Čo by mohlo zmierniť napätie okolo Ukrajiny? Keby ju navštívil pápež František

Nie je to žiadne sci-fi. Ukrajinský prezident už pápežskú návštevu Ukrajiny označil za žiadúce okysličenie. Píše bývalá veľvyslankyňa pri Svätej stolici Dagmar Babčanová.

Bolo to v nedeľu večer nášho času, keď americké médiá priniesli správu o telefonáte amerického prezidenta Bidena a ukrajinského prezidenta Zelenského. Prezident Zelenskyj svojho kolegu prekvapil, keď Bidena pozval na návštevu Ukrajiny, komentátori sa zhodli, že to zrejme Biely dom rýchlo odmietne. Ukrajinský prezident to celkom iste myslel ako gesto, ktoré nadväzuje na jeho výroky, aby Američania a ich spojenci nerobili paniku.

A možno si preto môžeme položiť otázku, či by nemohol Ukrajinu navštíviť niekto, kto by mal podstatne väčšiu možnosť upokojiť situáciu ako americký prezident. Reč je o pápežovi Františkovi. Domnievam sa, že celkom zaujímavo by to zapadlo do jeho pontifikátu. Nepochybujem, že ukrajinská strana by podobný zámer so záujmom privítala.

Pápež Ukrajine vo svojich príhovoroch venuje veľkú pozornosť. Podľa arcibiskupa ukrajinskej katolíckej cirkvi Sviatoslava Ševčuka (bývalého apoštolského administrátora v Argentíne) ukrajinská kríza nie je len problémom Ukrajiny, ale varuje pred jej následkami celý svet. Zásadne sa stavia proti vojenskému riešeniu konfliktu a o ruskej invázii na Ukrajinu hovorí ako o „bratovražednej“ vojne. Ševčuk, ktorý je najmladším biskupom katolíckej cirkvi na Ukrajine, ďalej zdôrazňuje, že Rusko vtrhlo do krajiny po tom, čo v roku 2014 prodemokratickí a proeurópski demonštranti zvrhli vládu ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča podporovaného Moskvou. „Revolúcia dôstojnosti“, ako ju nazýva Ševčuk, mala jeho silnú podporu a podporila ju aj ukrajinská gréckokatolícka cirkev. Napätie eskalovalo anexiou Krymu a vyhlásením nezávislosti Donecka a Luhanska. Konflikt si vyžiadal už vyše 14 000 obetí a vynútil si vnútorné vysídlenie 1,5 milióna ukrajinských občanov.

Pápež Ján Pavol II. na Ukrajine

Posledná pápežská návšteva Ukrajiny sa uskutočnila za pontifikátu pápeža Jána Pavla II. v júni 2001. Vtedy päťdňovú návštevu 81-ročného poľského pápeža prirovnávali k chôdzi „cez mínové pole“. Zložité vzťahy medzi Vatikánom a pravoslávím sú súčasťou histórie schizmy medzi západným a východným kresťanstvom, ku ktorej došlo ešte v 11. storočí. Na zbližovaní oboch cirkví pracovala vatikánska strana priebežne počas pontifikátov Jána Pavla II. a pápeža Benedikta XVI. Už prvá návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina do Vatikánu v roku 2000 vytvorila atmosféru veľkého očakávania, že ruský prezident pozve pápeža do Moskvy. Vtedy sa hovorilo o „štátnom pozvaní“, ktoré je zároveň aj pozvaním „dominantnej cirkvi“.  Ruský premiér Kasjanov, ktorý v roku 2003 navštívil Vatikán, vyjadril najprv podporu moskovskej vlády na vyplnenie veľkej túžby pápeža Jána Pavla II. prísť do Ruska, ale keď Vatikán zvažoval spojenie návštevy Mongolska a Kazane s príchodom do Ruska, stala sa táto eventualita pre patriarchu „absolútne nemožná“. Na následnej návšteve odovzdal Vladimir Putin pápežovi srdečné pozdravy od patriarchu a vložil svoje diplomatické úsilie na „zjednotenie kresťanov na báze spoločnej európskej kultúry a identity“.

Pápež Benedikt XVI. a pravoslávna cirkev

Otázku zbližovania oboch cirkví nezanedbal ani pápež Benedikt XVI. Možné stretnutie hláv Katolíckej cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktoré začalo nadobúdať za jeho pontifikátu reálnu podobu, sa po vyslovenom optimizme vatikánskej strany vrátilo do starých koľají promptnou negatívnou odpoveďou sekretára Patriarchálnej ekumenickej cirkvi, ktorý označil otázku „prozelytizmu“ za stálu prekážku napĺňania tohto cieľa.

Pápež František na Kube

Aj stretnutie pápeža Františka a ruského patriarchu Kirilla na Kube podliehalo zo strany svetovej verejnosti predčasnému optimizmu. Ak sa posúdi stretnutie z politického hľadiska, Kirill získal omnoho viac ako pápež František. Pozadie Kirilla sa spája s bohatstvom a mocou, a preto prezentovať sa na svetovej scéne povedľa „pápeža chudobných“ nebolo na zahodenie. Napokon bratské objatia s „pápežom mieru“ mohli tiež vylepšiť imidž zjavného podporovateľa ruských imperiálnych ambícií. Návšteva Ruska hlavou Katolíckej cirkvi zostala aj naďalej v nedohľadne.

Je to podstatne náročnejší cieľ ako návšteva Kyjeva, ale ktovie, možno by úspech prvej návštevy mohol viesť k návšteve druhej.

Náboženská situácia na Ukrajine

Situácia na Ukrajine, kde Stalin ešte v roku 1946 potlačil východnú vetvu katolíckej cirkvi a podriadil ju pravoslávnej cirkvi riadenej z Moskvy, sa medzičasom značne skomplikovala. Zlúčením dvoch spoločenstiev sa vytvorila „Pravoslávna cirkev Ukrajiny“, ktorú zobral pod svoju ochranu konštantínopolský patriarcha Bartolomej a teoreticky jej daroval autokefáliu, čo sa stalo tŕňom v oku Moskovského patriarchátu. Na Ukrajine však aj naďalej existuje Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu. Náboženská situácia na Ukrajine sa ešte viac skomplikovala v dôsledku konfliktu na Ukrajine, pretože využívanie náboženskej otázky na politické účely má v tejto časti sveta dlhú tradíciu. Vždy, keď bola pri moci v Kyjeve prorusky orientovaná vláda, tešil sa podpore Moskovský patriarchát a, naopak, vždy, keď bola pri moci prozápadne orientovaná vláda, bol uprednostňovaný Kyjevský patriarchát.

Pozvanie ukrajinského prezidenta

Úvahy o možnej návšteve pápeža Františka na Ukrajine sa stali reálnymi po stretnutí arcibiskupa Ševčuka s pápežom Františkom v novembri minulého roku. Návšteva ukrajinského prezidenta Zelenského vo Vatikáne v roku 2020 potvrdila túžbu ukrajinského ľudu privítať hlavu Katolíckej cirkvi na Ukrajine. V pozvaní sa spomína návšteva Jána Pavla II. na Ukrajine a jeho slávny výrok o Európe s dvoma pľúcami. Západnými a východnými, pričom Ukrajina sa hlási k tým východným. V tomto kontexte označil ukrajinský prezident pápežskú návštevu Ukrajiny za „žiadúce okysličenie“.

Pápež František ako morálna autorita

Podľa Ševčuka je pápež František morálnou autoritou nielen vo väčšinovej pravoslávnej Ukrajine, ale aj pre celý svet. Ukrajinci pozorne sledujú každé pápežovo slovo o utrpení ukrajinského ľudu, ale najviac si želajú, aby pápež František navštívil Ukrajinu. Eskalácia vojenskej hrozby, hybridná vojna a preskupovanie ruských vojenských jednotiek okolo ukrajinskej hranice robí z Ukrajiny pešiaka v celej globálnej kríze. Navyše, jej historická a geografická poloha ju posúva do polohy najviac „exponovaného“ národa v prvej línii.

Vyhliadky možnej návštevy

Aké vyhliadky má prípadná pápežova návšteva Ukrajiny sa zatiaľ nedá predpokladať. Isté je, že charizmatická osobnosť, akou pápež František zaiste je, môže zmierniť hrany konfliktu a priniesť nádej na pokojné riešenie problematickej situácie. Je zaručene isté, že túžba pápeža Františka navštíviť Ukrajinu je realizovateľná a nedá sa porovnať s nenaplnenou túžbou Jána Pavla II. navštíviť Rusko. Je potrebné tiež zdôrazniť, že situácia ohrozujúca mier na celom svete si vyžaduje angažovanie pápeža viac ako inokedy. Zaujímavá by bola aj reakcia Moskvy a Moskovského patriarchátu na prípadnú pápežovu prítomnosť na Ukrajine, ktorá môže na jednej strane vyvolať pobúrenie, na strane druhej môže zasiať semienko nádeje, že preváži kresťanský potenciál ruskej ortodoxie a vojnovú hrozbu nahradia diplomacia a rokovania. Presvedčenie, že vojna nie je nikdy riešením, vyslovil aj ukrajinský arcibiskup Ševčuk. Z náboženského a nie politického hľadiska navrhol na danú situáciu tri možné odpovede. Prvé dve sú modlitba a solidarita s tými, ktorí to potrebujú, najmä staršie a chudobné obyvateľstvo na východnej hranici Donbasu, a treťou je výzva pre nás kresťanov, aby sme boli ohlasovateľmi nádeje a dobrých správ ľuďom, ktorí sa boja, sú dezorientovaní, majú hlad a trpia zimou. Prítomnosť pápeža Františka na Ukrajine môže byť v každom prípade veľkým podporným faktorom.