda zatiaľ nezaznamenala žiadne známky ukončenia rozmiestňovania ruských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou. V stredu to v dvoch separátnych rozhovoroch pre americké televízie ABC a MSNBC povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

„To, čo hovorí Rusko, je jedna vec. To, čo robí Rusko, je vec druhá. Zatiaľ sme nezaznamenali stiahnutie vojsk. Jednotky zostávajú rozmiestnené pri hraniciach s Ukrajinou. Bolo by dobré, keby boli slová nasledované skutkami, ale to sme doteraz nevideli,“ uviedol Blinken v rozhovore pre televíziu MSNBC.

„Sme pripravení na diplomatické riešenie a sme pripravení aj na ruskú agresiu,“ dodal šéf americkej diplomacie v relácii Morning Joe.

Minister zahraničných vecí USA v stredu vystúpil aj v relácii Good Morning America, ktorú vysiela televízia ABC. Blinken označil hrozbu ruskej invázie za „skutočnú“ a zopakoval výzvu Washingtonu, aby Rusko deeskalovalo situáciu.

„(Ruský) prezident (Vladimir) Putin má schopnosť konať vo veľmi krátkom čase. Môže stlačiť spúšť. Môže to urobiť dnes, môže to urobiť zajtra, môže to urobiť na budúci týždeň. (Ruské) jednotky sú pripravené, ak chce (Putin) obnoviť agresiu proti Ukrajine,“ uviedol najvyššie postavený americký diplomat.


15:42 Západné masmédiá sa snažili rozpútať vojnu na Ukrajine, vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Marija Zacharovová

Západné masmédiá sa snažili rozpútať skutočnú vojnu na Ukrajine, vyhlásila v stredu na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. TASR prevzala správu z agentúry TASS.

„Na poľutovanie mnohých západných masmédií sa vojna opäť raz nezačala. Snažili sa ju premeniť na skutočnosť. Ich stránky boli scénami krutých bojov, ale toto všetko nemá nič spoločné s realitou,“ povedala Zacharovová.

„Prvýkrát v dejinách ľudstva nielen podozrivá agresorská krajina, ktorej rolu prisúdil Rusku kolektívny Západ, ale aj potenciálna obeť v americkej mediálnej šou spoločne popreli všetky plány tvrdošijne diktované anglosaskými masmédiami,“ uviedla hovorkyňa.

Zdôraznila, že Rusko a Ukrajina, hoci sa držia zásadne odlišných názorov na mnohé otázky, symetricky uviedli, že neexistujú žiadne skutočnosti naznačujúce prípravy na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Okrem toho Zacharovová označila hromadenie vojenských síl NATO v blízkosti hraníc Zväzového štátu Ruska a Bieloruska za skutočnú hrozbu pre regionálnu bezpečnosť.

„Vyzývame našich partnerov, aby prestali vyvolávať hystériu a využili svoju energiu na konštruktívne účely. Skutočnú hrozbu pre regionálnu bezpečnosť nepredstavujú kontroly bojovej pripravenosti Ruska a Bieloruska, ale poburujúce kroky Západu na zabezpečenie hromadenia síl NATO v blízkosti hraníc Zväzového štátu a na napumpovanie zbraní do Kyjeva,“ poukázala Zacharovová.

Západ podľa nej využíva otázku spoločných vojenských cvičení medzi Ruskom a Bieloruskom ako „informačné krytie pre posilnenie kyjevského režimu zbraňami“.

Marija Zacharovová. Foto: TASR/AP

15:35 Do Poľska priletela ďalšia skupina amerických výsadkárov

Desiatky ďalších amerických výsadkárov pristáli v stredu na poľskom letisku Rzeszów-Jasionka ležiacom asi 90 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Reportéri agentúry AFP videli vojakov opúšťať dopravné lietadlo typu Boeing C-17 Globemaster a nastupovať do autobusov. Ďalšia skupina mužov po prílete nastúpila do dvoch vrtuľníkov typu UH-60 Black Hawk. Na letisku tiež pristáli dva ťažké transportné vrtuľníky typu CH-47 Chinook.

Na letisku Rzeszów-Jasionka už od 5. februára postupne pristávajú vojaci americkej 82. výsadkovej divízie (82nd Airborne Division). Ich úlohou je posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO) v čase zvýšeného napätia s Ruskom, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo svojich vojakov.

Americké obrnené transportéry, vojenské nákladné autá a kontajnery sa nachádzajú v provizórnom tábore oproti letiskovému terminálu. Letisko podľa AFP aj naďalej funguje pre civilné spoje. V stredu odtiaľ odleteli dva spoje do Londýna a Manchestru.

Spojené štáty uviedli, že plánujú dočasne nasadiť ďalších približne 4 700 vojakov do Poľska. Americká prítomnosť v krajine sa tak zvýši na približne 10-tisíc vojakov. Zaujímavosťou je, že jednotkám velí generál Chris Donahue, ktorý bol posledným americkým vojakom, ktorý opustil Afganistan pri chaotickej evakuácii z Kábulu koncom augusta minulého roka.

„Toto nasadenie je obozretným opatrením na zabezpečenie kolektívneho predchádzania akýmkoľvek vojnovým zámerom. Má obranný charakter,“ povedal Donahue novinárom.

15:05 USA odsúdili snahu Ruska o uznanie dvoch separatistických regiónov na Ukrajine

Spojené štáty v stredu ostro odsúdili ruský parlamentný návrh na uznanie nezávislosti dvoch separatistických republík na Ukrajine. Takýto krok by „predstavoval hrubé porušenie medzinárodného práva“, uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská Štátna duma hlasovala v utorok za výzvu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na uznanie dvoch odštiepeneckých regiónov na východe Ukrajiny – Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) – za „suverénne a nezávislé štáty“. Návrh prišiel v čase stúpajúceho napätia medzi Západom a Moskvou v súvislosti s hromadením ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou, pripomína AFP.

„Schválenie tejto výzvy Kremľom vyústi do celkového odmietnutia záväzkov ruskej vlády v rámci minskej dohody,“ podotkol Blinken s odvolaním sa na dohovor z roku 2014, ktorý mal za cieľ urovnať konflikt na Ukrajine.

Šéf diplomacie USA dodal, že takéto rozhodnutie by spochybnilo „deklarovaný záväzok Moskvy pokračovať v zapájaní sa do diplomacie s cieľom dosiahnuť mierové riešenie tejto krízy“. Vyžiadalo by si tiež „rýchlu a pevnú reakciu zo strany Spojených štátov v plnej koordinácii s našimi spojencami a partnermi“, cituje z vyhlásenia AFP.

14:19 Šéfovia diplomacie krajín G7 budú v sobotu v Mníchove rokovať o Ukrajine

Ministri zahraničných vecí siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) budú v sobotu v Mníchove rokovať o kríze na ukrajinských hraniciach, kde sú zhromaždené tisíce ruských vojakov. V stredu to oznámil hovorca nemeckého rezortu diplomacie, informuje agentúra AFP.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bude hostiť tieto rokovania na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Hovorca dodal, že budú „zamerané na krízu, ktorá vznikla z dôvodu nasadenia ruských vojakov neďaleko Ukrajiny“.

Takéto rozhovory vrátane tohtotýždňovej cesty nemeckého kancelára Olafa Scholza na Ukrajinu a do Moskvy sú podľa hovorcu „úzko koordinované a sú súčasťou celej ofenzívy dialógov, aké západní spojenci v posledných týždňov podnikli“ na zmiernenie napätia.

V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začne v piatok a potrvá do nedele. Jednou z jej hlavných tém bude ukrajinská kríza a napäté vzťahy Západu a Ruska. Medzi účastníkmi budú americká viceprezidentka Kamala Harrisová, minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ako aj predstavitelia Európskej únie či nemecký kancelár Olaf Scholz. Naopak, chýbať budú zástupcovia Ruska.

Do skupiny západných priemyselných mocností G7 patria Nemecko, Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1998 sa členom stalo i Rusko, avšak v roku 2014 ho vylúčili pre anektovanie ukrajinského polostrova Krym.

13:53 Rusko počíta s devízovými rezervami ako so štítom proti prípadným sankciám

Prípadné sankcie Západu proti ruským bankám povedú k prudkému nárastu volatility na trhu, ale Rusko bude schopné odolávať týmto reštrikciám vďaka bohatým devízovým rezervám. Vyhlásil to v stredu ruský minister financií Anton Siluanov.

Americkí a európski predstavitelia dokončujú rozsiahly balík reštrikcií pre prípad, že Rusko napadne Ukrajinu, čo Moskva opakovane poprela.

Sankcie Západu by sa mohli zamerať na veľké ruské banky, ale podľa amerických a európskych predstaviteľov nezahŕňajú vylúčenie Ruska z finančného systému SWIFT.

Siluanov pripustil, že sankcie voči ruským bankám by boli „nepríjemné“, ale štát sa postará o to, aby boli zabezpečené všetky vklady a všetky transakcie, a to aj v cudzích menách.

Rusko má finančný štít vo forme zlatých a devízových rezerv, rozpočtového prebytku a nízkeho dlhu, poznamenal Siluanov novinárom.

Minister povedal tiež, že Rusko bude môcť prejsť na iné finančné systémy v prípade, že bude odrezané od systému SWIFT.

Možné obmedzenia pri nákupe ruského dlhu by boli tiež „nepríjemné, ale nie smrteľné“ pre Rusko, ktoré malo začiatkom februára 635 miliárd USD (559,72 miliardy eur) v zlate a devízových rezervách, skonštatoval Siluanov.

13:25 Rusko oznámilo návrat tankov a obrnenej pásovej techniky z cvičení

Ruské ministerstvo obrany v stredu informovalo, že jednotky tankového vojska Západného vojenského okruhu (ZVO) po ukončení plánovaných cvičení naložili obrnené vozidlá na železničné vagóny a vydali sa do miest svojho stáleho nasadenia vzdialených do 1 000 kilometrov.

Agentúra Interfax uviedla, že región, v ktorom sa cvičenia uskutočnili, nebol vo vyhlásení rezortu obrany špecifikovaný.

Už v utorok ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jednotky Západného a Južného vojenského okruhu sa začínajú vracať z cvičení na svoje základne, pričom tiež po železnici alebo po cestách.

Južný vojenský okruh spresnil, že vojenský personál a technika sa vracajú z cvičení na polostrove Krym, ktorý Rusko V roku 2014 anektovalo, pričom Ukrajina ho naďalej považuje za svoje – dočasne okupované – územie.

Ruské obrnené vozidlá nakladajú na železnici po skončení vojenského cvičenia na juhu Ruska. Foto: TASR/AP

Napriek informáciám o odsune ruských jednotiek  Severoatlantická aliancia zatiaľ nezaznamenáva známky deeskalácie na hranici medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedol v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

V reakcii na to hovorca prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov v stredu v Moskve vyhlásil, že NATO má problémy s adekvátnym hodnotením situácie na hraniciach Ruskej federácie a Ukrajiny, dodal Interfax.

13:01 Kremeľ ocenil, že Biden chce pokračovať v rokovaniach o Ukrajine

Kremeľ v stredu označil za „pozitívne“, že prezident Spojených štátov Joe Biden chce pokračovať v rokovaniach ohľadom krízy vyvolanej zoskupovaním tisícok vojakov na ukrajinských hraniciach. Moskva tak reagovala na prísľub šéfa Bieleho domu z utorka, že sa bude usilovať o diplomatické riešenie konfliktu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Je pozitívne, že americký prezident (Biden) takisto prejavil pripravenosť na začatie serióznych rokovaní,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že takéto rozhovory „budú veľmi komplexné a budú si vyžadovať flexibilitu na oboch stranách“.

Biden na tlačovej konferencii v utorok však tiež varoval, že stále je „možné“, že Rusko zaútočí, a sú podľa neho pripravené prísne odvetné sankcie. Peskov v tejto súvislosti poznamenal: „Samozrejme, radšej by sme boli, keby sme (od USA) nemuseli počúvať hrozby o tom, čo sa stane, ak niečo spravíme alebo nespravíme.“ „Tieto hrozby nás už unavujú,“ dodal.

Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP )

Hoci Rusko tento týždeň ohlásilo ukončenie niektorých z rozsiahlych vojenských cvičení na hraniciach s Ukrajinou, Biden v utorok poznamenal, že Washingtonu a jeho spojencom sa zatiaľ nepodarilo overiť, že by Moskva skutočne sťahovala svoje vojenské sily z okolia hraníc s Ukrajinou.

Kremeľ podľa agentúry Interfax v stredu tiež kritizoval Severoatlantickú alianciu za to, akým spôsobom vyhodnocuje situáciu ohľadom konfliktu Moskvy s Kyjevom. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg totiž krátko predtým upozornil na to, že „dosiaľ na mieste nevidíme žiadnu deeskaláciu“. „Práve naopak: Zdá sa, že Rusko naďalej pokračuje v hromadení vojakov,“ dodal.

12:15 Ukrajinský minister obrany vylúčil útok Kyjeva na Donbas a Krym

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v stredu vyhlásil, že Ukrajina nemá v pláne žiadnu agresiu, a to ani v Donbase a na Kryme, ktoré označuje za svoje dočasne okupované územia. Uviedol to v reakcii na tvrdenia velenia ľudových milícií samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR), že ukrajinské ozbrojené sily rozmiestnili pri obci Pidlisne 22 tankov T-72. Táto obec je na území pod kontrolou ukrajinskej armády a leží v blízkosti styčnej línie.  

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu na brífingu vyhlásil, že naďalej pretrváva vysoké riziko, že Ukrajina podnikne útok na Donbas. Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy konštatoval, že Moskva je znepokojená hrozbou eskalácie konfliktu na juhovýchode Ukrajiny. Ozbrojené sily Ukrajiny môžu v regióne spustiť rozsiahlu ofenzívu, dodal.

Na to, že ukrajinská armáda posilňuje svoju prítomnosť v konfliktnej zóne na východe krajiny, upozornil koncom minulého týždňa aj ruský vyslanec v Minsku a predstaviteľ Ruska v kontaktnej skupine Boris Gryzlov. Vyhlásil, že ukrajinská delegácia na rokovaniach o riešení situácia v Donbase naďalej odmieta priamy dialóg s odštiepeneckými proruskými republikami vyhlásenými v Luhanskej a Doneckej oblasti.

Reznikov v stredu uviedol, že Ukrajina „každý deň“ posilňuje svoju obranu, ale neplánuje „žiadne agresívne akcie ani na východe, ani vo vzťahu ku Krymu a iným smerom.“ Ubezpečil, že z Ukrajiny nevzídu „žiadne provokácie“, ale súčasne upozornil, že pokusy „vyprovokovať nás“ narazia na tvrdý odpor. Zdôraznil, že Ukrajina stojí na strane mieru a návrat okupovaných území chce dosiahnuť politickými a diplomatickými prostriedkami.

12:12 Lajčák o ukrajinskej kríze: Hovoríme jedni o druhých, ale nehovoríme spoločne

Najnovšie napätie medzi Ruskom a Ukrajinou nemá za uplynulých 30 rokov v Európe obdobu s výnimkou konfliktu v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch minulého storočia. V relácii TASR.TV Svet s Pavlom Demešom to uviedol osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu Miroslav Lajčák, ktorý je podľa vlastných slov dianím na Ukrajine mimoriadne znepokojený. Zároveň však verí, že „diplomacia a zdravý rozum zvíťazia a vojna na Ukrajine nebude“.

Miroslav Lajčák. Foto: TASR/AP

Lajčák si myslí, že ku kríze okolo Ukrajiny došlo pre nedostatok komunikácie. „Hovoríme jedni o druhých namiesto toho, aby sme hovorili spoločne,“ zdôraznil.

Bývalý minister zahraničných vecí SR je presvedčený, že nikdy nie je neskoro sadnúť si za rokovací stôl, avšak varoval pred ústupkami z hodnôt. „Vieme, ako to dopadlo, keď si Neville Chamberlain myslel, že obetovaním Československa zachránil mier, pričom dosiahol pravý opak,“ povedal Lajčák.

Bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN si podľa vlastných slov uvedomuje, že EÚ je ťažkopádna pri hľadaní spoločných pozícií v oblasti zahraničnej politiky, a to najmä v riešení akútnych hrozieb.

„Pokiaľ EÚ nehovorí jedným hlasom, tak ako zahraničnopolitický aktér neexistuje. Veci v našom susedstve (potom) rieši niekto iný a väčšinou sme prizvaní, až keď je potrebné platiť účty,“ upozornil exminister.

Ako ďalej zdôraznil, každá členská krajina musí byť predovšetkým lojálna voči EÚ a až potom ku krajinám mimo Únie. „Ak bude toto pretrvávať – a dnes je to, žiaľ, realita –, tak len ťažko budeme môcť očakávať jednotnú, akcieschopnú EÚ,“ dodal.

11:30 Po skončení spoločných cvičení nezostane na hranici ani jeden ruský vojak, uviedol šéf bieloruskej diplomacie

Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej v stredu vyhlásil, že po skončení rozsiahlych rusko-bieloruských vojenských cvičení nezostane pri hraniciach Bieloruska s Ukrajinou „ani jeden“ ruský vojak a „ani jediný kus vojenskej techniky“.

Na tlačovej konferencii v Minsku Makej podľa agentúry AFP pripomenul, že bieloruské ministerstvo obrany i Západom neuznaný prezident Alexandr Lukašenko to už dávnejšie jasne deklarovali.

Rusko v utorok i v stredu oznámilo ukončenie niektorých vojenských cvičení v blízkosti ukrajinských hraníc vrátane tých v Bielorusku. Západ sa však naďalej obáva možného útoku na Ukrajinu a tvrdí, že ešte nezaznamenal dôkazy o skutočnej deeskalácii.

NATO označilo cvičenia v Bielorusku za obzvlášť znepokojujúce a vyhlásilo, že pre Európu sú „nebezpečným“ momentom.

Makej tento týždeň konštatoval, že jeho nedávny telefonát s ministrami obrany Ukrajiny a Bieloruska pomohol „uvoľniť napätie“. Kyjevu sa podľa Makeja dostalo ubezpečenia, že to, čo sa deje na hranici, neznamená, že niekto plánuje vykonať akt agresie. „Ani Moskva, ani Minsk, ani Kyjev“ nechcú vojnu, povedal Makej. Pripustil však, že „možno je to prospešné pre tých, ktorí sú od nás ďaleko“.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v stredu uviedol, že ukrajinský vojenský pridelenec v Minsku bol v utorok prítomný na cvičeniach v Bielorusku. Dodal, že bieloruský atašé sa v stredu zúčastní cvičení na západnej Ukrajine.

Rusko-bieloruské manévre Spojenecké odhodlanie 2022 sa začali minulý štvrtok v Bielorusku. Potrvajú do 20. Februára a konajú sa s cieľom preveriť úlohy spojené „so zabránením vonkajšej agresii“ a s jej odrazením. Predmetom výcviku je aj boj proti terorizmu a ochrana záujmov Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.

Tieto manévre sa konajú v čase krízy vo vzťahoch Ruska a aliancie NATO. Spojené štáty i ďalší členovia NATO a západné krajiny obviňujú Rusko z toho, že v blízkosti ukrajinských hraníc sústredilo svoje jednotky a plánuje na ňu zaútočiť, a to aj z územia Bieloruska.

Rusko popiera tvrdenia, že chystá inváziu na Ukrajinu, no žiada od NATO a USA bezpečnostné záruky.

10:45 EÚ vyzvala Rusko, aby podniklo konkrétne kroky na deeskaláciu

Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval v stredu Rusko, aby podniklo konkrétne kroky na zmiernenie napätia v súvislosti s Ukrajinou. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Rusko naznačuje, že pravdepodobne bude otvorené diplomacii a my vyzývame Rusko, aby prijalo konkrétne a hmatateľné kroky smerom k deeskalácii, pretože to je podmienkou na skutočný politický dialóg,“ povedal Michel europoslancom. „Nemôžeme sa donekonečna na jednej strane usilovať o diplomaciu, zatiaľ čo druhá strana zhromažďuje vojakov,“ zdôraznil.

Charles Michel. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že „NATO zatiaľ nebadá známky redukcie (prítomnosti) ruských vojakov“. Moskvu obvinila z vysielania rozporuplných signálov. V utorok totiž na jednej strane Rusko ohlásilo sťahovanie časti vojsk z hraníc s Ukrajinou a zároveň tamojší parlament zahlasoval za to, aby ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny.

V podobnom duchu sa v stredu vyjadril aj britský minister obrany Ben Wallace, ktorý uviedol, že Moskva „bude posudzovaná na základe svojich činov“. „Čo sme dosiaľ nevideli, sú dôkazy o stiahnutí (vojakov), ktoré avizoval Kremeľ,“ povedal Wallace pre stanicu Sky News. Upozornil, že v bojovej pohotovosti je údajne stále viac ako 100 ruských taktických skupín.

„V skutočnosti sme svedkami kontinuálneho budovania (poľných) nemocníc a nasadzovania systémov strategických zbraní, akými sú napríklad rakety typu Iskander,“ uviedol. „Pokým neuvidíme skutočnú deeskaláciu, mali by sme byť všetci podľa môjho názoru obozretní…“ dodal.

09:02 Rusko oznámilo ukončenie vojenského cvičenia na Kryme

Velenie Južného vojenského okruhu (JVO) ruských ozbrojených síl v stredu oznámilo ukončenie cvičenia na Kryme.

Agentúra TASS informovala, že v stredu nadránom sa začal návrat vojakov a techniky do miest ich stálej dislokácie, a to po cestách alebo po železnici. Po návrate k vojenským útvarom bude vykonaná údržba a príprava vojenskej techniky na ďalšiu etapu bojovej prípravy, uviedlo velenie JVO s tým, že taktické manévre sa uskutočnili na 15 polyfunkčných cvičiskách.

Podľa agentúry Interfax v Brestskej oblasti v Bielorusku pri hraniciach s Ukrajinou pokračovalo v stredu spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie Spojenecké odhodlanie 2022 nácvikom „zadržania“ narušiteľa vzdušného priestoru Zväzového štátu Ruska a Bieloruska.

Cvičenie sa koná v čase hlbokej krízy vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO. Spojené štáty, ďalšie členské krajiny NATO a Ukrajina už týždne poukazujú na koncentráciu ruských jednotiek pri ukrajinských hraniciach a na hrozbu ruskej invázie.

Rusko opakovane tvrdí, že neplánuje agresívne voči Ukrajine a jeho vojaci a technika sa po cvičení vrátia do miest svojho trvalého nasadenia.

V utorok tak ruské ministerstvo obrany oznámilo, že po splnení úloh vyplývajúcich z cvičenia sťahuje časť svojich jednotiek od ukrajinskej. Západ tento krok síce uvítal, žiada však aj odsun zvyšných vojakov a techniky.

V marci 2014 sa Krym na základe medzinárodne neuznaného referenda stal súčasťou Ruskej federácie. Ukrajina označuje Krym a proruské samozvané republiky v Donbase za svoje dočasne okupované územia.

Ruské vojská na Kryme. Ilustračné foto: TASR/AP

08:09 Rezidentúru CIA presťahovali z Kyjeva na neznáme miesto

Americké vedenie rozhodlo o dočasnom presťahovaní rezidentúry Ústrednej spravodajskej služby (CIA) z Kyjeva. Informoval o tom denník The New York Times (NYT), neuviedol však, kam bola rezidentúra CIA presunutá.

Týmto presunom sa podľa NYT Spojeným štátom sťaží získavanie spravodajských informácií o prípadných aktivitách Ruska zameraných – podľa Washingtonu – na podkopanie alebo zosadenie súčasného ukrajinského vedenia.

Rozhodnutie o presťahovaní bolo prijaté deň po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken oznámil dočasný presun časti zamestnancov veľvyslanectva USA na Ukrajine z Kyjeva do Ľvova (v ukrajinčine Ľviv).      

Okrem toho americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok odporučilo občanom USA, aby opustili Bielorusko i Podnestersko – Ruskom podporovaný odštiepenecký región v Moldavsku. Obe tieto krajiny susedia s Ukrajinou.

Ešte v sobotu Spojené štáty oznámili, že svoj personál na veľvyslanectve v Kyjeve zredukujú „na absolútne minimum“. Prevádzka veľvyslanectva tak zostáva zachovaná. Hovorca Štátneho departmentu Ned Price v pondelok na brífingu vo Washingtone odmietol uviesť, koľko ľudí zostalo v Kyjeve.

Všetky tieto rozhodnutia boli prijaté pre obavy z možnej invázie ruskej armády na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach s Ruskom sú stále sústredené ruské jednotky. Okrem toho do 20. februára pokračuje v južnom Bielorusku pri hraniciach s Ukrajinou spoločné vojenské cvičenie ruskej a bieloruskej armády.

Stiahnutie časti zamestnancov svojho veľvyslanectva v Kyjeve ohlásili cez víkend aj Nemecko či Taliansko. Berlín dodal, že časť svojej diplomatickej misie – podobne ako viaceré iné západné krajiny vrátane napríklad Holandska – presunie na západ Ukrajiny do mesta Ľvov.

Vyše 20 krajín tiež z obáv zo zhoršenia bezpečnostnej situácie na Ukrajine vyzvalo svojich občanov, aby z Ukrajiny odcestovali.

06:21 Ruský veľvyslanec pri EÚ: Rusko v stredu nezaútočí na Ukrajinu

Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje podniknúť inváziu na Ukrajinu, ktorá by podľa Spojených štátov mohla začať už v stredu.

„Pokiaľ ide o Rusko, môžem vás ubezpečiť, že túto stredu sa žiadny útok neuskutoční. Nedôjde k žiadnej eskalácii ani v nastávajúcom týždni, ani v ďalšom týždni, ani v nasledujúcom mesiaci,“ uviedol Čižov v rozhovore pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Die Welt, z ktorého citovala agentúra DPA.

„Vojny v Európe sa zriedka začínajú v stredu,“ podotkol.

Americká vláda varovala, že ruská invázia na Ukrajinu môže začať kedykoľvek, a to aj pred koncom zimných olympijských hier, ktoré sa v súčasnosti konajú v Pekingu a končia 20. februára.  

Čižov sa voči týmto tvrdeniam ohradil. „Keď vznesiete obvinenia – najmä veľmi vážne obvinenia proti Rusku – máte tiež povinnosť predložiť dôkazy. Inak je to ohováranie,“ povedal.

Ruský veľvyslanec zároveň opäť vyzval Západ, aby bral bezpečnostné obavy Ruska vážne. „Keď naši partneri konečne vypočujú naše oprávnené obavy, proces zmiernenia napätia na seba nenechá dlho čakať. Bolo by to v záujme všetkých Európanov od Lisabonu po Vladivostok, ale aj ďalších krajín sveta,“ dodal Čižov.

Moskva v utorok oznámila, že sťahuje časť svojich vojakov od hraníc Ukrajiny, pretože sa im skončili manévre a odchádzajú na svoje základne.

Predchádzajúce dianie okolo vývoja na Ukrajine od pondelka 24. januára do utorka 15. februára si môžete pozrieť tu a tu.

(tasr, sita)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.