Francúzsko tento rok zasiahlo viacero islamistických teroristických útokov. Zrejme aj pod tlakom blížiacich sa volieb sa proti tzv. politickému islamu a separatizmu rozhodol bojovať tamojší prezident Emmanuel Macron.

Jedným z krokov proti islamizmu bol návrh zákona o separatizme (neskôr premenovaný na zákon o republikánskych hodnotách), ktorý bol predstavený v prvej polovici decembra roku 2020. Ten napríklad zakazuje domáce vyučovanie pre deti od 3 do 16 rokov (s výnimkami), nútené sobáše či certifikáty panenstva. Potláčať má i polygamiu.

Zároveň chce podmieňovať dostávanie štátnych dotácií podpísaním vyhlásenia, podľa ktorého daná organizácia rešpektuje sekulárne hodnoty a princípy Francúzskej republiky. Podobné vyjadrenie „vernosti“ hodnotám republiky skúsil Macron od zástupcov moslimov vymôcť už skôr.

Ako píše denník Le Journal du Dimanche, 18 novembra prijal francúzsky prezident zástupcov ôsmich organizácií, ktoré ešte s jednou tvoria Francúzsku radu pre moslimské bohoslužby (CFCM). Požadoval od nich písomný záväzok vo forme takzvanej „charty hodnôt“.

Táto charta mala formálne zdôrazniť ich rešpekt k zásadám, zákonom a hodnotám republiky. Účastníci stretnutia prisľúbili, že spomínaný dokument predložia do dvoch týždňoch, avšak po mesiaci a pol je situácia stále otázna.

Väčšina týchto organizácií pôvodne poskytla nejakú formu písaného prísľubu prezidentovi CFCM Mohammedovi Moussaouimu. Následne to malo byť na prezidentovi CFCM, aby dal dohromady jednotné znenie vyhlásenia.

Politický islam

Charta obsahuje aj definíciu tzv. politického islamu: označuje tak hnutia známe ako wahabizmus, salafizmus, doktrínu Moslimského bratstva a všeobecne hocijaké hnutie, národné či medzinárodné, ktoré využíva islam na zavedenie politickej doktríny oponujúcej demokracii a sekularite, okrem iného.

Túto definíciu však odmietli tri organizácie, resp. ju úplne zo svojich príspevkov vyškrtli. Jedna z nich, Moslimovia Francúzska, má údajne úzke vzťahy so spomínaným Moslimskými bratstvom. Prvotná verzia charty taktiež unikla na internet a islamistický aktivista Marwan Muhammad následne na Twitteri vyzval všetky mešity a asociácie, aby chartu nepodpísali.

Ďalším problémom je otázka odpadlíctva, teda odídenia od viery. V islame sa odpadlíctvo považuje za vážny zločin a trestá sa aj smrťou. Podľa charty by nemohlo byť odpadlíctvo považované za zločin a odídenci od islamu nesmú byť stigmatizovaní. To sa stalo ďalším tŕňom v oku niektorých francúzskych moslimov.

Francúzsko nie je jediná krajina, ktorá sa vydala do boja s politickým islamom. Začiatkom novembra, relatívne krátko po viedenskom teroristickom útoku, prijala rakúska vláda balík opatrení na boj s terorizmom. V rámci týchto opatrení sa bude ľuďom odsúdeným za terorizmus odoberať občianstvo, za trestný čin bude považovaný aj nábožensky motivovaný extrémizmus (konkrétne spomenutý politický islam).

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.