16. februára, 06:16

Irak 2.0

Irak 2.0Prezident Biden a premiér Johnson. Foto: President Biden/FB

Názorová koalícia pretláčajúca Ukrajinu v NATO je tá istá, ktorá podporovala inváziu v Iraku. Motorom je USA a ich večne na všetko pripravený spojenec Veľká Británia. Je to koalícia Irak 2.0.

„Buď Ukrajina bude v NATO, alebo sa jej Putin zmocní,“ hovorí expremiér Mikuláš Dzurinda v denníku SME.

Pripomeňme časovú následnosť udalostí. Stačí si pripomenúť, čo písala tlač, a zistíme, že od rozpadu Sovietskeho zväzu v období 1991 až 2014, v porovnaní s tým, čo vidíme od od roku 2014 doteraz, bol vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Ruskom v zásade pokoj. Situácia sa začala pomaly viditeľne zhoršovať po roku 2008, keď samit NATO v Bukurešti oznámil, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO. 

„Ideas have consequences.“ Myšlienky majú svoje následky, znie známa veta Richarda Weavera. Od myšlienky vstupu Ukrajiny do NATO sa logicky odvíjalo odcudzenie časti ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny kyjevskej vláde, v súčasnosti zamrznutá občianska vojna na Donbase, v ktorej Rusko podporuje vzbúrencov, anexia Krymu, konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Myšlienka vstupu Ukrajiny do NATO je výrazom studenej vojny medzi USA a Ruskom. A, samozrejme, od tejto myšlienky sa odvíja naša dnešná situácia, keď sa bojíme prepuknutia vojny. Na rozdiel od myšlienky vstupu iných krajín do NATO, vstup Ukrajiny je vojnotvorná idea.

Toto všetko sa dalo a malo predvídať.

Oživená názorová koalícia Irak 2.0

Myšlienka Ukrajiny v NATO a jej uvedené dôsledky však pomohli oživiť obrovskú názorovú koalíciu siahajúcu od amerického prezidenta vo Washingtone až po posledného redaktora denníka SME v Bratislave.

O čom hovorím? Hovorím o koalícii politikov, politických strán, štátov, médií, think tankov, ktoré podporovali v roku 2003 inváziu USA a ich spojencov do Iraku.

Názorová koalícia pretláčajúca Ukrajinu v NATO je totiž tá istá koalícia, ktorá podporovala inváziu v roku 2003. Je to koalícia Irak 2.0 a prežíva svoju renesanciu.

USA a Rumsfeldova „Nová Európa“

Motorom koalície v roku 2003 boli USA a ich večne na všetko pripravený spojenec Veľká Británia. Dnes sú to tiež tieto dva štáty, ktoré majú najradikálnejšiu rétoriku v konflikte s Ruskom. Joe Biden ako senátor inváziu do Iraku podporoval, jeho minister zahraničných vecí Antony Blinken tiež. Britský premiér Boris Johnson hlasoval za inváziu tiež. V USA boli za inváziu republikáni i demokrati, v Británii konzervatívci aj labouristi.

V kontinentálnej západnej Európe nebola na inváziu nálada, ale americký minister obrany Donald Rumsfeld mesiac pred inváziou v rozhovore s holandským novinárom objavil heslo o „Novej Európe“. Vykladalo sa to potom v médiách tak, že tej starej, západnej, sa do Iraku nechce, ale USA nájdu spojencov na inváziu vo východnej „novej“ Európe, ktorú tvoria postkomunistické štáty, Poľsko, Slovensko, Česko, Rumunsko atď.

Ako je to dnes? Tie isté štáty strednej a východnej Európy, ktoré sa s ľahkomyseľnosťou nechali vlákať do Iraku, dnes prijímajú s USA dohody o amerických základniach na svojom území, a tak sú súčasťou amerického pohybu na východ, na čo Rusko odpovedá nepriateľstvom.

Mimochodom, používaný argument v prospech obrannej zmluvy bol ten, že zmluvu prijalo veľa iných štátov, a teda toľko štátov sa predsa nemôže mýliť.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.