Zlom omikron vlny? Orava a takmer celý východ hlásia pokles

Prvé pozitívne signály nasvedčujúce, že štvrtá vlna pandémie sa v týchto dňoch láme a čoskoro bude nasledovať prudký pokles, prichádzajú z Oravy, Dunajskej Stredy a východných okresov.

Počet nových prípadov sa v posledných dvoch týždňoch zastabilizoval na čísle 20-tisíc denne (okrem víkendov, kedy sa menej testuje). Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú pozitivitu, ktorá pri PCR testovaní prekonala 57-percent, však nebolo isté, či ide o naozajstnú stabilizáciu, alebo sme sa len zasekli na limitoch testovania. V takom prípade by skutočný počet nových prípadov bol omnoho vyšší.

Signály z východných a severných okresov však dávajú čiastočnú odpoveď: tam, kde sa omikron vlna začala u nás prejavovať najskôr, sú už zjavne za hranicou zlomu.  

Práve východ a sever Slovenska sa v predošlej delta vlne ukázal byť signalizačným pre zvyšok krajiny. Keďže tieto regióny ochoreli skôr, boli zároveň prvé, kde začala vlna opadávať. Na základe nich sme tak mohli predvídať skorý pokles tretej vlny na prelome novembra a decembra.

Námestovo, ktoré už pred dvomi týždňami prekonalo hranicu 4 100 incidencie (počet prípadov na 100-tisíc obyvateľov za sedem dní) – pričom dnes už sa dá predpokladať, že pôjde zrejme o regionálny omikron rekord – je už dnes pod hranicou 2000. Výrazne si polepšil aj Tvrdošín. Hoci tretí oravský okres Dolný Kubín ešte mierne rastie, Orava ako celok je v zreteľnom poklese.

Prudký pokles má za sebou už aj Dunajská Streda, náš druhý najlepšie zaočkovaný okres, ktorý mal na svojom omikron vrchole týždennú incidenciu na úrovni 3000. Dnes má menej ako 2000.

Z mapy medzitýždennej zmeny incidencie je už takmer polovica Slovenska v poklese alebo je stabilizovaná.

Zo 72 okresov 18 klesá a 14 je stabilizovaných. Ide síce o menej obývané regióny oproti západu, no pokles rastu v tých ostatných ukazuje, že každým dňom sa budú do „zoznamu“ klesajúcich postupne pridávať aj ďalšie okresy. Bratislava, Senec, Galanta či Trnava majú už len minimálny rast, u nich je zlom krivky zrejme len otázkou dní. Pezinok už klesá. Ide o najhustejšie obývanú časť Slovenska.  

Klesá už aj Záhorie, hoci Malacky a Nové Mesto nad Váhom stále rastú a aktuálne sa nachádzajú v okolí hranice 3 000 týždennej incidencie. Táto časť Slovenska zrejme bude patriť k silnejšie zasiahnutým.   

Vysoké rasty zaznamenávajú už len regióny, kde sa ešte korona poriadne nerozbehla a nejaký čas budú ešte rásť. Slabo zaočkované okresy Gelnica či Poltár ešte stále nie sú ani na úrovniach, kde bola napríklad Bratislava pred týždňom. Týka sa to skoro celého juho-stredného Slovenska a banskobystrického regiónu, ktorý má za Oravou niekoľkotýždňové zdržanie.   

Potvrdzuje sa tak pôvodný predpoklad, že zlom omikron vlny by mal nastať po necelom mesiaci prudkého rastu. U nás sa omikron vlna začala na dátach prejavovať 14. decembra. V nasledujúcich dňoch až týždňoch sa stala nová mutácia dominantnou. Jej vrchol sa zatiaľ ukazuje okolo polovice februára, a to na úrovni 2 300 týždennej incidencie (necelých 18-tisíc denných prípadov v týždennom priemere).         

Najväčší nápor na nemocnice by tak mal prísť už do desiatich dní, hoci na Orave by mali vrchol dosahovať už tento či dokonca minulý týždeň. Hoci nápor na zdravotníkov nechceme podceňovať, pozitívnou správou je, že Orava stále nedosahuje stav počtu pacientov z delta vlny. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa nápor na nemocnice v tomto okrese mal ešte výrazne zvyšovať.

Stále máme relatívne málo úmrtí

Zaujímavé je, že na Slovensku stále nerastú denné počty úmrtí. Tie sa u nás už dlhodobo držia na úrovni dvoch desiatok denne, čo je pretrvávajúci stav z poklesu delta vlny, teda z čias, keď sme mali incidenciu 300, teda na osemnásobne nižších úrovniach ako dnes.    

Hoci by sa minimálne posledný týždeň už mali prejavovať aj úmrtia spôsobené omikron vlnou (s odstupom 16 – 17 dní), k nárastu krivky úmrtí stále nedochádza. Naopak, zatiaľ je vidieť opatrný pokles na 18 denne za posledných päť dní. Súčasné signály tak nasvedčujú, že smrtnosť omikronu môže byť na Slovensku na päť až desaťnásobne nižšej úrovni ako pri delte. Predpokladá sa však, že omikron dorazí k ohrozenejším seniorským skupinám až s časovým odstupom. Tento faktor ešte môže zohrať rolu.

V každom prípade, signály z regiónov nasvedčujú, že omikron vlna u nás možno vôbec nedosiahne tak robustné objemy, ako sme videli v Británii, Francúzsku, Dánsku či Portugalsku.

Hoci sa omikron vlna začala v Dánsku omnoho skôr ako u nás, Dáni v týchto týždňoch dosahujú stále násobky našich prípadov a posledné dva týždne majú aj porovnateľnú smrtnosť ako my (5,1 na 100-tisíc u nás verzus 5,5 v Dánsku). O čosi vyššiu smrtnosť momentálne dosahuje Česko (5,6) a Francúzsko s Portugalskom (6,5). Tieto tri krajiny sú pritom momentálne na porovnateľnej incidencii ako Slovensko, ale s tým rozdielom, že oni už nejaký čas klesajú a omikron u nich úradoval skôr. Nie je teda vylúčené, že aj u nás sa počet prípadov ešte zvýši, zatiaľ však k zlomu smerom nahor nedošlo.  

Omikron vlna nie je na Slovensku žiadnym nováčikom, napriek tomu máme zatiaľ pozoruhodne nízku aktuálnu úmrtnosť. Lepšie ako my sú na tom len Rakúšania. Maďarsku či Slovinsku v týchto dňoch umierajú dvojnásobky ľudí v porovnaní s nami.  

Na komplexné štatistiky si, pravdaže, musíme ešte počkať. Zatiaľ sa však zdá, že vyšší podiel nášho trápenia s deltou nám pomôže aj s omikronom.