Lekcia Jana Karského pre náš svet

Karski 2 Jan Karski. Foto: redakcia WcN

Dedičstvo Poliaka Jana Karského, ktorý bezúspešne alarmoval svet o tom, čoho sa dopúšťalo Nemecko v tábore Auschwitz, je dnes morálnou výzvou, aby sme vystúpili na obranu ľudských práv. Píše Clark Young.

V rokoch 2005 – 2009 som navštevoval Univerzitu Georgetown, kde pred piatimi dekádami prednášal poľský profesor Jan Karski. Celé roky som prechádzal popri jeho pamätníku – elegantnej, hoci menej výraznej postave nachádzajúcej sa na lavičke pri šachovnici. V roku 2014 ma môj bývalý profesor Derek Goldman v Georgetowne poprosil o pomoc s napísaním divadelného predstavenia pri príležitosti 100. výročia narodenia Karského (Karski zomrel v roku 2000). Vtedy sme si pozreli šokujúce svedectvo – filmový dokument Shoah Claudea Lanzmanna, kde Jan Karski po prvýkrát za 35 rokov hovoril o tom, čo prežil počas vojny. Čítali sme aj Karského denník Tajný štát a skvelú biografiu E. Thomasa Wooda Karski. Ako sa jeden človek snažil zastaviť holokaust. Príbeh tohto Poliaka je výnimočným rozprávaním o morálnej odvahe.

Práve v týchto dňoch si pripomíname, ako pred 80 rokmi vznikol Poľský podzemný štát. Bolo to 14. februára 1942, počas nemeckej a ruskej okupácie Poľska, rozkazom generála Władysława Sikorského vznikla Armia Krajowa – najväčšia podzemná armáda na svete. A práve tohto Poľského podzemného štátu bol Jan Karski kuriérom. Jeho úlohou bolo získavať informácie v Poľsku, ktoré sa nachádzalo pod okupáciou Nemecka, a odovzdávať ich z ilegality práve poľskej exilovej vláde (vo Francúzsku a neskôr v Anglicku). Jeho schopnosti sa ideálne hodili na túto prácu. Mal fotografickú pamäť, hovoril mnohými jazykmi a vyznačoval sa veľkou odvahou. Karského cesty cez Európu okupovanú Nemeckom boli mimoriadne nebezpečné. Raz ho dokonca chytilo a mučilo Gestapo. Konšpirátori z Poľského podzemného štátu mu za dramatických okolností pomohli utiecť.

Pôsobenie v rámci Poľského podzemného štátu mu dávalo cieľ a nádej. Mnohí členovia podzemia položili svoj život za to, aby Karski prežil. Bolo pre mňa ohromujúce, koľko rafinovaných vojenských a spravodajských operácií Poliaci realizovali v rámci konšpirácie. Napriek hroziacemu nebezpečenstvu bolo ich odhodlanie neslýchané. A touto chytrosťou, odvahou a psychickou silou sa vyznačoval aj sám Jan Karski.

V roku 1942 sa židovskí vodcovia dozvedeli o jeho misii v Anglicku, kde odovzdával správy mnohým vplyvným lídrom o stave okupovaného Poľska. Žiadali ho, aby zahraničným vodcom povedal pravdu o horore holokaustu a o tom, že židovský národ čelí vyhladzovaniu. Jeho svedectvo bolo mimoriadne dôležité – v prestrojení sa dostal na miesta, ktoré v okupovanom Poľsku zriadili Nemci: geto vo Varšave a následne prechodný tábor v meste Izbica Lubelska. Všade bol svedkom dehumanizácie a smrti. Vyhotovil a neskôr odovzdal správy svetovým lídrom vrátane prezidenta Spojených štátov amerických Franklina D. Roosevelta, sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Felixa Frankfurtera a britského tajomníka zahraničných vecí Anthonyho Edena. Písal len pravdu – písal o tom, čo sám videl.

Niektorí historici argumentujú, že stretnutie Jana Karského s prezidentom Franklinom D. Rooseveltom v roku 1943 čiastočne prispelo k tomu, že prezident v roku 1944 povolal Radu pre utečencov, ktorá zachránila tisíce ľudí. Iní (vrátane mňa) sa nazdávajú, že Rooseveltove kroky prišli príliš neskoro – bolo možné zachrániť viac osôb. Roosevelt sa „nepýtal nič konkrétne o židovskej otázke“ – informoval Karski po stretnutí s ním. Tajomník zahraničných vecí Anthony Eden nedovolil Karskému informovať premiéra Churchilla. Sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Felix Frankfurter priznal, že neveril Karskému, ktorý opisoval obrovské množstvo nacistických zločinov. Nedokázal jednoducho pochopiť, ako ľudstvo mohlo byť schopné dopustiť sa takéhoto zločinu.

Spomienky hrdinského Poliaka Tajný štát sa stali v roku 1944 bestsellerom, ale to už nezmenilo nálady v spoločnosti. Karski uznal svoju misiu za prehru. Táto prehra predstavuje jednu z mnohých dôležitých lekcií, aké nám zanecháva Jan Karski.

V roku 1981 mal Jan Karski príhovor počas Medzinárodnej konferencie osloboditeľov a pri tejto príležitosti povedal: „Židia boli opustení a zostali sami, aby zahynuli.“ Pre mňa majú tieto slova veľký význam. Hovoril o tom, že vodcovia a celé národy prispeli k hrôze holokaustu – nevedomosťou, nedbanlivosťou a nečinnosťou. Dedičstvo hrdinského kuriéra Poľského podzemného štátu je výzvou pre nás, aby sa v nás pohlo svedomie a aby sme konali. Karski nás stále učí, „že to nie je sila vlád, ale len ľudské spoločenstvo, ktoré je jedinou reálnou ochranou ľudských práv“.

Text pôvodne vyšiel v mesačníku Wszystko co Najważniejsze, v Štandarde a v ďalších svetových médiách vychádza v rámci projektu Predstavujeme Poľsko svetu realizovaného v spolupráci s poľským Inštitútom národnej pamäti. Za podporu pri jeho preklade a publikácii ďakujeme Veľvyslanectvu Poľskej republiky v Bratislave.


Ďalšie články