Slovensko  tento rok preverilo spoluprácu dvojice Matovič-Čaputová. Prvý mal v rukách opraty výkonnej moci, pričom si ich nenechal vytrhnúť z rúk ani spormi vo vládnej koalícii. Prezidentka zas disponovala najvyššou podporu medzi obyvateľmi, na ktorých v prvom rade záleží, aby sa zdarne podarilo prekonať ťažké obdobie pandémie.  

Zuzana Čaputová a Igor Matovič vychádzali pred necelými dvoma rokmi z jednej štartovacej línie. Matovič bol šéfom hnutia OĽaNO a Čaputová podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Volebné preferencie ich strán boli vtedy takmer rovnaké, niečo pod desiatimi percentami.

Ich ciele boli odlišné. Rok pred parlamentnými voľbami Matovič pracoval na posilnení pozície svojho opozičného hnutia, Čaputová ašpirovala na post prezidentky republiky.

Ciele sa im obom napokon vrchovato naplnili. Čaputovú ešte niekoľko mesiacov pred voľbami málokto zaraďoval medzi najvýznamnejších kandidátov, no napriek tomu sa v marci 2019 stala prezidentkou. Matovič, ktorého hnutiu zas pár mesiacov pred parlamentnými voľbami hrozil pád pod päťpercentnú hranicu, ich vo februári 2020 s veľkým náskokom vyhral. Stal sa predsedom vlády. Vláda vznikla rýchlo.

Ich vzťahy mali minulosť. Čaputovú pred vyše rokom Matovič vyzýval, aby sa vzdala prezidentskej kandidatúry v prospech Roberta Mistríka. Pred voľbami sa Matovič vymedzoval voči všetkým, jedna z obetí bola aj materská strana pani prezidentky.

Hoci Matovič sám pôvodne o premiérskom poste neuvažoval, výsledky boli tak jasné, že už štyri dni po voľbách ho prezidentka poverila zostavením vlády a po niečo vyše dvoch týždňoch aj navrhnutú vládu vymenovala. Postupujúca epidémia sa neukazovala ako jediný dôvod, v spoločnosti bol dopyt po zmene a konci epochy Roberta Fica.

V roku 2020 boli Matovič a Čaputová kľúčovými postavami slovenskej politickej scény. Oni mali v rukách najväčší arzenál tvrdej aj mäkkej sily, aby dokázali vyviesť Slovensko z pandemickej krízy. Na konci roku možno odlíšiť, čo sa im podarilo a čo nie.

Najskôr ťahali za jeden povraz

Matovič sa od začiatku vládnutia prezentoval ako človek, ktorý sa s plnou váhou zhostil najvyššej výkonnej funkcie a za osobnú úlohu číslo jeden si stanovil boj s epidémiou nového koronavírusu. Čaputová sa zas pasovala do pozície osoby síce disponujúcej minimálnymi právomocami, ale dôveryhodnej, upokojujúcej, stojacej nad vecou.

Obaja mohli počítať so širokou podporu verejnosti. Čaputová v tomto ukazovateli už od minulého roka bola nad 50 percentami a jej popularita počas epidémie stále rástla. Ako najdôveryhodnejší politik sa dostala nad 60 percent, mala podporu, akú by jej mohol závidieť jej predchodca Andrej Kiska v svojich najlepších časoch. Mäkkou silou mohla disponovať viac ako ktokoľvek pred ňou.

Matovič zobral po marci organizovanie protiepidemických opatrení pevne do rúk. Jeho popularita sa o pár mesiacov dostala k 50 percentám, čo na predsedu širokej koaličnej vlády vôbec nebolo málo. Obyvatelia jeho kroky schvaľovali, vnímali ho ako človeka, čo sa zdarne zhostil náročných úloh.  

Súzvuk vlády a prezidentky počas prvej vlny pandémie vyvrcholil v júni, keď Čaputová predniesla pred poslancami parlamentu a členmi vlády prejav o stave republiky. Pochvaľovala si, že Slovensko zvládlo epidémiu ako jeden z najúspešnejších štátov.  Matovičova vláda podľa nej urobila správne rozhodnutia v správnom čase.

„Disciplína bola našou spoločnou kolektívnou odpoveďou, vďaka ktorej sme túto neistotu podstatne zredukovali. Zvládli sme to!“ vyhlásila prezidentka. Azda myslela aj na svoj diel zásluhy a spomenula na prísľub z čias menovania Matovičovej vlády, ktorej pri plnení náročných úloh, osobitne pri ochrane ľudských životov, prisľúbila, že bude „z plných síl nápomocná“.

Po krátkej letnej odmlke sa situácia začala meniť k horšiemu. Nielen pre nástup oveľa silnejšej a ťažšie zvládnuteľnej druhej vlny, ale pre vyčerpávajúci sa potenciál dvoch najdôležitejších politikov v štáte.

Vymenili si nástroje

Matovičov arzenál tvrdej sily sa začal vyprázdňovať. Opatrenia druhej vlny museli byť vzhľadom na vážnejší priebeh tvrdšie, prejavovala sa únava obyvateľov. Matoviča začal čoraz viac zamestnávať spor s koaličným partnerom Richardom Sulíkom, ktorý prichádzal s vlastnými návrhmi.

Pribúdalo rozporov a napokon chaosu, nezrozumiteľnosti a nevypočítateľnosti v opatreniach. Už keď sa zdalo, že spory vo vláde vyvrcholia otvorenou roztržkou, unavení obyvatelia zaregistrovali dohodu a všeobecnú podporu celoplošného testovania plánovaného na prelom októbra a novembra.

Práve v tomto momente nevhodne vystúpila na pódium Čaputová. V predvečer spustenia testovania dala nabok nástroje mäkkej moci, zhostila sa jednej zmála výkonných funkcií a vystúpila ako hlavná veliteľka ozbrojených síl. Vyzvala na zabezpečenie dobrovoľnosti akcie a postavila sa za ľudí, ktorí sa na nej nezúčastnia, aby neznášali postihy.

Tento krok znamenal koniec spolupráce či zmieru medzi prezidentkou a predsedom vlády. Arzenál zbraní si vymenili. Čaputová vytiahla oklieštené mocenské nástroje, Matovič sa čoraz viac odvolával na ľudí. Napríklad na ľudí z Oravy, kde nebyť plošného testovania „mohli byť stovky mŕtvych“. Cez médiá vysielal výzvy, aby sa jeho neprajníci, medzi ktorými priamo menoval Čaputovú, prebudili a umožnili na Slovensku v decembri ďalšie plošné testovania.

Čaputová, ako prezidentka, čo menuje ministrov, zas žiadala, aby sa  ministri vo vláde dohodli na potrebných opatreniach, a apelovala na to, aby sa pritom riadili odporúčaniami odborníkov. Po pol roku od otvorenej pochvaly v parlamente napokon Matoviča vyzvala, aby prenechal riadenie protiepidemických opatrení niekomu inému.

Rok 2020 sa končí v spore. Matovič navonk vyhlásil, že boj s Čaputovou prehral, aj keď si to vôbec nemyslí, a tým výrokom sleduje niečo iné.

Pandémia pod kontrolou, ústava nie

O aký boj vlastne išlo? Keď sa pozrieme na okolité štáty, opatrenia sú veľmi podobné. A nie ani div. Keďže hranice sú s obmedzeniami stále priepustné a také majú ostať, opatrenia sa logicky homogenizujú, aby v strednej Európe nefungovalo päť odlišných svetov vedľa seba.

Čísla chorobnosti, úmrtnosti, vyťaženosti nemocníc sa tiež veľmi neodlišujú, zásadnejší vplyv má rozličná vyspelosť, prípadne mestský charakter prostredia, percento zasiahnutej staršej populácie. Čo sa týka ekonomických opatrení, tie sú rovnako podobné. Väčšina peňazí na kompenzovanie dopadov prichádza z Bruselu, otázkou ostáva, do akej miery ich dokážu byrokratické systémy jednotlivých štátov využiť.       

Z pohľadu dopadov epidémie a odstraňovania následkov prijímaných opatrení si Matovičova vláda úlohu splnila. Mohlo to byť lepšie, ale aj horšie. Matovičovi a členom vlády určite nemožno upierať zanietenosť, z ktorej vyplývali rozpory pri uplatňovaní jednotlivých opatrení.

Vláda nezlyhala, ani neoslnila. Dá sa jej kvitovať ťah na postihovanie ľudí, ktorí v minulosti mali porušovať zákony vrátane vysokých sudcov či policajtov. Horšie je, že sústrediac sa na pandémiu, kopila prešľapy, ktoré  môžu byť do budúcna osudné.

Azda najviac nebezpečenstva tkvie v zbŕklo prijatých nových ústavných zákonoch, ktorých dopady sú nevypočítateľné a pravdepodobne môžu byť zneužiteľné. Ak by v konkrétnych prípadoch v budúcnosti také niečo hrozilo, ťažko sa bude hľadať nová trojtretinová väčšina poslancov, aby ich napravila.     

Zatiaľ slabá prezidentka

Kým vláda mala v ťažkých časoch na pleciach jarmo výkonnej moci, prezidentka mohla  stáť mimo nej, byť triezvou pozorovateľkou, zmierovateľkou. To sa jej v prvých mesiacoch darilo, keď prišli ťažšie situácie už nie.

Prezidentka mohla celý rok počítať s potenciálom všeobecnej podpory obyvateľov. Rovnako médiá jej boli nezvyčajne priateľsky naklonené. Napríklad, na rozdiel od iných politikov, ktorí majú neusporiadané vzťahy s partnermi, čo im média spočítali, Čaputovej nevyčítali vystriedanie partnerov počas prezidentovania, pričom jej aktuálnym sa stal poradca, ktorého si predtým sama vybrala do funkcie.  

Čaputovú tento rok zaradil americký Forbes opäť medzi sto najvýznamnejších žien sveta, ale jej význam na Slovensku napriek rastu popularity upadá. V časoch masového ohrozenia životov Čaputová nevyužíva svoje právomoci. Ak by sa úprimne zaujímala o prijímanie vládnych protipandemických opatrení, prečo sa pravidelne nestretáva s členmi vlády? Ústava jej to umožňuje.

Prečo podľa nepísaných zákonov, ktoré si na Slovensku ešte stále ctíme, aktívne nevstupuje do vládnych sporov a nevyužíva pri tom podporu zástupov občanov stojacich za ňou? Prezidentka má svoj diel viny na tom, že rozladenie z politiky sa vracia tam, kde bolo pred rokom, dvoma. Dôvod je veľmi jednoduchý.

Čaputová sa dostáva tam, kam sa podarilo v závere prezidentovania zakotviť jej predchodcovi – do straníckej politiky. Preto sa vo vnútrovládnych či vládno-opozičných sporoch stáva iba ďalším aktérom. Nemusí hovoriť straníckym jazykom, stačí keď svoju papierovú autoritu utápa v hašterení s politikmi, namiesto toho, aby sa pokúsila postaviť nad nich alebo aspoň mimo nich.  

Uvidíme po Novom roku

Vláda Igora Matoviča má za sebou ťažký rok, musela riešiť veľa vážnych problémov naraz. Cítiť v nej, že každá strana má svoje ciele, politikárčeniu neodzvonilo. Budúci rok – dúfajme, že už post-pandemický – bude ešte ťažší. Jej členovia majú šancu poučiť sa z končiaceho roka a vládnuť lepšie.  

Zuzane Čaputovej ostáva vysoká popularita a stále má šancu postaviť sa do pozície prezidentky s autoritou a nadstraníckosťou. Ktovie, možno má pre nás prichystanú nejakú víziu, nechajme sa prekvapiť v novoročnom príhovore.     

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.