Imunológ Jaroslav Svoboda: Prečo sa nevedie verejná debata o účinkoch vakcín?

Nemecká Stála komisia pre oèkovanie (STIKO) odporuèila oèkovanie proti covidu pre mládež vo veku 12-17 rokov Ilusračné foto: TASR/AP

Pred niekoľkými dňami uplynuli dva roky od smrti prvého pacienta v Česku trpiaceho ťažkou formou ochorenia COVID-19. Tým vstúpil do našich moderných dejín úplne nový fenomén. Nemali sme ani tušenie, ako výrazne ovplyvní celú našu spoločnosť nielen po medicínskej či biologickej stránke, ale aj zo sociálneho, ekonomického, politického a geopolitického hľadiska. Vtedy išlo o infekciu RNA vírusom, ktorý sa náhle objavil – podľa čínskych údajov – u jedného človeka 17. novembra 2019. Vzápätí sa vo wuchanskej oblasti rozvinula rozsiahla epidémia, na ktorú Čína reagovala hermetickým uzavretím celej aglomerácie vrátane vnútroštátnych letov bez toho, aby to oznámila svetu, a zastavila všetky medzinárodné lety až do konca januára 2020.

Až po rozlúštení sekvencie kódu tohto úplne nového vírusu v Austrálii na konci januára 2020 celú situáciu priznala. A tiež oznámila, že jej je známa presná sekvencia tohto vírusu, ktorý vyvolával aj smrteľné infekcie. Avšak dodnes nie je pôvod vírusu jednoznačne jasný, aj keď všetky dosiaľ známe argumenty vedú do istej miery ku konsenzu, že ide o vírus laboratórneho pôvodu. Pripraviť takýto vírus nie je príliš ťažké. Podobné pokusy sa robili v Spojených štátoch od roku 2010 až do roku 2015, keď ich prezident Barack Obama nechal preklasifikovať z potenciálne nebezpečných na evidentne nebezpečné a boli v USA aj v západnej Európe zakázané.

Vírus proti všetkým pravidlám genetiky

V tom čase dochádza vo Wu-chane v Číne k obrovskému rozšíreniu virologicko-biologického ústavu, ktorý bol vybudovaný už v roku 2003 za významnej pomoci Francúzska. Wuchanský vírus však už počas jari 2020 na celom svete vymizol a postupne ho vystriedali najrôznejšie varianty (alfa, beta, gama, delta), ktoré mali trochu odlišnú štruktúru.

Zaujímavé je, že pri konferencii k dvom rokom covidu, ktorá sa pod záštitou českých senátorov konala 27. januára 2022 v Prahe, bolo zdokumentované, že tieto varianty nerešpektujú základné genealogické a genetické pravidlá. Tie jasne hovoria, že babička jedného variantu vírusu musí obsahovať znaky, ktoré má aj jej dcéra, a ďalší variant má potom zase tie isté sekvenácie, ako mala jej matka. Pri mutáciách vírusu SARS-CoV-2 však celé úseky predchádzajúceho variantu chýbajú a objavujú sa vďaka mutáciám úplne nové sekvencie génov. To nezodpovedá základným biologickým pravidlám, čo je veľmi podivné a jednoznačne nevysvetliteľné.

Cesta mRNA všetkými bunkami

Spojené štáty sa okamžite pustili s obrovskou finančnou podporou štátu za administratívy Donalda Trumpa do vývoja vakcín známeho ako operácia Warp Speed. Pripravovali sa štandardné proteínové vakcíny ako Novavax, ktoré prichádzajú na trh až teraz. Hlavné úsilie sa ale zameralo na úplne nové, u ľudí zatiaľ nikdy nepoužité, vakcíny na princípe mRNA. Patria k nim v západnom svete najviac používané vakcíny Pfizer/BioNTech a Moderna. Tie po aplikácii do svalu paže nútia vlastné bunky ľudského tela, aby si samy vyrábali kľúčovú štruktúru vírusu. Akýsi tŕň (spike), ktorým sa vírus viaže na ľudské bunky prostredníctvom receptora ACE2. Vstúpi do ľudskej bunky a donúti ju vyrábať tento vírusový spike proteín.

Spočiatku mi tento postup pripadal geniálny. Využiteľný teoreticky aj pri liečbe HIV alebo zhubných nádorov. Pomerne rýchlo som si ale uvedomil, že k expresii tohto spike proteínu dochádza nielen v imunitnom systéme, ale teoreticky na bunkách všetkých tkanív. To znamená na bunkách pečene, obličiek, myokardu, štítnej žľazy a mnohých ďalších. Ale aj na neurónoch centrálnej nervovej sústavy. Tým sa tieto bunky odcudzujú. Stávajú sa terčom pre „zdravé“ bunky imunitného systému a sú likvidované. U geneticky predisponovaných ľudí potom môže dôjsť k prešmyknutiu [zámena vzájomným premiestnením, pozn. red.] reakcie s odcudzenými bunkami aj na „zdravé“ bunky príslušných orgánov. To znamená na autoagresiu.

Máme zdokumentovaný pokles absolútnych hodnôt jednotlivých subpopulácií T-lymfocytov od vakcíny k vakcíne. A u niektorých ľudí veľký nárast autoprotilátok, ktoré sa u dotyčného skôr nikdy nevyskytovali. Niektoré z nich môžu mať už dnes aj svoj klinický prejav. Zápal malých ciev, vaskulitídy, trombotizáciu kože, sliznice tráviaceho traktu, autoimunitnej hepatitídy, nefritídy.

Najväčším problémom je expresia spike proteínu na neurónoch centrálneho nervového systému. Podľa globálnej lekárskej siete G-Med Global sa objavujú náhle relapsy roztrúsenej sklerózy aj u pacientov, ktorí boli niekoľko rokov bez problémov. Objavujú sa krátkodobé periférne aj centrálne straty zraku, prechodné obrny, ktoré trvajú obvykle tri-štyri dni. Budúce dôsledky u detí a mladých ľudí môžeme zatiaľ iba predpokladať.

Autoagresívne ničenie T-lymfocytov exprimujúcich [vytláčajúcich, pozn. red.] spike proteín vedie od vakcíny k vakcíne k poklesu ich absolútneho množstva. Vzniká teda bunková a následne aj protilátková imunodeficiencia. Preto je napríklad častejší výskyt pásových oparov a herpesov. Na druhej strane tieto mRNA vakcíny nespĺňajú predpokladané požiadavky, aby viedli k odstráneniu vírusu z ľudskej populácie. Ani to, že by boli vysoko účinné, viedli by k zabráneniu prenosu vírusu z vakcinovaného človeka na iného človeka či boli úplne bezpečné. A predovšetkým, že by viedli k trvalej imunite! Analýza viacerých štatistík ukazuje, že vedú „iba“ asi k dvaapolkrát nižšej pravdepodobnosti, že ľudia vo vekovej kategórii 75 až 80 rokov skončia na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Ako lekára, ktorý sa celý život venuje imunológii, ma zaráža, že hoci svet má už dnes k dispozícii mnoho dát, o účinkoch vakcín sa takmer nevedie otvorená debata.

Vakcinácia v ére omikronu stráca na význame

V súčasnej ére omikronu vakcinácia prakticky stráca na význame. Omikron, ktorý má oproti predchádzajúcemu variantu 32 mutácií, vyvoláva minimálne respiračné problémy krátkeho trvania, skôr v oblasti horných dýchacích ciest, eventuálne sprevádzané nízkymi teplotami. Relatívne nebezpečný môže byť iba u ťažko imunokompromitovaných ľudí (vrodené imunodeficiencie, stavy po agresívnej cytostatickej chemoterapii pre zhubné nádory a pod.).

Pre týchto vysoko rizikových pacientov už však dnes máme k dispozícii prvé nové antivirotiká. Molnupiravir a už objednaný Paxlovid. Aj na ne však môže vzniknúť rezistencia. Takže perspektíva je v kombinácii anivirotík. Podobne ako pri HIV infekcii. Zaujímavé je, že variant omikron vyvoláva neutralizačné protilátky, na rozdiel od predchádzajúcich variantov a tiež oproti všetkým doteraz objaveným variantom, zatiaľ čo vakcína mRNA doteraz využíva iba spike proteín wuchanského variantu. Protilátky, ktoré vyvoláva, dobre nereagujú s ostatnými variantmi vírusu.

Aké sú vlastne konraindikácie

Zarážajúce je, ako sa úrady bránia uznať kontraindikáciu na mRNA vakcíny. Za kontraindikáciu k ďalšiemu očkovaniu sa [v Českej republike, pozn. red.] považuje iba klasická alergická reakcia na túto prvú vakcínu. K tej však nemôže dôjsť, pretože táto vakcína nie je alergogénna. Horúčkovité stavy, ktoré sa po očkovaní objavujú, sú známkou extrémnejšej zápalovej reakcie. Nie klasickej alergie, takže ide o nesplniteľnú podmienku. V poslednom období sa k tomu priradilo ešte vzplanutie autoagresívneho systémového ochorenia na dobu šiestich mesiacov.

Ak však má niekto dispozíciu k autoimunitným komplikáciám, ide o celoživotnú dispozíciu. Autoimunitne sprostredkované ochorenia by som považoval celoživotne za kontraindikáciu k aplikácii mRNA vakcíny rovnako ako ťažšie vrodené alebo získané imunodeficiencie. Pretože práve u týchto chorých sú oveľa častejšie ako bezprostredné nežiaduce reakcie, a tiež závažné komplikácie po dvoch až troch mesiacoch, ktoré sú často aj invalidizujúce alebo môžu skončiť aj fatálne. V mnohých krajinách je za kontraindikáciu očkovania považované aj aktívne onkologické ochorenie.

Človek musí byť cieľom, nie prostriedkom

To sú z môjho pohľadu lekára imunológa veci, ktoré sa po celý čas vytesňujú z debaty o covide. Na spomínanej konferencii som dvanásť hodín počúval príspevky expertov zo všetkých možných oblastí. Dochádzalo mi, koľko ďalších aspektov celej epidémie je tabu. Ako sa nepúšťajú do debaty fakty o slizničnej a bunkovej imunite. Ako málo sa hovorí o negatívnych spoločenských a ekonomických dôsledkoch. Prednášku po prednáške mi zrazu dochádzalo, aké obrovské mentálne škody covid na spoločnosti napáchal.

Počúval som, ako právnici, ekonómovia a biológovia varujú pred paušálnym, nie individuálnym prístupom lekárov k pacientom. Vzal som si v závere po tých dvanástich hodinách slovo. Snažil som sa zdôrazniť, že tých minimálne päťtisíc rokov, čo existuje západná medicína, od čias Herma v starom Egypte, platí princíp, že medicína je jednak vec mentálna (veda, filozofia), jednak morálna, pôvodne náboženská. A že vždy platilo, že základným predpokladom je individuálny prístup. Ako to krásne formuloval Immanuel Kant, ktorý povedal, že „človek musí byť vždy cieľom, nikdy sa nesmie stať prostriedkom“.

Len na okraj som upozornil, že aj v indikáciách a kontraindikáciách vakcinácie je treba postupovať individuálne. Zvážiť všetky kontraindikácie, pretože takzvaná „alergia na prvú dávku“ je v podstate nesplniteľná podmienka, ktorá jednoducho z biologických a imunologických dôvodov nie je možná. Ale že existuje dlhý rad iných kontraindikácií, o ktorých sa na konferencii diskutovalo.

Naraz bolo asi deväť večer. Vyšiel som do pustého Žižkova, kde ani na hlavných uliciach nebol jediný človek. Zima, tma. Nikde ani jedno auto. Až po niekoľkých sto metroch som uvidel jediný rozsvietený taxík od inej firmy, než s ktorou bežne jazdím. Zahalený vodič s čiernym rúškom ma ešte pred vstupom do vozidla vyzval, aby som si okamžite nasadil rúško, čo sa mi ešte nikdy nestalo. Už počas jazdy sa ma spýtal, či mám všetky vakcíny. Chcel som mu povedať, že ho do toho nič nie je, ale nakoniec som sa mu skôr snažil vysvetliť niektoré princípy, o ktorých sa na kongrese celý deň hovorilo. Myslím, že som veľmi neuspel.

Autor je lekár, zakladateľ českej imunológie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články