Reforma národných parkov ohrozuje pracovné miesta v Poloninách. Môže sa stať, že stromy budú píliť ochranári

Dražba dreva v LPM Ulič. Foto: FB LPM Ulič

Reforma Národných parkov, ktorú v parlamente schválili vlani v decembri, mala ukončiť spory medzi lesníkmi a ochranármi v súvislosti s ťažbou dreva v národných parkoch. Jej dôsledkom však môže byť aj strata zamestnania pre desiatky ľudí a prenesenie ťažby z lesníkov na ochranárov.

Na to, že novela zákona o ochrane prírody, známa ako reforma národných parkov, môže ohroziť pracovné miesta v hladovej doline na krajnom východe, upozornili v uplynulých dňoch starostovia z Polonín. Tí v otvorenom liste premiérovi píšu, že majetkové zmeny, ktoré majú pre reformu nastať v najbližších týždňoch (prevody sa majú ukončiť do 1. apríla 2022), môžu viesť k „totálnej ekonomickej likvidácii štátneho podniku LPM Ulič“. Ide o jedného z posledných väčších zamestnávateľov v Poloninách, v ktorom momentálne pracuje viac ako dvesto miestnych obyvateľov. Starostovia preto premiérovi pripomínajú jeho sľub, že „nikto z LPM š. p. Ulič nepríde pri zmene správcu časti územia o prácu“.

Ako reforma národných parkov ohrozuje pracovné miesta

Hlavným dôvodom, prečo reforma ohrozuje pracovné miesta, je, že štátny podnik Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva, musí odovzdať Správne národného parku Poloniny, teda rezortu životného prostredia, parcely, na ktorých sa nachádzajú územia v 4. a 5. stupni ochrany. A to LPM Ulič spôsobí značný úbytok zdrojov.

Jeho riaditeľ Martin Mesároš Štandardu na otázku, čo táto zmena znamená pre štátny podnik, ukazuje viacero máp. Tie zobrazujú parcely s územím vo štvrtom a piatom stupni ochrany, na ktorých však drvivú väčšinu tvoria lesy v treťom stupni. Extrémnym príkladom je tá nad obcou Stakčín o veľkosti 934 hektárov. V nej územie vo štvrtom stupni ochrany zaberá len 4,6 hektára, no ochranárom sa musí odovzdať celá. Podobný prípad je aj 1 840-hektárová parcela nad obcou Zboj, na ktorej sa nachádza približne sto hektárov lesa v štvrtom a piatom stupni ochrany.

Mesároš hovorí, že lesníci tak prídu celkovo o 7 400 hektárov, aj keď na území obhospodarovanom LPM Ulič je v 4. a 5. stupni ochrany len 1 900 hektárov lesa. Pritom všetky tieto parcely by sa podľa neho dali rozdeliť na menšie celky, vďaka čomu by väčšia časť lesov v treťom stupni ochrany mohla ostať LPM Ulič. No nariadenie vlády z 19. januára to nedovoľuje. Týmto krokom sa podľa neho ministerstvu životného prostredia podarilo obísť zákon, podľa ktorého by mali pod neho prejsť len územia vo štvrtom a piatom stupni ochrany. A ďalšie až po dokončení zonácie národných parkov.

Pri súčasnej výmere majetku LPM Ulič, ktorý je na úrovni približne 24-tisíc hektárov, sa to nemusí zdať ako príliš veľká strata. Lesníkom totiž stále ostane ešte viac ako 16-tisíc hektárov lesa. No Mesároš vysvetľuje, že „odchádzajúce“ majetky sú najkvalitnejšie rubné porasty hospodárskeho lesa, ktoré by v najbližšom čase mali ísť do obnovy. A dalo by sa z nich získať približne 30-tisíc kubických metrov dreva, čo predstavuje zhruba 40 percent ročnej produkcie LPM Ulič.

Inak povedané, podľa Mesároša tým LPM pri súčasných cenách dreva prichádza približne o 1,8 milióna eur a celú lesnú správu v obci Zboj. Úbytky však lesníci zaznamenajú aj na zvyšných troch správach. Okrem pozemkov budú musieť odovzdať aj súvisiaci nehnuteľný a hnuteľný majetok, ako napríklad chaty, autá či píly.

Neistota trvá

A tu sa dostávame k pracovným miestam. Riaditeľ Mesároš LPM totiž potvrdzuje, že pri takejto strate by nebolo možné udržať doterajšie pracovné miesta, ale ani výšku platov. Preto konštatuje, že stav zamestnancov sa určite zníži. Dobrou správou pre miestnych je, že už teraz došlo na medzirezortnom rokovaní k dohode, že časť z nich prevezme Správa národného parku Poloniny. Týka sa to napríklad piatich zamestnancov lesnej správy v Zboji a troch lesníkov na iných lesných správach.

Čo však Mesároš nevie povedať, je, či títo zamestnanci dostanú na Správe národného parku aj rovnaké platové a pracovné podmienky, aké mali v LPM Ulič. Nepozná ani odpoveď na to, čo bude zhruba so stovkou živnostníkov, keďže o nich sa dovtedy rokovania neviedli. Riaditeľ však dúfa, že nebude nútený robiť až príliš razantné zmeny.

Mesároš pripomína aj to, že dosiaľ nikto neskúmal ani sekundárne vplyvy na región z pohľadu drevospracujúceho priemyslu. Zmeny v LPM Ulič totiž môžu spôsobiť problémy aj miestnym malým pílam, ktoré tvoria približne polovicu odberateľov dreva z LPM Ulič. Sú dlhodobo viazané na produkciu podniku a ich možnosti získavania dreva sú vzhľadom na geografickú polohu regiónu Snina značne obmedzené.

Martin Mesároš, riaditeľ LPM Ulič. Foto: Michal Čop

Ako to bude s prácou pre miestnych lesníkov, nevie ani Ján Holinka, starosta Uliča, ktorý je centrálnou obcou Polonín. Tvrdí, že práve nejasnosť celého procesu, ktorá sa ukázala na stretnutí koncom januára tohto roka za prítomnosti poslancov Národnej rady SR, zástupcov ministerstiev a úradu vlády, ho donútila napísať spolu s ostatnými starostami otvorený list premiérovi. Prízvukuje, že na spomínanom stretnutí dostal na väčšinu svojich nejasností odpoveď, že situácia sa bude riešiť priebežne. To však nepovažoval za dostatočnú záruku.

Starosta pritom pripomína, že neistota naďalej trvá, pretože stále nie je jasné, aké podmienky ponúkne bývalým zamestnancom a živnostníkom ministerstvo životného prostredia. Pracovníci LPM tak podľa neho budú postavení pred možnosť ber, alebo sa môžeš odsťahovať. Inú prácu totiž v regióne nenájdu. Jeho obavy vyplývajú aj z toho, že s ľuďmi z ministerstva životného prostredia mal už viackrát zlú skúsenosť, a preto k nim nemá veľkú dôveru.

Ministerstvo aj úrad vlády mlčia

Ministerstvo životného prostredia pre Štandard uviedlo, že „rozumie obavám lesných pracovníkov a miestnych živnostníkov, ktorí spolupracujú so štátnym podnikom Lesopoľnohospodársky majetok Ulič… za situáciu v LPM š.p. Ulič ale nezodpovedá“. Preto máme otázky adresovať ministerstvu pôdohospodárstva.

Na našu námietku, že problematiku delenia parciel predložil na rokovanie vlády rezort životného prostredia a že pracovníkov LPM Ulič, ktorí by prešli pod Správu národného parku Poloniny, by mal pod sebou tiež envirorezort, už tlačový odbor neodpovedal.

Zdielni neboli ani na úrade vlády, kde sme sa pýtali na reakciu premiéra na otvorený list starostov z krajného východu. Z tlačového odboru redakcii odpísali, že s touto témou sa máme obrátiť na rezort životného prostredia. Na našu následnú poznámku, že na ministerstvo životného prostredia sme sa už obrátili s podrobnejšími otázkami a od úradu vlády by sme chceli len reakciu na otvorený list premiérovi, odpoveď takisto neprišla.

Budú po novom ťažiť drevo v národných parkoch ochranári?

Šéf LPM Ulič Mesároš pritom tvrdí, že za prechodom celých parciel stojí šikovná legislatívna kľučka, pomocou ktorej sa ochranári snažia dosiahnuť dve veci. Prvou je, že tým splnia požiadavku novely zákona o ochrane prírody, podľa ktorej musí byť polovica a neskôr až 75 percent územia národného parku bezzásahovým územím, čo by sa im bez lesov v treťom stupni ochrany nemohlo podariť.  

Druhým dôvodom, prečo ochranári potrebovali celé parcely, bolo podľa jeho vyjadrenia to, že tak získali lesy, na ktorých budú môcť sami ťažiť drevo. Znie to ako paradox, ale Mesároš tvrdí, že organizácia Národný park Poloniny, ktorá vznikne od 1. apríla 2022, bude príspevkovou organizáciou. Znamená to, že si bude musieť sama na seba zarobiť. A keďže ochranári nemajú veľké možnosti, ako si zarobiť prostriedky z vlastnej činnosti, tak ich môžu získať z ťažby dreva. Že to tak bude, nasvedčuje podľa neho aj to, že v rámci mimorezortnej komisie, kde sa dohaduje postup odovzdávania majetkov, sa ľudia z ministerstva životného prostredia zaujímajú aj o plány ťažby a zmluvy s odberateľmi dreva.

Pomôže plán obnovy?

Informáciu o tom, že v Poloninách bude po novom ťažiť drevo organizácia spadajúca pod envirorezort, starostu Uliča neprekvapila. Tvrdí, že ak to má pomôcť udržať si prácu pre ľudí, tak neprotestuje. No ochranári sa podľa neho okrem ťažby spoliehajú aj na Plán obnovy, prostredníctvom ktorého má do Polonín pritiecť približne 8 miliónov eur. Tento predpoklad potvrdzuje aj vyjadrenie tlačového oddelenia ministerstva životného prostredia, podľa ktorého sa rezort „bude venovať rozvoju NP Poloniny, pričom pomôžu aj peniaze z Plánu obnovy“.

Ján Holinka, starosta obce Ulič. Foto: Michal Čop

Starosta k tomu dodáva, že by bol rád, ak by Plán obnovy pomohol naštartovať turizmus v Poloninách, prispel k ochrane prírody a transformácii regiónu z ťažby dreva na cestovný ruch. Avšak podľa plánov ochranárov, ktoré mal možnosť vidieť, sa obáva, či sa tento cieľ podarí splniť. Najmä preto, že tieto peniaze sa nemajú primárne použiť na rozvoj podnikania, bez čoho sa podľa jeho slov Poloniny nemôžu pretransformovať z ťažby na turizmus.

Michal Čop
Ďalšie články