Litva prišla s originálnym nápadom, ako zabrániť ruskej invázii na Ukrajinu. Bez zbraní a vojakov

Šéfovia diplomacií ÈR, Slovenska a Rakúska na Ukrajine Zľava slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok, jeho český kolega Jan Lipavský, ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a rakúsky šéf diplomacie Alexander Schallenberg v Kyjeve, 8. februára 2022. Foto: TASR/AP

Musíme stáť pri Ukrajine, apeluje litovský minister zahraničných vecí Gabrelius Landsbergis na partnerov v EÚ a NATO. Ako sa ukázalo, myslí to doslovne. Popri zásielkach zbraní a gestách solidarity navrhol iné, prevratné riešenie.

Ostatné týždne si v Kyjeve a Kremli podávali kľučky európski aj zahraniční štátnici. Kým do Kyjeva prichádzali za prezidentom Volodymyrom Zelenským so slovami podpory, v Moskve sa snažili Vladimira Putina odhovoriť od prípadnej invázie na Ukrajinu.

USA, pobaltské štáty, Poľsko, ale aj Česko poslali Ukrajine zbrane, najmä obranného typu ako protitankové strely. Nemecko je opatrnejšie, Kyjevu poskytlo prilby i rozsiahlu ekonomickú pomoc. Slovensko sa tiež zameralo na humanitárnu pomoc za takmer dva milióny eur a pridalo odmínovacie systémy Božena.

Kolotoč návštev

Litovský minister zahraničných vecí Gabrelius Landsbergis popri tom prišiel s ďalším nápadom. V liste adresovanom šéfom diplomacií členských štátov EÚ a NATO navrhol, aby doterajšie časté návštevy západných politikov na Ukrajinu neprestávali. Chcel by ich udržať nastálo a nepretržite, aspoň v najbližších týždňoch.

„Mali by sme zabezpečiť, aby plynulo pokračovali návštevy vysokých predstaviteľov do Kyjeva alebo na kontaktnú líniu na východe Ukrajiny. Preukázali by sme tým Ukrajincom pomoc a solidaritu,“ cituje z listu ministra Euractiv.

V ostatných týždňoch na Ukrajinu zavítal americký minister zahraničia Antony Blinken, francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz. Trio ministrov zahraničných vecí zo Slovenska, Česka a Rakúska zasa minulý týždeň navštívilo Kyjev a spolu s ukrajinským kolegom aj východnú frontovú líniu.

Podľa ministra by prítomnosť vysokopostavenej návštevy zo Západu mohla odvrátiť prípadný ruský útok. Preto chce, aby na Ukrajine stále niekto bol. Nabáda kolegov aj Európsku komisiu, aby konali, a iniciatívu nazval „mierovou púťou“.

Raz to už fungovalo

Litovský minister situáciu na Ukrajine pripodobnil ku Gruzínsku v roku 2008. Rovnako ako dnes vtedy bola olympiáda v Pekingu a Francúzsko predsedalo Rade EÚ. V rámci konfliktu medzi gruzínskou armádou a separatistami v Južnom Osetsku vyslalo Rusko do oblasti vojakov a pri bojoch zomrelo viac ako 700 ľudí.

„Tento diplomatický postup sa použil v lete 2008. Prítomnosť poľského, pobaltských a francúzskeho prezident v Tbilisi pomohla zastaviť ruskú agresiu v Gruzínsku,“ uviedol Landsbergis.

Popri diplomatickom opatrení podporuje vývoz obranných zbraní na Ukrajinu a prijatie tvrdších sankcií proti Rusku.

Napätie nepoľavuje

Rusko v ostatných týždňoch zhromaždilo vyše 100-tisíc vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc. Kým Západ hovoril, že sa pripravuje na inváziu, Rusko namietalo, že organizuje len vojenské cvičenie.

Americké tajné služby a viaceré západné médiá tvrdili, že ruská invázia sa mala začať v stredu 16. februára. Nakoniec k nej nedošlo, ale Ukrajina čelila najväčšiemu kybernetickému útoku v histórii. Rusko deklarovalo, že sťahuje časť jednotiek z oblasti. Západ to spochybňuje tvrdiac, že na to neexistujú uspokojivé dôkazy.

Proruskí povstalci na východe Ukrajiny najnovšie obvinili ukrajinské vládne jednotky, že vo štvrtok zavčas ráno ostreľovali ich územie mínometmi.


Ďalšie články